Baklažánový francúzsky toast s arašidovým maslom (paleo)

Krásny deň, priatelia! Viem, že v poslednom čase vás zdravím v menej frekventovaných intervaloch, bohužiaľ, taká je situácia. Nie, že by som nevarila, nepiekla, nechystala. Aj inšpirácie je dosť. Ale nabehla som opäť na systém, kedy praktizujem prípravu väčšieho množstva porcií jedného druhu jedla, takže vás nemám čím bombardovať. Alebo hodím na plech desať druhov zeleniny, posypem korením, upečiem, pribalím dip a som spokojná.
Ostatne, dalo sa rátať s tým, že nebudem schopná zásobovať moje stránky každodenne, naviac, bolo by to otravné i pre vás. I keď v hĺbke duše dúfam, že nie.
Ale teraz som tu, s novým receptom a musím povedať, že PARÁDNYM!!
Neskutočne ma štve, ako vyšli fotky, vôbec s nimi nie som spokojná a ani zďaleka nevystihujú výnimočnosť tohto pokrmu. Och páni, ľudkovia, fakt! Toto bolo tak NESKUTOČNE dobré, že slintám, len si spomeniem na to, ako som sa zahrýzala do jedného sústa za druhým. Či skôr by som mala priznať a pripustiť, že do mňa padali ako do čiernej diery a ani som sa neobťažovala so žuvaním.
O čom to teda snívam? O paleo francúzskom toaste s použitím mojej obľúbenej zeleniny miesto pečiva: baklažánu! (technicky, je to asi ovocie, ale #whocares). Predstavte si jemné krémové plátky pečeného baklažánu zlepené solídnou vrstvou arašidového masla namočené do vaječnej zmesi a opečené na hrudke masla. Doplňte ich ovocím a posýpkou podľa vlastného výberu a preneste sa do ríše fantázie!
Ja som sa rozhodla túto bombu vylepšiť jablkom a krvavým pomarančom a pri jeho šúpaní mi takmer vyliezli oči z jamôk. Tak krvavý, respektíve purpurový pomaranč som naživo ešte nevidela a nejedla! Vždy som nad nimi vzdychala pri brázdení internetom a teraz si konečne môžem urobiť čiarku do denníka. Na druhej strane, v kombinácii s rovnako sfarbeným baklažánom sa jeho pôsobivý efekt trochu stráca, kontrastnejšie by vynikol nejaký oranžovejší typ, ale #whocares po druhé.
Okrem toho, orieškových masiel nikdy nie je dosť. Nie, rozhodne nie! Nestačilo mi napchať ho do vnútra toastu, nešetrila som nimi ani na záver, kedy som celé veľdielo preliaha hneď ďalšími dvomi druhmi: mandľovým s čokoládou a chia semienkami a 100% pistáciovým!
Ako hovorím, buďte kreatívni a pridajte si na tanier, po čom vám srdce ráči: granolu, javorový sirup, šľahačku, možnosti sú nekonečné. Och a ak by ste sa rozhodli okrem masla potrieť plátky ešte džemom, máte u mňa plusové body. V každom prípade, pripravte si túto netradičnú paleo verziu francúzskej klasiky a ponorte sa do jazierka orieškových masiel!

• 1 baklažán
• škoricu
• trochu masla
• 1 vajce
• 2 PL mlieka
• 1 PL arašidového masla (chrumkavé je lepšie!)
• na dokončenie:
• ovocie, doplnky a posýpku podľa ľubovôle (navrhované viď vyššie)
• čerstvú mätu na ozdobu

'Krajce' na toasty si pripravíme vopred: baklažán nakrájame po dĺžke na hrubé plátky, ochutíme ich škoricou, obložíme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie sú mäkké, ale nie úplne. Necháme ich na chvíľu vychladnúť a z jednej strany ich natrieme poctivou dávkou arašidového masla. Krajce spojíme dohromady a potom ich namočíme do zmesi vyšľahaného vajca s mliekom a škoricou (pre maškrtné jazyky môžete pridať aj sladidlo). V panvici na kúsku masla jednotlivé toasty z oboch strán opečieme, kým nie sú zlatisté.

Servírujeme s ovocím a orieškovými maslami, prípadne mätou a inými doplnkami. 

