Brokolicový šalát s citrónovo makovým Ranch dresingom

Jedna prudko zelená misa v tretej tretine februára si priam zasluhuje uzrieť svetlo sveta! Nie je nič lepšie, ako rozbiť to šedivé prítmie za oknom niečím žiarivým a elektrizujúcim. Dúfam, že sa s týmto názorom plne stotožňujete. Vidieť, že som plne naštartovaná na jar a neviem sa jej dočkať.
Už som bola pokarhaná (vďaka, Pavle..), že som nerozumná a nemyslím na dôsledky, ktoré plynú z tejto čudnej zimy. Bolo v podstate teplo, žiadna výrazná snehová pokrývka, príroda si neoddýchla a do pôdy nemohlo vsiaknuť dostatočné množstvo vlahy. Všade je sucho a v nasledujúcich mesiacoch to určite pocítime. Vraj by som sa mala modliť, aby poriadna fujavica ešte prišla.
No neviem, priatelia, ak už sa tak nestalo doteraz, nebolo by to skôr na škodu? Rastlinstvo sa začína drať na povrch a keby teraz všetko zamrzlo, aj tak smola. Ale príroda je mocná, vysporiadala sa už s horšími vecami, tak jej verme, že to nejak rozdýcha a šalamúnsky vyrieši.
Ja si budem užívať to, čo nám ponúka. Respektíve reťazce, pretože tie dnes pokojne zaplavia pulty produktmi, ktoré so sezónnosťou nemajú nič spoločné. Neviem, v tomto som ako koza záhradníkom, netuším, či je práve obdobie brokolice, ale niekoľkokrát po sebe sa vyskytla v akcii a ja som sa jej chopila za pačesy. Či skôr brčky a kučery.
Predstavujem vám šalát nabitý vitamínmi, jednak práve z tejto hlúbovitej zeleniny, potom tam máme ľadový šalát pre čerstvosť, avokádo ako zdroj dôležitých prírodných tukov, sušené čerešne, ktoré sú nápaditým a prekvapivým prvkom a celé to zavŕšime dresingom na báze jogurtu, nech nám nechýbajú ani nejaké tie bielkoviny.
Tento špeciálny Ranch dresing je možno trochu zvláštny, ale veľmi pôsobivý. Určite vám neuniklo, že mnoho ľudí tak rado kombinuje mak a citrón, či už vo forme bábovky, koláčov alebo muffinov. A presne toto spojenie funguje aj v tomto prípade. Kyslé tóny citrónu sú podčiarknuté horkými zrnkami maku a keď k tomu pridáme ešte nejaké to korenie a hlavne priehrštie cesnaku, výsledkom je bombastická zálievka na šalát. Môžete ju použiť i v iných receptoch, nielen tomto, takže odporúčam si recept dobre zapísať či zapamätať a vrátiť sa k nemu.
Medzitým si však bezpodmienečne urobte tento!

• menšiu brokolicu
• niekoľko listov ľadového šalátu
• dokonale zrelé avokádo
• zo dve hrste sušených čerešní (ale napríklad aj brusníc či sliviek)
• 1 PL slnečnicových semienok
• Makový Ranch dressing:
• malý téglik bieleho jogurtu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL citrónovej šťavy
• 1 PL celého maku
• 1 ČL sušeného petržlenu
• 1 ČL sušeného oregana
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL granulovanej cibule
• štipku papriky
• štipku soli a mletého korenia

Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na malé kúsky a udusíme nad parou na skus. Do veľkej misy uložíme šalát, pridáme brokolicu, kocky či plátky avokáda, prisypeme sušené ovocie a slnečnicové semienka a zalejeme dresingom. 

Ten pripravíme nasledovne: v miske zmiešame jogurt, prelisovaný cesnak, šťavu z citrónu, mak, sušené bylinky, koreniny a soľ a poriadne premiešame. Koštujeme a upravujeme podľa chuťových preferencií. 

Odporúčam zálievku pripraviť vopred a nechať ju niekoľko hodín odstáť, vtedy sa naplno rozvinú všetky jej zložky. 

Ak nie ste prílišným fanúšikom sušeného ovocia v šalátoch, skúste aspoň sušené paradajky. Alebo pokojne čerstvé, rozhodne si to však nejakú živú farbu pýta. A dresingom nešetrite, čo ako milujem čerstvé chrumkavé šalátové listy, len tak samotné sú vhodné skôr pre králika, takže citrónovo-makový "obal" im len prospeje. Avšak, asi ani nemusím zdôrazňovať, mojou najobľúbenejšou časťou bolo, samozrejme, avokádo! 🥑🥑 Predvídateľné..

