Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

4-krát inak: hrianky, chleby, wrapy, sendviče s kačacou paštétou

Spolubývajúca má na mňa evidentne zlý vplyv. Keď vidím, ako sa stravuje, niekedy sa mi chce plakať. Človek by si myslel, že keď má u mňa možnosť vidieť, že to ide aj inak, uvedomelejšie, lacnejšie a nezaberie to ani toľko času a úsilia, bude sa trochu inšpirovať. A ono je to presne naopak. Presne ona je príčinou, prečo sa u mňa raz z čista jasna objavilo v chladničke 5, slovom päť! paštét v rôznych príchutiach. Často má po ruke nejakú a na tie Pikok z Lidla som počula už nejednu chválu. Samozrejme, že som podľahla. Hanba mi a už stojím v kúte, nebojte sa. Zjem tie, čo som si nakúpila a už sa ich ani nedotknem! .. Alebo možno nie, pretože jedna, ktorú som mala zatiaľ možnosť ochutnať, bola vskutku výborná. Zloženie som radšej nečítala. Fakt. Lebo by ma možno trafil šľak.
Ale nie o tom som chcela. Aj taká banálna záležitosť ako paštéta sa dá povýšiť na iný level a možno ju využiť hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi. Ja dnes prinášam rovno štyri, aby ste mali dostatok možností spestriť si svoj jedálniček, keď už holdujete podobnému štýlu stravovania. Nechcem ho propagovať! Naozaj, najradšej by som si dala za tento prečin poza uši. Ale aj tak môžeme túto prasačinu (respektíve dnes kačacinu..), trochu transformovať na "akceptovateľnú" úroveň.

Poďme k návrhu číslo 1: Sendvič s oblačným chlebom! Tieto nadýchané žemličky pozostávajúce len z vajca a syra sú dokonalým nosičom našej nátierky a svojou ľahkosťou celý pokrm zjemňujú. Tanier stačí obohatiť o poriadnu dávku zeleniny, nech do tela dostaneme potrebné množstvo vitamínov a hotovo, rýchly zdroj na zahnanie hladu máme k dispozícii. Chrumkavé prúžky čerstvej mrkvy a šalát ochutený zálievkou je skvelý partner do tanca.

A toto je ona, príčina mojich výčitiek a zlého svedomia. Na pultoch objavíte niekoľko druhov, jeden zaujímavejší ako druhý, takže si každý príde na svoje. Sľubujem, že len čo konečne natrafím na lepšie svetelné podmienky, vyfotím vám všetky pohromade, ako dôkaz, že mi totálne šibe 🙃🙃. 

Tip sa servírovanie číslo 2: obyčajný NEobyčajný chlieb ⇒ tento je z banánovej múky plnený domácimi sušenými paradajkami, naviac z kysnutého cesta. Domáca výroba, recept môžete nájsť priamo >>TU<<. Odporúčam si ho upiecť, pretože je odlišný od všetkého, čo bežne dostanete v obchodoch. Má hutnú kompaktnú konzistenciu, ale spríjemňujú ju práve paradajky, ktoré chuti pridajú zaujímavý šmrnc. Tým, že nie je krehký, dokonale sa hodí na natieranie rôznymi pomazánkami. V tomto prípade práve paštétou, keď už čítate príspevok, v ktorom je hlavnou hrdinkou. K pokrmu doplniť zeleninu - veď bez nej to predsa nejde a dostaneme tak zaujímavejší spôsob nesmrteľnej klasiky. 

Náhľad dovnútra na štruktúru bochníka..