Ja viem, som asi strelená, baklažán namiesto pečiva.. Ale verte mi, je to dobrota! Okrem toho, jeden pokus som už v tomto smere podnikla, pár rokov dozadu >>môžete sa presvedčiť TU<<.

Nájsť dnes paleo verzie chleba či buchiet už nie je problém, avšak, všetky bývajú príliš kalorické (čo nie je zlo!), či plné zvláštnych surovín, ktorých názov ani neviete vysloviť (to už je horšie), takže ak náhodou máte chuť na niečo ľahšie a priemyselne nespracované, hodí sa siahnuť po tejto zeleninovej verzii. Baklažán sám o sebe nemá nijak špecificky výraznú chuť, takže ak si ho upravíte na svoj obraz, prečo by nemohol figurovať aj v sladkých pokrmoch?

Nechajte sa zlákať a skúste niečo neštandardné.

Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Tekvicové toasty s avokádom, granátovým jablkom a vajcom

Ahoj, moji milovaní, po niekoľko dňovej odmlke sa vám opäť hlásim. Nebojte sa, tak ľahko sa ma nezbavíte, aj keď musím priznať, že to vypadá tak, že na vás budem útočiť v menšej intenzite, ako tomu bolo doteraz. Nie, cez sviatky som nezlenivela, ani som si poriadne nestačila uvedomiť, že nejaké sú. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, väčšinu času som aj tak precestovala a chvíle s rodinou som si nemohla užiť naplno. Ja viem, ja viem, maminka, mohla som to riešiť dovolenkou, ale keď si ich pobrali všetci ostatní, niekto napokon robiť musí. Skôr ide o to, že mám stále balkón a mrazničku plnú na prasknutie a dala som si predsavzatie (s Novým rokom to však nemá nič spoločné, na také veci nie som), že tie zásoby konečne musím zlikvidovať. Aby som mala viac priestoru sa opäť naplno realizovať a prichádzať s novými inšpiráciami. Takže menšia frekvencia príspevkov bude osožná i pre vás. To len na úvod, aby ste vedeli, čo vás pravdepodobne čaká.
S určitosťou však viem, o čom bude dnešný výkrik do tmy. Ak ste prejedení všetkých sladkostí, koláčikov, šalátu, rezňov, lupienkov a slaných pochutín, upriamte pozornosť na tento zelený, svieži a netradičný tanier. Zhodou okolností je ešte stále v sviatočnom duchu, veď kombinácia zelenej, bielej a červenej sa s Vianocami spája. Okrem toho, granátové jadierka vypadajú tak trochu ako vianočné svetielka, navyše na tom avokádovom podklade ich smelo môžeme prirovnať k ozdobenému stromčeku. Či si to iba nahováram a myslíte si, že mi prepína? I to je možné.
Ale späť na správnu koľaj. Prezreté avokádo vyžadovalo rýchle spracovanie a ja som zatúžila len tak si ho rozpučiť na vrch nejakého toastu. Keďže vieme, ako je to s mojím "kamarátstvom" k chlebu, je jasné, že som hľadala alternatívu pečiva. Tých je hneď niekoľko, v tomto smere už netrpím krízu, postupom času som ich objavila hromadu. Len ktorú si vybrať? Napokon som vymyslela niečo, čo som ešte neskúšala. Tekvicové hrianky! Priamo z hriankovača! Keď to fungovalo na >>sladkom batáte<<, prečo by maslová krásavica mala byť výnimkou? Predpoklad sa potvrdil, vyšli náramne!
Ako zdroj bielkovín a ďalších tukov mi poslúžilo vajíčko, pretože a) skvelo sa do tohto taniera hodí; b) už dávno som ho nemala a moje chuťové receptory zavelili jasnou rečou.
Na osvieženie nielen obsahu ako takého, ale i farby posypeme toast granátovými drahokamami a neoddeliteľnou súčasťou celej zostavy je kopec >>baklažánu marinovaného v oleji<< s cesnakom a bylinkami. Verte mi, pridá tomu neuveriteľný šmrnc a nakopne zážitok z tohoto prostého jedla do výšin.
A keďže väčšina z vás pravdepodobne po orgiách a obžerstve túži nasadnúť na vlnu akéhosi detoxu, odporúčam obohatiť tanier náložou čerstvého šalátu. Nie som zástancom takýchto "diét" a očistných kúr, ono to ani nefunguje, ale vitamíny a zelenina naviac sú vždy len k prospechu. Lenže to netreba brať v zmysle "Dobre, dnes si dám šalát, strávim dve hodiny vo fitku, budem piť iba vodu a zajtra sa zase vrhnem na posledný kúsok tej torty, čo mám v chladničke.." Nie vážení, tadiaľto cesta nevedie! Ale nie som tu na to, aby som poúčala, len sa vás snažím inšpirovať, že to ide aj inak a bez pocitu, že by ste strádali. Veď uznajte, všetko na obrázkoch nižšie kričí: Zahryzni sa do mňa! A ja rada, bez váhania.

