Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:

• pol téglika syra cottage
• dve hrste sušených dubákov
• kúsok masla
• pol červenej cibule
• ½ ČL mletého kari
• ½ ČL mletej údenej papriky
• ½ granulovaného cesnaku

Hráškovo-paradajková zmes:

• druhá ½ téglika syra cottage
• ½ šálky mrazeného hrášku
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
• trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
• 1 ČL jablčného octu
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli a mletého korenia

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 

Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 

Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 

Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 

Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 

Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:

Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.

Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

Oblačný toast s banánom a arašidovým maslom

.. a druhý s plesňovým syrom s pestom..
Nie je to prvýkrát, čo na blogu ospevujem tieto zázračné oblačné žemle, ktoré svojou nízko sacharidovou vlastnosťou spĺňajú moje požiadavky na ideálnu formu pečiva. Že sú skutočne praktické, variabilné a vhodné na akékoľvek účely sa vám budem snažiť dokázať ďalším receptom, tento raz na ich sladkú verziu! Áno, ak je to to, čo vám doteraz chýbalo, vaše prosby boli vyslyšané. Prísne vzaté, žemličky možno považovať za akési pseudo lievance, s tým rozdielom, že sa pečú v rúre, nie klasicky na panvici. Navyše, transformujeme ich o level vyššie na zapečené toasty, pretože chrumkavejšia kôrka a tekuté lahodné jadro, to je to, o čo dnes beží.
Neviem, v akom vzťahu ste s arašidovým maslom. Niekto ho miluje, niekto nenávidí. Niekto ho vníma ako čiste slanú záležitosť, naopak, sú skupiny, ktoré sa púšťajú len do sladkých kombinácií. Ja stojím na oboch frontoch. Nemám problém jesť ho v podobe omáčky trebárs k mäsu, ale s láskou si ho nalejem na kotol tvarohovej misky s priehrštím ovocia. Keďže som nerozhodná, i na obed som vytvorila dve verzie. Dnes sa však pobavme najmä o tej sladkej. Naplnenej okrem spomínaného masla ešte kolieskami banánu. Možno otrepaná, ale nesmrteľná verzia!
Mimochodom, niekto si z dovolenky berie pohľadnice, magnetky, mušle z mora, gýčové sošky.. ja ťahám v kufri jedlo. Napríklad baklažán.. a bulharské arašidové maslo! Chrumkavé. S kusmi orechov takými veľkými, aké som zatiaľ v "našich" výrobkoch nevidela. Veľa vám o zložení nepoviem, pretože je v bulharčine a som natoľko lenivá, že sa mi to nechce pomocou googlu prekladať (a možno je lepšie ho ani nevedieť; **EDIT: dobre, čo by som pre vás neurobila, našla som odkaz, prečítajte si to >>priamo tu<<), v každom prípade, zmienim sa stručne o konzistencii. Na povrchu plávala objemná vrstva separovaného oleja, lenže to je znak kvalitných orieškových masiel, stačí hmotu iba poriadne zamiešať a hneď máme dokonalú krémovú konzistenciu. Toto maslo konkrétne nebolo nijak ochucované - ani soľou, ani cukrom, je neutrálne, takže je vhodné práve na to, aby ste si sami určili, akým spôsobom ho využijete. Čo sa mi veľmi páči. Ale to len tak na okraj, viem, že hocikto nemá príležitosť sa len tak dostať k bulharským výrobkom.

K samotnému "receptu" veľa tárať netreba. Každý zvládne natrieť dve a dve kolieska "pečiva" bohatou vrstvou masla, obložiť náplňou a priklopiť ich dohromady. Mohli by sme tu skončiť, avšak odporúčam pustiť sa ďalšou cestou a vložiť ich do toastovača. Tekuté jadro je bombastické! Či už v prípade banánovej verzie, alebo aj druhej, kde som jednu časť namazala maslom, druhú pestom a pokládla kúskami syra s modrou plesňou. Aj toto spojenie zbožňujem!
Popis výroby samotných žemlí uvádzať nebudem, stačí ak kliknete napríklad na >>TENTO<< odkaz, kde je všetko potrebné.

