Kuracie prsia v omáčke z medvedieho cesnaku a plnené šampiňóny

Ahoj, ahoj, ahoooj 😆
Nie, neuškvaril sa mi mozog z tepla (zatiaľ). Neviem čo vy, ja si nástup leta poriadne užívam. Keď je možnosť, chodíme sa čvachtať do bazéna, kde je asi miliarda ľudí. Nečudujem sa, veď čo je teraz lepšie ako hodiť sa na vorvaňa a schladiť sa v ľadovej vode (s tou miliardou ľudí, takže neexistuje, aby ste si zaplávali).
Jasné, nie všetci máte príležitosť, nie všetci si horúčavy užívate. Chápem, ale mne zima prekáža a mám z nej skôr depresívne pocity. Teraz ožívam, som viac aktívna a čuduj sa svete, mám prevažne dobrú náladu. Týchto pár dní mi je síce smutno, pretože moja lepšia polovička zažíva neskutočný nápor práce a nemá čas ani dýchať, jedna služobná cesta sem, druhá tam, preto je lama (aka. ja, priateľka) ponechaná vlastnej zábave. A nie je to zábava ani trochu, to vám poviem.
Nuž, takže ako tráviť voľný čas? Jasné, aj v kuchyni. Akurát teraz tie moje výtvory nemá kto jesť..
Nedáte sa pozvať na šťavnaté kuracie prsia utopené v zelenej aromatickej omáčke z medvedieho cesnaku? Sľubujem, pochutnáte si a ako bonus prihodím plnené klobúčiky šampiňónov. Vošli sa do nich hrášok, sušené paradajky aj trochu Gorgonzoly.
Naviac, predstavte si, že mäsko naberáte do malých "pita chlebíkov" v podobe pečeného baklažánu. Mami, toto môžeme jesť rukami? Decká budú nadšené, určite.
Ak sa vám zbiehajú slinky, šup šup do kuchyne!

Kuracie prsia:

• 500 g kuracích pŕs
• trochu oleja (zo sušených paradajok)
• koreniny: cesnakové grilovacie, korenie na grilovaný syr - podľa chuti
• 2 PL pasty z medvedieho cesnaku
• nožičky zo šampiňónov

Šampiňóny:

• 6 veľkých klobúčikov
• trochu oleja (zo sušených paradajok)
• 6 sušených paradajok v oleji
• 1 malú konzervu hrášku
• 100 g Gorgonzoly (či iného s modrou plesňou)

Baklažán:

• 1 veľký kus
• bylinkovú soľ

Začneme prípravou baklažánu. Umyjeme ho, zbavíme stopky a nakrájame na priečne kolieska. Posypeme bylinkovou soľou a rozprestrieme na dosku. Necháme 15 minút odstáť, kým nepustí šťavu. Odsajeme ju kuchynskými utierkami. Rozložíme na plech a pečieme 15-20 minút domäkka. 

Kým sa baklažán potí, mäso odblaníme a nakrájame na pásiky. Ochutíme grilovacími koreniami a na oleji z paradajok sprudka opečieme. Keď má kura zlatistú kôrku, pridáme pesto z medvedieho cesnaku rozmiešané v šálke vody. Zmes vlejeme do panvice a mäso dusíme.

Šampiňóny ošúpeme, vydlabeme nožičky a zvonka potrieme paradajkovým olejom (je ochutený, kto nemá, pridá soľ a koreniny). V miske zmiešame hrášok, nakrájané sušené paradajky a rozmrvenú Gorgonzolu. Zmes trochu popučíme a hmotu postupne naplníme do hubových klobúčikov. Na grilovacej panvici ich zo spodu opečieme, aby mali zlatistý povrch. Nakoniec ich preložíme na plech a pečieme v rúre pri 180° C až 40-45 minút, kým nie sú mäkké. 

Nožičky šampiňónov nakrájame na drobné kúsky a pridáme k mäsu do omáčky, kým sa ešte dusí. Varíme, kým všetko nie je mäkké. Priebežne môžeme podlievať vodou či vývarom, podľa toho, akú hustú omáčku chceme. 