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Kokosový chia puding s kaki

Do tretice všetko dobré, po dvoch receptoch na to, ako využiť čerstvú kokosovú vodu >>v tekvicovom kréme<< a >>vegan šošovicovom kari<< dnes minisériu uzatváram týmto sviežim pohárom plným chia pudingu!
Okolo chia semienok je dnes veľký boom, ľudia po celom svete objavili ich zázračné vlastnosti (ktoré im nadiktovali takzvaní výživoví poradcovia a odborníci), pchajú ich všade, kam je to len možné. Ťažko povedať, nakoľko je to len marketingový ťah a koľko prospechu môžu inkriminované semienka priniesť organizmu, pravda bude zrejme niekde v strede. Nepopieram, že pozitívny účinok majú, sú neoceniteľným zdrojom rôznych látok blahodárne pôsobiacich na ľudské telo, vyhľadajte si to na internete, článkov je nespočetné množstvo. Na druhej strane, keď sa už do nich pustíte, zistíte, že sa vás snažia presvedčiť o tom, že už len jedna lyžička vás spraví takmer nesmrteľným, choroby sa od vás budú odrážať ako reflektory od diskogule, chromí sa postavia na nohy, slepí znovu uvidia. Takže do hry vstupuje placebo efekt a je len na nás, aký veľký priestor mu povolíme zabrať v hlave. Takže ak zázrak, očakávajte ho skôr chuťový, než liečivý.
Pretože, prečo nie? Občas nie je na škodu dopriať si malý dezert, prehodiť výhybku na známej koľaji a siahnuť po menej tradičných veciach. Chia puding nie je stabilným prvkom mojej kuchyne, vlnou nadšenia som sa nechala strhnúť až toto leto, kedy som ho pripravila prvýkrát. Dobre, rozumiem prečo mohol u niektorých ľudí spustiť hotové šialenstvo, stačí ho správne ochutiť, skombinovať s prísadami, ktoré obľubujete a o delikatesu je postarané. Niekomu by však mohla prekážať čudná textúra, gélovité semienka niekomu pripadajú odporné. Takže každému podľa jeho gusta. Ak ale patríte medzi fanúšikov a hľadáte nejakú ďalšiu verziu, do ktorej by ste sa mohli pustiť, čo tak sa inšpirovať týmto kokosovým pohárom spestreným o sezónne kaki?
Základný recept je nechať chia semienka najlepšie cez noc nabobtnať v tekutine. používa sa mlieko, či už kravské alebo milión iných rastlinných alternatív, tí čo sú na chudnúcej vlne siahajú po obyčajnej vode, ale to už nie je také chutné. A práve teraz prichádza na scénu kokosová voda. Nie je nič jednoduchšie ako zmiešať ju s chia, pridať napríklad jogurt pre pevnejšiu konzistenciu, počkať do druhého dňa a vychutnať si toto veľdielo na raňajky spolu s bohatou dávkou ovocia. Ale ak máte tú trpezlivosť, odložte si pohár trebárs na neskôr, ako dezert po obede. No neviem, je možné mať takú pevnú vôľu?

• 75 ml čerstvej kokosovej vody
• 75 g bieleho jogurtu (čím hustejší, tým lepší)
• 40 g chia semienok
• 1 celé kaki
• hrsť lieskových orieškov (alebo iných)
• kokosové čipsy - vítaný bonus
• tip: extra bomba navyše - kokosový krém 

Kokosovú vodu zmiešame s jogurtom, pridáme chia semienka a poriadne skombinujeme. Ak chceme byť ešte maškrtnejší, je správny okamih pridať aj kokosový krém. Nádobu uložíme do chladničky a necháme niekoľko minút odstáť, ale ideálne pár hodín, dokonca celú noc. Vítané je aspoň raz puding premiešať, aby v ňom neboli veľké hrudky.
Na druhý deň konzumujeme spolu s ľubovoľným ovocím: pre efekt odporúčam puding na striedačku vrstviť do vysokého pohára s kaki, ktoré sa mi v tejto kombinácii skvelo osvedčilo. Medzi jednotlivé poschodia pridáme oriešky - posekané či v celku a posypeme nimi aj povrch pohára. Výborné sú tiež kokosové čipsy, pre ešte výraznejšiu tropickú chuť.