• 4 oblačné žemle - postup podľa receptu v odkaze, ale do cesta naviac pridať:
• 1 ČL škorice
• pár kvapiek mandľového extraktu
• 2 PL arašidového masla (jemného, chrumkavého, ochuteného - podľa ľubovôle)
• ½ banánu
• {1 PL domáceho pesta, pre druhú verziu}
• {20 g syra s modrou plesňou, pre druhú verziu}

Upečené žemle potrieme maslom, obložíme kolieskami banánu a priklopíme. Vložíme ich do zohriateho toastovača a pár minút pečieme, podľa potreby a výkonu spotrebiča. Hotovo, podávame so zvyšnými kúskami banánu (a môžeme preliať napríklad medom alebo javorovým sirupom, posypať orieškami naviac a podobne). 

Vidíte? Naozaj som konečne našla dokonalú náhradu pečiva, ktorú možno prispôsobiť akejkoľvek situácii a nálade. Hrať sa dá aj s tvarmi, nikde nie je napísané, že to musia byť prísne iba okrúhle žemle. Piekla som už i >>bochník<< alebo aj >>roládu<<. 

Dajte mi vedieť, do ktorej skupiny sa radíte. Ste skôr na sladké alebo slané chute? A aké pocity vo vás vyvoláva arašidové (či obecne orieškové) maslo?

Batáty s krémovým syrom v kelovom wrape

V chladničke sa mi ponevieral ešte nevyužitý kel. Viete ako to je: kúpite si gigantickú hlavu (pretože menšiu ani nemali), máte víziu o dvoch-troch receptoch, do ktorých ho použijete a potom s hrôzou zistíte, že on je ešte stále tam a akosi z neho neubudlo! Alebo neviete a je to problém, s ktorým zápasia len večne single jedinci, čo sa zaobídu bez lepšej polovičky a kŕdľa deciek.
Bolo treba vymyslieť, ako naložiť so zvyškom tejto nutrične napumpovanej zeleniny. Nebol to až tak ťažký hlavolam, listové šaláty často využívam vo forme wrapu či tacos, ako "nádobu" do ktorej môžem zabaliť množstvo dobrých vecí. Dôležitou súčasťou takýchto zostáv je nátierka, ktorá bude všetko držať pohromade a zároveň vytvorí čosi ako "omáčku" okolo daných náplní. V tomto prípade som zvolila lahodný krémový syr, ktorý je dostatočne hustý, aby netiekol na všetky svetové strany. Bol v príchuti chrenu, čo si zvyčajne kupovať nezvyknem, ale červená nálepka zaúradovala.

Na vlne likvidácie chladničkových zásob poputovali dnu batátové hranolčeky. Nie, že by to bola nejaká núdzová záležitosť, sú fantastické, ale keby sa sladký zemiak na mňa nevykotúľal z regálu, pravdepodobne by som si naň nespomenula, pretože nepatrí medzi stabilných obyvateľov mojej komory. Ale vďaka bohu za to, že sa tak stalo, pretože duo batát/cream cheese je čarovné a už viem, že po nich budem siahať častejšie. Celkový mančaft uzatvárajú zelené olivy plnené modrým syrom (ó, delikatesa), pretože sladkým zemiakom niečo slané vytvorí dokonalý kontrast a zložky tak proti sebe oveľa viac vyniknú. Máme tu zo všetkého niečo! Slanú i sladkú chuť, krémovosť syra proti chrumkavému kelu..
Jedinú vec, ktorú som potrebovala rozlúsknuť je, ako sa poistiť, aby som z kelu vytvorila wrap, čo sa nebude rozpadať či lámať. Prišla som na jedno riešenie: blanšírovať ho pár minút vo vriacej vode, aby stonka trochu zmäkla a tú potom tĺčikom na mäso vyklepať, kým nie je plochá a poddajná. Celkom to zafungovalo, manipulácia s listami bola jednoduchšia, hoci dopredu upozorňujem, že istá dávka opatrnosti nezaškodí. Predsa len, je to krehkejšia surovina ako trebárs také tortilla placky. Ale verím, že ste šikovní a keď to zvládlo také nemehlo, ako ja, hravo si poradíte.

• niekoľko listov kučeravého kelu
• 2-3 PL krémového syra
• 1 menší batát
• hrsť zelených olív (plnených modrým syrom)

Batát umyjeme a aj so šupkou nakrájame na tenké hranolky. Pokropíme ich trochou oleja a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pri 180 °C pečieme 15-20 minút, kým nie sú mäkké. 

Listy kelu ponoríme do vriacej vody a pár minút varíme na sporáku, kým stonka nezmäkne. Vyberieme ich, osušíme a pomocou tĺčika stonku vyklepeme. Uložíme vedľa seba dva-tri listy tak, aby sa sčasti prekrývali a potrieme ich bohatou porciou krémového syra. Po dĺžke rozložíme hranolky sladkého zemiaku a pozdĺž uložíme nakrájané olivy. Kel po bokoch zahneme dovnútra a potom z dlhšej strany zvinieme do rolády. Prekrojíme na polovice a podávame!