Do tretice si dajme niečo hravé a časovo možno trochu náročnejšie na prípravu: Šalátové wrapy! Paštéta v tejto inšpirácii slúži ako základ, ktorý "zvlhčuje" naše zeleninové rolády. Potom je to už len o kreativite, stave zásob v chladničke a preferenciách daného jedinca, ako si wrap zostaví. Mne sa podarilo vyhútať famóznu kombináciu! Domáce baklažány marinované v cesnakovom oleji (maminka, ďakujem 😘😘 tohtoročná produkcia bola úspešná!) spojené s čerstvými reďkovkami vytvárali osviežujúci obed. Všetky komponenty v závitku ladili do poslednej noty a ani mi nevadilo, že rímsky šalát, do ktorého som ich balila, sa nehorázne lámal a mne sa ani za ten svet nedarilo z neho formovať obstojné roládky. Čert zober tvar, dôležitá je chuť! Mimochodom, ak naložené baklažány nezoženiete, odporúčam upiecť alebo ugrilovať si čerstvý, ktorý ochutíme olejom a cesnakom a nakrájať ho na tenké prúžky, aby sa zmestil do wrapu. 

Štvrtá bomba na záver, asi moja obľúbená (z pochopiteľných dôvodov), obsahuje pečený baklažán! Tieto hrianky či open sandwich, ako sa zvykne nazývať na zahraničných stránkach, sú jednoduché, až primitívne, vlastne ako všetky návrhy v tomto príspevku, ale aj napriek tomu v sebe dokázali nahromadiť skvelú symfóniu chutí. Jemný mäkučký baklažán nevtieravým spôsobom pôsobí na paštétu a vaše zmysly nenechá chladnými. Budete chcieť viac a viac. K tomu už netreba čo dodávať, iba nejaký ľahký zeleninový šalát ako prílohu (paradajky a reďkovky, napríklad) a sme pripravení vyraziť bez obáv, že budeme mať prázdny žalúdok.   

Nuž, keď už musíme a inak to nejde, dobre, vytiahnime polotovary a raz za čas im dovoľme organizmus šokovať. Aby to však nebola až taká záťaž, skúsme to zaujímavejšou cestou a pohrajme sa s doplnkami, ktoré z nudnej záležitosti vytvoria delikatesu, ktorá nemusí byť iba z núdze cnosťou. Dúfam, že som vám dala niekoľko tipov na spestrenie tanierov a odnesiete si z tohto príspevku, keď už nič iné, aspoň dobrý pocit 😆. 

Pretože ja sa cítim trochu previnilo. Že mi takéto prasačiny celkom chutia. Ale zaiste sa nehodlám touto cestou púšťať dennodenne. Môj životný štýl sa mi páči a som s ním spokojná. Napokon, je to púť, ktorú som si vytýčila na celý život, nie nejaká chvíľková záležitosť. A preto, ak znamená udržať sa na nej niekoľko okľúk a odbočiek, nechám sa nimi zviesť. Veď oni ma dovedú naspäť. Ostatne, to budete mať možnosť vidieť i na blogu v pravidelných príspevkoch (dúfam!). 

Oblačný toast s banánom a arašidovým maslom

.. a druhý s plesňovým syrom s pestom..
Nie je to prvýkrát, čo na blogu ospevujem tieto zázračné oblačné žemle, ktoré svojou nízko sacharidovou vlastnosťou spĺňajú moje požiadavky na ideálnu formu pečiva. Že sú skutočne praktické, variabilné a vhodné na akékoľvek účely sa vám budem snažiť dokázať ďalším receptom, tento raz na ich sladkú verziu! Áno, ak je to to, čo vám doteraz chýbalo, vaše prosby boli vyslyšané. Prísne vzaté, žemličky možno považovať za akési pseudo lievance, s tým rozdielom, že sa pečú v rúre, nie klasicky na panvici. Navyše, transformujeme ich o level vyššie na zapečené toasty, pretože chrumkavejšia kôrka a tekuté lahodné jadro, to je to, o čo dnes beží.
Neviem, v akom vzťahu ste s arašidovým maslom. Niekto ho miluje, niekto nenávidí. Niekto ho vníma ako čiste slanú záležitosť, naopak, sú skupiny, ktoré sa púšťajú len do sladkých kombinácií. Ja stojím na oboch frontoch. Nemám problém jesť ho v podobe omáčky trebárs k mäsu, ale s láskou si ho nalejem na kotol tvarohovej misky s priehrštím ovocia. Keďže som nerozhodná, i na obed som vytvorila dve verzie. Dnes sa však pobavme najmä o tej sladkej. Naplnenej okrem spomínaného masla ešte kolieskami banánu. Možno otrepaná, ale nesmrteľná verzia!
Mimochodom, niekto si z dovolenky berie pohľadnice, magnetky, mušle z mora, gýčové sošky.. ja ťahám v kufri jedlo. Napríklad baklažán.. a bulharské arašidové maslo! Chrumkavé. S kusmi orechov takými veľkými, aké som zatiaľ v "našich" výrobkoch nevidela. Veľa vám o zložení nepoviem, pretože je v bulharčine a som natoľko lenivá, že sa mi to nechce pomocou googlu prekladať (a možno je lepšie ho ani nevedieť; **EDIT: dobre, čo by som pre vás neurobila, našla som odkaz, prečítajte si to >>priamo tu<<), v každom prípade, zmienim sa stručne o konzistencii. Na povrchu plávala objemná vrstva separovaného oleja, lenže to je znak kvalitných orieškových masiel, stačí hmotu iba poriadne zamiešať a hneď máme dokonalú krémovú konzistenciu. Toto maslo konkrétne nebolo nijak ochucované - ani soľou, ani cukrom, je neutrálne, takže je vhodné práve na to, aby ste si sami určili, akým spôsobom ho využijete. Čo sa mi veľmi páči. Ale to len tak na okraj, viem, že hocikto nemá príležitosť sa len tak dostať k bulharským výrobkom.

