Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: júna 2014

pondelok 30. júna 2014

Pstruh so sušenými paradajkami a karfiol s cuketou pečené v alobale

Ahoj, ahoj! Užívate si prvý deň prázdnin? Dúfam, že áno i napriek tomu, že počasie sa zase rozhodlo trochu hnevať. Ja síce prázdniny až tak neocením, keďže také to voľno od školy mám už mesiac, ale je mi jasné, že vy ostatní ste na túto chvíľu čakali dlhých desať mesiacov. Konečne je tu a preto si ju vylepšime ešte viac niečím dobrým pod zub.

Jednoduché, rýchle, ľahké a napriek tomu výživné jedlo. Áno, zase ryba. Zase pstruh. Pstruh, ktorý sa tvári ako losos. Napchatý samými fajnými vecami. Bez ďalšieho úvodu, poďme k veci.

Na pstruha potrebujeme:
  • prekvapivo pstruha
  • citrón
  • bylinkovú soľ
  • čili korenie na paradajky
  • 3 sušené paradajky
  • maslo
Pstruha umyjeme, zvonka i zvnútra pokvapkáme citrónovou šťavou, posypeme bylinkovou soľou a korením a vnútro rybky vypcháme sušenými paradajkami pokrájanými na drobné kúsky. Môžeme pridať ešte kolieska citrónu, obložíme plátkami masla a pstruha zabalíme do alobalu. Balíček vložíme do rozohriatej rúry a pri 180° pečieme 20-25 minút. 

Na karfiol a cuketu:
  • niekoľko ružičiek karfiolu
  • pol cukety
  • maslo
  • soľ, mleté čierne korenie, vegetu, bylinky
Karfiol rozoberieme na drobné ružičky, cuketu nakrájame na kocky a pokladieme na alobal. Zeleninu osolíme, okoreníme, posypeme bylinkami a obložíme plátkami masla. Alobal takisto zvinieme do balíčka a vložíme do rúry. Pečieme takisto okolo 20 minút.





Okrem tejto zeleninovej prílohy sa k pečenej rybke hodí ešte batát a s ním pekne farebne korešponduje mrkvový šalát. Takže, nech sa rozhodnete pre ktorúkoľvek prílohu, prajem všetkým dobrú chuť!




streda 25. júna 2014

Vysokoškolák testuje

Táto rubrika sa tu veru už dlho neobjavila. Nie preto, že by som nemala čo testovať, jednoducho som bola príliš lenivá a pohodlná. Ale zistila som, že sa m toho v zložke nakopilo nejak príliš a tak je čas, aby som sa s vami zase raz podelila s obsahom mojej špajze a chladničky. Som presvedčená o tom, že mnohé z testovacích subjektov dobre poznáte, no čo ak náhodou nie? Nemôžem vás predsa ochudobniť o dobroty!

Jogurty

Ako inak, bez jogurtov by táto rubrika ani nemohla existovať. Ovčí jogurt pochádza z predajne zo Zvolenskej Slatiny a prvý raz som ho ochutnala v nemocnici, kde mi ho poslala starká. Vtedy som mala s jahodovou príchuťou a bola som z neho nadšená, preto som starú mamu poprosila, ak by raz náhodou zase jej cesty viedli okolo Slatiny, aby mi kúpila čistý biely. Tak to mám najradšej. Bez zbytočných dochucovadiel, kde si môžem vybrať ja, čo si do neho pridám. Najčastejšie jablko a banán a orechy.


Ovčí jogurt je božský, vôbec nie je cítiť ovčinou, je hustý, že v ňom stojí lyžička.. no proste fantázia. Najprv ho predávali v keramických hrnčíkoch, jeden po 145 g. Následne však zmenili balenie a už sa predáva iba v tenkom skle. Nevýhodou je, že zmenšili dávkovanie, teraz je to len 135 g. A chýba veko. Dozvedela som sa však, že sa v predajni dá dokúpiť samostatne. 


Ďalším prírastkom do rodiny je kozí jogurt od Kozieho vŕšku. Tu už po prvom ochutnaní spoznáte, že to nie je kravské mlieko, ale kozina nie je príliš výrazná a rušivá. Hustota je tiež vynikajúca a tak ako predchádzajúci, aj tento vám vrelo odporúčam!


Čaje

Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou testovacej rubriky sú čaje. Biely sypaný s príchuťou jahoda/aloe som dostala na narodeniny od najlepšej kamarátky a zachutil mi tak, že zmizol rýchlosťou blesku a musela som po ňom pátrať, aby som si obnovila zásoby a stal sa pravidelnou súčasťou môjho čajového dopoludňajšieho rituálu. Podarilo sa, naďabila som na ňom i v Brne, dokonca ho majú i u nás v meste, takže allelujah, som zachránená!



