Kuracie prsia v omáčke z medvedieho cesnaku a plnené šampiňóny

Ahoj, ahoj, ahoooj 😆
Nie, neuškvaril sa mi mozog z tepla (zatiaľ). Neviem čo vy, ja si nástup leta poriadne užívam. Keď je možnosť, chodíme sa čvachtať do bazéna, kde je asi miliarda ľudí. Nečudujem sa, veď čo je teraz lepšie ako hodiť sa na vorvaňa a schladiť sa v ľadovej vode (s tou miliardou ľudí, takže neexistuje, aby ste si zaplávali).
Jasné, nie všetci máte príležitosť, nie všetci si horúčavy užívate. Chápem, ale mne zima prekáža a mám z nej skôr depresívne pocity. Teraz ožívam, som viac aktívna a čuduj sa svete, mám prevažne dobrú náladu. Týchto pár dní mi je síce smutno, pretože moja lepšia polovička zažíva neskutočný nápor práce a nemá čas ani dýchať, jedna služobná cesta sem, druhá tam, preto je lama (aka. ja, priateľka) ponechaná vlastnej zábave. A nie je to zábava ani trochu, to vám poviem.
Nuž, takže ako tráviť voľný čas? Jasné, aj v kuchyni. Akurát teraz tie moje výtvory nemá kto jesť..
Nedáte sa pozvať na šťavnaté kuracie prsia utopené v zelenej aromatickej omáčke z medvedieho cesnaku? Sľubujem, pochutnáte si a ako bonus prihodím plnené klobúčiky šampiňónov. Vošli sa do nich hrášok, sušené paradajky aj trochu Gorgonzoly.
Naviac, predstavte si, že mäsko naberáte do malých "pita chlebíkov" v podobe pečeného baklažánu. Mami, toto môžeme jesť rukami? Decká budú nadšené, určite.
Ak sa vám zbiehajú slinky, šup šup do kuchyne!

Kuracie prsia:

• 500 g kuracích pŕs
• trochu oleja (zo sušených paradajok)
• koreniny: cesnakové grilovacie, korenie na grilovaný syr - podľa chuti
• 2 PL pasty z medvedieho cesnaku
• nožičky zo šampiňónov

Šampiňóny:

• 6 veľkých klobúčikov
• trochu oleja (zo sušených paradajok)
• 6 sušených paradajok v oleji
• 1 malú konzervu hrášku
• 100 g Gorgonzoly (či iného s modrou plesňou)

Baklažán:

• 1 veľký kus
• bylinkovú soľ

Začneme prípravou baklažánu. Umyjeme ho, zbavíme stopky a nakrájame na priečne kolieska. Posypeme bylinkovou soľou a rozprestrieme na dosku. Necháme 15 minút odstáť, kým nepustí šťavu. Odsajeme ju kuchynskými utierkami. Rozložíme na plech a pečieme 15-20 minút domäkka. 

Kým sa baklažán potí, mäso odblaníme a nakrájame na pásiky. Ochutíme grilovacími koreniami a na oleji z paradajok sprudka opečieme. Keď má kura zlatistú kôrku, pridáme pesto z medvedieho cesnaku rozmiešané v šálke vody. Zmes vlejeme do panvice a mäso dusíme.

Šampiňóny ošúpeme, vydlabeme nožičky a zvonka potrieme paradajkovým olejom (je ochutený, kto nemá, pridá soľ a koreniny). V miske zmiešame hrášok, nakrájané sušené paradajky a rozmrvenú Gorgonzolu. Zmes trochu popučíme a hmotu postupne naplníme do hubových klobúčikov. Na grilovacej panvici ich zo spodu opečieme, aby mali zlatistý povrch. Nakoniec ich preložíme na plech a pečieme v rúre pri 180° C až 40-45 minút, kým nie sú mäkké. 

Nožičky šampiňónov nakrájame na drobné kúsky a pridáme k mäsu do omáčky, kým sa ešte dusí. Varíme, kým všetko nie je mäkké. Priebežne môžeme podlievať vodou či vývarom, podľa toho, akú hustú omáčku chceme. 