Prekvapilo ma, ako dobre k sebe pasujú kokos a kaki. Síce sú to obe tropické plodiny, ale ja mám oranžové ovocie spojené vždy s jesennými a zimnými mesiacmi, kedy ho u nás dostať na pultoch obchodov. Naproti tomu, kokos je vyslovene akoby letná záležitosť, hoci, keď sa tak nad tým zamyslím, aj ten u nás vídať skôr v dekoračných misách na Vianoce. Ešteže dnes už nie je problém dovážať k nám plodiny aj z ďalekých zemí. 

Puding je vďaka jogurtu výrazne hustý a pevný, čo mne osobne sa páči, dôležité je odhadnúť pomer chia k tekutine, pretože inak by ste mohli dopadnúť tak, že vôbec nenabobtnajú a dostanete iba plávajúce zrniečka v troche vody. A to nechceme. 

Dajte mi vedieť, či ste sa rovnako nechali uniesť vlnou nadšenia pod vplyvom internetu a pripravujete si chia tak často, ako je to len možné. Máte tipy aj na iný spôsob ako ich využiť? Trebárs taká posýpka do šalátu tiež nie je na zahodenie, či zapracovať ich do domáceho müsli - prečo nie?

Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..

• časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
• hrudku kokosového tuku
• 1 ČL škorice
• štipku perníkového korenia
• štipku mletých klinčekov
• štipku muškátového orieška
• štipku mletého badiánu
• podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
• pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
• pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
• ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
• hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu

Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:

1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 

Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 

Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!

Jablkovo tekvicová polievka/krém so syrom camembert (a tajnou ingredienciou)

Dnešným príspevkom sa vraciame k #Šialeným tekvicovým receptom a dúfam, že vám ním urobím radosť, pretože tekvicová sezóna je v plnom prúde, preto ju treba využiť. Možno vám už lezie krkom, takže malá inšpirácia na trochu iný spôsob prípravy neuškodí. Momentálne sa nám síce do Brna vrátilo babie leto (neviem, ako je to v iných častiach našich dvoch republík, ale čo viem zo správ od mamky, na Slovensku je to podobné), ale pripraviť si do zásoby recept na lahodnú hrejivú polievku nikomu neublíži. Žalúdok sa vám za to neskôr, keď budete zúfalo pozerať na nečas za oknom, rozhodne poďakuje. Ostatne, maškrtný jazyk tiež.
V tomto kréme (už zase neviem, či obsah misky nazývať radšej polievkou či krémom) sa spájajú tri dôležité ingrediencie, ktoré proste nemožno vynechať. Použiť všetky tri v jednej nádobe sa možno zdá prekvapivé, ale nenechajte sa zmiasť, toto trio je k sebe ako stvorené. Sladučká tekvica je podporená sezónnymi jablkami, ktoré dodajú buď dodatočné osladenie alebo naopak, trochu kyslosti, podľa toho, akú odrodu použijeme. Podporiť by sme ju mali aj pridaním jablčného octu, aby toho cukru na nás nebolo odrazu príliš. Jemný a mierne slaný camembert zaúraduje svojou charakteristickou arómou s mierne pikantným náznakom plesne a to ani nehovorím o tom, aké zázraky narobí s konzistenciou. Vo vedľajších úlohách sa predstaví výrazné oregano, ktoré obohatí polievku o patričný šmrnc a nesmú chýbať tekvicové jadierka ako efektná bodka na záver.
Moja super tajná ingrediencia? Čierny čaj! Spomenula som si naň v súvislosti s príspevkom na >>Chai Latté<< a tak mi napadlo, keď to tak dobre zafungovalo v predchádzajúcom prípade, prečo ho nepoužiť ako tekutú zložku v tejto polievke? A tak som sa neostýchala, konzistenciu krému som dolaďovala práve prilievaním čaju. Ak sa vám to javí ako priveľká zvrátenosť, siahnite po mlieku, respektíve vývare, ale osobne sa prikláňam k čajovej verzii. Dodá tomu úplne iný podtón, ktorý postrehnú možno iba veľkí milovníci tohto moku, ale verte mi, budete ho tam chcieť! Zarezonuje kdesi na pozadí, keď sa vám receptormi budú prevaľovať tóny tekvice a jablka, škorice a syra, oreganová aróma a stopa kyslých zložiek. Nebojte sa, garantujem, že proti sebe nebudú súperiť a biť sa ako kohúti na smetisku. Jedná sa o harmonické zoskupenie, ktoré sa už nevie dočkať, kedy skončí vo vašom hrnci.