Natierame

V Kauflande mali kedysi nejakú tematickú akciu, tuším grilovacia sezóna a srdce mi zaplesalo radosťou, keď som uvidela, že v rámci nej ponúkajú novinku, ktorú som zháňala už strašne dlho. Hummus!! Ja viem, ja viem, najlepšie je, samozrejme, pripraviť si ho vlastnoručne, ale priznajme si to, nie vždy je čas a chuť.. lenivosť je príšerná vlastnosť. A tak som naklusala do Kauflandu a švacla ho do koša. Dobre som urobila, je fantastický! Celkom výrazne v ňom figuruje cesnak, čo mne vôbec neprekáža a horčica. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že potrebovali vypredať zásoby a zbaviť sa ho, pretože už dlhšiu dobu ho u nás nemajú :( Katastrofa!! V rovnakej rade majú ešte tzatziky, no tie som neskúšala, takže ak by niekto chcel, môže o tom napísať recenziu a podeliť sa so mnou o dojem.


Ďalším natieracím produktom na zozname je ochutený syr gervais. Najlepšia je síce domáca Lučina mojej mamky, no keď už raz bol v akcii.. A reďkovkový mi celkom padol do oka, nuž som ho vzala. V celku som bola spokojná, červené reďkovky mám rada, nuž i tento mi zachutil. Tu napríklad s viaczrnným kolečkom kúpeným v Brnenskom podchode ☺.



Prísne vzaté, korma pasta na natieranie ako také síce neslúži, no pasta ako pasta, nie? ☺ Použitie ste už u mňa mohli vidieť v TOMTO článku na kuracie stehná. Pasta je z Marks & Spencer a čo sa mi na nej najviac páčilo, bol skvelý obal, ktorý obsahoval dokonca recept na kuracie prsia s kokosovým mliekom. Chcela som ho vyskúšať, ale okolnosti akosi napokon nedovolili. Nuž tak nabudúce. 


Och, a ešte malé varovanie.. Bacha, strašne to farbí! Plastová nádobka, v ktorej som stehná skladovala sa mi z priehľadnej zmenila na neurčito žltú.

A ten zvyšok

V M&S som ešte do košíka prihodila i toľko na blogoch ospevované rezance. Ako inak, boli v akcii, teda som si povedala, že je ideálna príležitosť presvedčiť sa o tom na vlastnej koži. Musím povedať, že chýry neklamali, rezance mi naozaj chutili. Prvýkrát mi ich doniesla mamka do nemocnice, preto sa ospravedlňujem, že jedlo nemám zdokumentované ☺ Druhý recept ste už na blogu zazrieť mohli, jedná sa o rezance s morčacím stehnom


A napokon, dostávame sa na koniec vydania. Čo zachraňuje hladných vysokoškolákov počas skúškového, kedy nie je čas ani energia na vyváranie? No predsa konzervy! A vajcia! Vajcia v každom prípade. A čo sa plechoviek týka, zaujal ma mix fazule a cíceru v slanom náleve. Takže, ak budete leniví (ako ja), fazuľu ani cícer nemusíte vopred namáčať a siahodlho variť, použite zmesku od Giana. Všeobecne mi konzervy od tejto značky chutia, napríklad taký tuniak vo vlastnej šťave je skvelý a tak som predpokladala, že ma ani pri tomto výbere nebude čakať nepríjemné prekvapenie. Nečakalo, pochutila som si na tejto praženici


Končíme, blahoželám, ak ste sa dopracovali až sem. Dúfam, že som vás niečím inšpirovala a navnadila. Ešte mám v zálohe niekoľko produktov, s ktorými som sa zatiaľ nepodelila, ale včas sa dočkáte, nemôžem vystrieľať hneď všetky esá z rukáva! Takže niekedy nabudúce, dovtedy dovidenia a krásny deň všetkým! 

nedeľa 22. júna 2014

Burizónové guľky

Ako som sľúbila, tak aj plním, dnes mám pre vás druhý recept, ktorý som realizovala pri príležitosti mamkinej oslavy skúšok. Tento raz v sladkom prevedení.

Asi sa vám budem zdať divná, ale ja neznášam karamel. Nemám rada to, ako sa mi priliepa na zuby. Nechutí mi ani v čokoláde, dokonca som ho nejedla ani v toffifee. Vylízala som iba ten krém s orieškom a mištičku nechala tak.. Preto burizónové guľky nepatria medzi mojich favoritov, no pre karamelomilov to bude hotový kúsok raja. Napríklad sestra sa za nimi ide zblázniť (no dobre, zblázniť úplne nie, ale má ich veľmi rada). I ostatní členovia našej rodiny. Takže keď budete chcieť na nejakej oslave zase zabodovať, inšpirujte sa. Guľky sú vhodné i na leto pretože sa neroztečú a pohodlne sa dajú prenášať.

