Baklažánové závitky s údeným lososom a špargľou

Zdravím, zlatíčka. Neviem síce, či si môžem dovoliť toto familiárne oslovenie, najmä vzhľadom k tomu, že po dlhých prestávkach medzi článkami sme sa určite odcudzili, ale hádam mi to prepáčite.
Skúsim to vynahradiť týmto jednoduchým, no o to chutnejším receptom.
Ako určite viete, moja závislosť k baklažánu by sa snáď už dala použiť ako merítko na stupnici a tak keď sa naskytla príležitosť vyčarovať s ním nejaké nové jedlo, bola som nadšená ako decko s cukrovou vatou.
Tieto utešené mini roládky by sa pokojne mohli nazývať aj akýmsi nepravým suši. A prečo nie, keď do nich vopcháme rybu? Spolu s údeným lososom hrá hlavnú rolu i špargľa, takže celý pokrm na mňa pôsobí trochu luxusne. Verím, že by sa táto delikátna záležitosť dala servírovať aj významným hosťom. Otázka dňa znie: ako ste na tom s paličkami?

• 1 baklažán (použila som žíhaný! #akcia)
• 2 PL krémového syra podľa vlastného výberu (ale aj tavený v črievku či trojuholníčkoch)
• udusenú špargľu (tak 8 kúskov)
• 2-3 plátky údeného lososa
• paradajku (veľká je lepšia, malé cherry mi utekali všade možne..)

Baklažán po dĺžke nakrájame na plátky a osolíme. Necháme odležať bokom a vypotiť z horkej tekutiny. Tú zotrieme kuchynskou utierkou.
Medzitým na pare udusíme špargľu a ochutíme koreninami podľa fantázie
Baklažán vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký a poddajný. Na pár minút necháme vychladnúť a potom plátky rozložíme tesne vedľa seba na pracovnú dosku. Ešte lepšie je naukladať ich tak aby sa prekrývali na spojoch. Natrieme ich syrom, uložíme na ne po dĺžke špargľu, plátky paradajky, plátky lososa (nie je na foto, pretože druhá séria fotiek nevyšla, všetky sú rozostrené a rozmachlené - to viete, pri varení sa na objektív foťáku dostane všeličo..) a zvinieme do pevnej rolády. Ak máme bambusové podložky na výrobu suši, to sa tri dni radujeme a voláme sláva!
Nakrájame na jednotlivé kolieska a servírujeme so sójovou omáčkou.

Tento pokrm je dobrý aj za studena, takže ak máte v pláne vydať sa niekam na piknik, nebojte sa pridať špargľové suši do košíka. Losos je zaúdený, preto by mohol zniesť i dlhší pobyt na slnku. 

Zatiaľ sa majte krásne a užite si hrejivé lúče slnka čo najviac. Aj namiesto mňa, keďže celý deň strávim v práci. 

Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Plnená syrová roláda

Ahoj, priatelia!
Mrzí ma, že sa ozývam tak sporadicky, ale okolnosti mi neprajú, aby som s vami trávila viac času. Ospravedlňujem sa a dúfam, že kvôli tomu na tento blog nezanevriete a budete sa sem aspoň z času na čas vracať.
Naviac, dnes to nebude o dlhom kvákaní, za malý moment sa vrhneme rovno k receptu, no pár riadkov si táto roláda zaslúži.
Pripravovali sme ju na narodeninovú oslavu, kde sa náramne hodí ako chod na stôl so studenými misami. Je to taká tá jednohubka, ktorou zaženiete polnočný hlad, kedy je už dávno po večeri a vám z tanca na parkete začalo škvŕkať v bruchu. Zákusok či torta síce potešia, ale nie je to plnohodnotné jedlo, ktoré by uspokojilo na ďalšie hodinky v kruhu rodiny či priateľov a známych.
Spojenie šunka, syr a trochu tej zeleniny nikdy nesklame, naviac, jednotlivé kolieska v reze vypadajú roztomilo a farebne, celá tá mozaika pôsobí ako malé umelecké dielo. Možno si nezíska miesto na stene v Louvri, rozhodne však patrí do vášho žalúdka. Tak vyskúšajte!

• 200-250 g eidamu - celú kocku, nekrájať!
• 220 g masla
• 2 črievka syrokrému
• 150-200 g jemnej salámy
• sterilizovanú alebo mrazenú kukuricu
• sterilizovaný alebo mrazený hrášok
• zakladanú kápiu (alebo i čerstvú červenú papriku)
• trochu soli a mletého čierneho korenia podľa chuti (prípadne i vegety alebo iného obľúbeného korenia)

Maslo a syrokrém v miske vymiešame na hladkú hmotu. Salámu nakrájame na malé kocky, rovnako ako kápiu. Primiešame ich do plnky spolu s kukuricou a hráškom.

