Paleo banánový chlebík s čokoládou

Ahoj priatelia, ako sa vám darí v týchto časoch, ktoré skúšajú našu trpezlivosť a nervy?
Jakživ som nevidela taký boom pečenia na internete, ako teraz. Koláče, chleby, rožky, zákusky.. Ak ste niečo dlho odkladali, teraz, v domácej karanténe, je asi najlepšia príležitosť sa do toho pustiť.
Môj prípad to ale nie je. Nieže by som nepiekla či nevarila, ale nie je to výrazne viac, ako inokedy. Okolnosti sú dané aj tým, že s milovanou polovičkou začíname bývať spolu a čas, ktorý inokedy venujeme cestovaním jeden k druhému, teraz môžem využiť na pobyt v kuchyni.
Pán Panďák miluje banány a preto máme vždy nakúpenú dostatočnú zásobu. Dokonca tak, že ich ani nestíhame jesť. Týchto černochov potom musíme spracovať inak. Do chlebíka s nimi!
Nie je to môj prvý, ale vyskúšala som trochu iný recept, než obvykle a keďže sa vydaril, podelím sa oň s vami. Dajme sa do toho!

• ¼ hrnčeka (1 hr = 250 ml) mandľovej múky
• 1 + ¾ hrnčeka plantejnovej (banánovej alebo viac mandľovej, či kokosovej..) múky
• 4 prezreté banány
• ½ hrnčeka orechového masla (tekutého masla)
• 2 vajcia
• 2 PL bieleho jogurtu
• 1 ČL kypriaceho prášku
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 3 ČL škorice/perníkového korenia
• 100 g horkej čokolády (u mňa Lindt grapefruit - inú som nemala po ruke)

Banány popučíme v miske vidličkou na kašu. Pridáme vajcia, orechové maslo a jogurt. Vyšľaháme ručným mixérom. 

V inej mise zmiešame sypké ingrediencie: preosejeme múku, kypriaci prášok, sódu a škoricu. Spojíme mokré a suché prísady dohromady, vymiešame cesto a do neho pridáme nasekané kúsky čokolády, pričom tretinu si necháme bokom. Cesto vlejeme do formy na chlebíček, uhladíme a povrch posypeme zvyšnou čokoládou. Kto chce, môže pridať aj vlašské orechy.

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 50-60 minút, podľa potreby. Testujeme špajdľou. Po vychladnutí krájame a servírujeme len tak do ruky alebo ozdobené jogurtom a ovocím.

Tento chlebík je menej šťavnatý, ako som zvyknutá u toho, čo robievam bežne. Je to tým, že mi došla mandľová múka a dávala som veľkú väčšinu plantejnovej, ktorá vsiakne vlhkosť lepšie. Stále bol veľmi dobrý, nie extrémne sladký, banány urobia svoje, pritom ďalšie sladidlo nie je treba.

Och a moje orechové maslo bolo nejaké arašidové s bielou čokoládou a proteínom, tuším? Samotné mi až tak nechutí, ale do koláča ideálne. V každom prípade, ak po ruke orechové krémy nemáte, postačí obyčajné maslo. 

A ak radi hryziete, odporúčam do chlebíka vmiešať aj kúsky orechov, je to príjemný bonus. 

Mezze podnos s pečenou zeleninou a sušeným ovocím

.. a všetkým ostatným, po čom vám ruka siahne.
Príjemný stredajší a snáď i slnečný deň všetkým! Ako sa máte?
Ja som zavalená prácou ako napovedá i frekvencia uverejňovania nových príspevkov. Preto i teraz budem viac než stručná. Pripravila som si pre vás ďalší z podnosov plných chuťoviek, tento raz s množstvom pečenej zeleniny, pretože mi príde viac než vhodné odštartovať ním novú sezónu. Na jednej strane pečené prvky sú ešte v duchu dlhotrvajúcej zimy, no takéto prestieranie, z ktorého môže každý podľa ľubovôle zobať čo sa mu páči, je dokonalé na pohostenie vo vonkajších priestoroch, keď to teploty konečne dovolia. Hurá, letné grilovačky!
O Mezze, princípoch a pôvode som písala už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, preto skočte >>SEM<<, >>SEM<< alebo >>SEM<<. Alebo kamkoľvek inde na blogu!

