Paleo banánový chlebík s čokoládou

Ahoj priatelia, ako sa vám darí v týchto časoch, ktoré skúšajú našu trpezlivosť a nervy?
Jakživ som nevidela taký boom pečenia na internete, ako teraz. Koláče, chleby, rožky, zákusky.. Ak ste niečo dlho odkladali, teraz, v domácej karanténe, je asi najlepšia príležitosť sa do toho pustiť.
Môj prípad to ale nie je. Nieže by som nepiekla či nevarila, ale nie je to výrazne viac, ako inokedy. Okolnosti sú dané aj tým, že s milovanou polovičkou začíname bývať spolu a čas, ktorý inokedy venujeme cestovaním jeden k druhému, teraz môžem využiť na pobyt v kuchyni.
Pán Panďák miluje banány a preto máme vždy nakúpenú dostatočnú zásobu. Dokonca tak, že ich ani nestíhame jesť. Týchto černochov potom musíme spracovať inak. Do chlebíka s nimi!
Nie je to môj prvý, ale vyskúšala som trochu iný recept, než obvykle a keďže sa vydaril, podelím sa oň s vami. Dajme sa do toho!

• ¼ hrnčeka (1 hr = 250 ml) mandľovej múky
• 1 + ¾ hrnčeka plantejnovej (banánovej alebo viac mandľovej, či kokosovej..) múky
• 4 prezreté banány
• ½ hrnčeka orechového masla (tekutého masla)
• 2 vajcia
• 2 PL bieleho jogurtu
• 1 ČL kypriaceho prášku
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 3 ČL škorice/perníkového korenia
• 100 g horkej čokolády (u mňa Lindt grapefruit - inú som nemala po ruke)

Banány popučíme v miske vidličkou na kašu. Pridáme vajcia, orechové maslo a jogurt. Vyšľaháme ručným mixérom. 

V inej mise zmiešame sypké ingrediencie: preosejeme múku, kypriaci prášok, sódu a škoricu. Spojíme mokré a suché prísady dohromady, vymiešame cesto a do neho pridáme nasekané kúsky čokolády, pričom tretinu si necháme bokom. Cesto vlejeme do formy na chlebíček, uhladíme a povrch posypeme zvyšnou čokoládou. Kto chce, môže pridať aj vlašské orechy.

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 50-60 minút, podľa potreby. Testujeme špajdľou. Po vychladnutí krájame a servírujeme len tak do ruky alebo ozdobené jogurtom a ovocím.

Tento chlebík je menej šťavnatý, ako som zvyknutá u toho, čo robievam bežne. Je to tým, že mi došla mandľová múka a dávala som veľkú väčšinu plantejnovej, ktorá vsiakne vlhkosť lepšie. Stále bol veľmi dobrý, nie extrémne sladký, banány urobia svoje, pritom ďalšie sladidlo nie je treba.

Och a moje orechové maslo bolo nejaké arašidové s bielou čokoládou a proteínom, tuším? Samotné mi až tak nechutí, ale do koláča ideálne. V každom prípade, ak po ruke orechové krémy nemáte, postačí obyčajné maslo. 

A ak radi hryziete, odporúčam do chlebíka vmiešať aj kúsky orechov, je to príjemný bonus. 