Tehlu tvrdého syra zabalíme do dobre utesneného sáčku a vložíme do vriacej vody. Varíme, kým nezmäkne. Bochník uložíme na podložku a rozvaľkáme na tenký obdĺžnik. Pracujeme rýchlo, aby horúci syr nestuhol. Ak sa potrhá, nevadí, jednotlivé diery zaplátame odrezkami podľa potreby (ako je to vidieť aj na fotke). 

Na toto 'cesto' rozotrieme vymiešanú náplň a zvinieme ho do rolády. Obalíme ju alobalom a vložíme na pár hodín do chladu, aby spevnela. Krájame na jednotlivé kolieska a odporúčam udržiavať na chladnejšom mieste, pretože závin má tendenciu v teple mäknúť (zle sa potom krája a servíruje - je tam predsa maslo a syry). 

Mamina sa vyjadrila, že táto syrová roláda je záležitosťou socializmu (a revolúcie), údajne nesmierne frčala na svadbách pred 30 a viac rokmi. Poznáte ju? Aj vo vás vyvoláva skôr nostalgiu a myslíte si, že dnešná 'moderná' kuchyňa už pre ňu nemá miesto? Alebo vás, naopak, oslovila a určite si ju najbližšie pripravíte? Podeľte sa o názor v komentároch, som zvedavá na každú reakciu. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<< padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.

• 1 veľký baklažán
• dve hrste čerstvého koriandru
• 2 PL olivového oleja
• ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• ½ ČL mletej údenej papriky
• štipku čili vločiek
• štipku korenia a soli
• 1 ČL škorice
• hŕstku jadierok z granátového jablka
• malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
• bylinky na ozdobu

Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 

Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.

Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 

Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 

Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 

Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 

Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!

Šalátové rolky s pečenou brokolicou, mrkvou a mungo klíčkami | Vegan

.. plus >>mrkvovo-šampiňónová omáčka<< na namáčanie roliek, pretože recyklácia je dôležitá a nič nebudeme vyhadzovať!
Vonku sneží, počasie je nevľúdne, psa by si doň nevyhnal, vlhkosť mi kučeraví vlasy a nepríjemne zalieza do každého záhybu oblečenia v snahe dostať sa na kožu. Mala by som si užívať najmä hutné hrejivé pokrmy, také tie "upokojujúce", čo nás hodia do sviatočnej nálady a pomôžu pretrpieť pľušť za oknom. Ale nie, evidentne mi sviežejšia zelenina nedá spávať ani za takýchto podmienok a ja do šalátových listov balím rôzne ingrediencie. Na svoju obranu chcem upozorniť, že zelenina je pečená, takže aspoň v tomto sa trochu držím toho, čo by bolo prirodzené. Ale hej, kto vôbec určil nejaké pravidlá? Že sa niečo očakáva či predpokladá, neznamená, že sa toho musíme držať zubami nechtami. Mantinely sú na to, aby sa prekračovali, no nie? 🤣🤣
No dobre, teraz k podstate. Možno vám neušlo, že za veľkou mlákou pred pár dňami prebehol veľký sviatok Vďakyvzdania 🦃🦃. To bolo celý internet zahltený pečenými moriakmi, pekanovými a tekvicovými koláčmi, tradičnými omáčkami = gravy a náplňami = stuffing, brusnicovou omáčkou, ružičkovým kelom a ja neviem čím ešte. Následne, keď celé to šialenstvo prebehlo, nastala ďalšia vlna iných typov jedál a to "ako čo najkreatívnejšie využiť všetky zvyšky z obžerstva". Zaujal ma jeden príspevok na kelové závitky s kúskami morky, brusnicami, omáčkou a čo ja viem čím ešte, čo ostalo z honosnej hostiny. Táto myšlienka sa mi pozdávala, veď viete, že ja rada spracúvam všetko do poslednej omrvinky. Mala som ešte časť vegan "syrovej" omáčky, lenže už mi postupne dochádzali nápady čo s ňou. Ale mať ju ako dip na namáčanie šalátových roliek? Jasné! To je idea!
Otázka číslo dva. Čo do vnútra?! Nuž, postup bol asi takýto: otvoriť balkón, nakuknúť do debničky, preskúmať stav, otvoriť chladničku, zrentgenovať poličky, zhodiť všetko na kuchynský pult.. a máme recept! Slávnostne môžem vyhlásiť, že do ďalšieho kola postúpili slečna mrkva (lebo bola mäkká), pani brokolica (lebo som na ňu mala chuť a zelenej nikdy nie je dosť) a klíčky mungo fazule (lebo sa mi začali vyhrážať, že ak si ich už konečne nezačnem všímať, ozelenejú závisťou aj ony a nie práve želaným spôsobom 🤣).
Ako som už prezradila, potrápila som brokolicu aj mrkvu v rúre, predsa len takýmto spôsobom suroviny nadobudnú iný ráz, viac vhodný do súčasnej situácie. Stačí okoreniť, rozhodiť na plech a nie sú s tým žiadne starosti. A ak chceme byť ešte pohodlnejší, nie je ani nutné všetko to baliť do závitkov. Podávať môžeme ako prostý šalát preliaty dressingom. Ale mne sa myšlienka roládok usadila v podvedomí, predsa len to vypadá krajšie a veselšie. Nemyslíte?

