Červený grilovaný marinovaný losos

Dvakrát červený, podotýkam!
Dobrý deň, drahí moji. Som tu na skok s jednoduchým, ale zato o to chutnejším receptom. Využívam zrejme poslednú možnosť tento týždeň sa venovať iným veciam, než pracovným, takže ospravedlňte moju skúposť na slová. Ale losos hovorí sám za seba. Teda.. ešte som nevidela hovoriacu rybu, ale keby to vedela, počuli by ste len slová chvály.
Prečo dvoj červený? Ulakomila som sa na nerka červeného v akcii a okrem toho, že mäso tohto druhu je takto sfarbené prirodzene, i marináda prispela k jeho odtieňu.
Vidíte, akosi som sa tých rýb na dovolenke neprejedla, ale to je len dobre. Zdravé tuky a mastné kyseliny nutne potrebujeme. Vo víre pracovného kolotoča ešte o niečo viac.

Marináda:

• 1 PL oleja
• štipku čierneho mletého korenia
• 1/2 ČL koriandra
• 1 ČL údenej mletej papriky
• 1 ČL sušenej cibule
• 1 ČL oregana
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• čili vločky - opatrne
• 1/2 ČL kurkumy
• po 1 ČL petržlenu, tymiánu a rozmarínu
• soľ podľa chuti
• šťavu z 1/2 limetky

Ryba + príloha:

• 250 g lososa {nerka červeného}
• baklažán
• paradajky
• jarnú cibuľku
• kaleráb
• hlávkový šalát

V miske zmiešame všetky ingrediencie uvedené na marinádu. Do nej ponoríme stejk z lososa a necháme odležať aspoň na 30 minút, ideálne cez noc. Na grilovacej panvici sprudka opečieme najprv mäsitou časťou dolu, potom filet obrátime a grilujeme ďalej, 3-5 minút, kým koža nie je chrumkavá. Lososa opäť pretočíme, zmiernime plameň a grilujeme do mäkka, ale pozor, nepresušiť! Záleží od hrúbky.

Medzitým pokračujeme zostavením taniera: uložíme naň šalát, pridáme napríklad pečený baklažán, paradajky, restovanú cibuľku, kaleráb alebo čokoľvek iné na čo máme chuť. Pridáme porciu lososa a podávame. 

V neideálnom svete uskladníme v prenosnej miske až do doby konzumácie.

Bohužiaľ, opäť iba krabičková verzia, ale dúfam, že sa nehneváte. Podstatná je aj tak výsledná chuť. Množstvo korenín v marináde si upravte tak, aby spĺňali požiadavky vašich maškrtných jazykov. Ak nemáte radi kurkumu, tak vynechajte. Alebo nemáte po ruke nejakú z byliniek? Svet sa nezrúti, použite inú. Berte to ako inšpiráciu, nie doktrínu, ktorej sa musíte striktne držať. A dajte mi vedieť, čo ste vymysleli. Budem zvedavá!