K samotnému "receptu" veľa tárať netreba. Každý zvládne natrieť dve a dve kolieska "pečiva" bohatou vrstvou masla, obložiť náplňou a priklopiť ich dohromady. Mohli by sme tu skončiť, avšak odporúčam pustiť sa ďalšou cestou a vložiť ich do toastovača. Tekuté jadro je bombastické! Či už v prípade banánovej verzie, alebo aj druhej, kde som jednu časť namazala maslom, druhú pestom a pokládla kúskami syra s modrou plesňou. Aj toto spojenie zbožňujem!
Popis výroby samotných žemlí uvádzať nebudem, stačí ak kliknete napríklad na >>TENTO<< odkaz, kde je všetko potrebné.

• 4 oblačné žemle - postup podľa receptu v odkaze, ale do cesta naviac pridať:
• 1 ČL škorice
• pár kvapiek mandľového extraktu
• 2 PL arašidového masla (jemného, chrumkavého, ochuteného - podľa ľubovôle)
• ½ banánu
• {1 PL domáceho pesta, pre druhú verziu}
• {20 g syra s modrou plesňou, pre druhú verziu}

Upečené žemle potrieme maslom, obložíme kolieskami banánu a priklopíme. Vložíme ich do zohriateho toastovača a pár minút pečieme, podľa potreby a výkonu spotrebiča. Hotovo, podávame so zvyšnými kúskami banánu (a môžeme preliať napríklad medom alebo javorovým sirupom, posypať orieškami naviac a podobne). 

Vidíte? Naozaj som konečne našla dokonalú náhradu pečiva, ktorú možno prispôsobiť akejkoľvek situácii a nálade. Hrať sa dá aj s tvarmi, nikde nie je napísané, že to musia byť prísne iba okrúhle žemle. Piekla som už i >>bochník<< alebo aj >>roládu<<. 

Dajte mi vedieť, do ktorej skupiny sa radíte. Ste skôr na sladké alebo slané chute? A aké pocity vo vás vyvoláva arašidové (či obecne orieškové) maslo?

