Linecké koláčiky ako perníčky v troch príchutiach!

Milí moji, určite Vám neuniklo, že sme sa prehupli do druhého adventného týždňa. To nám to ale uteká, všakže? Po vzore z minulého roka, kedy som sa voči samej sebe zaviazala, že každý z týchto víkendov niečo upečiem, chopila som sa varešky i tento raz a rozpálila rúru.
Ako iste viete, mám vo zvyku rozmaznávať spolubývajúcu i kolegov nejakými dobrotami a tak som si nemohla nechaj ujsť príležitosť potešiť ich niečím sladkým na Mikuláša. V tomto smere mám na blogu sklz, pretože zmieňované perníčky uzreli svetlo sveta ešte predminulý týždeň, ale nestíham. A rovnako som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa po nich zaprášilo. Kolegom som odniesla jednu obrovskú dózu a v podvečer z nej na mňa hľadeli už iba tri kusy.
Takisto spolubývajúca sa mi priznala, že pôvodne mala v pláne obsah mikulášskeho balíčka iba ochutnať, lebo jej bolo ľúto zlikvidovať niečo tak pekné (jej slová, osobne si myslím, že chovanci z chránenej dielne by podali lepší výkon..), ale po zjedení prvého kúska do nej spadli všetky ostatné. A to vraj linecké keksy nemá rada! Že doma sa ich ani nedotkne.. Takže, nechcem sa chváliť, ale podľa týchto reakcií usudzujem, že určite stojí za to ich vyskúšať.
Jasné, linecké je asi ten typ cukroviniek, ktoré nemôžu chýbať na každom podnose, ale existuje toľko variácií, receptov, obmien a vylepšení, že by to jeden ani nespočítal. Stačí zmeniť pomer surovín, pridať/ubrať to a ono a hneď vidíte, že to môže spôsobiť markantný rozdiel.
Aby to nebola nuda, podujala som sa okrem základnej príchute pripraviť ešte kokosovú a kakaovú. Nech je to rozmanité nielen tvarom, ale i chuťou.
Ako som už naznačila, s výsledným efektom nie som celkom spokojná (ale to nebudem zrejme nikdy), zdobenie mi príliš nejde. Siahla som, pre pohodlnosť, po zdobiacich tubičkách, ale táto poleva je na môj vkus dosť tuhá a tak, kým ozdobíte všetky plechy keksov, spôsobíte si aj solídnu svalovku v oblasti zápästia a palca. Domáca cukrová poleva je fajn v tom, že jej hustotu možno regulovať, takže aj dekorovanie pôjde jednoduchšie. Bol by to však krok navyše, na ktorý som absolútne nemala čas.
Ďalšou vecou, na ktorú sa musím posťažovať, je fotografické prostredie. Skúšala som niekoľko verzií aranžovania, doplnkov, jedno či druhé svetlo.. ale bez vybavenia sa môžem aj roztrhať, nikdy to nebude ako z profesionálneho blogu. Veľmi by ma potešilo mať trebárs čerstvé ihličie, rôzne ozdoby na stromček, motívy so sviatočnou tematikou.. Kvalitnú podložku so svetlým vzorom (napríklad mramorový alebo drevený efekt..), fotobox na zabezpečenie imitácie denného svetla, podnosy, príbory, nádoby.. všetko, čo treba k tomu, aby to skutočne bolo aj potešením pre oko. Vzhľadom k tomu, že ešte stále je varenie/pečenie a blogovanie len mojím koníčkom, ktorému venujem voľný čas (aj vtedy, keď ho voľný vlastne nemám..), môžem o týchto veciach iba snívať a dúfať, že neatraktívne fotky vás neodradia od skúšania jednotlivých receptov a že sa sem budete viac či menej pravidelne vracať. Za to budem naozaj neskonale vďačná. Ako odmenu si upečte moju verziu lineckých koláčikov:

• 300 g hladkej múky
• 200 g Hery
• 100 g práškového cukru
• 20 g vanilkového cukru
• kôru a šťavu z citróna
• žĺtok
• 1 PL kakaa
• 1 PL strúhaného kokosu
• polevu na zdobenie
• čokoládu na zdobenie, prípadne oriešky či cukríkovú posýpku

Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme práškový a vanilkový cukor, zmäknuté maslo, nastrúhanú kôru z citróna a šťavu z jednej polky. Vyklepneme žĺtok a pomocou rúk vymiesime kompaktné, jednoliate cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. Cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej z nich pridáme kakao, do ďalšej kokos, tretiu necháme v pôvodnom stave. Dobre prehnetieme, aby sa suroviny zapracovali a vyformujeme bochníčky. Uložíme ich do chladu na takých 20-30 minút, aby sa s nimi lepšie pracovalo. Na pomúčenej podložke ich vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Podľa potreby prisypávame múku, ak sa cesto príliš lepí. 

Keksíky uložíme na plech s papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 8-12 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pozor, neprehnať to!

Koláčiky necháme vychladnúť a potom zdobíme podľa ľubovôle a fantázie. Tradičnou cestou okrem tej, ktorú som už spomínala, je koláčiky zlepovať lekvárom.

Poleva na zdobenie v štyroch farbách a niekoľko exemplárov namočených do tekutej čokolády. 

Obvykle sa považujem za kreatívnu a umelecky založenú dušu, ale pri tom množstve keksíkov som mala problém niekedy prísť s ornamentom, ktorý by sa neopakoval. Najťažšie to bolo pri soboch. Ako ho namaľovať tak, aby bolo jasné, že je to sob, ale vždy ináč?!

Čokoláda je vždy dobrá voľba..

Chcelo by to trochu čerstvého ihličia. Viete o tom, že v izbe mi chýba akákoľvek sviatočná výzdoba? Dokonca som zabudla aj zapáliť sviečku v obe adventné nedele. Hanba mi..

Ospravedlňujem sa za môj nárek, ale chcem aby ste vedeli, ako to cítim. Veľmi rada by som vám to tu pripravila čo najpríjemnejšie, najkrajšie, najkvalitnejšie, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Ostatne, to možno jednoducho zaručiť, ak si upečiete plech keksíkov, k nim vezmete hrnček horúceho kakaa alebo čokolády, zababúšite sa do deky, zapálite svetielka či sviečky a vychutnáte si večernú atmosféru po škole či práci. Na pár minút vypnúť, aj keď máme zoznam vecí na splnenie dlhý ako Čínsky múr je prospešné telu i mysli. Nemôžeme vždy fungovať na 150%. To by sme sa tých Vianoc ani nedožili..