Čokoládová torta (bez laktózy) s kokosom, banánom a inými neobvyklými prísadami

Dobre, dobre, za ten názov by ma človek najradšej zabil. Nejako som musela odlíšiť všetky tie čokoládové torty od tejto "zvláštnej". Natrafila som na ňu na instagrame a hneď mi padla do oka.

1. nejde do nej klasická múka
2. originál je plne bezlaktózový
3. obsahuje kopec ovocia
4. a zeleninu!

Bomba, nie? Ťukáte si na čelo, čo to tá osoba opäť vymyslela?! Toto môže chutiť dobre? No len sa opýtajte kolegov, môjho drahého a spolubývajúcej, odpoveď bude kladná. Testované na jedincoch nevyznávajúcich zdravý životný štýl. 

Tortu som piekla pri príležitosti narodenín mojej kolegyne a menín spolubývajúcej. Druhá menovaná trpí intoleranciou na laktózu, preto vymýšľanie sladkostí nie je vždy jednoduché. Ale hneď, keď som čítala zloženie tejto čokoládovej parády, bolo jasné, že mám eso v rukáve. Nakoniec som na plnku použila kyslú smotanu, ktorú toleruje, ale použiť ju nemusíte. 

Za styling by som prvú cenu nedostala, no ochutnávači hovorili, že nemám brblať. Vraj je to pekné, decentné a v jednoduchosti je krása. Okej, za to sa hnevať nebudem. A verte mi, naživo bola o niečo krajšia, než na týchto fotkách. Bojové podmienky, viete - skoro ráno, pod mrakom, v práci bez ozdôb a pozlátok. #reallife

Prejdime už k podstatným veciam, nech sa páči, recept.

Spodok:

• 1 veľkú nastrúhanú mrkvu (áno!)
• 1 rozpučený banán
• 5 PL jablkového pyré (detská výživa)
• 5 PL ovsených vločiek
• 5 PL strúhaného kokosu
• 3 PL holandského kakaa
• 3 PL medu
• 1 ČL prášku do pečiva
• 2 vajcia

Vrch:

• 200 g kyslej smotany (alebo 2 banány pre plne bezlaktózovú verziu)
• 3 PL jablkového pyré (detskej výživy)
• 2 PL holandského kakaa

Mrkvu nastrúhame najemno, pridáme rozpučený banán, jablkové pyré, vločky, kokos, kakao, tekutý med, prášok do pečiva a celé vajcia (akože bez škrupiny). Dobre premiešame na homogénnu zmes a vlejeme do pripravenej tortovej formy (26 cm) vystlanej papierom na pečenie. Vložíme do rúry a pečieme 25 min pri teplote 200 °C. 

Na polevu zmiešame smotanu, pyré a kakao. Kto chce, môže ešte dosladiť. Pozor! Môže sa stať, že poleva bude príliš tekutá, záleží na jablkovej výžive. Ja som tento problém vyriešila mrazničkou.

Po vychladnutí korpus natrieme polevou a ozdobíme podľa ľubovôle. Ja som použila čerstvé hrozno, pečené kolieska LeGracie (príchuť perník), cukrové srdiečka, strúhaný kokos a rozomleté maliny sušené mrazom. Podávame chladené (alebo dáme zamraziť, ako som už napísala). 

 Mrazená torta má niečo do seba hlavne v tomto horúcom letnom období. Veľmi rýchlo sa ohrieva a poleva mäkne, je to takmer ako zmrzlina! Kto by si už na tom nepochutil?

Nebojte sa, mrkvu ani trochu necítiť, korpus je sladučký hlavne vďaka banánu a smotana všetky ingrediencie trochu zjemňuje. Nedokážem si predstaviť aký hubolep by to bol, ak by som aj na vrch použila ďalšie banány. Takto to bolo tip-top. Vyskúšajte!

Bezlaktózová kakaová torta s datľovým krémom

Narodeninová torta. Bez laktózy. S kakaovou piškótou. Datľovým krémom. Čokoládovou polevou. Nejakou tou ozdobou. Treba písať viac?
Ak áno, smola, viac aj tak nestíham.
Dobre, jednu vec prezradím. Cesto ma prekvapilo. Nie je klasické piškótové, skôr sa podobá na nejaké chlebíkové a bolo parádne lepkavé a nepoddajné. Bojovali sme spolu, kým som ho vtesnala do formy. Ale upieklo sa nádherne. Bolo mäkučké, trochu pórovité, ale vláčne.
Ak potrebujete prekvapiť niekoho s intoleranciou na laktózu, tak ako ja moju spolubývajúcu, siahnite po tomto recepte.

