Mäsové guľky zapečené s ricottou

Ahoj, moji milí,
nastal čas rozšíriť tento receptár, pretože mám príliš veľa novo vyskúšaných receptov, ale zaznamenaných len na zdrape papiera, prípadne vôbec a nerada by som o ne prišla. Takže treba zapísať, kým si pamätám. A popravde, tento si už ani nepamätám, takže budem len odhadovať a dolovať z pamäte.
V poslednej dobe sa viac odvažujem experimentovať a svoje výmysly predkladať na tanier svojmu drahému. Vždy mu ich servírujem s dôvetkom, "Dúfam, že ti bude chutiť," a zakaždým odvetí, že nemá dôvod pochybovať o opaku. Údajne mám v tomto smere čisté skóre.
Nejak podobne to bolo i v tomto prípade, na druhej strane, bola to skoro stávka na istotu. Bolo v ňom mäso, veľa syra, proste samé dobré veci. No, nebudem sa chváliť, ale obed jeden z veľmi vydarených. Nechajte sa navnadiť aj vy.

• 400 g mletého mäsa
• 1 malú cibuľu
• 1 PL kečupu
• 1 ČL bazalky
• 1 PL sójovej omáčky
• podľa chuti soľ, korenie, papriku
• 250 g ricotty
• 1 vajce
• bylinky podľa chuti
• 1 strúčik cesnaku
• 1 veľkú cuketu
• 100 g goudy/eidamu

Mleté mäso v miske zmiešame s nadrobno nasekanou cibuľou, kečupom, sušenou bazalkou, sójovkou a pridáme korenia podľa chuti. Tvoríme rukami malé guľôčky o veľkosti ping-pongovej loptičky. Mne vyšlo 17 kúskov. Opečieme na grilovacej panvici zo všetkých strán. 

Cuketu nakrájame pozdĺž na čo najtenšie pásy a na grilovacej panvici ich z oboch strán v dávkach opečieme, kým nezmäknú a dajú sa tvarovať. Plátky naukladáme do malého pekáča tak, aby vystlali celé dno a boky nádoby.

Ricottu, vajce, prelisovaný cesnak a bylinky zmiešame. 

Na cuketu uložíme všetky guľky a pokryjeme ich zmesou z ricotty. Navrch nastrúhame tvrdý syr a dáme zapiecť do rúry vyhriatej na 200 °C. Pečieme zhruba 20 minút, kým náplň nie je spevnená (vajce v nej sa musí uvariť) a povrch roztopený. Radšej to kontrolujte podľa potreby. 

Bohužiaľ, nemám pre vás nejaký obrázok finálneho výtvoru servírovaný na tanieri. Bol šupnutý rovno do krabičky a konzumovaný v práci za bojových podmienok. Ono to aj tak nešlo vyklopiť nejak obratne, aby porcia držala v estetickom bloku. Snáď mi to odpustíte a ak vám zvedavosť nedá, sami si túto mňamku pripravíte. 

 Dobrú chuť!

Bezlaktózová kakaová torta s datľovým krémom

Narodeninová torta. Bez laktózy. S kakaovou piškótou. Datľovým krémom. Čokoládovou polevou. Nejakou tou ozdobou. Treba písať viac?
Ak áno, smola, viac aj tak nestíham.
Dobre, jednu vec prezradím. Cesto ma prekvapilo. Nie je klasické piškótové, skôr sa podobá na nejaké chlebíkové a bolo parádne lepkavé a nepoddajné. Bojovali sme spolu, kým som ho vtesnala do formy. Ale upieklo sa nádherne. Bolo mäkučké, trochu pórovité, ale vláčne.
Ak potrebujete prekvapiť niekoho s intoleranciou na laktózu, tak ako ja moju spolubývajúcu, siahnite po tomto recepte.

Cesto:

• 2 ½ hrnčeka múky
• ¼ hrnčeka holandského kakaa
• 1 ČL kuchynskej sódy
• ½ ČL soli
• 2 veľké vajcia (alebo ľanové vajcia - ja som dávala na pol)
• ¼ hrnčeka javorového sirupu
• ½ hrnčeka cukru
• ⅓ hrnčeka mlieka

Plnka:

• 250 g rastlinného masla
• 20 sušených datlí + vriacu vodu
• 2 ČL javorového sirupu

Poleva:

• 100 g horkej čokolády
• trochu kokosového oleja

Múku preosejeme spolu s kakaom, sódou a soľou do veľkej misy. Premiešame. 