Hotovo, zostavujeme na tanieri: Uložíme kôpku mäsa s kolieskami baklažánu, ktorý môže slúžiť práve na naberanie (či naplnenie ako tacos) spolu s prílohou plnenými šampiňónmi. Ozdobíme čerstvou zeleninou podľa chuti. 

Musím priznať, tento chod vznikol neplánovane a impulzívne. Mysľou mi vírilo niekoľko vízií a nápadov, ale až keď som uvidela, aké veľké šampiňóny v balení naozaj sú, museli byť plnené! 

Baklažán mám rada aj ako samotný miesto krajca chleba, preto som ho chcela spracovať aby bol variabilný aj na ďalšie použitie. Nuž a kuracie.. S priateľom si ho teraz robíme snáďa každý týždeň na niekoľko dní, vždy čo najjednoduchšie: hodiť na panvicu, opiecť, neriešiť. Už som si aj hovorila. že na chvíľu im dám pauzu, pretože drahý minule skonštatoval, že to chce zmenu, ale boli v akcii a teraz ich pár dní budem jesť sama. Dávam mu však za pravdu v tom, že nejakú pestrosť to predsa len potrebuje. Bum! zbadala som v chladničke toto zelené pesto a hybaj s ním do panvice. 

Neplánovane sa aj tak rodia najlepšie pokrmy 😊

Všetkým krásny prázdninový začiatok leta! Chystáte sa niekam na dovolenku?

Červený grilovaný marinovaný losos

Dvakrát červený, podotýkam!
Dobrý deň, drahí moji. Som tu na skok s jednoduchým, ale zato o to chutnejším receptom. Využívam zrejme poslednú možnosť tento týždeň sa venovať iným veciam, než pracovným, takže ospravedlňte moju skúposť na slová. Ale losos hovorí sám za seba. Teda.. ešte som nevidela hovoriacu rybu, ale keby to vedela, počuli by ste len slová chvály.
Prečo dvoj červený? Ulakomila som sa na nerka červeného v akcii a okrem toho, že mäso tohto druhu je takto sfarbené prirodzene, i marináda prispela k jeho odtieňu.
Vidíte, akosi som sa tých rýb na dovolenke neprejedla, ale to je len dobre. Zdravé tuky a mastné kyseliny nutne potrebujeme. Vo víre pracovného kolotoča ešte o niečo viac.

Marináda:

• 1 PL oleja
• štipku čierneho mletého korenia
• 1/2 ČL koriandra
• 1 ČL údenej mletej papriky
• 1 ČL sušenej cibule
• 1 ČL oregana
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• čili vločky - opatrne
• 1/2 ČL kurkumy
• po 1 ČL petržlenu, tymiánu a rozmarínu
• soľ podľa chuti
• šťavu z 1/2 limetky

Ryba + príloha:

• 250 g lososa {nerka červeného}
• baklažán
• paradajky
• jarnú cibuľku
• kaleráb
• hlávkový šalát

V miske zmiešame všetky ingrediencie uvedené na marinádu. Do nej ponoríme stejk z lososa a necháme odležať aspoň na 30 minút, ideálne cez noc. Na grilovacej panvici sprudka opečieme najprv mäsitou časťou dolu, potom filet obrátime a grilujeme ďalej, 3-5 minút, kým koža nie je chrumkavá. Lososa opäť pretočíme, zmiernime plameň a grilujeme do mäkka, ale pozor, nepresušiť! Záleží od hrúbky.

Medzitým pokračujeme zostavením taniera: uložíme naň šalát, pridáme napríklad pečený baklažán, paradajky, restovanú cibuľku, kaleráb alebo čokoľvek iné na čo máme chuť. Pridáme porciu lososa a podávame. 

V neideálnom svete uskladníme v prenosnej miske až do doby konzumácie.

Bohužiaľ, opäť iba krabičková verzia, ale dúfam, že sa nehneváte. Podstatná je aj tak výsledná chuť. Množstvo korenín v marináde si upravte tak, aby spĺňali požiadavky vašich maškrtných jazykov. Ak nemáte radi kurkumu, tak vynechajte. Alebo nemáte po ruke nejakú z byliniek? Svet sa nezrúti, použite inú. Berte to ako inšpiráciu, nie doktrínu, ktorej sa musíte striktne držať. A dajte mi vedieť, čo ste vymysleli. Budem zvedavá!