• kôpku masla
• malú cibuľu
• soľ a korenie podľa chuti
• 2 PL jablčného octu
• 1 stredné až väčšie jablko
• ½ tekvice Hokkaido 
• hrsť čerstvého oregana
• 1-2 hrnčeky silného čierneho čaju
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL škorice
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL kurkumy
• 100 g syra Camembert (alebo podobného typu: Hermelínu, Brie..)
• hrsť tekvicových jadierok

Tekvicu a jablko očistíme a nakrájame na kocky. Cibuľu posekáme nadrobno. Do hrnca vhodíme kocku masla a sprudka na ňom orestujeme cibuľu. Ochutíme soľou a korením a pridáme i natrhané oregano, aby sa naplno rozvinula jeho vôňa. Zmes podlejeme octom a prevedieme rýchlym varom. Pridáme tekvicu a osmažíme, kým nenadobudne hnedo zlatý odtieň. Doplníme jablkom, premiešame a zalieme čajom. Nasypeme dnu paprikové vločky, škoricu, cesnak a kurkumu. Všetko poctivo skombinujeme a varíme, kým tekvica a jablko nie sú "al dente". Časť tekvice a jablka z hrnca vyberieme a odložíme na neskôr, zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prilievaním čaju.

Na záver vmiešame dnu rozdrobený camembert, ktorý sme zbavili bielej plesňovej kôrky, pretože tá sa nerozpúšťa. Odrezky nevyhadzujeme, poslúžia ako dekorácia! Polievku ešte necháme prevrieť, aby bol syr úplne roztavený, naposledy okoštujeme a ochutíme podľa potreby. 

Servírujeme do misky/taniera s odloženými celými kúskami jablka a tekvice, plesňovou kôrkou a hŕstkou tekvicových jadierok. Rovnako ešte môžeme posypať extra oreganom. 

Táto miska je ako z rozprávky! Jednotlivé suroviny ladia do posledného tónu, naplno si vychutnáte prítomnosť všetkých zúčastnených, či už sa jedná o tekvicu alebo jablko, syr a škoricu, oregano a stopu čaju. Hustotu si namiešajte podľa svojich preferencií, u mňa stále platí, že hustá je lepšia, takže som to s tekutinou príliš nepreháňala, ale to je len a len vo vašej réžii. Zároveň platí, že čím viac camembertu použijete, tým bude krémovejšia. A ak sa rozhodnete použiť mlieko namiesto čaju, bude to o to markantnejšie. Posýpka z tekvicových jadierok je skoro povinnosť, celé kúsky zeleniny a ovocia nestačia, miska by mala obsahovať aj nejaký chrumkavý element. Zuby treba zapájať! Nech to do nás nepadne ako do čiernej diery. Čo sa, veľmi pravdepodobne, udeje tak či tak. Takže odporúčam uvariť rovno za kotol. 

Tekvicové chai latté/čaj s krémovým syrom / Pumpkin (spice) Cream Cheese Chai Latte