Roláda z cesta na oblačné žemle - šunka & syr + reďkovkový šalát

Spomínala som už niekoľkokrát, že sa mi konečne podarilo nájsť dokonalú nízko sacharidovú alternatívu k pečivu. Sú ňou zbožňované oblačné žemle, ktoré sa skladajú z dvoch a pol ingrediencie, a hoci potrebujete zamazať až dva elektrospotrebiče, ich príprava je rýchla a zvládne ju každý. Moje myšlienkové pochody: čo tak vziať niečo fantastické a nasadiť tomu ešte vyšší level? Dá sa to vôbec? DÁ!
Niekedy som si s ťažkým srdcom spomenula na rôzne dobroty z lístkového či kysnutého cesta, ktoré obsahovali rozličné náplne. Sladké či slané, na tom nezáleží. Také pizzové kolieska, ktoré u nás mizli rýchlosťou blesku.. Škoricové či kakaové osie hniezda.. bola som presvedčená, že sa s nimi budem musieť nadobro rozlúčiť. Potom som objavila recept na >>karfiolové stromboli<<, ktoré aspoň čiastočne riešilo môj problém. Vyskúšala som aj vynikajúce >>rolky z arašidovej múky<<, ale predsa, príprava u oboch sa mi zdala trochu prácna. Karfiol sa musí najprv poriadne spracovať a vyžmýkať, v prípade orechových múk ide do cesta syr, ktorý je potrebné roztaviť a poctivo zapracovať. A priznajme si, na podobné "babračky" máme nie vždy náladu či čas. Okrem toho, karfiol na sladko je asi príliš veľký úlet i na mňa. Na sladké výrobky z orechovej múky sa ešte chystám, tu je však problém ich príliš veľká energetická hodnota. Dáte si jeden - dva kúsky skôr ako odmenu, dezert, než hlavné jedlo.
Takže honba za cestom, ktoré by bolo vhodné transformovať do efektných slimákov pokračovala. Až doteraz! Akonáhle som niekoľkokrát otestovala, že oblačné cesto je ľahko formovateľné, ale dobre drží tvar, prebehli mi pred očami všetky tie možnosti. Používam doň cottage syr, ktorý sa dá ochutiť trebárs i kakaom alebo škoricou a nebude to hnusné. Originál uvádza krémový syr (typu Philadelphia), ktorý je snáď na takéto variácie ešte vhodnejší. Pri pečení cesto hrôzostrašne nafúkne, ale po miernom vychladnutí spľasne, takže sa z neho stane dokonale pružný tvarovateľný plát. Značka ideál! Vedela som, že to musím okamžite previesť do praxe. Aj keď, opäť som stavila na istotu, kombinácia šunka-syr je nepriestrelná a nič sa ňou nedá pokaziť. Výsledok? Prvá oblačná roláda je na svete a ja vám ju s hrdosťou môžem predstaviť:

• 200 g cottage syra, bez srvátky
• 2 vajcia - bielka a žĺtka zvlášť
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
• 1 ČL korenia na pizzu
• 100 g dusenej šunky (čím vyšší podiel mäsa, tým lepšie, moja mala 96%)
• 120 g mozzarelly

Do veľkej nádoby oddelíme bielka a pridáme kypriaci prášok. Vyšľaháme na tuhý a akoby "suchý" sneh. V inej vysokej nádobe pomocou ponorného mixéra zmixujeme cottage a vajcia ochutené korením na pizzu. Túto hladkú syrovo-vaječnú hmotu potom zľahka primiešame do snehu a vypracujeme kompaktné nadýchané cesto. Rozotrieme ho asi v 1.5 cm hrúbke na plech s papierom na pečenie do tvaru obdĺžnika. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nespevnie tak, že síce ešte nie je hotové, ale zato už dostatočne drží tvar, aby sa dalo rolovať. Bude mierne zlatisté. Pozor, ak príliš nafúkne, na minútu otvoríme dvierka rúry, aby spľaslo. Predpečený plát cesta vyberieme von a rozložíme naň plátky šunky a mozzarelly (môžeme ju i nastrúhať). Ochutíme ešte trochou korenia a opatrne z dlhšej strany zvinieme do rolády. Vrátime späť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým cesto nie je zlatohnedé a upečené aj v najhrubšej časti. 

Po upečení necháme chvíľu vychladnúť, aby syr spevnel a krájame na jednotlivé slimáky. 

Podávame napríklad s reďkovkovým šalátom: zväzok reďkoviek nakrájame na tenké kolieska, zmiešame s balzamikovým octom, kvalitným olejom a korením na šalát. 

