Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

Šošovicové placky s cuketovou a avokádovou nátierkou

Zdá sa, že teraz som sa s tými plackami nejako rozbehla. Povzbudená úspechom z tvorby >>ricottových<< som sa pustila aj do prípravy placiek zo šošovicovej múky. Prvá vec, ktorú by ste mali vedieť: pôvodne to mali byť palacinky. Respektíve slaná palacinková torta s tromi druhmi plnky. Očaril ma totiž recept, ktorý som našla na internete. Postupom času som však z opojenia vytriezvela a poňala to praktickejšie. Jednak, zjesť celú takúto tortu by mi samej trvalo niekoľko dní. A hoci by sa i to dalo zvládnuť, nevadí mi niekoľko dní konzumovať to isté, naša chladnička a mraznička praská vo švíkoch, preto mi prišlo rozumnejšie zredukovať množstvo a uspokojiť sa s niekoľkými plackami. To isté sa týka náplní, tri sú zbytočne veľa, ale pre tú rozmanitosť, vyprodukovala som aspoň dve. I keď v zjednodušenej verzii.
Po druhé, s múkami zo strukovín pracujem už dlho, ale zatiaľ som ich vždy piekla, nikdy nepripravovala nejakým spôsobom na panvici, takže som nevedela, ako sa mi bude dariť. Čiže urobiť si len niekoľko testovacích kúskov sa aj z tohto pohľadu javilo ako výborná voľba. Experiment sa vydaril! Až na jednu drobnosť, ale práve na to pokusy predsa slúžia, nie? Aby sa vychytali všetky muchy a záverom bol dokonalý výsledok. Ako inak, moje placky sú pomerne hrubé, preto ich ani nechcem nazývať palacinkami. Bude treba vytvoriť redšie cesto. Ale verte tomu, že do budúcna s takouto tortou počítam a nebudem sa báť obetovať jej chvíle nad sporákom a naplniť ju niekoľkými vrstvami. Na moje obrovské prekvapenie sa totiž s mletou šošovicou i v panvici pracovalo ľahko, cesto okamžite nadobúdalo pevný tvar, nemalo tendenciu sa lepiť a i z tohto dôvodu som presvedčená, že pokojne znesie aj štíhlejšiu vrstvu. Aby sme dosiahli požadovaný efekt tenkých chrumkavých palaciniek, ktoré sú preložené rôznymi odtieňmi zelených nátierok. O to v tomto prípade šlo: vytvoriť postupnosť farieb, takzvaný ombré efekt: od najtmavšej po najsvetlejšiu. Ale to snáď niekedy nabudúce, dnes si vystačíme s týmto:

Na dve veľké placky:

• 0.5 hrnčeka šošovicovej múky
• 0.5-0.75 hrnčeka vody
• 0.5 ČL kypriaceho prášku
• Raráškovo bylinkové korenie (alebo iné obľúbené dochucovadlo) podľa potreby

Cuketová nátierka:

• pol strednej cukety
• 1 ČL hrubozrnnej horčice
• 0.5 ČL tahini (sezamovej pasty)
• malý strúčik cesnaku
• 1 Čl jablčného octu
• korenie a soľ podľa chuti

Avokádová nátierka:

• pol avokáda
• 1 ČL jablčného octu
• malý strúčik cesnaku
• 1 ČL kapari
• soľ a korenie podľa chuti

V mise zmiešame múku a prášok do pečiva, korenie, prilejeme vodu a dobre premiešame. Cesto necháme 10-15 minút odstáť, aby nasiaklo časť vlhkosti. Ak je to nutné, prilejeme ešte ďalšiu vodu, malo by byť trochu redšie, ak chceme pripraviť tenšie palacinky. 

V panvici na troche oleja opečieme cuketu nakrájanú na kolieska. Hotovú ju preložíme do vysokej nádoby (alebo robota/smoothie makera), doplníme horčicou, tahini pastou, cesnakom, octom, koreninami a pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú nátierku.

Podobne postupujeme s avokádovou: avokádo vložíme do nádoby a ochutíme octom, cesnakom, kaparami a koreninami. Zmixujeme.

Na panvici z cesta pripravujeme placky, ktoré z oboch strán opekáme pár minút, kým povrch nie je zlatistý. Preložíme ich na tanier a natrieme obomi náplňami. Servírujeme s čerstvou zeleninou alebo šalátom.

Dve takéto placky bohato stačia na jednu porciu a priznám sa, pokojne by účel splnili aj omnoho menšie. Ale ja mám veľké oči, takže som sa vypchala, akoby to bola moja posledná večera.

Ešte detail zvnútra..