Vajcia v oblakoch s údeným syrom - verzia 2

Ak tu nie ste prvýkrát a nemáte pamäť rybičky Dory, určite si pamätáte, že som vám sľubovala zdokumentovať nové a autentické prevedenie receptu na >>vajcia v oblakoch<< = Eggs in the clouds. Nuž, neostalo iba pri sľuboch, v (na mňa) rekordne krátkom čase som sa na akciu podujala a dnes vám môžem priniesť výsledok. Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k receptu ako takému, všetko som už (viac než bolo vhodné) popísala v predošlom príspevku, preto vás odkážem na link vyššie, určite sa zastavte a dozviete sa tak niečo o mojich pohnútkach, myšlienkových pochodoch a čo ja viem o čom ešte.
Musím zhodnotiť, že druhý pokus bol rozhodne úspešnejší, aspoň čo sa finálneho efektu týka, ale poznáte ma. Hladko by to nešlo. To ako vážne?! Jeden obláčik sa rozhodol so mnou proste nespolupracovať a tak som si naživo vyskúšala, aké to je byť účastníkom rozprávky Išlo vajce na vandrovku. Jeden žĺtok sa porušil a počas pečenia si zmyslel, že nebude lietať s hlavou v oblakoch a poďho pekne na zem. "Akože nieee, nechcem, ja tu nebudem!" Aspoň tak by sa dalo stručne popísať, čo cítilo milé žĺtko a natruc sa pretransformovalo do lávového prúdu. Na druhej strane, aj to je svojím spôsobom estetické, ale vôbec sa to nehodilo do mojich plánov. No čo už, nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí a tak môžem byť spokojná, že aspoň jeho druhý brat ma nenechal v štychu a odmenil ma žiadaným tvarom a konzistenciou. Po prekrojení ostal žĺtok vnútri dokonale polotekutý a tí, pre ktorých som ako otvorená kniha vedia, že to je presne to po čom moje náročné srdce (žalúdok) piští.
Tak sa teda končí jedna z mnohých epizód zo seriálu Nemehlo v kuchyni, tretíkrát sa už o dokonalé prevedenie snažiť nebudem, pravdepodobne by na to ani nikto nebol zvedavý. Och a úplne na záver, v tejto verzii som použila domáci kravský údený syr od mojej milovanej tety (ďakujeeeeeem!), čím tieto obláčiky dosiahli úplne nový level chutnosti a ľutovala som, že ich nemám asi tak dvadsať, aby som sa nimi mohla pchať do úplného prasknutia.
Takže pre úplnosť, tu máme recept a správny postup:

• 2 vajcia - oddeliť bielka od žĺtkov
• ½ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku do pečiva
• trochu talianskeho korenia
• 30 g domáceho údeného syra, nastrúhať
• čerstvú bazalku na ozdobu
• kaleráb ako prílohu (voliteľné 😜)

Bielka oddelíme do veľkej misy a pridáme prášok do pečiva. Vyšľaháme tuhý a akoby suchý sneh. Do neho opatrne zapracujeme strúhaný syr a hmotu ochutíme korením. Vôbec nevadí ak v ňom kde tu ostanú hrudky, lepšie sa s ním bude pracovať. Na plech s papierom na pečenie voľne umiestnime dve kôpky bielkovej hmoty (takže žiadne formy na pečenie) a v strede vytvoríme priehlbinu, kam neskôr umiestnime žĺtka. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme tak 3 minúty, maximálne 5, ale to je už veľa. Do obláčikov uložíme žĺtky a plech vrátime späť do rúry. Pečieme ďalšie 2 minúty, dlhšie len v prípade, ak máme žĺtka radi v tuhom stave. Upozorňujem, že sneh v priebehu pečenia najprv prudko nafúkne, akonáhle však otvoríme rúru, ich objem čiastočne spľasne a po miernom ochladnutí bude tento jav ešte výraznejší. Takže sa netreba biť hlavou o stenu, tak to má byť. Hotovo, podávame s bazalkou a prílohou podľa ľubovôle.

"Nie a nie, nie som rojko s hlavou v oblakoch! Myslím, že chcem byť radšej lávovým prúdom."

"Zato ja som pán Dokonalý, načni ma a uvidíš tú krásu!"

Milí čitatelia, dúfam, že som vás svojimi infantilnými poznámkami a kvázi vtipnými hláškami neodradila a neznechutila. Snáď sa na blog ešte niekedy vrátite. Sľubujem, že sa pokúsim byť serióznejšia (i keď.. no neviem, to asi nie je v mojich silách. Ale ako predsavzatie to obstojí.) a profesionálnejšia, aspoň čo sa receptov a ich prevedenia týka. Nechcem to brať ako komédiu, ale niekedy si zo mňa vesmírne sily strieľajú a človek to nemôže brať vážne. 