Čo poviete? V tomto ceste vidím obrovský potenciál, dá sa použiť na náplne od výmyslu sveta, netreba sa brániť ani sladkým, ak je to to, čo vám chýba a zatiaľ ste nenašli alternatívnu náhradu. Ja som skúšala už pripraviť oblačné žemle s príchuťou škorice a poviem vám, paráda, preto ani roláda nebude problémom. Také tradičné osie hniezda, hmmm, sliny sa mi zbiehajú. Ale medzitým, ani pizza slimáky nie sú na zahodenie, preto utekajte a aspoň na chvíľu buďte s hlavou v oblakoch! 

Vajcia v oblakoch s údeným syrom - verzia 2

Ak tu nie ste prvýkrát a nemáte pamäť rybičky Dory, určite si pamätáte, že som vám sľubovala zdokumentovať nové a autentické prevedenie receptu na >>vajcia v oblakoch<< = Eggs in the clouds. Nuž, neostalo iba pri sľuboch, v (na mňa) rekordne krátkom čase som sa na akciu podujala a dnes vám môžem priniesť výsledok. Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k receptu ako takému, všetko som už (viac než bolo vhodné) popísala v predošlom príspevku, preto vás odkážem na link vyššie, určite sa zastavte a dozviete sa tak niečo o mojich pohnútkach, myšlienkových pochodoch a čo ja viem o čom ešte.
Musím zhodnotiť, že druhý pokus bol rozhodne úspešnejší, aspoň čo sa finálneho efektu týka, ale poznáte ma. Hladko by to nešlo. To ako vážne?! Jeden obláčik sa rozhodol so mnou proste nespolupracovať a tak som si naživo vyskúšala, aké to je byť účastníkom rozprávky Išlo vajce na vandrovku. Jeden žĺtok sa porušil a počas pečenia si zmyslel, že nebude lietať s hlavou v oblakoch a poďho pekne na zem. "Akože nieee, nechcem, ja tu nebudem!" Aspoň tak by sa dalo stručne popísať, čo cítilo milé žĺtko a natruc sa pretransformovalo do lávového prúdu. Na druhej strane, aj to je svojím spôsobom estetické, ale vôbec sa to nehodilo do mojich plánov. No čo už, nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí a tak môžem byť spokojná, že aspoň jeho druhý brat ma nenechal v štychu a odmenil ma žiadaným tvarom a konzistenciou. Po prekrojení ostal žĺtok vnútri dokonale polotekutý a tí, pre ktorých som ako otvorená kniha vedia, že to je presne to po čom moje náročné srdce (žalúdok) piští.
Tak sa teda končí jedna z mnohých epizód zo seriálu Nemehlo v kuchyni, tretíkrát sa už o dokonalé prevedenie snažiť nebudem, pravdepodobne by na to ani nikto nebol zvedavý. Och a úplne na záver, v tejto verzii som použila domáci kravský údený syr od mojej milovanej tety (ďakujeeeeeem!), čím tieto obláčiky dosiahli úplne nový level chutnosti a ľutovala som, že ich nemám asi tak dvadsať, aby som sa nimi mohla pchať do úplného prasknutia.
Takže pre úplnosť, tu máme recept a správny postup:

• 2 vajcia - oddeliť bielka od žĺtkov
• ½ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku do pečiva
• trochu talianskeho korenia
• 30 g domáceho údeného syra, nastrúhať
• čerstvú bazalku na ozdobu
• kaleráb ako prílohu (voliteľné 😜)

Bielka oddelíme do veľkej misy a pridáme prášok do pečiva. Vyšľaháme tuhý a akoby suchý sneh. Do neho opatrne zapracujeme strúhaný syr a hmotu ochutíme korením. Vôbec nevadí ak v ňom kde tu ostanú hrudky, lepšie sa s ním bude pracovať. Na plech s papierom na pečenie voľne umiestnime dve kôpky bielkovej hmoty (takže žiadne formy na pečenie) a v strede vytvoríme priehlbinu, kam neskôr umiestnime žĺtka. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme tak 3 minúty, maximálne 5, ale to je už veľa. Do obláčikov uložíme žĺtky a plech vrátime späť do rúry. Pečieme ďalšie 2 minúty, dlhšie len v prípade, ak máme žĺtka radi v tuhom stave. Upozorňujem, že sneh v priebehu pečenia najprv prudko nafúkne, akonáhle však otvoríme rúru, ich objem čiastočne spľasne a po miernom ochladnutí bude tento jav ešte výraznejší. Takže sa netreba biť hlavou o stenu, tak to má byť. Hotovo, podávame s bazalkou a prílohou podľa ľubovôle.