Šalát s figou, baklažánom a Gorgonzolou

Mám rada toto obdobie na prelome augusta a septembra, kedy sú ešte dostupné plodiny leta, ale začínajú sa objavovať už i jesenné typy. Bude mi smutno za všetkými čerstvými paradajkami, uhorkami, cuketami a hlavne baklažánmi! Na druhej strane, teším sa na figy, tekvice a potom neskôr na granátové jablká a podobne.
Je skvelé, že si môžeme vyberať rôzne stále čerstvé produkty našich záhrad a kombinovať ich podľa ľubovôle. Tak nejak vznikol i tento, nazvime ho šalát. Obsahuje netradičnú zmes sladko slaného, ale garantujem vám, že si pochutnáte. Nie je na tom nič čudné a jednotlivé zložky sa harmonicky dopĺňajú.
Musím však poďakovať mojej starkej, ktorá všetkými dostupnými spôsobmi pestovala a ochraňovala BIELE BAKLAŽÁNY! Áno!! Neviem, či som to tu minulý rok písala, ale ako sa poznám, tak áno, ja sa vám priznám so všetkým. Z vlaňajšej dovolenky v Bulharsku som si doniesla biely baklažán a z neho som pracne vypreparovala nejaké semienka na zasadenie. Starká tak skutočne urobila, zahrabala, hliadkovala, preklínala všetky slimáky a neduhy počasia, no jedným slovom porodila potomka svojho bulharského predka! Neviete si predstaviť moje nadšenie. Nuž a tento fešák skončil práve v uvedenom šaláte. Dokonalosť a neviem si predstaviť jeho lepší koniec.
Ak albínsku verziu nenájdete, použite fialovú alebo žíhanú. Tento rok sme v Pomorí biele baklažány ani nevideli (kecám, jeden jediný deň, ale už akési scvrknuté, zošúverené a mumifikované).
Júúúúj, ľudkovia a tie figy tam!! V miske na obrázku môžete vidieť ešte posledný exemplár privezený z dovolenky. Šťavnaté, sladké, famózne. Bohužiaľ, u nás v obchodoch ich nikdy nezoženieme v takej kvalite. Ale ako bolestné nie sú na škodu (preto ich mám v chladničke zase asi 12. Závislosť?).
Poslednou dôležitou ingredienciou je proteínová zložka. Ako iste viete, zbožňujem syry, všetky existujúce druhy a čím viac, tým lepšie. V tomto prípade som nemala nad čím rozmýšľať, keď som si predstavila figy, okamžite mi k nim pasoval nejaký výrazný s modrou plesňou a taká extra krémová Gorgonzola je perfektným kandidátom na splnenie podmienok.
Navnadila som vás? Dúfam, že áno a tak bežte do obchodov, kým tieto suroviny ešte zoženiete. Potom budete banovať!

• {biely} baklažán
• 1-2 figy
• 75-100 g syra s modrou plesňou {Gorgonzoly}
• {domáce} paradajky
• {domáce} uhorky
• {domáci} hlávkový šalát
• trochu citrónovej šťavy
• koreniny a soľ podľa vlastného uváženia

Baklažán nakrájame na kolieska, osolíme a necháme vypotiť. Prebytočnú tekutinu odsajeme kuchynskou servítkou a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým nie sú mäkké. 

Do misy uložíme šalátové listy, nakrájané paradajky, uhorky a figy. Doplníme baklažánom a ochutíme citrónom, prípadne korením a soľou. Premiešame a povrch posypeme rozdrobenou gorgonzolou. Podávame!

{Kvôli prezentačným účelom som suroviny nemiešala. Uznajte, lepšie sa na to pozerá..}

Samozrejme, nesmie chýbať krabičková verzia. Môj život sa postupne vracia do starých koľají, preto bolo načase oprášiť môjho najmilovanejšieho francúzskeho mentolového pomocníka.

Ak ma náhodou sledujete na >>instagrame<<, obrázky sa tam určite ocitnú, akurát neviem kedy, pretože telefón mám zahltený inými snímkami, ktoré si zaslúžia uzrieť svetlo sveta. Zároveň som vám však chcela predstaviť tento šalát, kým je ešte v sezóne.