Nie sú tie wrapy krásne pestré a hravé? Ako sa tak dívam na tie fotky, v reze mi pripomínajú dokonca suši. Čo ma privádza na myšlienku si takú paleo fejk verziu niekedy pripraviť. Tak či onak, táto verzia wrapu (či nepravej tortilly, nazvite si to ako chcete) je výborná a odporúčam vyskúšať ju. Spojenie sladkého zemiaku s krémovým syrom je hriešne (a na mojom hodnotovom rebríčku ju dokáže prekonať len orieškové maslo, ale tam je to o nevyliečiteľnej závislosti) a ja viem, že to nebolo posledný raz, čo som medzi nimi vytvorila toto puto. 

Karfiolové krekry

Budem na vás dobrá a dnes si od baklažánov dáme na chvíľu pokoj. Aby sme sa mohli venovať inej zelenine. Mäsožravci, nezúfajte, aj na vás príde rad! Doprajme niekoľko minút slávy obľúbenému bielemu hlúbovému kučeravcovi: karfiolu! Bolo odo mňa priam až nepekné, ako dlho som ho nechávala bez povšimnutia v chladničke (chvalabohu za ňu, aspoň sa neskazil), lenže v rámci masovej likvidácie zásob musel padnúť i on a ja som nesmierne rada, že práve v tejto podobe. Transformovala som ho do roztomilých utešených pečených krekrov!
Už viete, okrem iného aj z mojich nespočetných príspevkov (stačí pohľadať v zozname, receptov je milión), že karfiol sa dá použiť pri výrobe cesta, ako náhrada za pečivo či pizzu a tak bolo len otázkou času, kedy postupným zmenšovaním rozmerov (od celého plechu na korpus, cez sendvičové krajce a muffinové košíčky) dospejem k miniatúrnym kolieskam podobným čipsom. Tým, že sú tak malé a tenšie ako vyššie menované dobroty, môžeme docieliť, že sú naozaj príjemne chrumkavé a pripomínajú krekry. Viete, kedy mi prvýkrát prebleskla myšlienka upiecť ich? Pri príprave tohto >>dipu z pečenej mrkvy a fazule<<! Upečené kolieska ponárať rovno do pomazánky a pchať sa, čo nám sily stačia, ó, áno, potešenie pre každého hladoša.
Bohužiaľ, tentokrát som dip k dispozícii nemala a nahradil ho pažítkový cottage, ale na druhej strane, nesťažujem sa, aj toto spojenie je nadmieru vydarené a v lete príjemne osviežujúce. Studený cottage priamo z chladničky padne v horúčavách vhod a svojou ľahkosťou zaručí, že sa nebudeme cítiť prepchatí ako panák do maku nafutrovaný slamou. Aspoň tak môžeme zjesť viac krekrov! A že budete chcieť, to vám ručím. Je ťažké prestať po nich siahať, keď ich máte ešte na podnose pred sebou. Tak posledný.. nie, naozaj, už iba jeden.. ale predsa tam nenechám zvyšné tri.. A nakoniec neostane nič. Pravdivý príbeh ⇒ natočené podľa skutočnej udalosti. Ešteže je to iba zelenina. To môžeme maškrtiť (skoro) bez výčitiek, nemám pravdu?
Nech vás nedesí dvojdňová príprava, v skutočnosti je postup primitívny, len je lepšie rozdeliť si ho v časovom odstupe niekoľkých hodín, aby ste neprišli k úrazu a nepríjemným obareninám ⇒ aj toto bol niekedy pravdivý príbeh. A viete, čo je na tom úplne najlepšie? Počet použitých surovín sa redukuje na 2, slovom dve položky! Plus nátierka, ale krekry pokojne možno konzumovať i samotné. Paráda, nie?

• 1 hlavu menšieho karfiolu
• 1 vajce
• voliteľné: obľúbené koreniny a bylinky
• naviac: nátierku/dip/omáčku na namáčanie (pažítkový cottage)

Karfiol uvaríme vo vode do mäkka a scedíme ho. Pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú kašu a preložíme do gázy (najlepšia by bola taká, čo sa používa pri príprave syrov). Umiestnime ju do sitka, ktoré položíme nad misku - tá bude slúžiť na zachytenie tekutiny. Keďže karfiolová hmota je horúca, necháme ju v takejto zostave niekoľko hodín odpočívať. Pokojne cez noc, v chladničke. Následne gázu skrúcame do čo najpevnejšieho balíčka a žmýkame z karfiolu všetku možnú tekutinu. Potrebujeme dostať tuhú dehydrovanú guču. Túto vody zbavenú hmotu preložíme do misy, pridáme vajce a koreniny či bylinky, ak chceme a vypracujeme kompaktné cesto. 