Šošovicová múka je dosť tmavá a opečená cuketa zafarbila nátierku skôr do hneda, než zelena, preto dvojvrstvová vežička nebola tak pekne farebná a kontrast markantný, ale tento raz (či skôr ako je to u mňa bežné) nešlo o efekt, hlavne o chuť. Estetiku vyladíme nabudúce, chuťovo žiadne vylepšenia nie sú nutné! Plnky veľmi dobre korešpondovali s chuťou šošovice, bolo cítiť z každého niečo: jemné avokádo, trochu cesnaku, pikantnosť horčice, zrnitejšiu štruktúru placiek - pretože doma namletá múka nikdy nebude dokonale jemná. Dokonalý mix ingrediencií. A hoci by sa mohlo zdať, že aj v tejto zredukovanej forme som prípravou strávila niekoľko hodín, vôbec to tak nie je, všetko bolo hotové v priebehu pár minút. Potom už len zostaviť dohromady a hurá, s pôžitkom sa zahryznúť!

Kokosové palacinky plnené šampiňónmi a hummusom

Palacinková kráľovná zo mňa nikdy nebude. Nech sa snažím ako najlepšie viem, nie som schopná pripraviť krásne tenučké a nepotrhané palacinky. Vinu som pripisovala panvici či cestu, avšak už som vyskúšala niekoľko panvíc a cestá z niekoľkých druhov múk stále s viac-menej rovnakým výsledkom. Takže chyba bude za sporákom v zástere. To však nič nemení na veci, že tu a tam sa budem pokúšať nezdary prekonať a raz konečne ukuchtiť niečo, čo by bolo krásne i vizuálne. Pretože ak sa bavíme o chuti, tam je to bez diskusie: kokosové palacinky sú proste božské! Naplňme ich famóznym hummusom a šampiňónmi a o spokojné bruško máme postarané.

Na tri hrubšie palacinky (alebo 6 dokonale tenkých, podľa receptu):

• 100 g kokosovej múky
• 2 vajcia
• štipka bylinkovej soli
• 2 ČL oleja {z vlašských orechov}
• 250 ml mlieka
• náplň:
• 1/2 konzervy sterilizovaných baby šampiňónov
• 1-2 PL domáceho kečupu
• 1 PL balzamikového octu
• 1/2-1 ČL sladkej čili omáčky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 2-3 kopcovité PL hummusu s čiernymi olivami (Lidl)

Vajcia, mlieko a olej rozšľaháme metličkou, pridáme kokosovú múku a ochutíme soľou. Na panvici vymazanej maslom postupne opekáme palacinky. Pozvoľne, na malom ohni, najprv z jednej strany, potom z druhej.

Medzitým pokračujeme plnkou: šampiňóny vložíme do rajnice, pridáme kečup, balzamico, čili omáčku a cesnak a necháme prejsť varom. Hotové palacinky štedro potrieme olivovým hummusom, navrch umiestnime kôpku šampiňónovej zmesi a zvinieme do rolády. Servírujeme.. alebo balíme do obedovej misky (veď ma poznáte).

Milé skúsené gazdinky, poraďte, ako to robíte, že sa vám palacinky vždy vydaria? Prezraďte fígle, tipy a triky! Budem vám všetkým nadosmrti vďačná. Pretože pozerať sa na tieto nepodarky, je trápenie mojej jemne umeleckej duše. Ešteže to aspoň vynahradí tá chuť. 

Kokosové palacinky s ricottou a plnenými olivami

Tento príspevok som pôvodne chcela publikovať o čosi skôr, ale veci sa vyvinuli inak. Po obede som bola príliš unavená a normálne som si musela na hodinu zdriemnuť (jarná únava?). Potom ma zlákali temné zákutia internetu, kde som nedôstojnú chvíľu obdivovala kreativitu prispievateľov Pinterestu a napokon som sa rozhodla predsa len vyjsť na čerstvý vzduch, pretože podľa predpovede má byť zajtra hnusnejšie ako dnes a mohla by som ľutovať, keby ma mali na celý víkend poveternostné podmienky uväzniť medzi štyrmi stenami bytu (ale nového, krásneho a dokonalého!). Tak, dozvedeli ste sa všetko nepodstatné z môjho nezáživného bytia a teraz prejdime k tomu, kvôli čomu ste zrejme tu. Recept!

Na kokosové palacinky mám zálusk odkedy som si kúpila balenie strúhaného kokosu, ale odrádzala ma od nich jedna vec. Vedela som, že ich nechcem robiť na sladko. To ma totiž vôbec nezasýti. A predsa len, kombinácia slaného s kokosom je tak trochu na hlavu. Ale keď môžem pripravovať mäso v omáčke z kokosového mlieka, tak prečo nie takéto palacinky na slano? Rozhodnuté, debata vnútri môjho mozgu bola rozuzlená a konečne prišlo k činom. Chvalabohu, že to dopadlo v prospech ich existencie! Síce sú netradičné, ale výborné a tak budem taká dobrá a o túto skúsenosť sa podelím.