 Dali by ste si?

Mrkvové placky z wafflovača

Dá sa z troch, opakujem troch ingrediencií pripraviť niečo lahodné, sýte, uspokojivé a nenáročné?
Dá! Nech sú vám tieto placky dostatočným dôkazom. Dobre, technicky, ak použijeme nejaké tie koreniny, zoznam surovín sa o máličko zvýši, ale aj tak to nie je niečo, z čoho by ste zošaleli.
Vtip je v netradičnej príprave. Ak neradi opekáte placky na panvici, pretože obvykle zadymíte celú kuchyňu alebo sa vám priliepajú a pripekajú, hoďte ich do stroja na waffle!
Tento nápad som videla, ako inak na instagrame a hneď na druhý deň som ho musela podniknúť na vlastnej koži, pretože som bola zvedavá na výsledok. Okej, umývanie spotrebiča bolo nakoniec tou najdlhšou činnosťou, čo je jediné negatívum. Roztopený syr vie niekedy na platničkách narobiť poriadnu neplechu. Tak či onak, aj z panvice budú skvelé, to vám ručím, preto sa rozhodnite podľa nálady a príležitosti.
Ja som moje 'placky' vopchala medzi kolieska baklažánu - veď ma poznáte, bez toho už poriadne ani nedýcham. Ale pokojne ich použite ako náplň do burgera či len ako prílohu k zeleninovému šalátu.

• 1-2 mrkvy
• 50 g tvrdého syra (odporúčam parmezán alebo pecorino romano, respektíve niečo, čo sa dobre rozpúšťa a má výraznú lahodnú chuť)
• pár kvapiek oleja
• korenie podľa ľubovôle (ja som použila kreolské a Zaatar)
• upečený baklažán

Mrkvu očistíme a pomocou špiralizéra nastrúhame na špagety/rezance. Môžeme aj nahrubo narajbať. Zmiešame ich s koreniami a kvapkou oleja a jednu vrstvu vložíme do wafflovača. Posypeme ju nastrúhaným syrom a priklopíme druhou vrstvou rezancov. Wafflovač zavrieme a opekáme, kým nie sú z oboch strán zlatisté a chrumkavé. 

Okrem toho si upečieme baklažán. 

Hotové waffle/placky vložíme medzi kolieska (alebo do žemle) a podávame!

Ja viem, nie je to nič prevratné, ale ak napríklad potrebujete spracovať nejaké zvyšky z chladničky, či len doplniť bohato prestretý stôl na grilovačke o ďalšiu položku (ktovie, možno uspokojiť bylinožravcov a mať v zálohe bezmäsitý burger), podobná inšpirácia príde vhod. 

Keto Tikka kuracie stehná

Ahoj, ahoj, nezvestná sa našla, odvolajte pátranie!
Skutočne mi je ľúto, že nemám viac priestoru a času venovať sa vám, ale viete, ako to je. Proste život.
A) v práci mi nasadili mini projekt, ktorý je príčinou mojich bezsenných nocí a zamestnáva moju myseľ i čas.
B) mám toľko zásob, že keď vidím chladničku a najmä mrazničku preplnenú do prasknutia, je mi do plaču. Nieže by som sa extrémne sťažovala, ale samej mi bude trvať celú večnosť, kým to všetko spracujem. A to nehovorím o komore. Mimochodom, nechcete sa zastaviť na kus reči? Pohostenie bude veľkolepé, to vám sľubujem! A tak nemám motiváciu vytvárať nové recepty, pretože väčšinou to dopadne tak, že nevznikne jedna, ale hneď niekoľko porcií a ja ich nemám kam dávať. Takže kým sa objem potravín nezredukuje aspoň na polovicu, bude to tu chvíľu zívať prázdnotou.
Ale občas sa pritrafí a ja siahnem po vareške či plechu a niečo vyčarujem.
Vychutnajte si tento rýchly a nenáročný, Indiou inšpirovaný pokrm z kuracích stehien, prešpikovaný lahodnými koreninami. Je keto priateľský, takže ak náhodou patríte medzi túto malú komunitu, určite budete nadšení. A ostatní tiež, netreba sa báť nijakých "nálepiek".