Mleté bravčové ako náplň do Bánh Mì

Múdra wiki tvrdí, že pod pojmom Bánh Mì sa stretneme s tradičným vietnamským druhom pečiva, najčastejšie bagetou. Tie môžu byť plnené nespočetnými variáciami mäsa a zeleniny, prípadne je možné podávať ich aj vo vegetariánskej forme. Ja som na webe narazila na recept, ktorý sa síce pýši názvom Bánh Mì, no nemožno ho brať tak úplne, pretože sa vlastne jedná iba o prípravu mletého mäsa, ktoré potom prípadne môžeme využiť ako hlavnú zložku sendviča. Navyše, upravila som ho k obrazu svojmu podľa toho, čo som mala v kuchyni. Takže ak hľadáte nejakú inšpiráciu ako využiť mleté bravčové, čítajte ďalej.

Na dve porcie:

• 250 g mletého bravčového
• sezamový olej
• 2 PL sójovej omáčky
• 1 + 1 PL jablčného octu (tradičnejší je ryžový, ak máte, využite ho)
• 1/2 ČL čili omáčky
• (1 PL rybacej omáčky, voliteľné)
• bylinkovú soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
• 2 veľké mrkvy
• 1 kaleráb

Najprv pripravíme zeleninový šalát. Mrkvu i kaleráb očistíme, nastrúhame nahrubo a zalejeme 1 lyžicou jablčného octu (môžeme osoliť a okoreniť, ja však čerstvú zeleninu neochucujem). Necháme odstáť a vrhneme sa na prípravu mäsa. Na zohriatom oleji sprudka orestujeme mleté bravčové a opekáme ho kým nezačne chytať hnedú farbu, takých 7-8 minút. Potom pridáme sójovú omáčku, jablčný (ryžový) ocot, (rybaciu omáčku) a čili. Zmes dobre premiešame a opekáme ešte 2-3 minúty, kým mäso nie je hotové. Ak sa príliš pripaľuje, podlejeme trochou vody. 

Hotovo, následne už iba servírujeme: kôpku mäsa na hniezde zo šalátu. 

Želám všetkým nádherný deň, užite si ho. Dúfam, že ho trávite lepšie ako ja, spaním po nočnej.

Sklené rezance prichádzajú na scénu

Dokonca hneď dvakrát. Oba mini receptíky sú podobné, preto som sa rozhodla zhrnúť ich do jedného príspevku. Sklené rezance pochádzajú z Lidlu, zakúpené počas ázijského týždňa, určite viete, o ktoré sa jedná. Sto gramové balenie, mne vyšlo na dva obedy. Tak sa nechajte inšpirovať, je to jednouché!

Rezance #1:

• 50 g sklených rezancov
• 1 mrkvu
• pár ružičiek brokolice
• pár ružičiek karfiolu
• trocha kalerábu
• 1/2 avokáda 
• kúsok masla
• bylinkovú soľ alebo vegetu

V prvom prípade rezance krátko povaríme v osolenej vriacej vode. Medzitým na masle jemne opečieme mrkvu a kaleráb nakrájaný na tenšie pásiky, prihodíme ružičky brokolice a karfiolu, ochutíme a podlejeme vodou. Dusíme domäkka. Zeleninovú zmes naservírujeme na hotové rezance a doplníme avokádom pokrájaným na kocky.

Rezance #2:

• 50 g sklených rezancov
• niekoľko ružičiek brokolice
• hrsť mrazenej zeleninovej zmesi
• trochu masla
• bylinkovú soľ
• 50 g nivy

V tomto prípade rezance zalejeme vriacou vodou, dobre premiešame a necháme chvíľu odstáť. Na masle orestujeme brokolicu, dolejeme vodou a dusíme domäkka. Na záver pridáme hrsť zeleninovej zmesi, tak aby sa prehriala. Ochutíme soľou. Rezance zlejeme a na okamih pridáme do panvice k zelenine. Dobre premiešame, aby sa rezance obalili trochou tuku. Pokrm premiestnime na tanier/do misky a posypeme syrom niva.

Ako si rezance najčastejšie pripravujete vy?

Kuracie & zeleninové špízy / vlnky

Dávam do pozornosti tento recept, ktorý je síce na prípravu jednoduchý ako facka, ale na tanieri ním môžete vytrieť kocúra každému, kto vás kedy považoval za nemehlo a antitalent v kuchyni. Samozrejme, istú dávku zručnosti tu potrebovať budete, ale verím, že to určite zvládnete. Takže ak chcete zapôsobiť trebárs na svoju polovičku, kamošov na grilovačke, budúcu svokru či Dwayna Johnsona ☺ šup do toho!