Čo teda potrebujeme:
  • 300 g kryštálového cukru
  • 1 konzervu kondenzovaného mlieka (Salko)
  • 80 g masla (Hera)
  • 2 - 2 a pol balíčka burizónov
V suchej rajnici upálime kryštálový cukor na karamel. Cukor hneď nemiešame, inak sa v ňom utvoria hrčky. Chce to trpezlivosť. Keď začne karamelizovať, pomaly miešame a pridávame mlieko. Potom do zmesi pridáme tuk a vymiešame na hladkú hmotu. 



Hmotu necháme mierne vychladnúť a prisýpame burizóny. Množstvo treba odhadnúť, aby zmes nebola príliš riedka, no aby sa stále dala dobre formovať. Tvarujeme guľôčky a ukladáme ich do papierových košíčkov. Môžeme dať stuhnúť do chladničky, ale nie je to nutné. 








Z uvedenej dávky vyjde tak 40 - 50 guliek, záleží na tom, aké veľké ich budete formovať. 

Tip: ak sa vám burizóny príliš lepia pri tvarovaní na ruky, namáčajte si ich do studenej vody, pôjde to rozhodne jednoduchšie. 

Páčia sa vám tieto guľôčky? Máte radi karamel? Alebo ho, podobne ako ja, nemôžete ani vystáť? 

sobota 21. júna 2014

Škvarkové kúsky

Mamina sa zberala s kolegyňami z práce osláviť ich úspešné ukončenie štúdia. Pôvodne si mysleli, že pôjde o klasickú opekačku pri ohníku so špekáčikmi a klobáskami, no napokon niektorá prisľúbila gril, takže preč s otvoreným plameňom a tradíciami. To však nič nemenilo na tom, že mamka ako preslávená kuchárka/pekárka musela doniesť niečo výborné pod zub. Niečo, čoho sa urobí na mraky, aby to zasýtilo všetkých. No a keďže som teraz doma ja a mám tak nejak viac voľného času (prokrastinácia vládne svetu, diplomku stále odsúvam..), chopila som sa pečenia ja.

Takže, milovníci zdravého životného štýlu, prosím, neukameňujte ma! Nasledujúce dva recepty budú z tej odvrátenej strany kuchyne.

Na milión tonu štyri plechy kúskov budeme potrebovať:
  • 1/2 kg hladkej múky
  • 2 žĺtky
  • 3 ČL soli
  • 350 g masla (Palmarin) alebo 250 g masla a 100 g pomletých škvariek
  • 100 g strúhaného syra
  • 1 kocku (42 g) droždia 
  • 200 ml mlieka
  • syr a semienka na posypanie

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a necháme vzísť kvások. Múku preosejeme a premiešame so soľou. Pridáme žĺtka, maslo nakrájané na kocky, pomleté škvarky a syr. Bielka nevyhadzujeme, poslúžia na potrerie kúskov. Suroviny zalejeme kváskom a vypracujeme na cesto trochu redšej konzistencie. Musí sa celkom odliepať od stien nádoby, takže ak to bude nutné, dolejme mlieko (ale tie dva deci by mali byť akurát). Cesto necháme kysnúť 12 hodín v chladničke. 


Po uplynutí tejto doby ho ešte mierne premiesime, rozdelíme na 5 - 6 bochníkov a rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm. Vykrajujeme z neho rôzne tvary, čím menšie, tým rozkošnejšie budú kúsky (no potom je s tým zdĺhavá piplačka pri zdobení), potierame ich bielkami a posýpame syrom či tekvicovými alebo slnečnicovými semienkami. 



Kúsky ukladáme na plech s papierom na pečenie a v predhriatej rúre pri 180° pečieme 10 - 15 minút, kým na povrchu nie sú zlatisté. 






Snáď ste tento nie až tak celkom zdravý recept predýchali, ešte stále je totiž v našej rozvetvenej rodine viac normálnych členov, ktorí sa stravujú.. hm, tak obyčajne, povedala by som. Určite nie nezdravo, jasné, že sa od rána do večera nepchajú vyprážanými rezňami, klobásami a ktovie čím ešte. Jesť by sa zrejme malo všetko, ale s mierou. Ten, kto sa toho drží, má vyhraté a nemusí riešiť kalórie, kilá, hodinky a vlny a podobné nezmysly. 

V prvom rade by som sa tým mala riadiť ja, ale je to ťažké. Viem, že by som sa mala zmeniť, rozumovo to chápem a je mi to krištáľovo jasné, moje zlé ja s tým však stále nie je stotožnené. To len tak na okraj..

Ak vám, naopak, takáto u mňa neobyčajná vsuvka nevadí, dokonca ste ju uvítali, niekedy nabudúce (možno už zajtra) si dáme pokračovanie, tento raz na sladkú nôtu. Dúfam, že som vás navnadila, snáď do skorého videnia čítania!