• vykostené kuracie stehná alebo kuracie prsia (prípadne mix oboch)
• trochu masla
• 150 g gréckeho jogurtu
• soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
• 1 ČL mletej údenej papriky
• 1 ČL garam masala korenia
• 1 ČL mletého koriandra
• 1 ČL mletej kurkumy
• šťavu z pol limetky
• štipku senovky gréckej - ak máte, blahoželám, ja nie 
• 1 ČL granulovaného cesnaku alebo čerstvý strúčik
• Na servírovanie:
• grilovaný baklažán
• kel
• cibuľové vločky
• pečenú mrkvu
• sušené paradajky (domáce)
• uhorku či inú čerstvú zeleninu

Stehná umyjeme, podľa potreby zbavíme blán, nakrájame na kúsky s veľkosťou sústa, vložíme do misky a ochutíme. Pridáme jogurt, rozpustené maslo, soľ, korenie, papriku, garam masalu, koriander, kurkumu, limetku a cesnak. Poriadne premiešame a necháme marinovať aspoň hodinu, ideálne však cez noc. Čím dlhšie, tým bude mäso šťavnatejšie. 

Jednotlivé kúsky kuraciny môžeme napichnúť na špajdle a opekať ako špízy, ale nie je to nutné. Na kúsku masla v rozpálenej panvici ich sprudka opečieme a potom dusíme, kým nie sú vnútri mäkké a na povrchu chrumkavé. 

Podávame na lôžku z plátkov grilovaného baklažánu s pečenou mrkvou, kelom, sušenými marinovanými paradajkami, kelom a čerstvou zeleninou podľa ľubovôle. Na záver posypeme cibuľovými vločkami pre extra chrumkavý element naviac. Dipy a omáčky sú vítané!

Dúfam, že mi odpustíte moju nevýraznú aktivitu na blogu a ulahodím vám aspoň týmto receptom. Rýchlych a nenáročných pokrmov nikdy nie je dosť a tento je náramne vhodný aj do nastávajúcej grilovacej sezóny. 

Ak by ste mali záujem nahliadnuť do zákulisia mojej kuchyne, na >>Instagrame<< je to rozhodne živšie a snažím sa angažovať aspoň týmto spôsobom. Momentálne žijem na vlne #vyčistikonečnetúchladničku (#cleanoutthefridge) a beriem túto súkromnú výzvu veľmi vážne. Presvedčte sa!

Mezze podnos s pečenou zeleninou a sušeným ovocím

.. a všetkým ostatným, po čom vám ruka siahne.
Príjemný stredajší a snáď i slnečný deň všetkým! Ako sa máte?
Ja som zavalená prácou ako napovedá i frekvencia uverejňovania nových príspevkov. Preto i teraz budem viac než stručná. Pripravila som si pre vás ďalší z podnosov plných chuťoviek, tento raz s množstvom pečenej zeleniny, pretože mi príde viac než vhodné odštartovať ním novú sezónu. Na jednej strane pečené prvky sú ešte v duchu dlhotrvajúcej zimy, no takéto prestieranie, z ktorého môže každý podľa ľubovôle zobať čo sa mu páči, je dokonalé na pohostenie vo vonkajších priestoroch, keď to teploty konečne dovolia. Hurá, letné grilovačky!
O Mezze, princípoch a pôvode som písala už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, preto skočte >>SEM<<, >>SEM<< alebo >>SEM<<. Alebo kamkoľvek inde na blogu!

Detaily:

• baklažánové pizze s kečupom a syrom
• brokolicové 'stejky' s kečupom a syrom
• pečený petržlen
• pečený ružičkový kel
• paradajky
• dokonale zrelé avokádo
• zmes orieškov: korenené mandle, makadamové orechy, arašidy a kešu
• citrón
• olivy
• artičoky
• sušené slivky, jablká, hrušky a marhule
• koriander na ozdobu

Na tácku však možno pridať prakticky čokoľvek. Pre prezentačné dôvody som sa rozhodla ponechať avokádo v celku, ale reálne som ho jedla vo forme guacamole: rozpučiť, zmiešať s citrónom, nadrobno nakrájanou paradajkou a prípadne i cibuľou, ochutiť a máme famózny dip. Okrem toho, na namáčanie jednotlivých kusov zeleniny je vhodná i Muhammara, hummus, pesto, salsa, omáčky na báze syra.. A syry samotné, nie je na škodu nejaký na stôl zaradiť, rovnako ako ďalšie druhy čerstvej zeleniny a napokon i ovocia. 