Nezaobídete sa bez:

• kuracích pŕs nakrájaných na čo najdlhšie rezance
• oleja
• soli, mletého korenia, farebného korenia, mletého čili.. 
• mrkvy
• kalerábu 
• zeleru
• špajdlí alebo kovových napichovadiel ☺

Kuracie prsia sa snažíme krájať na dlhé rezance. Osolíme ich, okoreníme, prípadne pridáme nejaké bylinky, tu použite každý to, na čo máte odvahu. Zeleninu zbavíme šupiek, umyjeme a veľmi ostrým nožom alebo širokou škrabkou krájame na čo najdlhšie tenké plátky. Mäso rozložíme na dosku, položíme naň plátky mrkvy, kalerábu a zeleru a na špajdle/ihlice napichujeme vo forme vlnoviek. Špízy potom opečieme zo všetkých strán na kvapke oleja Nespotrebovanú zeleninu tiež orestujeme vo výpeku a podávame so špízmi a nejakým čerstvým šalátom.

Zeleninu pokojne môžete ľubovoľne obmieňať, skvelé by boli i plátky cukety, papriky alebo baklažánu. Farebne by to bolo dokonca krajšie. Avšak, estetika nie je až taká dôležitá, hlavne aby to dobre chutilo. Takže krásny deň všetkým, majte sa báječne! ☺☺

Mimochodom, príspevok, ktorý ste práve dočítali dosiahol číslo 300!! Je to až neuveriteľné, koľkými drístami som sa už odvážila vás otravovať. Toto jubileum by sa malo aj nejak osláviť.. či radšej nie ☺☺ Možno, až keď to dotiahnem na päťstý článok..

Kalerábové "sendviče" s pomazánkou z bielej fazule

Znovu mám pre vás jednu alternatívu ku klasickému pečivu, ak vás už omrzelo neustále natierať pomazánkami iba chleby a rožky. Určite by to mohlo inšpirovať vyznávačov PALEO stravy. Po sendvičoch baklažánových, sú to tentokrát kalerábové, nemenej chutné ako tie predošlé. Dokonca aj ich príprava je rýchlejšia, čo je určite výhodou, ak neradi trávite leto nad sporákom :)

Na jeden obed potrebujeme:

• stredne veľký kaleráb
• trochu masla
• 3 lyžice bielej fazule
• 3 lyžičky gervais
• 1 strúčik cesnaku
•  mleté čierne korenie

Kaleráb ošúpeme a nakrájame na asi pol centimetra hrubé plátky. Orestujeme ich na kúsku masla dozlatista z oboch strán a podlejeme troškou vody. Dusíme, kým plátky nie sú mäkké. Celý proces trvá tak 10-15 minút.

Medzitým sa venujeme výrobe pomazánky. Bielu fazuľu rozpučíme vidličkou na kašu, zmiešame s prelisovaným alebo nadrobno nakrájaným cesnakom a gervais (či akýmkoľvek iným krémovým syrom). Dochutíme korením, prípadne soľou.

Potom neostáva nič iné, iba to celé zostaviť dohromady :D Medzi plátky kalerábu napatláme pomazánku a veselo konzumujeme :) 

Samozrejme, nikomu nezakazujem nátierku jesť s chlebíkom. Taký poctivý domáci, to je už iná kapitola. Ale prečo nevyužiť zeleninu, keď jej dnes máme toľko k dispozícii? Tak teda dobrú chuť! :)

Dve tváre cukety

Po úspešnom zbavení sa karfiolu, do mojej kuchyne zavítala stará známa, madam cuketa. Pred mojím zdravým obdobím sme sa príliš často nevídali, mamka ju pridávala len do zemiakových placiek, pokiaľ ja viem (a ak ju narvala aj niekam inam, nezverovala sa nám s tým, možno z obavy, že by sme to nejedli). Lenže teraz som svoj vzťah k nej zmenila a neviem sa jej prítomnosti nabažiť :)

Preto vám dnes ponúknem rovno dva jednoduché receptíky, ako s touto dámou naložiť.