Týmto príspevkom pokojne môžem odštartovať sériu #Šialených tekvicových receptov. Dúfam, že sa tešíte, pretože ja náramne! Teraz je to u mňa tekvicové všetko! Čudujem sa, že s jednou oranžovou fešandou som už neskončila v posteli. Ako som už neraz spomínala, som človek ľahko ovplyvniteľný a nevyhnem sa hystérii a trendom, ktoré valcujú internet. Takže každú jeseň to znamená preklikávať sa článkami nadržaných amerických tínedžeriek, ktoré netrpezlivo hopkajú pred dverami tak populárneho reťazca s kávou, ktorý máme na dvoch miestach už i u nás v Brne. Ja kávu nepijem, nechutí mi, preto nemám dôvod ich navštevovať, v každom prípade, pumpkin spice latte brnká i na moju strunu, ale z iného dôvodu. Tekvica? Korenená škoricou, klinčekmi, muškátovým orieškom? Sem s tým! A tak som hútala, ako by som si túto dobrotu prispôsobila na svoj obraz.
Mozgové závity sa našťastie príliš namáhať nemuseli, čo pre niekoho znamená káva, to je pre mňa čaj! Ochutiť si šálku silného čierneho čaju jesenným korením a tekvicovou príchuťou? Dobre, prečo nie, ja som na podobné zvláštnosti stavaná. Poňala som to však skôr ako plnohodnotnejší chod, než popoludňajší rituál či dezert. To svetoznáme latté sa nezaobíde bez vrstvy šľahačky, ktorú som, samozrejme, mohla zvoliť, ale ako som už avizovala, pre splnenie podmienky bohatšieho pokrmu som ju nahradila vyšľahaným krémovým syrom. Je to ešte chutnejšie a naviac, dostaneme do tela i nejaké tie proteíny naviac. A to sa počíta!
Viete však, bez čoho sa mi žiadny tekvicový krém poriadne neráta? Bez semienok! Nielenže taká posýpka navrchu efektne vypadá, zároveň skvele chrumká a pridá ďalšie významné nutrienty, hlavne mastné kyseliny, tuky a podobné látky.
Tekvicové krémy sú v mojej kuchyni stálicou, doprajem si ich v priebehu celej jesene i zimy a vlastne potom hocikedy počas roka, keď zočím, že v obchode túto famóznu plodinu majú. A nerobím medzi nimi rozdiely: Hokkaido, maslová, muškátová, špagetová a najnovšie Sweet Dumpling (tešte sa na recept), pochutnám si na každej jednej. Keďže ich mám často (možno až príliš..), sem-tam sa mi zažiada niečím ich zvýrazniť, odlíšiť, vylepšiť a tak experimentujem, ako v tomto prípade s čajom. Stačí ho použiť namiesto vody či mlieka a máte zaujímavý, naviac korenený krém, ak do nálevu pridáme spomínané koreniny. Okrem toho, nie je nič nezvyčajné polievky obohacovať o syry, aby boli ešte jemnejšie a krémovejšie. Bolo mi jasné, už keď som si v mysli zostavovala tento recept, že to bez debaty bude HIT. Nemýlila som sa, tento tekvicový chai čaj krém (to je veru názov!) do mňa spadol ako do čiernej diery a mohla by som ho ujedať na hektolitre. Časť Hokkaido som nechala nerozmixovanú, aby som zachovala nejakú štruktúru, ale ak si ho chcete vychutnať len tak so slamkou, môžete jednotlivé kúsky vynechať a poňať to naozaj ako hustý nápoj, v podstate čosi ako smoothie. Hmm, možno to by bol adekvátnejší názov.. Nech je ako chce, pre mňa za mňa to volajme aj Oranžová droga, hlavne si ju pripravme!

• ½ hrnčeka upečenej tekvice Hokkaido
• ½ hrnčeka silného čierneho čaju
• ½ ČL škorice
• ¼ ČL muškátového orieška
• ¼ ČL mletých klinčekov
• 50 g krémového syra (Lučiny a pod.)
• 1-2 PL mlieka
• hrsť tekvicových jadierok

Tekvicu nakrájame, posypeme škoricou, obložíme plátmi masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. 

Medzitým si uvaríme silný čierny čaj a do nálevu pridáme koreniny: škoricu, muškátový oriešok a klinčeky. 

Prevažnú väčšinu upečenej tekvice pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu s trochou čaju. V miske prešľaháme krémový syr s mliekom. Nasleduje zostavenie: do vysokého pohára na dno nalejeme zvyšok čaju, pridáme vrstvu tekvicového krému, naň vyšľahaný syr a kúsky tekvice. Na záver posypeme tekvicovými semienkami a podávame! Najlepšie ešte horúce, aby nás "čaj" príjemne zahrial. 

Dúfam, že ste na tekvicu správne naladení, pretože sa tu s ňou budete stretávať častejšie. Nemôžem si pomôcť, som na nej závislá a mám čo robiť, aby som ju nekonzumovala každý boží deň. To viete, musím si nájsť adekvátnu náhradu za baklažány, ktorými som sa napchávala pre zmenu v lete. Horšie je, že v tomto prípade nám naskáču prijaté kalórie ako šialené, preto by som sa mala uvedomiť a trochu sa krotiť. Ale keď ono je to tak dobré! Lahodné, jemné, sladké, sýte a uspokojivé. Návykové!