Hotovo, zostavujeme na tanieri: Uložíme kôpku mäsa s kolieskami baklažánu, ktorý môže slúžiť práve na naberanie (či naplnenie ako tacos) spolu s prílohou plnenými šampiňónmi. Ozdobíme čerstvou zeleninou podľa chuti. 

Musím priznať, tento chod vznikol neplánovane a impulzívne. Mysľou mi vírilo niekoľko vízií a nápadov, ale až keď som uvidela, aké veľké šampiňóny v balení naozaj sú, museli byť plnené! 

Baklažán mám rada aj ako samotný miesto krajca chleba, preto som ho chcela spracovať aby bol variabilný aj na ďalšie použitie. Nuž a kuracie.. S priateľom si ho teraz robíme snáďa každý týždeň na niekoľko dní, vždy čo najjednoduchšie: hodiť na panvicu, opiecť, neriešiť. Už som si aj hovorila. že na chvíľu im dám pauzu, pretože drahý minule skonštatoval, že to chce zmenu, ale boli v akcii a teraz ich pár dní budem jesť sama. Dávam mu však za pravdu v tom, že nejakú pestrosť to predsa len potrebuje. Bum! zbadala som v chladničke toto zelené pesto a hybaj s ním do panvice. 

Neplánovane sa aj tak rodia najlepšie pokrmy 😊

Všetkým krásny prázdninový začiatok leta! Chystáte sa niekam na dovolenku?

Plnená syrová roláda

Ahoj, priatelia!
Mrzí ma, že sa ozývam tak sporadicky, ale okolnosti mi neprajú, aby som s vami trávila viac času. Ospravedlňujem sa a dúfam, že kvôli tomu na tento blog nezanevriete a budete sa sem aspoň z času na čas vracať.
Naviac, dnes to nebude o dlhom kvákaní, za malý moment sa vrhneme rovno k receptu, no pár riadkov si táto roláda zaslúži.
Pripravovali sme ju na narodeninovú oslavu, kde sa náramne hodí ako chod na stôl so studenými misami. Je to taká tá jednohubka, ktorou zaženiete polnočný hlad, kedy je už dávno po večeri a vám z tanca na parkete začalo škvŕkať v bruchu. Zákusok či torta síce potešia, ale nie je to plnohodnotné jedlo, ktoré by uspokojilo na ďalšie hodinky v kruhu rodiny či priateľov a známych.
Spojenie šunka, syr a trochu tej zeleniny nikdy nesklame, naviac, jednotlivé kolieska v reze vypadajú roztomilo a farebne, celá tá mozaika pôsobí ako malé umelecké dielo. Možno si nezíska miesto na stene v Louvri, rozhodne však patrí do vášho žalúdka. Tak vyskúšajte!

• 200-250 g eidamu - celú kocku, nekrájať!
• 220 g masla
• 2 črievka syrokrému
• 150-200 g jemnej salámy
• sterilizovanú alebo mrazenú kukuricu
• sterilizovaný alebo mrazený hrášok
• zakladanú kápiu (alebo i čerstvú červenú papriku)
• trochu soli a mletého čierneho korenia podľa chuti (prípadne i vegety alebo iného obľúbeného korenia)

Maslo a syrokrém v miske vymiešame na hladkú hmotu. Salámu nakrájame na malé kocky, rovnako ako kápiu. Primiešame ich do plnky spolu s kukuricou a hráškom.

Tehlu tvrdého syra zabalíme do dobre utesneného sáčku a vložíme do vriacej vody. Varíme, kým nezmäkne. Bochník uložíme na podložku a rozvaľkáme na tenký obdĺžnik. Pracujeme rýchlo, aby horúci syr nestuhol. Ak sa potrhá, nevadí, jednotlivé diery zaplátame odrezkami podľa potreby (ako je to vidieť aj na fotke). 

Na toto 'cesto' rozotrieme vymiešanú náplň a zvinieme ho do rolády. Obalíme ju alobalom a vložíme na pár hodín do chladu, aby spevnela. Krájame na jednotlivé kolieska a odporúčam udržiavať na chladnejšom mieste, pretože závin má tendenciu v teple mäknúť (zle sa potom krája a servíruje - je tam predsa maslo a syry). 