Tvarohové knedlíky s jahodami - "obyčajné" i keto verzia

Ahoj priatelia.
Jahodová sezóna je v plnom prúde a dokonale si ju užívame. Je to najobľúbenejšie ovocie pána Panďáka (ale kaki mu šliape na päty) a keď som zmienila, že by som mohla pripraviť knedlíky, hneď mu tiekli sliny až po labky.
Keďže tento blog má predovšetkým slúžiť ako môj receptár, aby som ich nemusela hľadať po všetkých možných papieroch, zdrapoch a ústrižkoch, zapíšem sem aj tieto dva recepty, ktoré nemám z vlastnej hlavy.
Na "klasické" knedlíky mi bola inšpiráciou kuchyňa Lidlu a Roman Paulus, KETO verziu som vyskúšala podľa veľmi talentovanej Pavly, známej z instagramu pod účtom lowcarb_by_paula.
Nechcem si pripísať žiadne zásluhy, ale je pre mňa skutočne jednoduchšie kliknúť si na svoj blog v prípade, že sa k jedlám hodlám vrátiť. Už sa mi koľkokrát stalo, že som sa nemohla dopátrať k niečomu, čo som už raz robila (príbeh keto waflí 😭).

Takže, asi viete, že nie som úplným zástancom bielej múky a keď sa dá, siaham po low carb verziách daného jedla. Na druhej strane, nemám nič proti tomu, keď sa tak stravujú ostatní. Každému vyhovuje niečo iné. Preto som sa rozhodla pripraviť tvarohové knedlíky v dvoch prevedeniach.
Oboje dopadlo nad očakávania dobre, preto sa s vami môžem o túto skúsenosť podeliť.
Češtine určite rozumiete, preto nepokladám za nutné texty prekladať.

Tvarohové knedlíky podľa Paulusa:

• 250 g měkkého tučného tvarohu 
• 1 vejce „M“ 
• 70 g másla 
• sůl 
• vanilinový cukr dle chuti 
• cukr krystal dle chuti 
• 2 citrony (kůra) 
• 70 g hladké mouky 
• 70 g dětské krupice 
• tuzemák (dala som rumovú arómu)
• čerstvé jahody 
• strouhanka (drahý nechcel, mali sme ovocný jogurt)
• skořice + práškový cukor + karamelový cukor z kotányi mlynčeka 

Tvaroh smíchejte s vejcem a rozpuštěným máslem, osolte, přidejte vanilinový a krystalový cukr dle chuti, citronovou kůru, mouku a krupici. Dobře zamíchejte a nechte alespoň hodinu odležet v lednici. Vodu, ve které se budou knedlíky vařit, ochuťte vanilinovým cukrem, nakrájenou citronovou kůrou a tuzemákem. Těsto rozdělte na menší části, do kterých zabalte jahody. Vařte podle velikosti 4 – 6 minut, jahody by neměly být rozvařené, pouze prohřáté. Po uvaření obalte v orestované strouhance s trochou cukru a skořicí. Podávejte se lžící zakysané smetany (jogurtem) ozdobené čerstvými jahodami a mátou.

Keto knedlíky podľa Pavly:

• 1 tvaroh v alobalu kostka 
• 2 vejce
• 60 g kokosové mouky
• 2 rovné lžíce psyllia
• citronová kůru z jednoho citronu
• kdo chce, muže přidat 1 lžíci xylitolu (erytritolu)
• Na naplnění: jahody
• Na ozdobu: tvaroh (jogurt) a jahody. 

Ze surovin vytvoříme hladké těsto, které necháme 30 minut odpočinout v lednici. Poté rukou uždibujeme kousek těsta, doprostřed dáme jahodu a zabalíme v kulatý knedlík. Takto připravené knedlíky dáme do vroucí vody na cca 5 minut. Ihned podáváme. Výborné jsou s tvarohem nebo zakysanou smetanou smíchanou například s rozmačkanými jahodami nebo jiným ovocem.

Držte sa v týchto ťažších časoch. O pár rokov si možno ani nikto nespomenie, že sme tu mali nejakú pandémiu a ľudia museli ostať v karanténe. Ale poučenie by sme si z toho zobrať mali.

Buďte ohľaduplní, chráňte seba a ostatných, nepodliehajte panike. Dodržiavať pár pravidiel nie je nič ťažké. Pamätajte, naši (pra)starí rodičia boli povolaní do vojny. My len musíme sedieť na riti. Verím, že toto nie je ťažké zvládnuť.