Cesto:

• 2 ½ hrnčeka múky
• ¼ hrnčeka holandského kakaa
• 1 ČL kuchynskej sódy
• ½ ČL soli
• 2 veľké vajcia (alebo ľanové vajcia - ja som dávala na pol)
• ¼ hrnčeka javorového sirupu
• ½ hrnčeka cukru
• ⅓ hrnčeka mlieka

Plnka:

• 250 g rastlinného masla
• 20 sušených datlí + vriacu vodu
• 2 ČL javorového sirupu

Poleva:

• 100 g horkej čokolády
• trochu kokosového oleja

Múku preosejeme spolu s kakaom, sódou a soľou do veľkej misy. Premiešame. 

Do druhej misy rozklepneme vajcia, prilejeme sirup, mlieko a prisypeme cukor. Pomocou mixéra vyšľaháme na svetlú nadýchanú tekutinu. K nej po častiach pridáme sypké suroviny a priebežne zľahka premiešame, ale opatrne, aby sme nestratili objem. Cesto roztrieme do tortovej formy s papierom na pečenie.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C takých 30-40 minút, podľa potreby, kým sa neoddeľuje od stien a aj v strede je hotové.

Piškótu necháme na podložke vychladnúť a potom ju prerežeme na dva korpusy (prípadnú vypuklinu navrchu zrežeme do rovna a odrezky môžeme použiť na vyplnenie vzduchových bublín, ak sa objavia). 

Sušené datle dopredu namočíme do vriacej vody a necháme minimálne hodinu napučať (ideálne pár hodín). Scedíme ich a pomixujeme na hladkú pastu. Plnku vyhotovíme zmixovaním masla a datľovej pasty so sirupom. Mixujeme kým plnka nie je ľahká a nadýchaná. Rozdelíme ju na dve časti a prvú vrstvu natrieme na spodný korpus. Priklopíme vrchnou piškótou a natrieme zvyšnou časťou krému. 

Na polevu nad parou spolu s kokosovým olejom rozpustíme horkú čokoládu. 

Čokoládu rozlejeme na povrch torty a lyžicou uhladíme. 

Zdobíme podľa fantázie krémom, cukrovými ozdobami, pokojne i čerstvým ovocím. Dobrú chuť!

Ospravedlňujem sa za stručnosť a strohosť, nedostatok fotiek a kvalitu tých, ktoré sa mi podarilo vyhotoviť. Vedzte, že hoci na to táto torta nevypadá, je výborná (bola som pochválená, tak snáď to nebolo len zo slušnosti), príjemne kakaová, datľový krém jej dodáva punc nevšednosti a ak sa k tomu pridá čokoládový obal, nemôžete ju neoceniť.

Trojvrstvový Paleo Vegan kakaový zákusok

Tá sa musela zblázniť!
To si určite poviete, keď budete pokračovať ďalej v čítaní. Hneď prezradím prečo.
Ale na úvod: nenechajte sa odradiť, tento zákusok je BOMBASTICKÝ, FAMÓZNY, HRIEŠNY a PREVRATNÝ! Áno, všetky kapitálky sú potrebné.
Takže: podarilo sa mi do tohto dezertu zakomponovať.. pozóóór, teraz to príde..

×

×

×

BAKLAŽÁN!! 🍆🍆

Prebleskla vám mysľou prvá veta tohto príspevku? Ja som hovorila, že túto moju najobľúbenejšiu zeleninu napchám úplne do všetkého, nuž, muselo prirodzene dôjsť aj na oblasť sladkostí. Ale priatelia, otraste zo seba husiu kožu, ono to fakt stojí za to! Tá plnka je dokonale krémová, skôr pudingová, ľahká a jemná a vôbec by ste nečakali, že je vyrobená z tak netradičnej suroviny. V podstate je to jeden veľký kakaový orgazmus. Tvoria ho tri vrstvy a každá tento tmavohnedý prášok obsahuje. 

Po prvé: krusta je zmesou orechov, kokosu, kakaa a datlí. 

Plnka okrem baklažánu  obsahuje datľovú pastu, akýsi domáci karamel a ďalšie priehrštie kakaa. 