Detaily:

• baklažánové pizze s kečupom a syrom
• brokolicové 'stejky' s kečupom a syrom
• pečený petržlen
• pečený ružičkový kel
• paradajky
• dokonale zrelé avokádo
• zmes orieškov: korenené mandle, makadamové orechy, arašidy a kešu
• citrón
• olivy
• artičoky
• sušené slivky, jablká, hrušky a marhule
• koriander na ozdobu

Na tácku však možno pridať prakticky čokoľvek. Pre prezentačné dôvody som sa rozhodla ponechať avokádo v celku, ale reálne som ho jedla vo forme guacamole: rozpučiť, zmiešať s citrónom, nadrobno nakrájanou paradajkou a prípadne i cibuľou, ochutiť a máme famózny dip. Okrem toho, na namáčanie jednotlivých kusov zeleniny je vhodná i Muhammara, hummus, pesto, salsa, omáčky na báze syra.. A syry samotné, nie je na škodu nejaký na stôl zaradiť, rovnako ako ďalšie druhy čerstvej zeleniny a napokon i ovocia. 

Ja sa lúčim, opäť bežím k príkazovému riadku a mrzí ma, že nemôžem pobudnúť dlhšie. Odpusťte mi, ale ako ospravedlnenie prijmite tento podnos zahltený lahôdkami a dajte mi vedieť, či podobné zobanie privítate aj na vašej najbližšej záhradnej udalosti.  

Gaštanová zmrzlina/nicecream so zeleným čajom

Pekný deň všetkým prajem, po ďalšej odmlke sa opäť ujímam slova a prinášam vám nový recept, či skôr malú inšpiráciu.
Konečne to začína vonku vypadať jarne, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že to má už nábeh na letnú vlnu, pretože znenazdajky sme sa ocitli nad hranicou 20 stupňov a dokonca atakujeme 25 °C. Čo je v mojej knihe obrovské plus a nemôžem byť spokojnejšia. Teda, môžem: keby som nemusela trčať v práci a vedela si tento utešený stav patrične vychutnať. Predpokladám, že cez víkend bude, ako obvykle, škaredo. Zákony schválnosti fungujú lepšie a spoľahlivejšie, než tie fyzikálne (Boltzmann, Maxwell, Einstein, Bohr, Feynman a všetci ostatní, prosím, neobracajte sa v hrobe!).
Zdá sa mi preto viac než vhodné odštartovať sezónu zmrzlinou a keď už, tak poriadne štýlovo!
Okolo nicecream - zmrzliny na báze ovocia (či najnovšie i zeleniny) je stále veľký boom a asi neexistuje instagram foodie, ktorý by nepublikoval aspoň jedinú fotku tohto druhu. Niet sa čomu čudovať: sú lahodné, variabilné, výnimočné, zdravé a naviac, dá sa s nimi do sýtosti vyhrať, pretože kombinácií a spôsobov ich prípravy je neúrekom. A tak prispievam svojou troškou do mlyna.
Rozhodla som sa tentokrát vynechať banánový základ a použiť gaštany! Veď keď z uvarených možno pripraviť husté pyré, prečo by to nešlo i zo zmrazených? A máme tu novú netradičnú príchuť. Aby sa to všetko lepšie mixovalo, aj v tomto smere som sa pustila po nevydláždenej ceste. Ako tekutú ingredienciu nemáme mlieko - aby si mohli zamlsať i alergici. Určite ste si všimli, že patrím medzi nadšených propagátorov používania čaju v pokrmoch, takže jeden delikátny zelený zažiaril i v tomto prípade.
Nuž a čo viac? Iba porciu ovocia, nech do tela dostaneme ešte viac vitamínov a tento obrovský pohár (či krčah) nás zasýti a dodá potrebnú energiu do celého dňa.

• 230 g uvarených a mrazených gaštanov
• silnejší zelený čaj - množstvo podľa potreby na reguláciu správnej konzistencie
• ovocie podľa ľubovôle: v mojom prípade jablko a mango
• ľubovoľne: posýpku navrch - müsli/granolu, orechy, semienka, sušené ovocie..

Gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo robota a podlejeme silnejším a horúcim nálevom zeleného čaju (pomôže roztopiť základ - bude sa lepšie mixovať). Najprv odporúčam asi štvrť hrnčeka, potom pridávať podľa potreby. Mixujeme, kým všetko nie je hladké a krémové. Neprežeňme to, vieme, ako správne vypadá zmrzlina, tak nech nie je tekutá. 

Servírujeme do pohárov: spodná vrstva nakrájaného jablka, vrsvta zmrzliny, ďalšia vrstva manga a tak ďalej, až kým nespotrebujeme všetky suroviny a s výsledkom nie sme spokojní. Vrch môžeme posypať granolou, orieškami, semienkami, čokoládou, cukríkmi.. čímkoľvek sa nám žiada. Okamžite podávame, nech sa zmrzlina neroztopí!

To viete, že ja som šibnutá a musela som sa nejako vyblázniť, čo sa dekorovania týka, no aj tak finálny výsledok nezodpovedal mojim pôvodným predstavám. Ako inak. Ale snáď vás to aspoň trochu pobavilo, či rozveselilo, rozhodne sa so všetkým nemusíte babrať, stačí presne podľa postupu jednotlivé zložky prosto vrstviť na seba. O chuťový zážitok neprídete a ak sa nehráte na estéta, nijako neutrpíte (okrem toho, toto tiež nie je umelecké dielo hodné zverejnenia, plus kvalita fotiek - och, škoda slov). 

Nech je ako chce, odporúčam pripraviť si túto zaujímavú verziu 'nicecream'. Ak nemáte gaštany ako také, použite kocku mrazeného pyré. Odpadne vám jeden otravný krok dostať všetko do jednoliatej masy. Stačí trochu nariediť čajom, aby nasiaklo nezameniteľnou arómou a oddať sa pokušeniu.
Hlavne, nech nám to slnko vydrží!

Jarné chrumkavé batáty s Chai arašidovou omáčkou

Krásny deň všetkým prajem, dnes ešte ostaneme pri batátoch. Nakoľko včerajší príspevok bol tak trochu schizofrénny v tom, že sa nedalo presne určiť či sa >>pomarančový šalát<< hodí do zimného alebo jarného obdobia, tento pokrm je asi bez debaty kategorizovateľný.
Oprášila som jeden zo svojich starších receptov na >>grilované batáty s arašidovou Chimichurri omáčkou<< a odela ho do modernejšieho a sviežejšieho hávu. Myslím si, že je ako stvorený na servírovanie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Takže ak už teraz špekulujete nad jedálničkom a pripravujete bohaté menu, odporúčam zaradiť do repertoáru.
Keďže sa nechcem opakovať a len stroho recyklovať staré recepty, aj tento musel prejsť modifikáciou. Jednak som zvolila iný postup prípravy sladkých zemiakov a v druhom rade vylepšila (už tak dokonalú) arašidovú omáčku. Nápoveda: čaj v hlavnej úlohe!
Ale pekne postupne. Stávalo sa mi, že keď som batáty nakrájala na kolieska a vložila do rúry, nepodarilo sa mi docieliť, aby boli príjemne chrumkavé. Tak som ich, beťárov, musela naučiť móresom. Opiekla som ich v toastovači! Šibnuté? Možno, ale zafungovalo to. Preto ak obľubujete svoje zemiačky pripečené na okraji, šup s nimi do spotrebiča a o dokonalý zážitok máte postarané.
Ďalšou fintou je prevalcovať vaše zmysly netradičnou kombináciou aróm v omáčke. Možno ste postrehli, že som si zamilovala varenie či pečenie s čajom. Je to neobvyklá ingrediencia, no stačí malý príspevok do pokrmu a budete prekvapení, aké veľké kúzlo vykoná. Záleží od daného jedla, pre ktorý sa rozhodnúť. Čierny, zelený, biely, oolong, pu-erh, jazmínové, ovocné či kvetinové, korenisté alebo neutrálne - druhov je nespočetné množstvo a môžeme sa tak s nimi vyhrať do sýtosti.
Nemusím hádam ani zdôrazňovať, ako veľmi milujem tento šalát omáčku nevynímajúc. Už len to, že sa k nemu pravidelne vraciam svedčí o tom, že je lahodný, delikátny, návykový a spája v sebe netradičnú iskru a komfortnú klasiku (ak zvolíme staré známe obyčajné zemiaky - i to je možnosť).
Keďže do neho neodmysliteľne patria vajíčka a hrášok, určite rozumiete, prečo si myslím, že je náramne vhodný podávať ho namiesto klasického majonézového šalátu na vašom sviatočnom stole. Okrem toho, grandiózne vypadá, pretože je veselý, farebný, plný tvarov a sála z neho energia a sviežosť. Ale dosť už chválospevov, zrejme by ste už radi videli ten recept.

• 1-2 batáty (množstvo podľa počtu stravníkov)
• trochu oleja
• pol hrnčeka hrášku (čerstvého, mrazeného)
• 2-4 vajcia (natvrdo či do polomäkka)
• niekoľko hrstí čerstvého listového šalátu (odporúčam polníček = valeriánu poľnú)
• na omáčku:
• 1-2 kopcovité PL chrumkavého arašidového masla
• 2-3 PL silného zeleného čaju (objavila som Zen Chai od Teekane - je výborný! Hodí sa aj mätový/pepermintový čaj.)
• hrsť čerstvej mäty
• štipku paprikových vločiek
• 2 ČL mlieka
• štipku/dve korenia Chai Spice (mám namiešanú vlastnú zmes, ale dá sa kúpiť)
• pár kvapiek citrónovej šťavy - voliteľne

Batáty poriadne umyjeme, očistíme, ale nešúpeme. Po celom obvode ich poprepichujeme vidličkou a vložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 45-60 minút, kým nie sú aj v strede mäkké a z otvorov nevyteká skaramelizovaný sirup. Nakrájame ich na kolieska, pre hravosť môžeme nožom vytvoriť na povrchu mriežku a vidličkou ich trochu spučíme. V dávkach vložíme do toastovača a na vysokom výkone opekáme, kým okraje nie sú chrumkavé (možno bude treba dva cykly). 

Medzitým pripravíme omáčku. Uvaríme silný zelený čaj (tj. necháme lúhovať dlhšie) a prilejeme ho k arašidovému maslu ešte kým je horúci, aby sa roztopilo. Pridáme aj trochu mlieka, ochutíme paprikovými vločkami, Chai korením a vmiešame nadrobno posekanú mätu. Omáčka by mala byť redšia, stakať z lyžičky, takže tekutinu dolievame podľa potreby. 

Opečené batáty uložíme do taniera spolu s polníčkom, rovnomerne rozsypeme hrášok, umiestnime prekrojené uvarené vajcia a štedro prelejeme omáčkou. 

Po ochutnaní tohto šalátu už nikdy nebudete chcieť iný. Ani ten rezeň vám nebude chýbať. Rovno sa vrhnete na omáčku a budete zvádzať prudký boj so spolu sediacim. Preto nebude na škodu nachystať dvojitú, či rovno trojitú dávku. Viete aká je fenomenálna? Och, mimochodom, dá sa párovať k čomukoľvek. Pokojne k hranolkám namiesto tatarky. Omáčka k údenému mäsu (meeeeh, načo chren..), nátierka na chlieb (vtedy ju treba urobiť trochu hustejšiu), preliv na cestoviny. Ak ste milovníci orechových masiel, toto je váš najtajnejší sen pretavený do skutočnosti. 