Opatrujte sa a venujte sa veciam, ktoré máte radi.

Toast s grilovaným plantainom = 'zeleným banánom'

Ahoj, moji milí, to sme sa poriadne dávno nevideli!
Kde som bola? Čo sa stalo? Ak náhodou sledujete môj >>instagram<<, nejakú predstavu máte, ak nie, nevadí, urobte tak teraz a skočte sa pozrieť. Blog síce zíval prázdnotou a začali sa na ňom usadzovať pavučiny, no tam som aktívna a snažím sa každý deň ukázať vám niečo z mojej kuchyne. Či skôr života.
Nuž, veci sa stali. Zlé veci, na ktoré nie som hrdá. Ktoré obrátili môj život na ruby. Pomaly sa snažím zviechať späť na nohy, ale je to k**va ťažké. Prepáčte mi tento hrubý slovník, ale život sa nemazná. Tak sa nebudem ani ja.
Nemá zmysel vylievať si teraz srdce, hľadať vinníka, všetko je to v mojej hlave. Dúfam, že sa to tam čoskoro správne poskladá, kolieska zapadnú na svoje miesto. Uvidíme.
V spojitosti s návratom do starých koľají sa postupne dostávam ku kuchynskému náčiniu a to znamená dobrú správu pre vás. Recepty!
Začneme zľahka a trochu exoticky. Na konci júna (či kedy to bolo?) som mala možnosť prvýkrát ochutnať (a nakúpiť) hromadu exotického ovocia dovezeného z Afriky. To moje srdce plesalo! Konečne plodiny, o ktorých som len snívala a slintala pri fotkách na insta. Najviac som sa tešila na plantainy a nesklamali. Poviete si, veď sú to len nejaké banány. Omyl, nie len tak nejaké, ale priamo na varenie, pečenie či práve grilovanie! Ak budete mať možnosť vyskúšať ich, neváhajte ani sekundu. Nebudete ľutovať.

Toast:

• multicereálny toastový chlieb
• hustý jogurt (ideálne čokoládový, ale podľa chuti)
• 1 veľký plantain
• štipku škorice
• výdatnú dávku orieškového masla (na snímke kešu - mňam!)

Plantain nakrájame na kolieska s hrúbkou tak 0.7 cm (nemerajte, preboha, odhadom!). Rozložíme ich na grilovaciu panvicu potretú maslom a ochutíme škoricou. Z oboch strán grilujeme, pár minút, kým sa na povrchu neobjaví charakteristická vzorka. 

Plátok chleba namažeme jogurtom, obložíme kolieskami plantainu a pofŕkame kešu maslom. Podávame!

*Druhý toast: arašidové maslo a gorgonzola.

Ospravedlňujem sa, ale mám len jednu fotku. Všetky ostatné sú rovnaké, robila som ich primárne pre už toľko zmieňovanú sociálnu sieť. V tom období som ani nedúfala, že by som sa raz k blogu mohla vrátiť. Ale som rada, že sa tak stalo. Chýbali ste mi, no zároveň som potrebovala tento oddych. Začalo to byť pre mňa priveľmi zaväzujúce. Preto vám neviem garantovať, že sa tu príspevky budú objavovať so železnou pravidelnosťou. Ak sa však objaví niečo, o čom si budem myslieť, že by bolo škoda nechať si to pre seba, znovu sa ozvem.

Ďakujem vám za trpezlivosť a všetkým, čo na tieto stránky nezanevreli, posielam pusu a objatie.

Paleo banánový chlieb s arašidovým maslom

Ak ste doteraz neochutnali banánový chlebíček, vedzte, že prichádzate oveľa a je najvyšší čas to napraviť. Tento recept ma nesmierne príjemne prekvapil. Nemala som vôbec žiadne očakávania, len som nutne musela spotrebovať trs černúcich banánov, no prevalcoval ma na plnej čiare.