Do druhej misy rozklepneme vajcia, prilejeme sirup, mlieko a prisypeme cukor. Pomocou mixéra vyšľaháme na svetlú nadýchanú tekutinu. K nej po častiach pridáme sypké suroviny a priebežne zľahka premiešame, ale opatrne, aby sme nestratili objem. Cesto roztrieme do tortovej formy s papierom na pečenie.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C takých 30-40 minút, podľa potreby, kým sa neoddeľuje od stien a aj v strede je hotové.

Piškótu necháme na podložke vychladnúť a potom ju prerežeme na dva korpusy (prípadnú vypuklinu navrchu zrežeme do rovna a odrezky môžeme použiť na vyplnenie vzduchových bublín, ak sa objavia). 

Sušené datle dopredu namočíme do vriacej vody a necháme minimálne hodinu napučať (ideálne pár hodín). Scedíme ich a pomixujeme na hladkú pastu. Plnku vyhotovíme zmixovaním masla a datľovej pasty so sirupom. Mixujeme kým plnka nie je ľahká a nadýchaná. Rozdelíme ju na dve časti a prvú vrstvu natrieme na spodný korpus. Priklopíme vrchnou piškótou a natrieme zvyšnou časťou krému. 

Na polevu nad parou spolu s kokosovým olejom rozpustíme horkú čokoládu. 

Čokoládu rozlejeme na povrch torty a lyžicou uhladíme. 

Zdobíme podľa fantázie krémom, cukrovými ozdobami, pokojne i čerstvým ovocím. Dobrú chuť!

Ospravedlňujem sa za stručnosť a strohosť, nedostatok fotiek a kvalitu tých, ktoré sa mi podarilo vyhotoviť. Vedzte, že hoci na to táto torta nevypadá, je výborná (bola som pochválená, tak snáď to nebolo len zo slušnosti), príjemne kakaová, datľový krém jej dodáva punc nevšednosti a ak sa k tomu pridá čokoládový obal, nemôžete ju neoceniť.

Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Plnená syrová roláda

Ahoj, priatelia!
Mrzí ma, že sa ozývam tak sporadicky, ale okolnosti mi neprajú, aby som s vami trávila viac času. Ospravedlňujem sa a dúfam, že kvôli tomu na tento blog nezanevriete a budete sa sem aspoň z času na čas vracať.
Naviac, dnes to nebude o dlhom kvákaní, za malý moment sa vrhneme rovno k receptu, no pár riadkov si táto roláda zaslúži.
Pripravovali sme ju na narodeninovú oslavu, kde sa náramne hodí ako chod na stôl so studenými misami. Je to taká tá jednohubka, ktorou zaženiete polnočný hlad, kedy je už dávno po večeri a vám z tanca na parkete začalo škvŕkať v bruchu. Zákusok či torta síce potešia, ale nie je to plnohodnotné jedlo, ktoré by uspokojilo na ďalšie hodinky v kruhu rodiny či priateľov a známych.
Spojenie šunka, syr a trochu tej zeleniny nikdy nesklame, naviac, jednotlivé kolieska v reze vypadajú roztomilo a farebne, celá tá mozaika pôsobí ako malé umelecké dielo. Možno si nezíska miesto na stene v Louvri, rozhodne však patrí do vášho žalúdka. Tak vyskúšajte!

• 200-250 g eidamu - celú kocku, nekrájať!
• 220 g masla
• 2 črievka syrokrému
• 150-200 g jemnej salámy
• sterilizovanú alebo mrazenú kukuricu
• sterilizovaný alebo mrazený hrášok
• zakladanú kápiu (alebo i čerstvú červenú papriku)
• trochu soli a mletého čierneho korenia podľa chuti (prípadne i vegety alebo iného obľúbeného korenia)

Maslo a syrokrém v miske vymiešame na hladkú hmotu. Salámu nakrájame na malé kocky, rovnako ako kápiu. Primiešame ich do plnky spolu s kukuricou a hráškom.

Tehlu tvrdého syra zabalíme do dobre utesneného sáčku a vložíme do vriacej vody. Varíme, kým nezmäkne. Bochník uložíme na podložku a rozvaľkáme na tenký obdĺžnik. Pracujeme rýchlo, aby horúci syr nestuhol. Ak sa potrhá, nevadí, jednotlivé diery zaplátame odrezkami podľa potreby (ako je to vidieť aj na fotke). 