Ovocné grilované sendviče s Gorgonzolou, džemom a granolou

Milí moji! Dovoľte mi pozdraviť vás pri prvom astronomickom jarnom dni. Kým píšem tieto riadky, za oknom husto sneží, je ošklivo a vôbec, kde sú tie kvety, včielky a štebotajúce vtáčiky?!
Vyššie mocnosti tam hore si z nás strieľajú a nie je v ľudských silách to akýmkoľvek spôsobom zmeniť. Tak si nekazme náladu a myslime na niečo príjemnejšie.
Napríklad tieto výnimočné ovocné toasty!
Už som jeden príspevok podobného rázu publikovala >>priamo TU<<, ale ak vás zaujali, pripravila som si ďalšiu verziu, ktorou sa môžete inšpirovať.
Motívy, dôvody, hĺbkovú analýzu čo, kde, prečo, načo si prečítajte vo vyššie uvedenom odkaze, dnes vhupneme rovno k podstate.
Základom 'sendviča' bolo opäť jablko, veď načo meniť fungujúcu taktiku. Avšak, ako som už predtým zmienila, ku grilovanému ovociu sa z radov plesňových syrov náramne hodia aj tie prešpikované modrými žilkami. Neváhala som a siahla po mojej obľúbenej Gorgonzole. To je tak úžasný syr! Príjemne pikantný, charakteristický svojou arómou, neodolateľne krémový, výborne roztierateľný, čo sa hodí, ak ho chceme aplikovať na povrch toastu.
Skúšali ste však už niekedy prisýpať granolu (zapečené müsli) do iných pokrmov než ovsených kaší či mlieka? Páni moji, to bol záblesk geniality! (Áno, som skromná..) Roztrúste ju po povrchu namiesto (alebo spolu s nimi) orechov a verte mi, že si pochutnáte. Možno sa to môže zdať ako zvláštna voľba, ale ingrediencie spolu nekolidujú. Tieto skvelé chrumkavé štvorčeky sú raw paleo, vyrobené z múky z tigrích orechov, naviac v banánovej príchuti. Páči sa mi, že dobre držia tvar aj pri dlhšom pobyte vo vlhkom prostredí. V každom prípade, zvoľte svoje obľúbené. A ak budú domáce, tým lepšie!
Ešte väčším exhibicionizmom sa vyznačuje ďalšia prísada tohto sendviča: marhuľový lekvár či džem! Pozrite, keď už párujeme ovocie so syrmi, prečo nie aj v takejto varenej forme? Naviac, v rôznych prezentačných podnosoch nie je neobvyklé podávať so slanými pochutinami práve sladké marmelády a nátierky. Nechala som sa preto uniesť a použila ho na spestrenie týchto hriešnych raňajok.
Pre hravosť, nielen chuťovú, ale i vizuálnu odporúčam ešte osviežiť tanier čerstvou mätou. Ku Gorgonzole mi úžasne pasuje a navodí nám tak trochu tej jarnej čerstvosti, keď už ju nemáme reálne za oknami.

• jablko
• trochu masla
• štipku škorice
• syr Gorgonzolu (alebo nejaký iný s modrou plesňou)
• domáci (marhuľový) lekvár
• hŕstku granoly/müsli
• banán na spestrenie (či akékoľvek iné ovocie)
• čerstvú mätu na ozdobu

Jablko nakrájame na plátky, ochutíme škoricou a v grilovanej panvici na kúsku masla z oboch strán opečieme. Ešte horúce obložíme syrom, aby sa rozpustil. Naň nanesieme vrstvu lekváru, posypeme granolou, ozdobíme mätou a podávame, napríklad s ďalším ovocím podľa ľubovôle. Alebo s jogurtom. Ozaj, napíšte mi do komentárov, s čím by ste si tieto toasty pripravili vy. 

Zrejme ste postrehli, že v poslednej dobe sa vyžívam v šialených a netradičných kombináciách. Neviem, čím to je, asi obdobím. Keď je všetko šedé, fádne, smutné a ponuré, evidentne sa musím vybúriť v inej oblasti a priniesť farby a nevšednosť aspoň do mojich tanierov. 

Snáď to oceníte a necháte sa uniesť podobnou vlnou. Nech v tom nie som sama. 

Majte sa nádherne!

Trojvrstvový Paleo Vegan kakaový zákusok

Tá sa musela zblázniť!
To si určite poviete, keď budete pokračovať ďalej v čítaní. Hneď prezradím prečo.
Ale na úvod: nenechajte sa odradiť, tento zákusok je BOMBASTICKÝ, FAMÓZNY, HRIEŠNY a PREVRATNÝ! Áno, všetky kapitálky sú potrebné.
Takže: podarilo sa mi do tohto dezertu zakomponovať.. pozóóór, teraz to príde..

