Vysokoškolák sa raduje z maličkostí

Zišlo mi na um, že by možno nezaškodilo, keby bol môj blog zase o trochu osobnejší. Viem, že by sa to mohlo aj obrátiť proti mne, predsa len, v dnešnej dobe všemocného internetu, keď naň raz niečo zavesíte, už to tam ostane na veky vekov. Na druhej strane, nebude to nič až tak intímne, aby sa mi to raz mohlo kruto vypomstiť. Neviem nakoľko sú takéto príspevky príjemné vám, no teraz, keď zo mňa opadol stres a nastavila sa vo mne akási hladina úľavy, mám chuť napísať niečo len tak, od veci. Ak by vám to však bolo proti srsti pokojne sa vyjadrite v komentároch, pokúsim sa podľa toho do budúcna zariadiť.

V prvom rade, musím vybaviť ešte nejaké vianočné záležitosti. Neviem či ste si všimli, ale pred sviatkami bežala na stránkach Lidla akási adventná súťaž, kde sa malo tipovať číslo na nejakú konkrétnu otázku. Čo ja viem, napríklad aká je rozloha predajne v meste Kremžské Horčicovo. Kto bol najbližšie získal aktuálnu cenu pre ten daný deň. No a mne sa pošťastilo vyhrať skvelú keramickú panvicu!

Musím povedať, že tento darček ma nesmierne potešil, pretože som sa chvíľu pohrávala s myšlienkou, že by som si nejakú väčšiu panvicu kúpila. Zatiaľ však nebola príležitosť, aby som ju otestovala. Zneužiť ju na obyčajné volské oči mi príde barbarské a dosiaľ som nenatrafila na nejaký recept, ktorý by si zaslúžil mať tú česť pokrstiť ju. A len tak na okraj, trochu i ju šetrím, nechcem ju zničiť hneď pri prvom pokuse.

Čo sa darčekov týka, spolubývajúca mi, vraj, bola dlžná ešte ten vianočný a tak to skĺbila s blahoželaním k titulu a predvčerom ku mne putoval tento fantastický balíček: telové mlieko a deodorant z Avonu a lahodný sypaný Darjeeling. Ten ja veru môžem, takmer vždy, keď ideme s kamarátom do čajovne si ho objednávam, najmä keď je jeho sezóna. Takže ďakujem, Z.!

Spolubývajúce už zrejme nemohli zniesť pohľad na moju vystresovanú a nešťastnú maličkosť, chodiacu po byte ako telo bez duše, inak si neviem vysvetliť ďalšiu maličkosť, ktorou sa mi snažilo zdvihnúť náladu iné pôvabné žieňa. Dostala som totiž tieto primule. Vraj len tak. Lebo že je nedeľa. No nie je fantastická?

Poslednú radosť som si už urobila sama, skompletizovala som svoju zbierku pyramídových čajov o Mirabelky a dule. Vonia naozaj omamne a dopovala som sa ním pri učení. Okrem iného aj sypaným zeleným Green Monkey, ten ale vyfotený nemám..

Och a ešte na záver, tento úlovok ste už mohli vidieť v bleskovkách, ale jeden škaredý deň som sa odtrepala do M&S a ulakomila sa na tieto dva poháre plnené orieškovou drogou.

Aké sú tie vaše maličkosti, ktoré vám prinášajú radosť? Máte niečo, čo vám za každých okolností zdvihne náladu? Sú to materiálne veci, či vám ku šťastiu stačí len milé slovo a pekný úsmev? Mimochodom, to je niekedy na nezaplatenie a cením si to rozhodne viac, ako akékoľvek hodnotné dary. Rozprávajte, napíšte komentár, som zvedavá!

(A už naozaj na záver: viete, že toto je môj príspevok s číslom 400?! Neskutočné! Ja toho toľko nadrístam..)

(Prisahám, že toto je už naozaj, NAOZAJ záver! To si snáď robíte srandu?! Existuje niečo ako blogová telepatia? pár minút po tom, čo som zverejnila svoj príspevok o radostiach, takmer rovnaký napísala i Markét z Eat Run Love! > klik <
Nemyslite si, že sa po niekom opičím, toto je fakt len neskutočná zhoda náhod! No chápete to?)