Mamina sa vyjadrila, že táto syrová roláda je záležitosťou socializmu (a revolúcie), údajne nesmierne frčala na svadbách pred 30 a viac rokmi. Poznáte ju? Aj vo vás vyvoláva skôr nostalgiu a myslíte si, že dnešná 'moderná' kuchyňa už pre ňu nemá miesto? Alebo vás, naopak, oslovila a určite si ju najbližšie pripravíte? Podeľte sa o názor v komentároch, som zvedavá na každú reakciu. 

Vajcia na smotane s hráškom a Schwarzwaldskou šunkou

Život food bloggera je neľahký. Musí neustále vymýšľať jedlá alebo aspoň hútať nad tým, čo nové svojim čitateľom priniesť. Držať sa trendov alebo byť úplne opačným príkladom a búriť vody internetového sveta? Publikovať proces, príbehy za oponou, zdieľať nepodarky? To sú otázky, na ktoré je ťažko odpovedať. Každý má na ne svoj názor, má inú víziu toho, čo chce ľuďom ponúknuť, iné motívy. Okrem toho, nie je to tvor nemenný, vybrúsený ako diamant a podlieha zubu času. Jeho názory sa môžu (a musia a budú) meniť, pravdepodobne sa skúsenosťami bude zlepšovať, na druhej strane, môže dospieť do štádia vyhorenia a naopak, všetko utečie dolu vodou.
Trochu filozofický úvod k tomu, kam smerujem. A totiž, že i ja sa snažím byť čo 'najlepšou verziou samej seba' a nepodstrkovať vám len tak hocičo, len aby to tu nezívalo prázdnotou. Stalo sa, že som testovala jeden recept, z ktorého som bola nadšená po chuťovej stránke, vizuálne a ani konzistenčne to však nebolo to, čo som od produktu chcela. Mohla som sa zmieriť s neúspechom a buď vám tvrdiť, že áno, takto to malo byť a všetko je v poriadku alebo sa na to vykašľať a nápad zahodiť.
Ja som natoľko trafená (a možno už 'profesionálna', pretože to robia aj ostatní bloggeri), že som v priebehu dvoch dní ten istý recept zopakovala dvakrát i napriek tomu, že mi ostali ešte ďalšie porcie v snahe zdokonaliť svoje dielo. Nech vy obdržíte dokonalú verziu! Čo človek neurobí pre druhých z lásky..?
Neviem, či sa mi dostatočne dobre podarilo uchopiť myšlienku a správu, ktorú som mala v pláne vyslať do sveta, v každom prípade, poďme už ku konkrétnostiam.
Vajcia na smotane som mala v pláne urobiť už nejaký ten piatok a nakoniec som sa odhodlala. Chcela som perfektne krémovú, bohatú, jemnú omáčku, do ktorej by sa po prekrojení žĺtka esteticky prelial jeho objem a vytvoril tak jazierko dokonalej fantázie. Doplnené niečím zeleným, pretože jar by sa už konečne mohla spamätať a naplno preukázať svoju silu.
Pri prvom pokuse som zvolila kyslú smotanu, pretože mi to prišlo ako dobrý podklad pre krémovú zložku, okrem toho, kyslasté tóny k vajciam vôbec nie sú zlé. Varením však stratila väčšinu tekutosti a akoby sa viac 'spiekla', než som čakala. Neviem, možno to bolo len mnou, nie surovinou a jej vlastnosťami ako takými.
Dobre, keď tadiaľto cesta nevedie, vymeníme médium za iné. Druhá verzia je so smotanou, ale na šľahanie a ejhľa, aký zázrak to urobilo! Finálny produkt je presne to, po čom moje srdce prahlo! Tekutá nálož samých fascinujúcich chutí. Neverila by som, že niečo tak jednoduché môže byť tak lahodné a návykové. A bonus? Tento pokrm je bombastický aj na druhý deň po opätovnom zohriatí! Fakt som nečakala, dokonale ma to ohúrilo. Takže ak aj vy chcete len pomocou niekoľkých ingrediencií pocítiť eufóriu, smelo do toho!