štvrtok 19. júna 2014

Šalát z pečených paprík s opekaným lososom

Chytila ma nostalgia. Neviem prečo. Asi to bude množstvom voľného času. Zaspomínala som si, aké to bolo pred rokom. Vtedy som bola šťastná, bezhlavo zamilovaná, s priateľom som trávila každú sekundu, ktorú sa dalo. Mala som už tiež po skúškach a užívala som si. Teraz je to iné, ale nebudem sa sťažovať. To nie je to, o čom som chcela písať. S priateľom sme si vtedy zvykli pripravovať luxusné obedy, vždy to bol steak s kopcom pečenej zeleniny. A tak som pri tej príležitosti podobné dielo vytvorila i teraz.

Zdravými tukmi a bielkovinami nabitý steak z lososa (ulovený v Lidli) doplnený výborným šalátom z pečených paprík. Papriku v surovom stave do mňa nedostanete. Hoci je to divné, v tom pečenom mi však nevadí vôbec, páči sa mi tá sladká chuť.Tú zelenú však nie som schopná skonzumovať ani v pečenom stave, najradšej mám červenú. Mňam! Čo viac dodať? Nič, len recept:

Potrebujeme:
  • farebné papriky (črvená, oranžová, žltá, zelená, biela)
  • pol cukety
  • červenú cibuľu
  • celú hlávku cesnaku
  • maslo
  • soľ, mleté čierne korenie, červenú papriku
Papriky nakrájame na mesiačiky, cuketu a cibuľu na hrubé kolieska, cesnak zbavíme najvrchnejšej šupky, ale inak ho neoddeľujeme. Zeleninu rozložíme na pech, ochutíme soľou, korením a mletou paprikou a pokladieme plátkami masla. V rozpálenej rúre pečieme pri 180° asi 25 minút. Pre famóznejší kulinársky zážitok odporúčam po upečení papriku vložiť do sáčku a uzavrieť, kým sa nesparí. Potom sa z nej dá jednoducho odstrániť šupka a ostane vám len mäsitá dužina. Tí, ktorým (ako mne) šupka nevadí, tento krok vynechajú a všetku zeleninu nakladú na tanier.




Podávame so steakom, napríklad z lososa.
Ten pripravíme nasledovne: na panvicu položíme plátok masla, necháme rozohriať. Lososa ochutíme bylinkovou soľou, bylinkami, korením, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do panvice s kožou na spodnej strane. Sprudka opečieme, potom trochu znížime plameň a poopekáme zo všetkých strán. 








Dúfam, že sa vám tento recept páčil, pretože som sa s ním zapojila do súťaže, ktorú pre nás pripravila skvelá KRISS. Neváhajte a zapojte sa aj vy, ceny vypadajú viac ako lákavo, dokonca máte na výber z troch kategórií. Mňa zaujala práve šalátová, pretože šaláty, to ja môžem a tento patrí medzi moje obľúbené, hoci to nie je šalát v takom pravom slova zmysle, aký si predstaví väčšina ľudí, keďže nie je z čerstvej zeleniny. Je však celkom nenáročný na prípravu, variabilný, pretože zeleninu môžete podľa vlastného vkusu obmieňať a krásne vypadá, keďže sa na ňom môžete farebne vybúriť. Tak už neváhajte a súťažte, dnes je posledný deň, kedy sa môžete ešte zapojiť!

streda 18. júna 2014

Pikantná medová omáčka z červenej cibule

Táto krémová omáčka sa vynikajúco hodí k opekaným kuracím prsiam alebo inému mäsku, no ak nepatríte k mäsožravcom, výborne dopĺňa aj cestoviny. Rovnako môže poslúžiť ako dip ku grilovanej zelenine čo určite využijete najmä v letných mesiacoch. Zbiehajú sa vám slinky? Nebudem to teda ďalej naťahovať, poďme rovno k receptu.

Potrebujeme:
  • 3 veľké červené cibule
  • trochu oleja
  • lyžicu medu
  • čili papričky alebo pastu
  • 500 ml smotany na varenie
  • soľ, korenie podľa chuti
Na rozpálenom oleji orestujeme cibuľu nakrájanú na polmesiačiky. Plameň znížime a cibuľu dusíme, kým nezmäkne. Pridáme čili a med, ochutíme koreninami, dobre premiešame a necháme zmes skaramelizovať. Na záver prilejeme smotanu a necháme prejsť varom, kým omáčka trochu nezhustne. Podávame napríklad ku kuracím prsiam - s bylinkovou soľou, čili paradajkovým korením, opekanými na troche oleja. 






Šťastnú stredu všetkým a nezúfajte, o chvíľu je tu už víkend!
Majte sa!