Na toto 'cesto' rozotrieme vymiešanú náplň a zvinieme ho do rolády. Obalíme ju alobalom a vložíme na pár hodín do chladu, aby spevnela. Krájame na jednotlivé kolieska a odporúčam udržiavať na chladnejšom mieste, pretože závin má tendenciu v teple mäknúť (zle sa potom krája a servíruje - je tam predsa maslo a syry). 

Mamina sa vyjadrila, že táto syrová roláda je záležitosťou socializmu (a revolúcie), údajne nesmierne frčala na svadbách pred 30 a viac rokmi. Poznáte ju? Aj vo vás vyvoláva skôr nostalgiu a myslíte si, že dnešná 'moderná' kuchyňa už pre ňu nemá miesto? Alebo vás, naopak, oslovila a určite si ju najbližšie pripravíte? Podeľte sa o názor v komentároch, som zvedavá na každú reakciu. 

Trojvrstvový Paleo Vegan kakaový zákusok

Tá sa musela zblázniť!
To si určite poviete, keď budete pokračovať ďalej v čítaní. Hneď prezradím prečo.
Ale na úvod: nenechajte sa odradiť, tento zákusok je BOMBASTICKÝ, FAMÓZNY, HRIEŠNY a PREVRATNÝ! Áno, všetky kapitálky sú potrebné.
Takže: podarilo sa mi do tohto dezertu zakomponovať.. pozóóór, teraz to príde..

×

×

×

BAKLAŽÁN!! 🍆🍆

Prebleskla vám mysľou prvá veta tohto príspevku? Ja som hovorila, že túto moju najobľúbenejšiu zeleninu napchám úplne do všetkého, nuž, muselo prirodzene dôjsť aj na oblasť sladkostí. Ale priatelia, otraste zo seba husiu kožu, ono to fakt stojí za to! Tá plnka je dokonale krémová, skôr pudingová, ľahká a jemná a vôbec by ste nečakali, že je vyrobená z tak netradičnej suroviny. V podstate je to jeden veľký kakaový orgazmus. Tvoria ho tri vrstvy a každá tento tmavohnedý prášok obsahuje. 

Po prvé: krusta je zmesou orechov, kokosu, kakaa a datlí. 

Plnka okrem baklažánu  obsahuje datľovú pastu, akýsi domáci karamel a ďalšie priehrštie kakaa. 

Tretím poschodím je čosi ako poleva (ganache), ale v tomto prípade nie z čokolády, ale opäť v hlavných úlohách kakao. Nič vám/nám však nebráni v tom zvoliť tabuľku nejakej vysokopercentnej a postupovať tradičnou cestou. 

Ja som sa však rozhodla pre poriadny experiment a odmenou mi bol takmer neopísateľný dezert. Fakt, je to akoby moje dieťa. Špekulovala som, v mysli rozoberala zloženie, kombinácie, pre a proti, hútala nad tým, ako ho vytvoriť aby bol jednak lahodný a po druhé taký, aby som sa do neho bez (veľkých) výčitiek mohla pustiť aj ja. Nehovoriac o tom, že spĺňa podmienky niekoľkých stravovacích prúdov: je prirodzene paleo i vegan priateľský. 

Netvrdím, že to nie je kalorická bomba, orechy tieto hodnoty značne navyšujú, okrem toho, ani kakao nie je práve surovinou zo spodku 'potravinovej pyramídy', ale jedná sa o kvalitné zdroje energie. Čím horkejšie použijete, tým lepšie, dostanete tak do tela rôznu zmes antioxidantov. V súvislosti s týmto poznatkom odporúčam aj upraviť množstvo sladkej zložky. Ak prisypete holandské, naozaj horké kakao, možno budete musieť pridať ešte o jednu-dve datle viac, aby ste zaistili sladkosť. Mne hodnoty uvedené v recepte nižšie dokonale vyhovovali, najmä keď beriem na zreteľ, že zákusok som si dopriala s ovocím. Okrem toho, ak už čokoládu, tak milujem tú, čo má najviac percent - 100% je pre mňa kúsok neba. 

Pri konzumácii koláčika samotného a ak ste zvyknutí na sladšie dezerty, veru dajte niečo naviac.

V každom prípade, neváhajte a vyskúšajte! Budete príjemne prekvapení!