Tretím poschodím je čosi ako poleva (ganache), ale v tomto prípade nie z čokolády, ale opäť v hlavných úlohách kakao. Nič vám/nám však nebráni v tom zvoliť tabuľku nejakej vysokopercentnej a postupovať tradičnou cestou. 

Ja som sa však rozhodla pre poriadny experiment a odmenou mi bol takmer neopísateľný dezert. Fakt, je to akoby moje dieťa. Špekulovala som, v mysli rozoberala zloženie, kombinácie, pre a proti, hútala nad tým, ako ho vytvoriť aby bol jednak lahodný a po druhé taký, aby som sa do neho bez (veľkých) výčitiek mohla pustiť aj ja. Nehovoriac o tom, že spĺňa podmienky niekoľkých stravovacích prúdov: je prirodzene paleo i vegan priateľský. 

Netvrdím, že to nie je kalorická bomba, orechy tieto hodnoty značne navyšujú, okrem toho, ani kakao nie je práve surovinou zo spodku 'potravinovej pyramídy', ale jedná sa o kvalitné zdroje energie. Čím horkejšie použijete, tým lepšie, dostanete tak do tela rôznu zmes antioxidantov. V súvislosti s týmto poznatkom odporúčam aj upraviť množstvo sladkej zložky. Ak prisypete holandské, naozaj horké kakao, možno budete musieť pridať ešte o jednu-dve datle viac, aby ste zaistili sladkosť. Mne hodnoty uvedené v recepte nižšie dokonale vyhovovali, najmä keď beriem na zreteľ, že zákusok som si dopriala s ovocím. Okrem toho, ak už čokoládu, tak milujem tú, čo má najviac percent - 100% je pre mňa kúsok neba. 

Pri konzumácii koláčika samotného a ak ste zvyknutí na sladšie dezerty, veru dajte niečo naviac.

V každom prípade, neváhajte a vyskúšajte! Budete príjemne prekvapení!

Krusta:

• ⅓ šálky vlašských orechov (vhodné sú aj lieskovce)
• ⅓ šálky strúhaného kokosu
• ⅓ šálky holandského kakaa
• 9-10 sušených datlí - zaliatych vriacou vodou a zmäknutých

Plnka:

• upečenú dužinu z jedného veľkého baklažánu (230 g po upečení)
• 2 kopcovité ČL holandského kakaa
• 1 kopcovitá PL datlového karamelu/pasty (niekoľko zmäknutých datlí zmixovaných s vodou na pastu)
• 1 ČL vanilkového extraktu (voliteľne)

Poleva:

• ⅓ z vyššie uvedeného krému
• 2 PL holandského kakaa
• 1 kopcovitú ČL kokosového krému (voliteľne)
• kokosové čipsy, oriešky, čerstvé ovocie na dekoráciu a podávanie

Baklažán si pripravíme vopred. Umyjeme ho, zrežeme konce a celý ako je poprepichujeme po celom obvode vidličkou. Uložíme na plech a pečieme 30-45 minút, podľa potreby, kým nie je úplne mäkký, zvrásnený a viditeľne spľasnutý. Dužinu vydlabeme a odložíme do misky. Pridáme kakao, karamelovú pastu a vanilkový extrakt. Ochutnáme a podľa potreby pridáme viac karamelu (prípadne iné sladidlo - med, javorový sirup..).

Na spodnú vrstvu v robote zmixujeme vlašské orechy, strúhaný kokos, zmäknuté datle a kakao. Zmes musí pripomínať vlhký piesok, ktorý pri formovaní drží tvar. Túto hmotu natlačíme do pripravenej formy - najlepšie silikónovej alebo sklenenej vyloženej fóliou či papierom pre lepšiu výslednú manipuláciu. Utlačenú hmotu zarovnáme a na pár minút vložíme do mrazničky. 

Z plnky odoberieme jednu tretinu bokom a zvyšok rovnomerne roztrieme po povrchu krusty. Opäť vložíme do mrazničky, ideálne na pol hodinu a viac, nech je krém pevný a nemieša sa s polevou.

Do odloženej tretiny plnky pridáme kakao, kokosový krém a dobre zamiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Mala by byť hustejšia a pevnejšia než pôvodná náplň. Túto hmotu roztrieme na vrch koláča a na záver ozdobíme podľa ľubovôle a fantázie ovocím, sekanými orieškami, kokosom.. čímkoľvek. Skladujeme v chlade, respektíve v mrazničke, ale pred podávaním necháme na pár minút povoliť. 

Je príjemnejšie zaboriť lyžičku do mäkučkej vrstvy plnky 😊.