Syrom plnený baklažán vo vajci v chia syrovom obale

Trochu krkolomný názov, ale čo už so mnou, keď som do neho chcela vložiť všetko podstatné? Aby ste hneď vedeli, o akú delikatesu sa jedná. Veď uznajte, znie to báječne: baklažán naplnený syrom, vykúpaný vo vajíčku, ale nie tak ledajakom - s ďalším prídavkom syra a ochutenom chia a sezamom, na panvici osmažený do chrumkava.. Zbiehajú sa vám sliny? Dobre, lebo mne áno, keď to tak píšem.
Možno by sa mohlo zdať, že keď sa niekde objaví baklažán, som trochu premotivovaná a príliš nadšená. Ale má to svoje dôvody. Baklažán vo vajci som už pripravovala predtým v >>tomto recepte<<, keď som sa pokúsila zrekonštruovať nesmrteľnú klasiku používajúcu chlieb. A výsledok dopadol nad očakávanie, lahodné vláčne a mäkké vnútro, chrumkavý povrch, všetko tak ako u tradičného vaječného chleba očakávate. Akurát lepšie, plnohodnotnejšie, o chĺpok zdravšie.
Druhá záležitosť, momentálne zamestnávajúca moje zmysly, je práve návrat k pokrmom z detstva, ktoré sa snažím transformovať do modernejšej a zaujímavejšej verzie. Ostatne, mohli ste to postrehnúť už v tomto príspevku na >>bačovské hrianky<<. Baklažán ako náhrada pečiva je úžasná "vychytávka", ba dovolím si tvrdiť, že je ešte lepší, než originál. Má zaujímavú schopnosť do dužiny nasať všetko ako špongia, takže preberie všetky arómy, ktoré k nemu pridáte.
Teraz teda detailnejšie. Upečené plátky čoby moje krajce som obložila syrom s modrou plesňou, pretože tie ja teda môžem. Takýto sendvič som ponorila do vaječnej zmesi, ale nejednalo sa len o prosté rozšľahané vajce. Nie, nie, cestíčko tvoril ešte postrúhaný tvrdý syr a pochutiny, ktoré sa údajne bežne pridávajú na povrch amerických "bagelov". Je to granulovaný cesnak, sezamové semienka a mak, ktorý som ale v tomto prípade nahradila chia semienkami. Opticky totožné, ale podstatou trochu iné. Možno dokonca lepšie. Tak, na záver celú túto záležitosť hodiť na panvicu, z oboch strán opiecť, nech je kôrka náramne chrumkavá a syr vnútri tekutý a neodolateľný. Proste chod ako zo sna. Momentálne sa umiestnil na prvej priečke jedál pripravovaných v priebehu posledných niekoľkých mesiacov. Navyše si myslím, že bude patriť do rebríčka TOP 10 pokrmov vôbec. Čo je už dostatočne dobrý argument na to, aby ste si ho pripravili a otestovali na vlastnej koži.

Cestíčko:

• 1 vajce
• 20 g tvrdého syra na strúhanie (eidam s príchuťou bazalky a sušených paradajok)
• 1 ČL sezamu
• 1 ČL chia semienok
• ½ ČL granulovaného cesnaku

Sendvič:

• 4 plátky baklažánu
• trochu oleja
• štipku soli
• 40 g syra s modrou plesňou (rival, niva, gorgonzola..)

Baklažán nakrájame na plátky s hrúbkou tak 1 cm, osolíme a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Odsajeme ju kuchynskou utierkou, pokropíme olejom a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút. 

V miske rozšľaháme vajce, pridáme strúhaný syr, chia, sezam a cesnak. Poriadne premiešame. 

Hotový baklažán obložíme kúskami modrého syra, priklopíme ako sendvič a namočíme zo všetkých strán do cestíčka. Uistíme sa, že sa na povrch prichytili aj syrové vlákna. V horúcej panvici sendviče z oboch strán osmažíme, kým povrch nie je zlatistý. (Ak nám ostal zvyšok vaječnej zmesi, tiež ju opečieme ako placky). Servírujeme s čerstvou zeleninou a konzumujeme ešte teplé, kým je vnútro tekuté. 

Niekedy som síce ukecaná viac než by bolo vhodné, ale v tomto prípade mi takmer dochádzajú slová. Neviem vám dostatočne dobre priblížiť, aký famózny je tento recept. stretáva sa v ňom všetko, čo zbožňujem: baklažán, syry, vajíčko; chrumkavo - hodvábna konzistencia, roztavená gorgonzola. Úroveň nadšenia je niekde v stratosfére a ešte dlho sa pri pomyslení na tento obed budem blažene usmievať. Ale riešenie je jednoduché! Len si to nepredstavovať a okamžite pripraviť. Čo, napokon, radím aj vám.