• časť maslovej tekvice - koniec bez jadierok
• trochu oleja a obľúbeného korenia
• pol avokáda
• 2 ČL jadierok granátového jablka
• 1 vajce
• kúsok masla
• 2 PL marinovaného baklažánu
• niekoľko listov čerstvého šalátu

Tekvicu umyjeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou tak pol centimetra. Vložíme ich do hriankovača a na najvyššom výkone opekáme dve kolá. Pri treťom raze stupeň o niečo zmiernime a dopekáme, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý s prípadnými pľuzgierami na povrchu. Ak je to nutné, opakujeme štvrtýkrát, ale v tomto momente by už tekvica mala byť hotová. 

Medzitým na kúsku masla pripravíme volské oko ochutené obľúbeným korením. 

Tekvicové hrianky potrieme olejom, posypeme korením (môžeme aj namazať cesnakom) a na povrchu rozpučíme vidličkou kúsky avokáda. Posypeme granátovými jadierkami a podávame s volským okom, šalátom a kopcom baklažánu. Všetko možno zostaviť aj ako sendvič - jednoducho jednotlivé vrstvy poskladať na seba do poschodí. 

Tak sa priznajte, kto z vás upadol do potravinovej kómy? Prejedli ste sa? Alebo viete, kde je miera a všetko ste to s prehľadom ustáli?

Mimochodom, aké boli vlastne vaše sviatky? Pokojné, príjemné, podľa vašich predstáv? Bol Ježiško štedrý? Píšte, komentujte, informujte ma! Ja som neskutočne zvedavá, takže si veľmi rada prečítam, čo pekné ale i nepríjemné sa vám prihodilo. 