Detail jednotlivých vrstiev.

Som hrdá. Fakt. A okúzlená. Baklažán nesklamal a zabodoval na celej čiare. Tá plnka je neuveriteľná a takmer som zjedla celú misu len tak lyžičkou. Čo vlastne možno v najbližšej dobe urobím 😊.

Spodná vrstva je príjemnou bariérou, na ktorú narazíte pri napichovaní na vidličku, ale nie neprekonateľnou, aby ste s ňou bojovali. Tak akurát: správna chrumkavejšia štruktúra, výborný nositeľ dekadentného krému navrchu. 

'Ganache' v tejto verzii som zvolila preto, lebo klasická čokoládová by v chlade stuhla a pri servírovaní by ste narazili na problém, že je príliš pevná a celú vláčnu vrstvu pod ňou by ste mali razom 'vykydnutú' na tanieriku. A to nechceme! Myslím si, že takto je to praktickejšie, zato nemenej chutné.

Čo sa dekorácie týka, pôvodne som sa chcela úplne vyblázniť. Zahltiť to tonou ovocia, orechov, ozdôb, pusiniek, kvietkov a fŕkancov. Akoby sa na koláč 'vyvracal' jednorožec 🦄 (pardon za výraz). Ale zastavila som sa. Je to skutočne moje dieťa, môj výtvor, moje Frankensteinovo monštrum, ja zhmotnená v zákusku. A vôbec by to nebol môj štýl. Preto som nakoniec uvítala minimalizmus, ktorý ma vystihuje lepšie. Dúfam, že budete s receptom spokojní a ak ho vyskúšate, dajte mi vedieť! Som zvedavá, čo naň poviete. 

Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.

Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:

• 400 g hladkej múky
• 160 g práškového cukru
• 1 ČL kuchynskej sódy
• 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
• 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
• 10 g holandského kakaa
• 2 ČL pomarančovej kôry
• 2 vajcia
• 120 g medu
• 60 g masla
• Náplň:
• slivkový čokoládový lekvár
• marhuľový lekvár
• nutella
• prípadne marcipán
• celé kocky čokolády
• Poleva:
• 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
• práškový cukor na obalenie

Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.

Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.

Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.

Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!

Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 

Popraskané || Sférické

Dajte mi vedieť! 

Linecké koláčiky ako perníčky v troch príchutiach!

Milí moji, určite Vám neuniklo, že sme sa prehupli do druhého adventného týždňa. To nám to ale uteká, všakže? Po vzore z minulého roka, kedy som sa voči samej sebe zaviazala, že každý z týchto víkendov niečo upečiem, chopila som sa varešky i tento raz a rozpálila rúru.
Ako iste viete, mám vo zvyku rozmaznávať spolubývajúcu i kolegov nejakými dobrotami a tak som si nemohla nechaj ujsť príležitosť potešiť ich niečím sladkým na Mikuláša. V tomto smere mám na blogu sklz, pretože zmieňované perníčky uzreli svetlo sveta ešte predminulý týždeň, ale nestíham. A rovnako som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa po nich zaprášilo. Kolegom som odniesla jednu obrovskú dózu a v podvečer z nej na mňa hľadeli už iba tri kusy.
Takisto spolubývajúca sa mi priznala, že pôvodne mala v pláne obsah mikulášskeho balíčka iba ochutnať, lebo jej bolo ľúto zlikvidovať niečo tak pekné (jej slová, osobne si myslím, že chovanci z chránenej dielne by podali lepší výkon..), ale po zjedení prvého kúska do nej spadli všetky ostatné. A to vraj linecké keksy nemá rada! Že doma sa ich ani nedotkne.. Takže, nechcem sa chváliť, ale podľa týchto reakcií usudzujem, že určite stojí za to ich vyskúšať.
Jasné, linecké je asi ten typ cukroviniek, ktoré nemôžu chýbať na každom podnose, ale existuje toľko variácií, receptov, obmien a vylepšení, že by to jeden ani nespočítal. Stačí zmeniť pomer surovín, pridať/ubrať to a ono a hneď vidíte, že to môže spôsobiť markantný rozdiel.
Aby to nebola nuda, podujala som sa okrem základnej príchute pripraviť ešte kokosovú a kakaovú. Nech je to rozmanité nielen tvarom, ale i chuťou.
Ako som už naznačila, s výsledným efektom nie som celkom spokojná (ale to nebudem zrejme nikdy), zdobenie mi príliš nejde. Siahla som, pre pohodlnosť, po zdobiacich tubičkách, ale táto poleva je na môj vkus dosť tuhá a tak, kým ozdobíte všetky plechy keksov, spôsobíte si aj solídnu svalovku v oblasti zápästia a palca. Domáca cukrová poleva je fajn v tom, že jej hustotu možno regulovať, takže aj dekorovanie pôjde jednoduchšie. Bol by to však krok navyše, na ktorý som absolútne nemala čas.
Ďalšou vecou, na ktorú sa musím posťažovať, je fotografické prostredie. Skúšala som niekoľko verzií aranžovania, doplnkov, jedno či druhé svetlo.. ale bez vybavenia sa môžem aj roztrhať, nikdy to nebude ako z profesionálneho blogu. Veľmi by ma potešilo mať trebárs čerstvé ihličie, rôzne ozdoby na stromček, motívy so sviatočnou tematikou.. Kvalitnú podložku so svetlým vzorom (napríklad mramorový alebo drevený efekt..), fotobox na zabezpečenie imitácie denného svetla, podnosy, príbory, nádoby.. všetko, čo treba k tomu, aby to skutočne bolo aj potešením pre oko. Vzhľadom k tomu, že ešte stále je varenie/pečenie a blogovanie len mojím koníčkom, ktorému venujem voľný čas (aj vtedy, keď ho voľný vlastne nemám..), môžem o týchto veciach iba snívať a dúfať, že neatraktívne fotky vás neodradia od skúšania jednotlivých receptov a že sa sem budete viac či menej pravidelne vracať. Za to budem naozaj neskonale vďačná. Ako odmenu si upečte moju verziu lineckých koláčikov:

• 300 g hladkej múky
• 200 g Hery
• 100 g práškového cukru
• 20 g vanilkového cukru
• kôru a šťavu z citróna
• žĺtok
• 1 PL kakaa
• 1 PL strúhaného kokosu
• polevu na zdobenie
• čokoládu na zdobenie, prípadne oriešky či cukríkovú posýpku

Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme práškový a vanilkový cukor, zmäknuté maslo, nastrúhanú kôru z citróna a šťavu z jednej polky. Vyklepneme žĺtok a pomocou rúk vymiesime kompaktné, jednoliate cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. Cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej z nich pridáme kakao, do ďalšej kokos, tretiu necháme v pôvodnom stave. Dobre prehnetieme, aby sa suroviny zapracovali a vyformujeme bochníčky. Uložíme ich do chladu na takých 20-30 minút, aby sa s nimi lepšie pracovalo. Na pomúčenej podložke ich vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Podľa potreby prisypávame múku, ak sa cesto príliš lepí. 

Keksíky uložíme na plech s papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 8-12 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pozor, neprehnať to!

Koláčiky necháme vychladnúť a potom zdobíme podľa ľubovôle a fantázie. Tradičnou cestou okrem tej, ktorú som už spomínala, je koláčiky zlepovať lekvárom.

Poleva na zdobenie v štyroch farbách a niekoľko exemplárov namočených do tekutej čokolády. 

Obvykle sa považujem za kreatívnu a umelecky založenú dušu, ale pri tom množstve keksíkov som mala problém niekedy prísť s ornamentom, ktorý by sa neopakoval. Najťažšie to bolo pri soboch. Ako ho namaľovať tak, aby bolo jasné, že je to sob, ale vždy ináč?!

Čokoláda je vždy dobrá voľba..

Chcelo by to trochu čerstvého ihličia. Viete o tom, že v izbe mi chýba akákoľvek sviatočná výzdoba? Dokonca som zabudla aj zapáliť sviečku v obe adventné nedele. Hanba mi..

Ospravedlňujem sa za môj nárek, ale chcem aby ste vedeli, ako to cítim. Veľmi rada by som vám to tu pripravila čo najpríjemnejšie, najkrajšie, najkvalitnejšie, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Ostatne, to možno jednoducho zaručiť, ak si upečiete plech keksíkov, k nim vezmete hrnček horúceho kakaa alebo čokolády, zababúšite sa do deky, zapálite svetielka či sviečky a vychutnáte si večernú atmosféru po škole či práci. Na pár minút vypnúť, aj keď máme zoznam vecí na splnenie dlhý ako Čínsky múr je prospešné telu i mysli. Nemôžeme vždy fungovať na 150%. To by sme sa tých Vianoc ani nedožili..