• 2 vajcia
• 210 ml smotany na šľahanie - 33%
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• sušený rozmarín
• 1 PL domáceho kečupu
• granulovanú cibuľu, mleté čierne korenie, soľ a mletú údenú papriku podľa chuti
• šálku hrášku (čerstvého alebo mrazeného)
• niekoľko plátkov Schwarzwaldskej šunky
• listový šalát na servírovanie

Cesnak nakrájame na plátky a na kúsku masla ho spolu s rozmarínom orestujeme. Pridáme kečup, mrazený hrášok a ochutíme soľou, korením, paprikou a cibuľou. Premiešame a do panvice vlejeme smotanu. Privedieme ju k varu a keď mierne bubloce, vyklepneme do stredu panvice dve (alebo viac, podľa počtu stravníkov) vajcia. Opatrne, aby sme nepoškodili žĺtok. Varíme tak 3-5 minút, kým bielka nie sú pevné, ale vnútro musí ostať ešte tekuté. Na chvíľu môžeme prikryť pokrievkou. Opatrne obložíme plátkami šunky a prehrejeme. Servírujeme na tanier s čerstvým šalátom a na záver môžeme posypať ďalšími koreninami či bylinkami. 

Prosím, doprajte si chvíľu a obdivujte ten tekutý žĺtok premiešaný so smotanou.. Mne sliny tečú až po členky. 

A ak by ste boli veľmi zvedaví, tu je verzia číslo 1 s kyslou smotanou. Vôbec nie zlá, naopak, tiež extrémne chutná, ale viete ako to je: nebolo to to pravé orechové.

Na druhej strane, možno patríte medzi tých, ktorí obľubujú práve 'hotový' žĺtok - celkom uvarený. Vtedy táto forma vôbec nie je na zahodenie a pokojne sa do nej vrhnite.

Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!

Jarné chrumkavé batáty s Chai arašidovou omáčkou

Krásny deň všetkým prajem, dnes ešte ostaneme pri batátoch. Nakoľko včerajší príspevok bol tak trochu schizofrénny v tom, že sa nedalo presne určiť či sa >>pomarančový šalát<< hodí do zimného alebo jarného obdobia, tento pokrm je asi bez debaty kategorizovateľný.
Oprášila som jeden zo svojich starších receptov na >>grilované batáty s arašidovou Chimichurri omáčkou<< a odela ho do modernejšieho a sviežejšieho hávu. Myslím si, že je ako stvorený na servírovanie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Takže ak už teraz špekulujete nad jedálničkom a pripravujete bohaté menu, odporúčam zaradiť do repertoáru.
Keďže sa nechcem opakovať a len stroho recyklovať staré recepty, aj tento musel prejsť modifikáciou. Jednak som zvolila iný postup prípravy sladkých zemiakov a v druhom rade vylepšila (už tak dokonalú) arašidovú omáčku. Nápoveda: čaj v hlavnej úlohe!
Ale pekne postupne. Stávalo sa mi, že keď som batáty nakrájala na kolieska a vložila do rúry, nepodarilo sa mi docieliť, aby boli príjemne chrumkavé. Tak som ich, beťárov, musela naučiť móresom. Opiekla som ich v toastovači! Šibnuté? Možno, ale zafungovalo to. Preto ak obľubujete svoje zemiačky pripečené na okraji, šup s nimi do spotrebiča a o dokonalý zážitok máte postarané.
Ďalšou fintou je prevalcovať vaše zmysly netradičnou kombináciou aróm v omáčke. Možno ste postrehli, že som si zamilovala varenie či pečenie s čajom. Je to neobvyklá ingrediencia, no stačí malý príspevok do pokrmu a budete prekvapení, aké veľké kúzlo vykoná. Záleží od daného jedla, pre ktorý sa rozhodnúť. Čierny, zelený, biely, oolong, pu-erh, jazmínové, ovocné či kvetinové, korenisté alebo neutrálne - druhov je nespočetné množstvo a môžeme sa tak s nimi vyhrať do sýtosti.
Nemusím hádam ani zdôrazňovať, ako veľmi milujem tento šalát omáčku nevynímajúc. Už len to, že sa k nemu pravidelne vraciam svedčí o tom, že je lahodný, delikátny, návykový a spája v sebe netradičnú iskru a komfortnú klasiku (ak zvolíme staré známe obyčajné zemiaky - i to je možnosť).
Keďže do neho neodmysliteľne patria vajíčka a hrášok, určite rozumiete, prečo si myslím, že je náramne vhodný podávať ho namiesto klasického majonézového šalátu na vašom sviatočnom stole. Okrem toho, grandiózne vypadá, pretože je veselý, farebný, plný tvarov a sála z neho energia a sviežosť. Ale dosť už chválospevov, zrejme by ste už radi videli ten recept.