Banánová roláda z banánovej múky | "Fathead crust" Banana roll

Pečenie je taká alchýmia. Niekedy proste neviete, čo máte čakať a ako to celé dopadne. Navyše, môže vás napĺňať radosťou, pôsobiť ako odbúravač stresu a napätia, na druhej strane, sú chvíle, kedy by ste si pri ňom najradšej vyšklbali vlasy a hodili všetko kuchynské náčinie von oknom. Nezriedka pri ňom dochádza k vtipným príhodám a ak ho praktizujete vo dvojici alebo trebárs ako rodinnú tradíciu s deťmi či inými príslušníkmi, môže byť zdrojom krásnych spomienok.
Rozhodne je s ním spojených množstvo emócií, neraz protichodných. Ale to je na ňom to kúzelné.
Po zhodnotení stavu a kondície niekoľkých mojich banánov som usúdila, že by bolo viac než vhodné nejako ich spracovať. Už dlho predlho bolo v pláne obetovať ich práve na nejakú dobrotu z rúry a tak som prevetrala vrecko s banánovou múkou a vyhrnula si rukávy. Príhodné, nie? Veď čo už viac môže k takej múke pasovať ako jej hlavná ingrediencia? Hoci je to bezpredmetné, pretože po banánoch vôbec nie je cítiť. Nevadí, hlavne, že tému máme zachovanú.
Ako máte možnosť z obrázkov vidieť, ovocie si zo mňa trochu vystrelilo. Napchala som totiž dnu celý, neporušený kus, ten sa ale vplyvom tepla zboril a spľasol. S tým som veru nerátala, ale je to logické. Ale nič nie je stratené, vnuklo mi to inú, priam magickú myšlienku. Z nevýhody urobme výhodu a vylepšime to!
Ako? Dieru po banáne naplňme: vyšľahanou smotanou, maslovou plnkou, ďalším čerstvým ovocím, obľúbenou nátierkou - čokoládovou, orieškovou.., alebo trebárs hneď pred podávaním aj zmrzlinou! Takto sa možno z prvotne nenápadnej rolády stane bohatý a noblesný dezert, ktorý sa nebudete ostýchať predostrieť vašim hosťom. Alebo len sebe, veď prečo si trochu neosladiť deň? Okrem toho, pokojne sa tieto malé kolieska dajú konzumovať na raňajky namiesto takého závinu či bábovky, ak ste na to zvyknutí.
Skaramelizovaný banán je skvelý, sladučký a zabezpečí príjemne mäkké vnútro rolády. Naopak, povrch je správne chrumkavý, čo som docielila trochu dlhším pečením v rúre. To si regulujte podľa seba, ja som schválne šla po zlatistej kôrke, ktorá vydáva tak nádherný zvuk, keď na ňu zaklopete.
Čo sa samotného cesta týka, je akousi variáciou na orieškové takzvané Fathead, pretože doň putuje podstatná časť syra a nie jedného, ale hneď dvoch druhov. Už ste mali možnosť sa s ním u mňa na blogu stretnúť a konečne som ho vyšperkovala k dokonalosti! Možno práve vďaka banánovej múke, ktorá je veľmi jemne mletá a dobre absorbuje tekutinu, preto sa s ňou skvelo pracovalo. Hmota nebola lepkavá, ale podiel na tom má aj čas strávený v chladničke, pretože som konečne nebola netrpezlivá a nechala ho poctivo odpočívať predtým, než som ho vaľkala. Takže to nezanedbajte, ušetríte si pár sprostých slov.
Ak sa zároveň chcete vyvarovať "deravému" vnútru, skúste banán nakrájať na kusy a použiť viac, nielen jeden, aby plnky bolo dostatok a tak rozložiť na plát. V tom prípade nebude hroziť, že príliš zmenší objem. To je len pár malých tipov na zlepšenie, inak si myslím, že i tak je tento recept veľmi obstojný a naviac výsledok tak chutný! Veď kto by nemiloval banány tak príjemne ochutené škoricou a zabalené v lahodnom chrumkavom cestíčku? Skúste!
P.S. banánová múka je voliteľná. Ak nedodržujete nejaké zásady životného štýlu, použite obyčajnú hladkú. Rovnako vhodné sú aj mandľová, arašidová alebo kokosová, ale mali by byť jemne mleté. Ostatne, orechové varianty sú originálom pre "keto" cesto, ako som už písala. Tak do pečenia, priatelia!

• ¾ šálky banánovej múky
• 1 vajce
• 100 g syra na strúhanie (Maasdamer, ale pokojne akýkoľvek iný)
• 2 kopcovité PL krémového syra
• 1 PL rozpusteného masla
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice
• 1 banán (ale pozri alternatívny návrh)
• škoricu naviac na ochutenie
• {voliteľne: do cesta i náplne sladidlo, ja som nedávala!}

Do misky vhodnej do mikrovlnnej rúry pridáme nastrúhaný tvrdý syr a cream cheese. Ohrievame v 30 sekundových intervaloch, kým nie sú úplne roztopené. Pridáme banánovú múku zmiešanú s kypriacim práškom a škoricou a poriadne premiešame. Ak je to nutné, vrátime do mikrovlnky na ďalších pár sekúnd. Vyklepneme vajce a dobre prehnetieme, kým sa nevytvorí hladké kompaktné cesto. Po spracovaní ho na 15-30 minút vložíme do chladničky, aby nebolo príliš lepkavé.

Následne ho vyvaľkáme na obdĺžnik, najlepšie medzi dvomi vrstvami pečiaceho papiera. Na korpus uložíme banán a posypeme škoricou. Opatrne zvinieme do pevnej rolády a spojom nadol umiestnime na plech s papierom na pečenie.
Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlato-hnedý a chrumkavý.
Necháme mierne vychladnúť a až potom krájame na jednotlivé roládky.