Ja sa lúčim, opäť bežím k príkazovému riadku a mrzí ma, že nemôžem pobudnúť dlhšie. Odpusťte mi, ale ako ospravedlnenie prijmite tento podnos zahltený lahôdkami a dajte mi vedieť, či podobné zobanie privítate aj na vašej najbližšej záhradnej udalosti.  

Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!

Trojvrstvový Paleo Vegan kakaový zákusok

Tá sa musela zblázniť!
To si určite poviete, keď budete pokračovať ďalej v čítaní. Hneď prezradím prečo.
Ale na úvod: nenechajte sa odradiť, tento zákusok je BOMBASTICKÝ, FAMÓZNY, HRIEŠNY a PREVRATNÝ! Áno, všetky kapitálky sú potrebné.
Takže: podarilo sa mi do tohto dezertu zakomponovať.. pozóóór, teraz to príde..

×

×

×

BAKLAŽÁN!! 🍆🍆

Prebleskla vám mysľou prvá veta tohto príspevku? Ja som hovorila, že túto moju najobľúbenejšiu zeleninu napchám úplne do všetkého, nuž, muselo prirodzene dôjsť aj na oblasť sladkostí. Ale priatelia, otraste zo seba husiu kožu, ono to fakt stojí za to! Tá plnka je dokonale krémová, skôr pudingová, ľahká a jemná a vôbec by ste nečakali, že je vyrobená z tak netradičnej suroviny. V podstate je to jeden veľký kakaový orgazmus. Tvoria ho tri vrstvy a každá tento tmavohnedý prášok obsahuje. 

Po prvé: krusta je zmesou orechov, kokosu, kakaa a datlí. 

Plnka okrem baklažánu  obsahuje datľovú pastu, akýsi domáci karamel a ďalšie priehrštie kakaa. 

Tretím poschodím je čosi ako poleva (ganache), ale v tomto prípade nie z čokolády, ale opäť v hlavných úlohách kakao. Nič vám/nám však nebráni v tom zvoliť tabuľku nejakej vysokopercentnej a postupovať tradičnou cestou. 

Ja som sa však rozhodla pre poriadny experiment a odmenou mi bol takmer neopísateľný dezert. Fakt, je to akoby moje dieťa. Špekulovala som, v mysli rozoberala zloženie, kombinácie, pre a proti, hútala nad tým, ako ho vytvoriť aby bol jednak lahodný a po druhé taký, aby som sa do neho bez (veľkých) výčitiek mohla pustiť aj ja. Nehovoriac o tom, že spĺňa podmienky niekoľkých stravovacích prúdov: je prirodzene paleo i vegan priateľský. 

Netvrdím, že to nie je kalorická bomba, orechy tieto hodnoty značne navyšujú, okrem toho, ani kakao nie je práve surovinou zo spodku 'potravinovej pyramídy', ale jedná sa o kvalitné zdroje energie. Čím horkejšie použijete, tým lepšie, dostanete tak do tela rôznu zmes antioxidantov. V súvislosti s týmto poznatkom odporúčam aj upraviť množstvo sladkej zložky. Ak prisypete holandské, naozaj horké kakao, možno budete musieť pridať ešte o jednu-dve datle viac, aby ste zaistili sladkosť. Mne hodnoty uvedené v recepte nižšie dokonale vyhovovali, najmä keď beriem na zreteľ, že zákusok som si dopriala s ovocím. Okrem toho, ak už čokoládu, tak milujem tú, čo má najviac percent - 100% je pre mňa kúsok neba. 

Pri konzumácii koláčika samotného a ak ste zvyknutí na sladšie dezerty, veru dajte niečo naviac.

V každom prípade, neváhajte a vyskúšajte! Budete príjemne prekvapení!