• 1 mrkvu
• niekoľko ružičiek brokolice
• 1 PL oleja
• 1 ČL jablčného octu
• 1 ČL oregana
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL grilovacieho korenia
• ½ ČL údenej papriky a mletého korenia
• asi tretinu pohára mungo klíčkov
• 2-3 PL šampiňónovo-mrkvovej omáčky (link hore)
• niekoľko listov ľadového šalátu

Mrkvu nakrájame na tenké hranolčeky, takmer na rezance. Brokolicu rozoberieme na ružičky a tie nakrájame na plátky, akoby stejky. Vložíme ich do misy, prelejeme olejom, octom, posypeme oreganom, cesnakom, koreniami a paprikou a uložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10 minút, kým nie sú jemne zlatisté.
Na pracovnú dosku rozprestrieme šalátové listy, pomažeme ich vrstvou omáčky a na ňu uložíme brokolicu, mrkvu a klíčky. Zvinieme do pevnej rolády.
Servírujeme prekrojené na polky alebo malé kolieska (ako suši!) a podávame s ďalšou porciou omáčky. Kto je macher, konzumuje čínskymi paličkami 🤣🤣.

Musím sa výnimočne poťapkať po pleci, konečne sa mi podarilo vytvoriť závitky, čo držali tvar a tak i na priereze vidieť tú krásnu mozaiku farieb. Oranžová je skvelým doplnkom zelenej a tie vrstvy sú hravé a príjemné na pohľad. Škoda, že fotky už tak nie..

Podotknem ešte, že toto jedlo je miskám priateľské, takže ho pohodlne môžete odniesť do školy, práce či na cesty. Do osobitnej pevne tesniacej nádoby zabaliť omáčku a môžeme sa oddať roládkam kdekoľvek. 