"Nie a nie, nie som rojko s hlavou v oblakoch! Myslím, že chcem byť radšej lávovým prúdom."

"Zato ja som pán Dokonalý, načni ma a uvidíš tú krásu!"

Milí čitatelia, dúfam, že som vás svojimi infantilnými poznámkami a kvázi vtipnými hláškami neodradila a neznechutila. Snáď sa na blog ešte niekedy vrátite. Sľubujem, že sa pokúsim byť serióznejšia (i keď.. no neviem, to asi nie je v mojich silách. Ale ako predsavzatie to obstojí.) a profesionálnejšia, aspoň čo sa receptov a ich prevedenia týka. Nechcem to brať ako komédiu, ale niekedy si zo mňa vesmírne sily strieľajú a človek to nemôže brať vážne. 

Oblačný sendvič |Cloud-wich| s údeným lososom a šošovicovou nátierkou

Čo sa stane, keď si spomeniem na jeden druh suroviny, ktorý sa už dávno neobjavil v mojom jedálničku? Snažím sa to dohnať a celý týždeň nejem nič iné. A čo sa stane, keď sa odrazu rozhodnem konečne podľahnúť marketingovým trikom a vhodím do košíka tovar, po ktorom mi srdce už dlho piští, ale vždy váham nad jeho kúpou (z rozličných dôvodov, nebudem ich všetky uvádzať)? Vytvorím si závislosť a z jednorázovej záležitosti na vyskúšanie sa pokojne môže vyvinúť nebezpečný zvyk. A čo vtedy, keď sa oba tieto faktory spoja dohromady? Vtedy vznikne jedno úžasné jedlo, na ktoré som hrdá a skáčem 10 metrov nadšením podeliť sa oň s vami. A beda vám, ak nebudete moju eufóriu zdieľať rovnako, nájdem si vás a budem nepríjemná a poriadne dôrazná v presvedčovacích metódach. Tak si to rozoberme, o čo vlastne ide?
Nuž, v podstate, o pár základných surovín, lenže tie vytvárajú tak dokonalé spojenie, že viac prídavkov im ani netreba. Zabudnutou surovinou z úvodného riadku je šošovica. Nielenže som z nej cez víkend pripravovala >>soccu/pizzu s brokolicovým základom a šampiňónmi<<, jedným vrzom som jej uvarila takmer až nechutné množstvo a vytvorila domácu pomazánku, niečo na štýl hummusu. Neskromne podotknem, že sa podarila parádne, má dokonalú roztierateľnú konzistenciu, cítiť v nej nádych tahini a trochu kyslosti a pikantnosti, no nepotláčajú chuť samotnej šošovice.