Dusená cuketka s mladou mrkvičkou a kalerábom
Mrkva i kaleráb pochádzajú zo záhrady mojej starkej, sú to prvé mladé exempláre a preto s nimi nebolo veľa práce. Jednoducho stačí keď cuketu nakrájame napríklad na hranolčeky a jemne orestujeme na masle. Pridáme mladú mrkvu a kaleráb, posypeme bylinkami (majoránkou a provensálskym korením) a podlejeme troškou vody. Pod pokrievkou dusíme 10 minút, kým zelenina nie je tak na skus (al dente :D).

Cuketové rezance so Schwarzwaldskou šunkou

Ani druhý recept nie je náročný na prípravu. Na troške olivového oleja osmahneme nadrobno nakrájaný cesnak a prihodíme na pásiky nakrájanú Schwarzwaldskú šunku. Premiešame, nech sa trochu obalí olejom a cesnakovou arómou a následne pridáme cuketu, nakrájanú na tenké plátky (či rezance). Posypeme bylinkami, napríklad bazalkou.

Restujeme kým cuketa nie je mäkká, môžeme ju podliať troškou vody, aby sa príliš nepripiekla. Kto má rád, môže hojne posypať olivami (a ja veru rada mám :D). 

V lete u mňa jednoznačne vedú ľahké zeleninové pokrmy. Škoda len, že si zeleninku musím kupovať v obchode (zriedka na trhu), najradšej by som si dala tú zo starkinej záhradky. Ale to sa ťažko realizuje, keďže trčím v Brne. Našťastie, mám super mamku a tá mi časť zásob odloží do mrazáku, takže keď prídem najbližšie, niečo si tam na mňa počká :) 

A čo vy? Máte vlastnú záhradu? Alebo tiež ste odkázaní iba na to, čo nám ponúkajú v hypermarketoch?

Netradičnejšie ražniči

Príjemne prekvapiť dve famózne kuchárky kulinárskymi schopnosťami nie je vôbec sranda. Iné to je, keď o vás vedia, že ste v kuchyni za trdlo. To sa potom prekonávajú očakávania jedna radosť.

Keďže moja rodinka úžasných sa sem do Brna musela trepať na promócie šesť a pol hodiny, bolo jasné, že budú hladní a zožerú aj klince. To bol ďalší fakt, ktorý hral v môj prospech. Takže som sa rozhodla pre niečo jednoduché a čo rýchle zasýti. Pre nich som robila ražniči -- klasické:

• kuracie prsia
• cibuľa
• zemiaky
• soľ, korenie, paprika

Alobal potrieme niečím mastným aby sa nám to neprilepilo, naukladáme kuracie prsia, ktoré sme predtým trochu naklepali, osolili, okorenili, opaprikovali, cibuľu aj zemiaky a zvinieme do balíčka. Pečieme, kým všetky suroviny dnu nie sú mäkké. 

Moja verzia bola zvolená tak, aby sa nekombinovali rýchlo spaľujúce sa sacharidy s bielkovinami. Preto obsahovala:

• kuracie prsia
• mrkvu
• cibuľu
• pór
• cesnak

Prsia tiež naklepeme a ochutíme, mrkvu nakrájame na šikmé plátky, cibuľu na krúžky, pór tiež na hrubšie šikmo zrezané kolieska. Hlávku cesnaku nešúpeme, iba jej zrežeme vršok a dáme do alobalu len tak. Všetky suroviny dáme do rúry a čakáme kým nie sú mäkké. 

Takto to vyzeralo: 

Musím sa pochváliť, táto verzia sa mi páčila viac ako stará klasika, preto som sa aj dnes rozhodla urobiť si ju na obed, v trochu inej podobe. Bez mäsa, s červenou cibuľou a namiesto póru som dala krúžky kalerábu. 

Pre Hell pridávam aj snímky ako som to vlastne krájala :) Myslím, že by to bolo rovnako dobré, keby si to podusila na panvici, keď už nemáš tú rúru..