Banánová roláda z banánovej múky | "Fathead crust" Banana roll

Pečenie je taká alchýmia. Niekedy proste neviete, čo máte čakať a ako to celé dopadne. Navyše, môže vás napĺňať radosťou, pôsobiť ako odbúravač stresu a napätia, na druhej strane, sú chvíle, kedy by ste si pri ňom najradšej vyšklbali vlasy a hodili všetko kuchynské náčinie von oknom. Nezriedka pri ňom dochádza k vtipným príhodám a ak ho praktizujete vo dvojici alebo trebárs ako rodinnú tradíciu s deťmi či inými príslušníkmi, môže byť zdrojom krásnych spomienok.
Rozhodne je s ním spojených množstvo emócií, neraz protichodných. Ale to je na ňom to kúzelné.
Po zhodnotení stavu a kondície niekoľkých mojich banánov som usúdila, že by bolo viac než vhodné nejako ich spracovať. Už dlho predlho bolo v pláne obetovať ich práve na nejakú dobrotu z rúry a tak som prevetrala vrecko s banánovou múkou a vyhrnula si rukávy. Príhodné, nie? Veď čo už viac môže k takej múke pasovať ako jej hlavná ingrediencia? Hoci je to bezpredmetné, pretože po banánoch vôbec nie je cítiť. Nevadí, hlavne, že tému máme zachovanú.
Ako máte možnosť z obrázkov vidieť, ovocie si zo mňa trochu vystrelilo. Napchala som totiž dnu celý, neporušený kus, ten sa ale vplyvom tepla zboril a spľasol. S tým som veru nerátala, ale je to logické. Ale nič nie je stratené, vnuklo mi to inú, priam magickú myšlienku. Z nevýhody urobme výhodu a vylepšime to!
Ako? Dieru po banáne naplňme: vyšľahanou smotanou, maslovou plnkou, ďalším čerstvým ovocím, obľúbenou nátierkou - čokoládovou, orieškovou.., alebo trebárs hneď pred podávaním aj zmrzlinou! Takto sa možno z prvotne nenápadnej rolády stane bohatý a noblesný dezert, ktorý sa nebudete ostýchať predostrieť vašim hosťom. Alebo len sebe, veď prečo si trochu neosladiť deň? Okrem toho, pokojne sa tieto malé kolieska dajú konzumovať na raňajky namiesto takého závinu či bábovky, ak ste na to zvyknutí.
Skaramelizovaný banán je skvelý, sladučký a zabezpečí príjemne mäkké vnútro rolády. Naopak, povrch je správne chrumkavý, čo som docielila trochu dlhším pečením v rúre. To si regulujte podľa seba, ja som schválne šla po zlatistej kôrke, ktorá vydáva tak nádherný zvuk, keď na ňu zaklopete.
Čo sa samotného cesta týka, je akousi variáciou na orieškové takzvané Fathead, pretože doň putuje podstatná časť syra a nie jedného, ale hneď dvoch druhov. Už ste mali možnosť sa s ním u mňa na blogu stretnúť a konečne som ho vyšperkovala k dokonalosti! Možno práve vďaka banánovej múke, ktorá je veľmi jemne mletá a dobre absorbuje tekutinu, preto sa s ňou skvelo pracovalo. Hmota nebola lepkavá, ale podiel na tom má aj čas strávený v chladničke, pretože som konečne nebola netrpezlivá a nechala ho poctivo odpočívať predtým, než som ho vaľkala. Takže to nezanedbajte, ušetríte si pár sprostých slov.
Ak sa zároveň chcete vyvarovať "deravému" vnútru, skúste banán nakrájať na kusy a použiť viac, nielen jeden, aby plnky bolo dostatok a tak rozložiť na plát. V tom prípade nebude hroziť, že príliš zmenší objem. To je len pár malých tipov na zlepšenie, inak si myslím, že i tak je tento recept veľmi obstojný a naviac výsledok tak chutný! Veď kto by nemiloval banány tak príjemne ochutené škoricou a zabalené v lahodnom chrumkavom cestíčku? Skúste!
P.S. banánová múka je voliteľná. Ak nedodržujete nejaké zásady životného štýlu, použite obyčajnú hladkú. Rovnako vhodné sú aj mandľová, arašidová alebo kokosová, ale mali by byť jemne mleté. Ostatne, orechové varianty sú originálom pre "keto" cesto, ako som už písala. Tak do pečenia, priatelia!

• ¾ šálky banánovej múky
• 1 vajce
• 100 g syra na strúhanie (Maasdamer, ale pokojne akýkoľvek iný)
• 2 kopcovité PL krémového syra
• 1 PL rozpusteného masla
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice
• 1 banán (ale pozri alternatívny návrh)
• škoricu naviac na ochutenie
• {voliteľne: do cesta i náplne sladidlo, ja som nedávala!}

Do misky vhodnej do mikrovlnnej rúry pridáme nastrúhaný tvrdý syr a cream cheese. Ohrievame v 30 sekundových intervaloch, kým nie sú úplne roztopené. Pridáme banánovú múku zmiešanú s kypriacim práškom a škoricou a poriadne premiešame. Ak je to nutné, vrátime do mikrovlnky na ďalších pár sekúnd. Vyklepneme vajce a dobre prehnetieme, kým sa nevytvorí hladké kompaktné cesto. Po spracovaní ho na 15-30 minút vložíme do chladničky, aby nebolo príliš lepkavé.

Následne ho vyvaľkáme na obdĺžnik, najlepšie medzi dvomi vrstvami pečiaceho papiera. Na korpus uložíme banán a posypeme škoricou. Opatrne zvinieme do pevnej rolády a spojom nadol umiestnime na plech s papierom na pečenie.
Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlato-hnedý a chrumkavý.
Necháme mierne vychladnúť a až potom krájame na jednotlivé roládky.

Máte nejaké vtipné príhody z pečenia? Alebo tradície? Rodinné, ako napríklad výroba a zdobenie medovníčkov, či s kamarátkou alebo partnerom? Dajte mi vedieť, rada si prečítam! A ako odmenu si za to môžete urobiť tento chutný závin, ktorý vám, dúfam, spríjemní začiatok dňa alebo popoludňajší hrnček čaju.