Na tri (pomerne hrubé..) palacinky:

• 2 PL kokosového oleja
• 2 vajcia
• 1/4 hrnčeka mlieka
• 1/4-1/3 hrnčeka strúhaného kokosu (lepšie kokosovej múčky)
• 1/4 ČL kypriaceho prášku
• 1/4 ČL kuchynskej sódy
• bylinkovú soľ na ochutenie
• Náplň: 
• 200 g (celý kelímok) ricotty
• 4-5 sušených paradajok
• 1/2 konzervy olív plnených syrom s modrou plesňou (sú super, ale nie je to podmienka, postačia i obyčajné)
• bylinkovú soľ

Kokosový olej rozpustíme, vlejeme do misky a zmiešame s vajciami a mliekom. Potom zapracujeme strúhaný kokos, pridáme štipku bylinkovej soli, kypriaci prášok a sódu. Rozmiešame a do horúcej panvice s kvapkou oleja vlejeme naberačku cesta. Z oboch strán opečieme (menej šikovným odporúčam techniku obracania pomocou taniera) a pripravíme na naplnenie. Samozrejme, spotrebujeme všetku palacinkovú zmes.

Každú palacinku štedro natrieme ricottou, posypeme soľou a rozložíme nasekané sušené paradajky a olivy. Zvinieme a podávame!

Ako som už podotkla, áno, sú hrubé, ale bol to môj prvý pokus a bála som sa, že sa budú trhať. Aspoň mám dôvod pripraviť ich znovu a pilovať techniku. Pretože za to stoja. Sú neobyčajné, kombinácia kokosu, slanej ricotty a olív nemusí vyhovovať každému, myslím si však, že na svete ľudia jedia aj čudnejšie jedlá (napríklad bývalá spolužiačka si na vianočku pravidelne natiera tavený syr a uherskú salámu. Takže tak..)

No a pre vás, ktorým sladké obedy nevadia, existuje snáď miliarda možností, ako ich využiť, takže neváhajte a dajte mi vedieť, napokon, ako veľmi bohaté raňajky si ich predstaviť rozhodne viem. 

Špaldové palacinky s horúcimi morušami

Sladké obedy u mňa nikdy nebudú favoritom. Vždy z nich mám dojem, že ma poriadne nedokážu zasýtiť. Respektíve, natlačím sa do prasknutia, ale o pol hodinu som už zase hladná. Preto víťazia obedy slané, hlavne plné mäsa a zeleniny. (Raňajky, to je úplne iná kapitola. Bez jogurtu s ovocím si proste neviem prestaviť ráno.)

Nie je však na škodu občas vybočiť zo stereotypu a nejaké tie zásady porušiť. A preto sme si včera dopriali palacinky. Navyše, bol by hriech nevyužiť to, čo momentálne ponúka záhradka. Konečne je tu sezóna čerstvého ovocia od výmyslu sveta. Sestra doniesla výslužku jahôd a moruší, nuž nevyhnutne museli skončiť na tanieri. Ako to celé dopadlo? Veď sledujte nižšie..

Na 4 palacinky:

• 2 PL špaldovej múky
• 1 dl mlieka
• 1 malé vajce
• podľa chuti cukor či iné sladidlo
• (škorica, kakao..)

Múku, mlieko, vajce a cukor dobre vymiešame, aby v ceste neboli hrudky. Podľa potreby prisypávame múku alebo prilejeme mlieko, presné množstvo je vždy ťažko odhadnúť. Cesto musí byť také.. no, palacinkové ☺. Opekáme na panvici na kvapke oleja. Však to poznáte.

Nasleduje tá najzábavnejšia časť: plnenie! Ja som si svoje napchala jemným tvarohom. Inak u nás letia ešte kakaové (nutellové) a lekvárové (najobľúbenejší je marhuľový). Palacinky zrolujeme a prelejeme morušovou omáčkou. 

Fun Fact na okraj: vedeli ste, že na južnom Slovensku sa moruše zvyknú nazývať aj drevenými jahodami? Neviem prečo, keďže vzhľadom pripomínajú skôr černice a chuťou viac maliny. To len tak pre zaujímavosť, aby to nedošlo k nejakej dezinformácii ☺. 

Na omáčku:

• 3 hrste (alebo viac či menej) moruší, umytých a zbavených stopiek (bola som poučená, že sa to robiť nemusí a pokojne ich možno jesť aj s nimi, ale predsa len som ich pootŕhala, nech mi nekazia vzhľad ☺)
• trochu citrónovej šťavy
• cukor podľa potreby

Moruše vložíme do rajnice, zasypeme cukrom, pridáme šťavu z citróna a prehrejeme, kým nepustia trochu šťavy a nespojí sa chuť. 

(Za takmer profesionálne naaranžovanie na tanieri musím poďakovať mamke, to jej zásluhou väčšina mojich jedál vypadá fotogenicky)

Čo preferujete vy? Zamlsáte si radšej na sladkých pokrmoch, či ste skôr slané typy?

Na záver už len jedno: Nádhernú slnečnú nedeľu všetkým! A ak máte chuť na sladké, ale nechce sa vám stáť pri šporáku, skočte si po zmrzlinu ☺. Snáď to vašu telesnú schránku nezruinuje.. Majte sa ☺