×

×

×

BAKLAŽÁN!! 🍆🍆

Prebleskla vám mysľou prvá veta tohto príspevku? Ja som hovorila, že túto moju najobľúbenejšiu zeleninu napchám úplne do všetkého, nuž, muselo prirodzene dôjsť aj na oblasť sladkostí. Ale priatelia, otraste zo seba husiu kožu, ono to fakt stojí za to! Tá plnka je dokonale krémová, skôr pudingová, ľahká a jemná a vôbec by ste nečakali, že je vyrobená z tak netradičnej suroviny. V podstate je to jeden veľký kakaový orgazmus. Tvoria ho tri vrstvy a každá tento tmavohnedý prášok obsahuje. 

Po prvé: krusta je zmesou orechov, kokosu, kakaa a datlí. 

Plnka okrem baklažánu  obsahuje datľovú pastu, akýsi domáci karamel a ďalšie priehrštie kakaa. 

Tretím poschodím je čosi ako poleva (ganache), ale v tomto prípade nie z čokolády, ale opäť v hlavných úlohách kakao. Nič vám/nám však nebráni v tom zvoliť tabuľku nejakej vysokopercentnej a postupovať tradičnou cestou. 

Ja som sa však rozhodla pre poriadny experiment a odmenou mi bol takmer neopísateľný dezert. Fakt, je to akoby moje dieťa. Špekulovala som, v mysli rozoberala zloženie, kombinácie, pre a proti, hútala nad tým, ako ho vytvoriť aby bol jednak lahodný a po druhé taký, aby som sa do neho bez (veľkých) výčitiek mohla pustiť aj ja. Nehovoriac o tom, že spĺňa podmienky niekoľkých stravovacích prúdov: je prirodzene paleo i vegan priateľský. 

Netvrdím, že to nie je kalorická bomba, orechy tieto hodnoty značne navyšujú, okrem toho, ani kakao nie je práve surovinou zo spodku 'potravinovej pyramídy', ale jedná sa o kvalitné zdroje energie. Čím horkejšie použijete, tým lepšie, dostanete tak do tela rôznu zmes antioxidantov. V súvislosti s týmto poznatkom odporúčam aj upraviť množstvo sladkej zložky. Ak prisypete holandské, naozaj horké kakao, možno budete musieť pridať ešte o jednu-dve datle viac, aby ste zaistili sladkosť. Mne hodnoty uvedené v recepte nižšie dokonale vyhovovali, najmä keď beriem na zreteľ, že zákusok som si dopriala s ovocím. Okrem toho, ak už čokoládu, tak milujem tú, čo má najviac percent - 100% je pre mňa kúsok neba. 

Pri konzumácii koláčika samotného a ak ste zvyknutí na sladšie dezerty, veru dajte niečo naviac.

V každom prípade, neváhajte a vyskúšajte! Budete príjemne prekvapení!

Krusta:

• ⅓ šálky vlašských orechov (vhodné sú aj lieskovce)
• ⅓ šálky strúhaného kokosu
• ⅓ šálky holandského kakaa
• 9-10 sušených datlí - zaliatych vriacou vodou a zmäknutých

Plnka:

• upečenú dužinu z jedného veľkého baklažánu (230 g po upečení)
• 2 kopcovité ČL holandského kakaa
• 1 kopcovitá PL datlového karamelu/pasty (niekoľko zmäknutých datlí zmixovaných s vodou na pastu)
• 1 ČL vanilkového extraktu (voliteľne)

Poleva:

• ⅓ z vyššie uvedeného krému
• 2 PL holandského kakaa
• 1 kopcovitú ČL kokosového krému (voliteľne)
• kokosové čipsy, oriešky, čerstvé ovocie na dekoráciu a podávanie

Baklažán si pripravíme vopred. Umyjeme ho, zrežeme konce a celý ako je poprepichujeme po celom obvode vidličkou. Uložíme na plech a pečieme 30-45 minút, podľa potreby, kým nie je úplne mäkký, zvrásnený a viditeľne spľasnutý. Dužinu vydlabeme a odložíme do misky. Pridáme kakao, karamelovú pastu a vanilkový extrakt. Ochutnáme a podľa potreby pridáme viac karamelu (prípadne iné sladidlo - med, javorový sirup..).