Môžeme z neho pomocou lyžice na plech s papierom klásť malé guľôčky, ktoré potom pripučíme na disky. Mne sa lepšie osvedčila metóda naplniť hmotu do sáčku, odstrihnúť jeden jeho rožok a vytláčať ju na plech (ako keď používame cukrárske vrecko). Povrch koliesok uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé na okrajoch. Servírujeme ako prílohu k pomazánke alebo ich chrúmeme samotné namiesto čipsov 😁😋

Skutočne sa nebojte prípravy, nech vás neodrádza fakt, že najlepšie je rozčleniť si ju na dve fázy. Predídete tak nepekným ranám. Neviem ani spočítať, ako škaredo som sa popálila pri príprave karfiolových korupsov a placiek. Poučte sa z chýb druhých, nie na vlastnej koži. Skutočný čas strávený nad výrobou je minimálny: uvariť karfiol trvá 10 minút, rozmixovať dve, vyžmýkať maximálne 5 a zvyšok za vás urobí rúra, takže ak musíte, viete sa venovať iným veciam. Tieto krekry za pokus určite stoja, tak sa smelo pusťte do nich!

Obložené pečené baklažány.. na 4 spôsoby!

Vopred upozorňujem, že ak nepatríte k milovníkom tohto fialového fešáka, najbližších niekoľko dní na môj blog radšej nezavítajte. Hoci, musím zdôrazniť, že to bude vaša veľká chyba, pretože všetky recepty sú výborné!
Len ma, prosím, nenúťte rozhodnúť sa, ktorý z nich je najlepší. Z príspevkov celkovo a ani z týchto obložených baklažánov, ktoré vám predvediem hneď v štyroch verziách. Vybrať si medzi artičokovým s pizza omáčkou, olivami a tahini, horčicou a sušenými paradajkami či pestom, paradajkami a plesňovým syrom?! Nie, to fakt nedokážem! Každý z nich je jedinečný a dokonalý svojím spôsobom.
Horkastá pasta zo sezamových semienok je dokonale vyvážená kyslo-slanou chuťou olív. Pikantná dijónska horčica dodáva správnu mieru nakopnutia sušeným paradajkám a zároveň trochu zmierňuje ich slanosť. Paradajkový základ na pizzu z domácej kuchyne mojej mamky veľmi úspešne sekunduje chrumkavým artičokovým srdiečkam marinovaným v oleji. Kombinácia roztavený camembert, domáce >>kelovo-bazalkové pesto<< a čerstvé paradajky, dá sa to niečím prekonať?
Všetky tieto oblohy by však nemohli zažiariť bez jedného dôležitého komponentu. Určite ste na to prišli. Namiesto krajcov chleba či iného pečiva som ako pracovnú plochu zvolila tak milovaný baklažán. Po upečení je jeho dužina mäkká ako vata, poľahky kĺže dolu krkom, chuť je podmanivá, ale nie natoľko výrazná, aby úplne zahlušila ostatné zložky tohto "otvoreného sendviču", ako podobný druh pokrmov nazývajú v angličtine. Okrem toho, je to zelenina, ktorá obsahuje vysoký podiel vlákniny, mangánu, kyseliny listovej a betakaroténu. Takisto sa podieľa na tvorbe červených krviniek, čo nášmu organizmu len a len prospeje. Okrem iného podporuje trávenie, pôsobí antibioticky a chráni telo pred voľnými radikálmi. No mám vás ešte viac presviedčať, prečo by ste túto plodinu mali zaraďovať do jedálnička častejšie? Zdravé môže byť zároveň aj tak lahodné! Preto sa mu nebráňte a pusťme sa spolu do prípravy obložených baklažánov. Najlepšie všetkých štyroch verzií, aby ste sami mohli posúdiť, ktorá je najlepšia. Aj keď si myslím, že to je vopred prehraný boj, niet porazeného, všetci sú víťazi!