Máte nejaké vtipné príhody z pečenia? Alebo tradície? Rodinné, ako napríklad výroba a zdobenie medovníčkov, či s kamarátkou alebo partnerom? Dajte mi vedieť, rada si prečítam! A ako odmenu si za to môžete urobiť tento chutný závin, ktorý vám, dúfam, spríjemní začiatok dňa alebo popoludňajší hrnček čaju. 

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.

• 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
• 1 veľké vajce
• ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
• 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
• veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• 1 strúčik cesnaku
• podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
• štipku mletej údenej papriky

Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.

Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

Batátový sendvič s praženicou, avokádom a syrovou omáčkou

Tento sendvič 🥪🍔 od základov zmení váš život. Je všetko, len nie obyčajný. Obsahuje toľko lahodných a bohatých vrstiev, že nebudete vedieť, ktorá vás zasiahla viac. A nezmazateľne sa zapísala do vášho srdca. Už sám o sebe je výnimočný tým, že sa zaobídeme bez pečiva: použijeme totiž pečený batát = sladký zemiak 🍠. Znie to skvelo, no nie? Keďže je to zelenina, dodá organizmu telu prospešné látky - vitamíny, minerály, vlákninu - rozhodne viac ako bežné biele krajce chleba. 

Pomazánková vrstva je zabezpečená netradičnou paprikovou 🌶️ nátierkou >>Muhammara<<, ktorá dodá potrebnú "vlhkosť" a pôsobí ako lepidlo našich zložiek. Pečené papriky sú veľmi charakteristické svojou chuťou a tým, že sa vplyvom tepla ešte viac zvýrazní ich sladkosť, náramne pasujú k batátu. Reprezentantom z oblasti bielkovín je krémová praženica 🍳. Pozor, rozhodne vajíčka príliš neprepiecť, nikto predsa nemá rád tie hrudky vysušené až na kosť. Takže aj príprave takej obyčajnej veci ako je praženica venujte zvýšenú pozornosť. Pomaly a s láskou 😍.Prírodné tuky sú viac než vítané a tak je avokádo 🥑 takmer povinnosťou. Spojenie vajce-avokádo je už takmer ikonické a tak je len prirodzené, keď ho vopcháme do sendviča ako jednu z vrstiev. Naviac, rozbije to zatiaľ trochu jednotvárne sfarbenie a celú zostavu príjemne oživí a osvieži. Viete si predstaviť nejaký poctivý sendvič bez paradajky 🍅? Ani ja veru nie. Šups a už je dnu! Trochu čerstvosti nikdy nezaškodí. Naviac, je to moja obľúbená zelenina (technicky.. ovocie.. ale viete, ako to myslím..). 

Nuž a v neposlednom rade: čo je lepšie ako vajce a avokádo? Vajce, avokádo a syr 🧀! Rozhodla som sa ísť trochu menej štandardnou formou a namiesto nastrúhaného som vytiahla z chladničky krémový a rozpustila ho na hustejšiu omáčku. Stačí potom už iba mierne ochutiť, preliať ňou všetky naše poschodia ingrediencií a hotovo! Odporúčam pred konzumáciou absolvovať pár cvičení ústami na rozhýbanie svalov, šliach a čeľuste, aby sa nám tento gigant zmestil do otvoru. Pretože budeme musieť povedať poriadne Aaaaaaaa, ak chceme poňať celý mrakodrap na jedno sústo. 

Sendviče či obložené chleby môžu pôsobiť príliš nudne a nezaujímavo. Jasné, tie klasické, po ktorých bežne siahnete zrejme áno. Ale tento batátový je unikátny a bez debaty si zaslúži našu pozornosť. Nechajte sa inšpirovať a vytvorte si niekoľko poschodovú lahodnosť, ktorá vás od tej chvíle nenechá spávať. 

• 1 menší sladký zemiak
• štipku granulovaného cesnaku
• olivový olej na potretie
• 1 PL paprikovej pomazánky (Muhammara)
• 1 vajce - na praženicu
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• Na omáčku:
• 50-70 g krémového syra 
• 2PL mlieka 
• granulovaný cesnak
• oregano
• muškátový orech,
• soľ a korenie podľa chuti

Batát umyjeme a prekrojíme na polovicu. Natrieme olejom a ochutíme cesnakom. Reznou stranou položíme na plech s papierom na pečenie a zo strán, kde je šupka poprepichujeme vidličkou. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút, kým nie je aj v strede mäkký.