Údený losos je niečo, čo som v obchode držala v rukách toľkokrát, že to až nie je zdravé, ale vždy som ho vrátila späť do regálu s povzdychom, že snáď, keď na ňom bude oranžová nálepka. Aj takto označené balenia napokon skončili na rovnakom mieste s odôvodnením, že ak sa mi žiada rybu, lepšie bude rozmraziť tú, čo mám sto rokov v mrazáku, prípadne zlikvidovať konzervy v komore. To je môj večný problém: nakupujem do zásoby, bojím sa, že by sa raz mohlo stať niečo nepredvídateľné a ja nebudem mať čo do úst, využívam skoro všetky možné akcie - veď čo keby nastal ekonomický prevrat a všetko by odrazu stálo miliónkrát toľko a potom to vypadá tak, že moja časť chladničky a mrazničky praskajú vo švíkoch, nestačím to konzumovať, ale som natoľko lakomá šporovlivá, že nevyhodím nič ani za svet a proste neviem kedy prestať.
Ale! Nejaká časť môjho mozgu proste usúdila, že teraz je ten správny čas sa na všetko vykašľať a ten jeden onálepkovaný balíček preniesť až k pokladničnému pásu. Toto rozhodnutie na jednej strane ľutujem, na druhej nie. Nepamätám sa, či som údeného lososa jedla už i pred mojou návštevou v Nórsku (tam som si na ňom pochutnala pri hotelových raňajkách), ale vedela som, že to bude cesta do pekiel. Zase jedna z lások na prvé zahryznutie. Zase z tej kategórie, ktorá ľudí stavia na dva fronty: buď ho milujete alebo je vám vyslovene odporný. Očividne, som v tej prvej skupine. Lenže teraz budem mať potrebu si ho dopriať častejšie a ako som už stenala vyššie, tá nekresťanská cena! Musím zájsť za predsedom a hodiť reč na tému môjho platu.. Ale tieto informácie sú vám úplne nanič, takže sa namáham zbytočne.
Poslednou vecou, ktorá celé veľdielo uzatvára je oblačný chlieb/žemľa, na ktorý som už skladala ódy v mnohých predchádzajúcich článkoch. Ak hľadáte nízkosacharidovú alternatívu pečiva, toto je dokonalá voľba. Je zložený v podstate len z dvoch surovín, dobre drží tvar, ale zároveň je mäkký a vláčny, takže naň možno natrieť akékoľvek pomazánky a skvele znáša skladovanie v mrazničke, čiže vám nič nebráni pripraviť si ho na horšie časy. To je len niekoľko jeho výnimočných vlastností, ale nemôžem sa im dopodrobna venovať, už tak som toho napísala tóóóľko, že ak ste sa dočítali až sem, gratulujem, máte výdrž. Odmenou nech vám je recept!

Oblačný sendvič s lososom:

• 2 oblačné žemle >>recept<< 
• 2 PL šošovicovej nátierky - postup nižšie
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• 4 plátky údeného lososa
• koliesko citrónu

Šošovicová pomazánka:

• 1 hrnček šošovice, v suchom stave
• 1 strúčik cesnaku
• trochu olivového oleja na panvicu + 1-2 PL do nátierky
• 1 kopcovitú ČL tahini
• mlieko na zriedenie podľa potreby - dodá jemnejšiu chuť, ale postačí aj voda z varenia šošovice
• 2 ČL jablčného octu
• 1 PL worchestrovej omáčky
• talianske korenie podľa chuti
• granulovaný cesnak podľa chuti

Šošovicu zalejeme vodou a cez noc necháme napučať. Na druhý deň ju scedíme a pridáme do rajnice k oleju a posekanému cesnaku. Zľahka opečieme a podlejeme vodou. Varíme do zmäknutia. 

Hotovú ju prenesieme do vysokej nádoby, vlejeme ocot, olej, mlieko alebo vývar a worchester, ochutíme tahini pastou, korením a cesnakom. S tekutinami opatrne, radšej dávame spočiatku menej, konzistenciu môžeme priebežne regulovať. Ponorným mixérom zmixujeme na hladkú hmotu. Okoštujeme a v prípade potreby doladíme chýbajúcou pochutinou. 

Zostavíme sendvič tak, že oba krajce štedro natrieme pomazánkou, na ňu umiestnime šalátové listy a navrch lososové plátky. Pokropíme ich citrónovou šťavou a podávame s kolieskom citrónu na ozdobu a extra porciou pomazánky a šalátu bokom. 

Pomazánka je variabilná, dá sa nielen natierať na pečivo, ale využiť i ako dip k pečenej zelenine či grilovanému mäsu (tip na letné párty), ak ju zriedime ešte o niečo viac, pokojne ju podávajte ako kašu, možností je neúrekom, som presvedčená, že i sami prídete na to, ako ju spracovať. V tom prípade, neváhajte ma informovať, rada sa dozviem niečo nové. 

Ó a údený losos, náramne sa k šošovici hodí, nie je také neobvyklé ryby párovať práve s touto strukovinou. Ak teda naozaj nemáte odpor k morským živočíchom a neodrádza vás, že na prvý pohľad vypadá ako surový, dajte mu šancu, pochutnáte si.