Základom sú vždy dva plátky veľkého baklažánu nakrájané pozdĺž plodu. Osolíme ich, necháme minimálne 15 minút odstáť, kým nevypotia horkú tekutinu, ktorú potom odsajeme kuchynskou servítkou.

Horčicový baklažán so sušenými paradajkami:

• 2 PL dijónskej horčice
• 4-6 sušených paradajok (ja mám nasolené, vhodné sú aj marinované v oleji - tie je nutné odkvapkať)

Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme horčicou, obložíme sušenými paradajkami a podávame. 

Artičokový baklažán s pizza omáčkou:

• 2 PL domácej zmesi na pizzu (alebo obľúbenej kúpenej, paradajkovej, kečupu, marinara.. nechám na vás)
• niekoľko kúskov artičokov marinovaných v bylinkovom oleji

Plátky natrieme omáčkou na pizzu a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Obložíme ich srdiečkami artičokov a podávame. 

Olivový baklažán s tahini:

• 2 PL tahini omáčky
• pol sáčku zelených olív - plnených modrým syrom (alebo podľa potreby)

Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme tahini pastou, obložíme olivami nakrájanými na kolieska a servírujeme. 

Baklažán s kelovým pestom, camembertom a paradajkami:

• 2 PL domáceho kelovo-bazalkového pesta, napríklad z >>tohto receptu<< (alebo iného zeleného pesta)
• 50-60 g camembertu alebo Brie
• niekoľko čerstvých cherry paradajok

Plátky najprv natrieme pestom, uložíme na ne kolieska paradajok a kúsky syra a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká a syr roztavený. 

Tieto obložené baklažány si viem predstaviť ako výborný chod pri nejakom väčšom pohostení ľudí. Dáte im na výber niekoľko možností a nech si hostia sami vyberú, na čo majú chuť a čo ich najviac zaujme. Hoci sa to môže zdať ako príliš veľa práce, vôbec to tak nie je. Chce to len trochu rozmýšľať. Ktoré nátierky pôjdu do rúry, ktoré až po upečení na vrch baklažánu. Potom je to len o tom všetky suroviny nahádzať navrch a môžeme sa smelo pustiť do konzumácie. Dúfam, že vám tečú sliny. Mne rozhodne áno.  

Kelové pesto v karfiolovom touste s citrónovo-paradajkovým konfitom

A tvarôžkami schovanými vnútri karfiolových "krajcov"! Neviem, z čoho som viac nadšená. Zo samotného toustu, zlepeného syrom? Z domáceho pesta, ktoré okrem kelu v sebe ukrýva "tajnú" ingredienciu? Z popraskaných restovaných paradajok ochutených sviežim nádychom citrónu? Dohodnime sa, že asi z pokrmu ako celku, pretože je naozaj nadľudský výkon vybrať jednu vec a upriamiť na ňu pozornosť. Túto úlohu nechám na vás, sami posúďte, čo vám šmakuje najviac. A potom mi dajte vedieť. 

Čo by som však mala ozrejmiť ja vám, je to čudné slovíčko konfit v nadpise. Nie som tak vzdelaná, aby som to cicala z rukáva, preto som si, ako inak, vzala na pomoc starú dobrú tetu Wiki, ale aby ste to nemuseli hľadať, poskytnem vám (vééééééľmi) voľný preklad. 

Confit pochádza z francúzskeho slova confire, ktoré v preklade znamená "konzervovať, zachovávať". Takže sa vlastne jedná o jedlo, ktoré sa pomaly a dlho varí. Táto metóda zaručuje bezpečný spôsob ako uchovať potraviny dlho požívateľné za pomoci oleja (či sirupu v sladkých jedlách) a nižšej teploty, typicky okolo 93 °C. V modernej gastronómii týmto pojmom vyjadrujeme jednoducho to, že suroviny varíme trpezlivo, dlhšie a snažíme sa nepresiahnuť bod varu vody. Ak môžem byť tak drzá, prirovnala by som to k prostému zaváraniu, ktoré poznali už naše pra-prastaré mamy. Akurát bez pohárov či plechoviek. 

Honosný názov som si požičala z receptu, ktorý mi bol inšpiráciou, avšak, čo-to som pomenila, takže vám predostriem verziu nemehla z kuchyne, ako to býva dobrým zvykom. Nedeste sa, nebudeme stáť dve storočia za sporákom, povedzme, že doba sa len zdvojnásobí. Čiže z 10 minút na 20. A to je niečo, čo dokážete prežrieť, všakže? 