Krusta:

• ⅓ šálky vlašských orechov (vhodné sú aj lieskovce)
• ⅓ šálky strúhaného kokosu
• ⅓ šálky holandského kakaa
• 9-10 sušených datlí - zaliatych vriacou vodou a zmäknutých

Plnka:

• upečenú dužinu z jedného veľkého baklažánu (230 g po upečení)
• 2 kopcovité ČL holandského kakaa
• 1 kopcovitá PL datlového karamelu/pasty (niekoľko zmäknutých datlí zmixovaných s vodou na pastu)
• 1 ČL vanilkového extraktu (voliteľne)

Poleva:

• ⅓ z vyššie uvedeného krému
• 2 PL holandského kakaa
• 1 kopcovitú ČL kokosového krému (voliteľne)
• kokosové čipsy, oriešky, čerstvé ovocie na dekoráciu a podávanie

Baklažán si pripravíme vopred. Umyjeme ho, zrežeme konce a celý ako je poprepichujeme po celom obvode vidličkou. Uložíme na plech a pečieme 30-45 minút, podľa potreby, kým nie je úplne mäkký, zvrásnený a viditeľne spľasnutý. Dužinu vydlabeme a odložíme do misky. Pridáme kakao, karamelovú pastu a vanilkový extrakt. Ochutnáme a podľa potreby pridáme viac karamelu (prípadne iné sladidlo - med, javorový sirup..).

Na spodnú vrstvu v robote zmixujeme vlašské orechy, strúhaný kokos, zmäknuté datle a kakao. Zmes musí pripomínať vlhký piesok, ktorý pri formovaní drží tvar. Túto hmotu natlačíme do pripravenej formy - najlepšie silikónovej alebo sklenenej vyloženej fóliou či papierom pre lepšiu výslednú manipuláciu. Utlačenú hmotu zarovnáme a na pár minút vložíme do mrazničky. 

Z plnky odoberieme jednu tretinu bokom a zvyšok rovnomerne roztrieme po povrchu krusty. Opäť vložíme do mrazničky, ideálne na pol hodinu a viac, nech je krém pevný a nemieša sa s polevou.

Do odloženej tretiny plnky pridáme kakao, kokosový krém a dobre zamiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Mala by byť hustejšia a pevnejšia než pôvodná náplň. Túto hmotu roztrieme na vrch koláča a na záver ozdobíme podľa ľubovôle a fantázie ovocím, sekanými orieškami, kokosom.. čímkoľvek. Skladujeme v chlade, respektíve v mrazničke, ale pred podávaním necháme na pár minút povoliť. 

Je príjemnejšie zaboriť lyžičku do mäkučkej vrstvy plnky 😊.

Detail jednotlivých vrstiev.

Som hrdá. Fakt. A okúzlená. Baklažán nesklamal a zabodoval na celej čiare. Tá plnka je neuveriteľná a takmer som zjedla celú misu len tak lyžičkou. Čo vlastne možno v najbližšej dobe urobím 😊.

Spodná vrstva je príjemnou bariérou, na ktorú narazíte pri napichovaní na vidličku, ale nie neprekonateľnou, aby ste s ňou bojovali. Tak akurát: správna chrumkavejšia štruktúra, výborný nositeľ dekadentného krému navrchu. 

'Ganache' v tejto verzii som zvolila preto, lebo klasická čokoládová by v chlade stuhla a pri servírovaní by ste narazili na problém, že je príliš pevná a celú vláčnu vrstvu pod ňou by ste mali razom 'vykydnutú' na tanieriku. A to nechceme! Myslím si, že takto je to praktickejšie, zato nemenej chutné.

Čo sa dekorácie týka, pôvodne som sa chcela úplne vyblázniť. Zahltiť to tonou ovocia, orechov, ozdôb, pusiniek, kvietkov a fŕkancov. Akoby sa na koláč 'vyvracal' jednorožec 🦄 (pardon za výraz). Ale zastavila som sa. Je to skutočne moje dieťa, môj výtvor, moje Frankensteinovo monštrum, ja zhmotnená v zákusku. A vôbec by to nebol môj štýl. Preto som nakoniec uvítala minimalizmus, ktorý ma vystihuje lepšie. Dúfam, že budete s receptom spokojní a ak ho vyskúšate, dajte mi vedieť! Som zvedavá, čo naň poviete. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!