Krusta:

• ⅓ šálky vlašských orechov (vhodné sú aj lieskovce)
• ⅓ šálky strúhaného kokosu
• ⅓ šálky holandského kakaa
• 9-10 sušených datlí - zaliatych vriacou vodou a zmäknutých

Plnka:

• upečenú dužinu z jedného veľkého baklažánu (230 g po upečení)
• 2 kopcovité ČL holandského kakaa
• 1 kopcovitá PL datlového karamelu/pasty (niekoľko zmäknutých datlí zmixovaných s vodou na pastu)
• 1 ČL vanilkového extraktu (voliteľne)

Poleva:

• ⅓ z vyššie uvedeného krému
• 2 PL holandského kakaa
• 1 kopcovitú ČL kokosového krému (voliteľne)
• kokosové čipsy, oriešky, čerstvé ovocie na dekoráciu a podávanie

Baklažán si pripravíme vopred. Umyjeme ho, zrežeme konce a celý ako je poprepichujeme po celom obvode vidličkou. Uložíme na plech a pečieme 30-45 minút, podľa potreby, kým nie je úplne mäkký, zvrásnený a viditeľne spľasnutý. Dužinu vydlabeme a odložíme do misky. Pridáme kakao, karamelovú pastu a vanilkový extrakt. Ochutnáme a podľa potreby pridáme viac karamelu (prípadne iné sladidlo - med, javorový sirup..).

Na spodnú vrstvu v robote zmixujeme vlašské orechy, strúhaný kokos, zmäknuté datle a kakao. Zmes musí pripomínať vlhký piesok, ktorý pri formovaní drží tvar. Túto hmotu natlačíme do pripravenej formy - najlepšie silikónovej alebo sklenenej vyloženej fóliou či papierom pre lepšiu výslednú manipuláciu. Utlačenú hmotu zarovnáme a na pár minút vložíme do mrazničky. 

Z plnky odoberieme jednu tretinu bokom a zvyšok rovnomerne roztrieme po povrchu krusty. Opäť vložíme do mrazničky, ideálne na pol hodinu a viac, nech je krém pevný a nemieša sa s polevou.

Do odloženej tretiny plnky pridáme kakao, kokosový krém a dobre zamiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Mala by byť hustejšia a pevnejšia než pôvodná náplň. Túto hmotu roztrieme na vrch koláča a na záver ozdobíme podľa ľubovôle a fantázie ovocím, sekanými orieškami, kokosom.. čímkoľvek. Skladujeme v chlade, respektíve v mrazničke, ale pred podávaním necháme na pár minút povoliť. 

Je príjemnejšie zaboriť lyžičku do mäkučkej vrstvy plnky 😊.

Detail jednotlivých vrstiev.

Som hrdá. Fakt. A okúzlená. Baklažán nesklamal a zabodoval na celej čiare. Tá plnka je neuveriteľná a takmer som zjedla celú misu len tak lyžičkou. Čo vlastne možno v najbližšej dobe urobím 😊.

Spodná vrstva je príjemnou bariérou, na ktorú narazíte pri napichovaní na vidličku, ale nie neprekonateľnou, aby ste s ňou bojovali. Tak akurát: správna chrumkavejšia štruktúra, výborný nositeľ dekadentného krému navrchu. 

'Ganache' v tejto verzii som zvolila preto, lebo klasická čokoládová by v chlade stuhla a pri servírovaní by ste narazili na problém, že je príliš pevná a celú vláčnu vrstvu pod ňou by ste mali razom 'vykydnutú' na tanieriku. A to nechceme! Myslím si, že takto je to praktickejšie, zato nemenej chutné.

Čo sa dekorácie týka, pôvodne som sa chcela úplne vyblázniť. Zahltiť to tonou ovocia, orechov, ozdôb, pusiniek, kvietkov a fŕkancov. Akoby sa na koláč 'vyvracal' jednorožec 🦄 (pardon za výraz). Ale zastavila som sa. Je to skutočne moje dieťa, môj výtvor, moje Frankensteinovo monštrum, ja zhmotnená v zákusku. A vôbec by to nebol môj štýl. Preto som nakoniec uvítala minimalizmus, ktorý ma vystihuje lepšie. Dúfam, že budete s receptom spokojní a ak ho vyskúšate, dajte mi vedieť! Som zvedavá, čo naň poviete. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<< padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.

• 1 veľký baklažán
• dve hrste čerstvého koriandru
• 2 PL olivového oleja
• ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• ½ ČL mletej údenej papriky
• štipku čili vločiek
• štipku korenia a soli
• 1 ČL škorice
• hŕstku jadierok z granátového jablka
• malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
• bylinky na ozdobu

Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 

Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.

Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 

Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 

Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 

Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 

Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!