Medzitým pripravíme praženicu a aj omáčku: do rajnice vložíme krémový syr, podlejeme mliekom a varíme, kým sa syr nerozpustí. Ochutíme cesnakom, muškátovým orieškom, oreganom, soľou a korením podľa chuti. 

Upečený batát obložíme nasledovne: prvou vrstvou bude papriková nátierka, na ňu rozprestrieme vrstvu praženice a obložíme avokádom pokrájaným na plátky. Navrch umiestnime kolieska paradajky a na záver všetko prelejeme štedrou porciou omáčky. Ak chceme, priklopíme druhou polkou batátu alebo ju spracujeme rovnako a dostaneme dva "otvorené" sendviče. Dobrú chuť!

Pripúšťam, konzumácia tohto golema nie je úplne jednoduchá, ale pomocou vidličky a noža to hravo zvládneme. Nič nám však nebráni vziať ho i do rúk a napchávať na "na prasa" 🐖🐷, ale v takom prípade musíme počítať so zamazanými rukami. Ale je to na škodu? 🤣😆

Dúfam, že skúsite tento netradičný obložený batát vymeniť za klasický krajec chleba, budete veľmi príjemne prekvapení, ako všetky ingrediencie dohromady pasujú. Budete krochkať blahom, keď už sme u tých zvieracích bytostí. 

Slané waffle z banánovej múky

Pozdvihnite hrnčeky s <<tekvicovým čajom<<, rozhoďte konfety, budeme oslavovať! Pýtate sa čo?

Predsa PIATE NARODENINY MÔJHO BLOGU!

Toto dieťatko sa dopracovalo do kúzelného veku veľkého predškoláka a keby mi niekto na začiatku povedal, že mi to vydrží tak dlho, asi by som sa mu vysmiala do tváre. Stránky Nemehlo v kuchyni sú už ale mojou neoddeliteľnou súčasťou, zrejme ste postrehli, že posledných pár mesiacov sa mu venujem dokonca častejšie, ako predtým. Je to skutočne moje dieťa. Starám sa oň, piplem, obskakujem, myslím naň viac, než by bolo zdravé. Viem, že v tomto trende nebudem môcť pokračovať večne, predsa len, ešte stále je to len môj koníček, nie práca na plný úväzok, takže očakávam, že v istom momente dôjde k zlomovému bodu, kedy sa situácia zmení, ale kým tomu tak nie je, vychutnajme si to spoločne. Teda, s malou dušičkou dúfam, že z toho máte aspoň zlomok radosti, čo ja. 

Takáto "veľká" udalosť si žiadala výnimočný recept, ktorý by bol adekvátnou oslavou a zároveň darčekom blogu. Nie som tak šialená (ehm, skutočne..?), aby som len kvôli tomu vypekala torty a podobné honosnosti, ale mala som veľmi presnú víziu, čo by sa na túto akciu hodilo. Waffle! Áno, umierala som túžbou otestovať môj nový kuchynský spotrebič. Nikdy predtým som waffle vlastne nejedla, ale vždy som iba závistlivo hľadela na všetky tie haldy obrázkov na internete, kde sa bloggeri predháňajú v tom, kto vykúzli a naaranžuje väčšiu parádu. 

Kameňom úrazu bol recept. Musela som vymyslieť spôsob, ako obísť tradičnú múku a tony cukru. Ak tu nie ste prvý raz, viete, že sa s nimi nekamarátim. Alternatívne náhrady nie vždy dopadli podľa predstáv (predovšetkým pri nespočetných pokusoch o prípravu palaciniek) a rôzne orechové či kokosová múčka na tento účel neboli stvorené. Z prostého dôvodu: nemala som k dispozícii druh, ktorý by bol jemne mletý, konzistenciou podobný hladkej pšeničnej múke. Do budúcnosti plánujem obetovať nejakú tú kačku naviac do ich kúpy, ale momentálne som našla inú spásu. Banánovú múku! Skúšala som ju najprv v náročnejšom recepte na >>kysnuté bochníčky<<, kde som odhalila jej vlastnosti a usúdila, že na prípravu mojich prvých wafflí bude ideálna. Predpoklad sa potvrdil, nesklamala! 