Chlieb bol mäkučký, šťavnatý, jemný, nadýchaný, s dokonalou chrumkavou kôrkou. Aj po pár dňoch bol stále vláčny a hebký, žiadna dusivá buchta, ktorú by ste museli splachovať hektolitrami mlieka či čaju. Okrem toho, je paleo priateľský, čo ja osobne považujem za dokonalé plus. Veď keď sa stretnú banány a priehrštie orechov, nikdy to nemôže dopadnúť zle.

• 3 prezreté banány
• ½ šálky arašidového masla
• 2 vajcia
• 1 PL kokosového oleja
• ⅓ šálky + 2 PL mandľovej múky
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice 

Banány nakrájame do misy, pridáme arašidové maslo, vajcia a roztopený kokosový olej. Pomocou mixéra vyšľaháme na jemnú nadýchanejšiu tekutinu. Pridáme mandľovú múku zmiešanú s práškom do pečiva a škoricou v dvoch dávkach. Prepracujeme na homogénne cesto, ktoré vlejeme do pripravenej formy na biskupský chlieb. Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 40-45 minút, kým sa okraje neoddeľujú od stien nádoby, povrch je chrumkavý a zlatistý a chlebík uprostred nezanecháva mokré stopy na špajdli. Necháme mierne vychladnúť a podávame. Teplý priamo z rúry na raňajky je dokonalý.

A trochu inšpirácie na podávanie:

Momentálne mám toľko banánov, že by to stačilo na upečenie chleba pre celý vojenský regiment. Do mrazničky na moju milovanú zmrzlinu sa mi nezmestí už ani zastrúhaný vlas a tak ak zápolíte s podobnými problémami ako ja, neváhajte vyskúšať tento recept. Určite nesklame.

Baklažánový francúzsky toast s arašidovým maslom (paleo)

Krásny deň, priatelia! Viem, že v poslednom čase vás zdravím v menej frekventovaných intervaloch, bohužiaľ, taká je situácia. Nie, že by som nevarila, nepiekla, nechystala. Aj inšpirácie je dosť. Ale nabehla som opäť na systém, kedy praktizujem prípravu väčšieho množstva porcií jedného druhu jedla, takže vás nemám čím bombardovať. Alebo hodím na plech desať druhov zeleniny, posypem korením, upečiem, pribalím dip a som spokojná.
Ostatne, dalo sa rátať s tým, že nebudem schopná zásobovať moje stránky každodenne, naviac, bolo by to otravné i pre vás. I keď v hĺbke duše dúfam, že nie.
Ale teraz som tu, s novým receptom a musím povedať, že PARÁDNYM!!
Neskutočne ma štve, ako vyšli fotky, vôbec s nimi nie som spokojná a ani zďaleka nevystihujú výnimočnosť tohto pokrmu. Och páni, ľudkovia, fakt! Toto bolo tak NESKUTOČNE dobré, že slintám, len si spomeniem na to, ako som sa zahrýzala do jedného sústa za druhým. Či skôr by som mala priznať a pripustiť, že do mňa padali ako do čiernej diery a ani som sa neobťažovala so žuvaním.
O čom to teda snívam? O paleo francúzskom toaste s použitím mojej obľúbenej zeleniny miesto pečiva: baklažánu! (technicky, je to asi ovocie, ale #whocares). Predstavte si jemné krémové plátky pečeného baklažánu zlepené solídnou vrstvou arašidového masla namočené do vaječnej zmesi a opečené na hrudke masla. Doplňte ich ovocím a posýpkou podľa vlastného výberu a preneste sa do ríše fantázie!
Ja som sa rozhodla túto bombu vylepšiť jablkom a krvavým pomarančom a pri jeho šúpaní mi takmer vyliezli oči z jamôk. Tak krvavý, respektíve purpurový pomaranč som naživo ešte nevidela a nejedla! Vždy som nad nimi vzdychala pri brázdení internetom a teraz si konečne môžem urobiť čiarku do denníka. Na druhej strane, v kombinácii s rovnako sfarbeným baklažánom sa jeho pôsobivý efekt trochu stráca, kontrastnejšie by vynikol nejaký oranžovejší typ, ale #whocares po druhé.
Okrem toho, orieškových masiel nikdy nie je dosť. Nie, rozhodne nie! Nestačilo mi napchať ho do vnútra toastu, nešetrila som nimi ani na záver, kedy som celé veľdielo preliaha hneď ďalšími dvomi druhmi: mandľovým s čokoládou a chia semienkami a 100% pistáciovým!
Ako hovorím, buďte kreatívni a pridajte si na tanier, po čom vám srdce ráči: granolu, javorový sirup, šľahačku, možnosti sú nekonečné. Och a ak by ste sa rozhodli okrem masla potrieť plátky ešte džemom, máte u mňa plusové body. V každom prípade, pripravte si túto netradičnú paleo verziu francúzskej klasiky a ponorte sa do jazierka orieškových masiel!

• 1 baklažán
• škoricu
• trochu masla
• 1 vajce
• 2 PL mlieka
• 1 PL arašidového masla (chrumkavé je lepšie!)
• na dokončenie:
• ovocie, doplnky a posýpku podľa ľubovôle (navrhované viď vyššie)
• čerstvú mätu na ozdobu

'Krajce' na toasty si pripravíme vopred: baklažán nakrájame po dĺžke na hrubé plátky, ochutíme ich škoricou, obložíme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie sú mäkké, ale nie úplne. Necháme ich na chvíľu vychladnúť a z jednej strany ich natrieme poctivou dávkou arašidového masla. Krajce spojíme dohromady a potom ich namočíme do zmesi vyšľahaného vajca s mliekom a škoricou (pre maškrtné jazyky môžete pridať aj sladidlo). V panvici na kúsku masla jednotlivé toasty z oboch strán opečieme, kým nie sú zlatisté.

Servírujeme s ovocím a orieškovými maslami, prípadne mätou a inými doplnkami. 

Ja viem, som asi strelená, baklažán namiesto pečiva.. Ale verte mi, je to dobrota! Okrem toho, jeden pokus som už v tomto smere podnikla, pár rokov dozadu >>môžete sa presvedčiť TU<<.

Nájsť dnes paleo verzie chleba či buchiet už nie je problém, avšak, všetky bývajú príliš kalorické (čo nie je zlo!), či plné zvláštnych surovín, ktorých názov ani neviete vysloviť (to už je horšie), takže ak náhodou máte chuť na niečo ľahšie a priemyselne nespracované, hodí sa siahnuť po tejto zeleninovej verzii. Baklažán sám o sebe nemá nijak špecificky výraznú chuť, takže ak si ho upravíte na svoj obraz, prečo by nemohol figurovať aj v sladkých pokrmoch?

Nechajte sa zlákať a skúste niečo neštandardné.

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<< padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.

• 1 veľký baklažán
• dve hrste čerstvého koriandru
• 2 PL olivového oleja
• ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• ½ ČL mletej údenej papriky
• štipku čili vločiek
• štipku korenia a soli
• 1 ČL škorice
• hŕstku jadierok z granátového jablka
• malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
• bylinky na ozdobu

Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 

Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.

Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 

Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 

Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 

Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 

Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!

Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.

Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:

• 400 g hladkej múky
• 160 g práškového cukru
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
• 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
• 10 g holandského kakaa
• 2 ČL pomarančovej kôry
• 2 vajcia
• 120 g medu
• 60 g masla
• Náplň:
• slivkový čokoládový lekvár
• marhuľový lekvár
• nutella
• prípadne marcipán
• celé kocky čokolády
• Poleva:
• 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
• práškový cukor na obalenie

Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.

Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.

Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.

Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!

Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 

Popraskané || Sférické

Dajte mi vedieť!