Na spodnú vrstvu v robote zmixujeme vlašské orechy, strúhaný kokos, zmäknuté datle a kakao. Zmes musí pripomínať vlhký piesok, ktorý pri formovaní drží tvar. Túto hmotu natlačíme do pripravenej formy - najlepšie silikónovej alebo sklenenej vyloženej fóliou či papierom pre lepšiu výslednú manipuláciu. Utlačenú hmotu zarovnáme a na pár minút vložíme do mrazničky. 

Z plnky odoberieme jednu tretinu bokom a zvyšok rovnomerne roztrieme po povrchu krusty. Opäť vložíme do mrazničky, ideálne na pol hodinu a viac, nech je krém pevný a nemieša sa s polevou.

Do odloženej tretiny plnky pridáme kakao, kokosový krém a dobre zamiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Mala by byť hustejšia a pevnejšia než pôvodná náplň. Túto hmotu roztrieme na vrch koláča a na záver ozdobíme podľa ľubovôle a fantázie ovocím, sekanými orieškami, kokosom.. čímkoľvek. Skladujeme v chlade, respektíve v mrazničke, ale pred podávaním necháme na pár minút povoliť. 

Je príjemnejšie zaboriť lyžičku do mäkučkej vrstvy plnky 😊.

Detail jednotlivých vrstiev.

Som hrdá. Fakt. A okúzlená. Baklažán nesklamal a zabodoval na celej čiare. Tá plnka je neuveriteľná a takmer som zjedla celú misu len tak lyžičkou. Čo vlastne možno v najbližšej dobe urobím 😊.

Spodná vrstva je príjemnou bariérou, na ktorú narazíte pri napichovaní na vidličku, ale nie neprekonateľnou, aby ste s ňou bojovali. Tak akurát: správna chrumkavejšia štruktúra, výborný nositeľ dekadentného krému navrchu. 

'Ganache' v tejto verzii som zvolila preto, lebo klasická čokoládová by v chlade stuhla a pri servírovaní by ste narazili na problém, že je príliš pevná a celú vláčnu vrstvu pod ňou by ste mali razom 'vykydnutú' na tanieriku. A to nechceme! Myslím si, že takto je to praktickejšie, zato nemenej chutné.

Čo sa dekorácie týka, pôvodne som sa chcela úplne vyblázniť. Zahltiť to tonou ovocia, orechov, ozdôb, pusiniek, kvietkov a fŕkancov. Akoby sa na koláč 'vyvracal' jednorožec 🦄 (pardon za výraz). Ale zastavila som sa. Je to skutočne moje dieťa, môj výtvor, moje Frankensteinovo monštrum, ja zhmotnená v zákusku. A vôbec by to nebol môj štýl. Preto som nakoniec uvítala minimalizmus, ktorý ma vystihuje lepšie. Dúfam, že budete s receptom spokojní a ak ho vyskúšate, dajte mi vedieť! Som zvedavá, čo naň poviete. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Baklažánový francúzsky toast s arašidovým maslom (paleo)