Ani neviem, ako sa postupne rodil nápad na tento obed. Mala som v chladničke kel. Napadlo mi, že už dlho som chcela vyskúšať pripraviť si domáce pesto práve za použitia tejto zeleniny ako základu. Do tradičnej zelenej pasty by sa mali po správnosti pridávať píniové oriešky a parmezán, ale to je na mňa priveľký luxus, takže som sa uskromnila a ako "tajné" ingrediencie primiešala Balkánsky syr a vlašské orechy. Treba predsa využívať lokálne suroviny (haha, jasné.. preto Balkánsky syr..). 

Čo sa týka toustu, možností bolo niekoľko: socca, oblačná žemľa, nejaký chlebík z orechovej múky.. Vtom som si ale spomenula na zásobu karfiolových placiek v mrazničke a ďalej nebolo o čom debatovať, potrebujem ju postupne vyprázdňovať, pretože je naložená až nekresťansky a každým dňom mám dojem, že čochvíľa exploduje. Čím však okrem pesta karfiolový krajec naplniť? Ani tu som nemusela dlho špekulovať, posledné koliesko tvarôžkov začínalo vystrkovať rožky, tak som ho nejako musela umravniť. Naviac, poctivé bielkoviny, tým sa nebránim za žiadnych okolností. 

Posledným chýbajúcim bodom programu bola príloha. Keďže v lete fičím na vlne domácich paradajok (ak k nim mám prístup), pretože tie sú proste úžasné, snažím sa prepašovať ich kamkoľvek, aj tam, kde sa to snáď ani nedá. K tejto myšlienke sa pridružila inšpirácia spred pár dní, kedy som sa oboznámila s citrusovo-paradajkovým konfitom (z úplne iného receptu) a tramtatatáááá, epický hlavný chod bol vyvrhnutý z mora ako zázračná pena, z ktorej sa zrodila Afrodita (..takmer..). Bohyňa lásky v tomto prípade u mňa musela zaúradovať, pretože inak si svoju neskonalú lásku k tomuto chodu vysvetliť neviem. Preto ak sa aj vy chcete nechať očariť, ponorte sa do nasledujúcich riadkov!

Kelovo-bazalkové pesto s Balkánskym syrom:

• 50 g kelu
• hrsť bazalky
• 20 g vlašských orechov
• 40 g Balkánskeho syru (alebo i Fety)
• 40 ml kvalitného oleja
• 10 g balzamikového octu

Všetky vyššie uvedené ingrediencie umiestnime do vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéru alebo kuchynského robota rozmixujeme na zrnitú pastu. Ak je to nutné, môžeme ju rozriediť väčším množstvom oleja alebo vodou. Mala by sa dať ľahko roztierať. 

Paradajkový konfit s citrónovou kôrou:

• 10 ml kvalitného oleja
• 100 g cherry paradajok
• 1 veľkú mäsitú paradajku
• 1 veľký strúčik cesnaku
• ošúpanú kôru z celého citrónu
• 1 ČL citrónovej šťavy
• obľúbené korenie podľa chuti
• pár vetvičiek čerstvého oregana

Do panvice s olejom vložíme mäsitú paradajku pokrájanú na mesiačiky, rozpučený cesnak a celé cherry paradajky. Ošúpanú citrónovú kôru nakrájame na tenké rezančeky a pridáme do panvice spolu so šťavou, korením a oreganom. Na malom plameni pozvoľna varíme, kým paradajka nepustí šťavu a je akoby rozvarená, cherry nie sú popraskané a celá zmes je mäkká. 

Karfiolový toust:

• dva krajce z karfiolového cesta
• 1 PL kelového pesta
• 50 g (1 koliesko) tvarôžkov (tvarůžkov/syrečkov..)

Obe karfiolové placky natrieme pestom, obložíme "smradľavým syrom", priklopíme jednu druhou a vložíme do toustovača. Pozor!! Tvarôžky sa nepredstaviteľne roztekajú, treba na to myslieť. Opekáme podľa potreby. Keď je toust hotový, podávame s konfitom a servírujeme!

Najhoršie na týchto príspevkoch je, že ich publikujem takto spätne, s odstupom niekdy aj dvoch-štyroch dní. Keď si spomeniem na tú dokonalú chuť, ide ma poraziť, že sa do jedál nemôžem zahryznúť okamžite. Sú to proste muky, ktoré, ako sa zdá, reverzným spôsobom prenášam na vás. Pretože vám ich prinášam pred jedlom, sebe až po ňom. Ale mám na to ľahký liek: bežme všetci do kuchyne a chystajme ingrediencie!