Výsledkom bolo hutné a kompaktné cesto, takmer konzistencie banánovej zmrzliny, ktoré skoro vôbec nestekalo z varechy. Toto bol vítaný stav, nakoľko som sa bála, že ak bude príliš riedke, nedocielim pevný tvar a waffle sa rozpadnú. A všetko vytečie z formy. Banánová múka je špecifická tým, že absorbuje tekutinu lepšie ako špongia, preto je nutné hustotu hmoty regulovať podľa toho, ako dobre zreaguje s ostatnými zložkami. Ak by ste teda mali v úmysle nahradiť ju iným druhom (áno, nie je to bežne dostupná surovina), zrejme budete nútení trochu upraviť pomery. Ja však uvediem gramáže presne podľa toho, ako som ich použila. 

Mimochodom, jasné, že som sa vrhla do slanej verzie. Sladké obedy sú u mňa raritou, nikdy ma nedokážu dostatočne nasýtiť. Stačilo trochu korenín, čerstvá zelenina, polosušené kamalata olivy pre hravosť a šmrnc a mohlo sa servírovať! Spolubývajúca mala zo mňa zážitok (a asi aj veľkú srandu), keď ma pozorovala pri tom, ako sa všetko snažím naaranžovať k dokonalosti a to ešte nehovorím o tom, aké krušné chvíle som si pripravila rozhodnutím namaľovať na povrch číslicu 5. Či sa moje úsilie vyplatilo nechám posúdiť vami, podeľte sa o svoje myšlienky a nápady, názory a tipy. 

Naozaj, bola by som nesmierne rada, ak by ste sa rozrečnili o tom, čo by ste na blogu uvítali, či ste spokojní s obsahom, formou, pokojne kritizujte! Konštruktívna kritika nakoniec posúva ďalej, než neúprimné sladké lichôtky. A teraz to už prenechám waffliam, nech majú patričný priestor zažiariť!

Na dva kusy ako na snímkach:

• 50 g banánovej múky
• 25 g krémového syra
• 4-5 PL mlieka
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
• ½ ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 1 vajce
• na podávanie: čerstvú uhorka a reďkovku, niekoľko marinovaných Kalamata olív

Múku, krémový syr, mlieko, vajce, prášok do pečiva a korenie umiestnime do vysokej nádoby/smoothie makera. Pomocou tyčového mixéru alebo robota poriadne rozmixujeme, kým nedostaneme hutné a jednoliate cesto. Nie je nutné ho mixovať, stačí ručne spracovať v miske, ale zabezpečí to jemnú štruktúru bez prípadných hrudiek. Cesto po kôpkach naložíme do horúceho wafflovača a prístroj uzavrieme. Pečieme podľa potreby, kým povrch nie je chrumkavý a zlatistý. Dobu regulujeme podľa výkovu a vlastností spotrebiča. 

Jednotlivé waffle naservírujeme na tanier a podávame s čerstvou zeleninou, olivami, prípade s kôpkou krémového syra naviac. 

Berte to, prosím, ako inšpiráciu. Koľko ľudí, toľko chutí a je iba na vás, s čím sa rozhodnete waffle jesť. Ja som tento raz zvolila jednoduchú verziu bez zbytočných doplnkov, pretože som sa sústredila najmä na preskúmanie konzistencie a chuti samotnej banánovej múky. Keď ich budem pripravovať nabudúce, stavím sa, že sa vybláznim viac. Možnosti sú takpovediac nekonečné, už teraz mi v hlave šrotuje toľko kombinácií, ktoré by som chcela vyskúšať, že asi bude musieť padnúť celá banánová plantáž, aby zabezpečila pokrytie mojej spotreby múky (hoci by som uvítala, ak by sa mi podarilo nájsť lacnejší druh s rovnakými vlastnosťami).

Dúfam, že sa tu spolu budeme stretávať aj naďalej a že mi veľkodušne prepáčite všetky drobnejšie či dokonca veľké chyby. Slávnostne sľubujem, že tak ako doteraz, vždy sa budem snažiť podávať maximum, zlepšovať sa a aspoň trochu vás zaujať.