Krásny deň, priatelia! Viem, že v poslednom čase vás zdravím v menej frekventovaných intervaloch, bohužiaľ, taká je situácia. Nie, že by som nevarila, nepiekla, nechystala. Aj inšpirácie je dosť. Ale nabehla som opäť na systém, kedy praktizujem prípravu väčšieho množstva porcií jedného druhu jedla, takže vás nemám čím bombardovať. Alebo hodím na plech desať druhov zeleniny, posypem korením, upečiem, pribalím dip a som spokojná.
Ostatne, dalo sa rátať s tým, že nebudem schopná zásobovať moje stránky každodenne, naviac, bolo by to otravné i pre vás. I keď v hĺbke duše dúfam, že nie.
Ale teraz som tu, s novým receptom a musím povedať, že PARÁDNYM!!
Neskutočne ma štve, ako vyšli fotky, vôbec s nimi nie som spokojná a ani zďaleka nevystihujú výnimočnosť tohto pokrmu. Och páni, ľudkovia, fakt! Toto bolo tak NESKUTOČNE dobré, že slintám, len si spomeniem na to, ako som sa zahrýzala do jedného sústa za druhým. Či skôr by som mala priznať a pripustiť, že do mňa padali ako do čiernej diery a ani som sa neobťažovala so žuvaním.
O čom to teda snívam? O paleo francúzskom toaste s použitím mojej obľúbenej zeleniny miesto pečiva: baklažánu! (technicky, je to asi ovocie, ale #whocares). Predstavte si jemné krémové plátky pečeného baklažánu zlepené solídnou vrstvou arašidového masla namočené do vaječnej zmesi a opečené na hrudke masla. Doplňte ich ovocím a posýpkou podľa vlastného výberu a preneste sa do ríše fantázie!
Ja som sa rozhodla túto bombu vylepšiť jablkom a krvavým pomarančom a pri jeho šúpaní mi takmer vyliezli oči z jamôk. Tak krvavý, respektíve purpurový pomaranč som naživo ešte nevidela a nejedla! Vždy som nad nimi vzdychala pri brázdení internetom a teraz si konečne môžem urobiť čiarku do denníka. Na druhej strane, v kombinácii s rovnako sfarbeným baklažánom sa jeho pôsobivý efekt trochu stráca, kontrastnejšie by vynikol nejaký oranžovejší typ, ale #whocares po druhé.
Okrem toho, orieškových masiel nikdy nie je dosť. Nie, rozhodne nie! Nestačilo mi napchať ho do vnútra toastu, nešetrila som nimi ani na záver, kedy som celé veľdielo preliaha hneď ďalšími dvomi druhmi: mandľovým s čokoládou a chia semienkami a 100% pistáciovým!
Ako hovorím, buďte kreatívni a pridajte si na tanier, po čom vám srdce ráči: granolu, javorový sirup, šľahačku, možnosti sú nekonečné. Och a ak by ste sa rozhodli okrem masla potrieť plátky ešte džemom, máte u mňa plusové body. V každom prípade, pripravte si túto netradičnú paleo verziu francúzskej klasiky a ponorte sa do jazierka orieškových masiel!

• 1 baklažán
• škoricu
• trochu masla
• 1 vajce
• 2 PL mlieka
• 1 PL arašidového masla (chrumkavé je lepšie!)
• na dokončenie:
• ovocie, doplnky a posýpku podľa ľubovôle (navrhované viď vyššie)
• čerstvú mätu na ozdobu

'Krajce' na toasty si pripravíme vopred: baklažán nakrájame po dĺžke na hrubé plátky, ochutíme ich škoricou, obložíme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie sú mäkké, ale nie úplne. Necháme ich na chvíľu vychladnúť a z jednej strany ich natrieme poctivou dávkou arašidového masla. Krajce spojíme dohromady a potom ich namočíme do zmesi vyšľahaného vajca s mliekom a škoricou (pre maškrtné jazyky môžete pridať aj sladidlo). V panvici na kúsku masla jednotlivé toasty z oboch strán opečieme, kým nie sú zlatisté.

Servírujeme s ovocím a orieškovými maslami, prípadne mätou a inými doplnkami. 

Ja viem, som asi strelená, baklažán namiesto pečiva.. Ale verte mi, je to dobrota! Okrem toho, jeden pokus som už v tomto smere podnikla, pár rokov dozadu >>môžete sa presvedčiť TU<<.

Nájsť dnes paleo verzie chleba či buchiet už nie je problém, avšak, všetky bývajú príliš kalorické (čo nie je zlo!), či plné zvláštnych surovín, ktorých názov ani neviete vysloviť (to už je horšie), takže ak náhodou máte chuť na niečo ľahšie a priemyselne nespracované, hodí sa siahnuť po tejto zeleninovej verzii. Baklažán sám o sebe nemá nijak špecificky výraznú chuť, takže ak si ho upravíte na svoj obraz, prečo by nemohol figurovať aj v sladkých pokrmoch?

Nechajte sa zlákať a skúste niečo neštandardné.