• 1-2 batáty (množstvo podľa počtu stravníkov)
• trochu oleja
• pol hrnčeka hrášku (čerstvého, mrazeného)
• 2-4 vajcia (natvrdo či do polomäkka)
• niekoľko hrstí čerstvého listového šalátu (odporúčam polníček = valeriánu poľnú)
• na omáčku:
• 1-2 kopcovité PL chrumkavého arašidového masla
• 2-3 PL silného zeleného čaju (objavila som Zen Chai od Teekane - je výborný! Hodí sa aj mätový/pepermintový čaj.)
• hrsť čerstvej mäty
• štipku paprikových vločiek
• 2 ČL mlieka
• štipku/dve korenia Chai Spice (mám namiešanú vlastnú zmes, ale dá sa kúpiť)
• pár kvapiek citrónovej šťavy - voliteľne

Batáty poriadne umyjeme, očistíme, ale nešúpeme. Po celom obvode ich poprepichujeme vidličkou a vložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 45-60 minút, kým nie sú aj v strede mäkké a z otvorov nevyteká skaramelizovaný sirup. Nakrájame ich na kolieska, pre hravosť môžeme nožom vytvoriť na povrchu mriežku a vidličkou ich trochu spučíme. V dávkach vložíme do toastovača a na vysokom výkone opekáme, kým okraje nie sú chrumkavé (možno bude treba dva cykly). 

Medzitým pripravíme omáčku. Uvaríme silný zelený čaj (tj. necháme lúhovať dlhšie) a prilejeme ho k arašidovému maslu ešte kým je horúci, aby sa roztopilo. Pridáme aj trochu mlieka, ochutíme paprikovými vločkami, Chai korením a vmiešame nadrobno posekanú mätu. Omáčka by mala byť redšia, stakať z lyžičky, takže tekutinu dolievame podľa potreby. 

Opečené batáty uložíme do taniera spolu s polníčkom, rovnomerne rozsypeme hrášok, umiestnime prekrojené uvarené vajcia a štedro prelejeme omáčkou. 

Po ochutnaní tohto šalátu už nikdy nebudete chcieť iný. Ani ten rezeň vám nebude chýbať. Rovno sa vrhnete na omáčku a budete zvádzať prudký boj so spolu sediacim. Preto nebude na škodu nachystať dvojitú, či rovno trojitú dávku. Viete aká je fenomenálna? Och, mimochodom, dá sa párovať k čomukoľvek. Pokojne k hranolkám namiesto tatarky. Omáčka k údenému mäsu (meeeeh, načo chren..), nátierka na chlieb (vtedy ju treba urobiť trochu hustejšiu), preliv na cestoviny. Ak ste milovníci orechových masiel, toto je váš najtajnejší sen pretavený do skutočnosti. 

Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:

• pol téglika syra cottage
• dve hrste sušených dubákov
• kúsok masla
• pol červenej cibule
• ½ ČL mletého kari
• ½ ČL mletej údenej papriky
• ½ granulovaného cesnaku

Hráškovo-paradajková zmes:

• druhá ½ téglika syra cottage
• ½ šálky mrazeného hrášku
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
• trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
• 1 ČL jablčného octu
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli a mletého korenia

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 

Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 

Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 

Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 

Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 

Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:

Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.

Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!

• časť špagetovej tekvice
• zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
• trochu oleja
• 1 veľkú mrkvu
• 2 ČL balzamikového octu
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 červenú cibuľu
• 1 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL kypriaceho prášku
• niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
• hrsť hrášku!!
• 75-100 g krémového syra
• bylinky/vňate na ozdobu

Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!

A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..

Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní.