Včera som avizovala, že na spracovanie špagetovej tekvice vám poskytnem dve alternatívne verzie receptov. Môžete sa rozhodnúť, čo sa vám páči viac.
Poteším hlavne milovníkov hutných omáčok a strukovín. Myslím si, že kombinácia špagiet a bielej fazule s paradajkovou omáčkou je veľmi vydarená a naviac, ak je vylepšená výraznými zelenými olivami plnenými sardelovou pastou, nemôžeme šliapnuť vedľa. A čo by to bol za akýsi "cestovinový" pokrm bez nálože syra? Rozhodla som sa pridať mozzarellu, pretože pôsobí ľahko a sviežo, už tak bohatú misku príliš nezahltí, no napriek tomu prinesie nielen nový chuťový rozmer, ale i "lepkavejšiu" štruktúru, pretože vplyvom tepla sa príjemne roztopí. Čo je v mojom prípade vždycky žiadúce. Básnim o tom pri každej možnej príležitosti, ospravedlňujem sa, ak vám tým už leziem na nervy, ale nemôžem inak.
A koniec. Smiešne jednoduché, všakže? Ako stvorené, keď sa vám nechce obetovať čas siahodlhému vareniu a prípravám. Náplasť na vaše boľavé miesto v hektických obdobiach, trebárs ako je toto.
Daná miska obsahuje všetky zložky stravy, ktoré potrebujeme: sacharidy zo špagiet, bielkoviny z fazule, tuky z mozzarelly. Naviac, o strukovinách je známe, že sú poriadne zasycujúce, preto stačí malé množstvo a bez problémov dodajú energiu na dlhý čas.
Pre pohodlnosť som volila konzervovanú verziu, ale nič nám nebráni v tom pripraviť si vlastnú domácu paradajkovú zmes. Bolo by to rozhodne zdravšie a i finančne výhodnejšie, ale vieme ako to chodí. Občasné použitie polotovarov nás nezabije, naviac, aj medzi nimi sa dajú nájsť kvalitné produkty.
- špagety z polovice strednej tekvice
- hrudku kokosového oleja
- granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
- asi pol konzervy bielej fazule v paradajkovej omáčke
- 75 g mozzarelly
- malú šálku zelených olív (so sardelovou pastou)
- čerstvé bylinky na ozdobu
Tekvicu priečne nakrájame na kolieska, vyberieme jadierka a rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Posypeme koreninami i cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety.
Rezance preložíme do misky, zmiešame s fazuľou, nakrájanými olivami a kúskami natrhanej mozzarelly. Odporúčam servírovať posypané bylinkami a ešte teplé nech sa syr rozpustí, prípadne pred podávaním ohriať. Dobrú chuť!
Čo hovoríte na túto verziu tekvicových špagiet? Trafila sa do vašich chutí alebo vás viac zaujala tá >>včerajšia<<? Rozhodne som zvedavá na víťaza, pokojne píšte do komentárov. Aj v prípade, že nie ste nadšení ani z jednej misky. Každý názor je dôležitý!
Ja sama sa neviem rozhodnúť, obe jedlá majú svoje prednosti a páčia sa mi z iných dôvodov. Ale to je zrejmé, keďže som ich vytvárala podľa svojich predstáv. Takže nezainteresovaný pohľad príde vhod.
A posledná poznámka.. Ospravedlňujem sa, ak úvodný text príliš nedáva zmysel a je nejaký rozutekaný, písala som ho narýchlo, popri iných veciach, vyrušovaná okolím, preto je zrejme viac nesúrodý ako inokedy. Ale mala som potrebu napísať tento príspevok, inak by som sa k nemu tak skoro nedostala. Krásny zimný slnovrat všetkým!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára