Mezze podnos s pečenou zeleninou a sušeným ovocím

.. a všetkým ostatným, po čom vám ruka siahne.
Príjemný stredajší a snáď i slnečný deň všetkým! Ako sa máte?
Ja som zavalená prácou ako napovedá i frekvencia uverejňovania nových príspevkov. Preto i teraz budem viac než stručná. Pripravila som si pre vás ďalší z podnosov plných chuťoviek, tento raz s množstvom pečenej zeleniny, pretože mi príde viac než vhodné odštartovať ním novú sezónu. Na jednej strane pečené prvky sú ešte v duchu dlhotrvajúcej zimy, no takéto prestieranie, z ktorého môže každý podľa ľubovôle zobať čo sa mu páči, je dokonalé na pohostenie vo vonkajších priestoroch, keď to teploty konečne dovolia. Hurá, letné grilovačky!
O Mezze, princípoch a pôvode som písala už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, preto skočte >>SEM<<, >>SEM<< alebo >>SEM<<. Alebo kamkoľvek inde na blogu!

Detaily:

• baklažánové pizze s kečupom a syrom
• brokolicové 'stejky' s kečupom a syrom
• pečený petržlen
• pečený ružičkový kel
• paradajky
• dokonale zrelé avokádo
• zmes orieškov: korenené mandle, makadamové orechy, arašidy a kešu
• citrón
• olivy
• artičoky
• sušené slivky, jablká, hrušky a marhule
• koriander na ozdobu

Na tácku však možno pridať prakticky čokoľvek. Pre prezentačné dôvody som sa rozhodla ponechať avokádo v celku, ale reálne som ho jedla vo forme guacamole: rozpučiť, zmiešať s citrónom, nadrobno nakrájanou paradajkou a prípadne i cibuľou, ochutiť a máme famózny dip. Okrem toho, na namáčanie jednotlivých kusov zeleniny je vhodná i Muhammara, hummus, pesto, salsa, omáčky na báze syra.. A syry samotné, nie je na škodu nejaký na stôl zaradiť, rovnako ako ďalšie druhy čerstvej zeleniny a napokon i ovocia. 

Ja sa lúčim, opäť bežím k príkazovému riadku a mrzí ma, že nemôžem pobudnúť dlhšie. Odpusťte mi, ale ako ospravedlnenie prijmite tento podnos zahltený lahôdkami a dajte mi vedieť, či podobné zobanie privítate aj na vašej najbližšej záhradnej udalosti.  

Pomarančový šalát s batátom a šunkou

Evidentne frčím na šalátovej vlne, ale je sa čomu diviť? Pestrejšie a svieže pokrmy mi nahrádzajú chýbajúcu jar. Hoci dnes svieti slniečko, vonku je kosa, stále sa držíme na mínusových teplotách. Viem, som otrepaná a neustále bľabocem o počasí, ale priznajme si to, na koho to nevplýva? Ten je u mňa hviezda a závidím mu. Podľa mňa sa chladné dni ťahajú už príliš dlho a som viac než pripravená dať im definitívne zbohom.
Hoci, tento šalát je tak trochu na pomedzí. Je už jarný? Ešte zimný? Ťažko povedať, práve preto je skvelou voľbou do tohto prechodného obdobia, kedy sa už zbavujeme posledných zásob a nevieme sa dočkať čerstvých plodín, ktoré nám, snáď, matička Zem poskytne.
Zemiaky majú v našej kultúre nezanedbateľné postavenie a existuje miliarda a jeden spôsob, ako si ich pripraviť. Ja som na ne časom zanevrela, hoci ako decko som ich milovala. Cestu si však ku mne opäť našli, no vo forme batátov = sladkých zemiakov, ktoré už dnes i u nás nie sú extravagantnou plodinou. Hoci s obyčajnými majú spoločný asi iba ten "názov" a ich nutričné hodnoty sú v mnohých ohľadoch podobné, myslím, že z botanického hľadiska si príliš príbuzné nie sú. Neviem, nie som odborník, preto sa v prípade vyššieho záujmu obráťte na povolanejšie osoby, prípadne na strýčka Googla.
V každom prípade, vyhovujú mi viac chuťou, pretože ako prívlastok napovedá, sú sladké, naviac majú inú štruktúru. Týmto úvodom sa však snažím dostať k jednej veci: ak nemáte radi batáty alebo si ich z finančného hľadiska nemôžete dovoliť (áno, nie sú práve lacným špásom), nahraďte ich obyčajnými zemiakmi. Žiadna veda.
Ale teraz už k ďalším účastníkom tanierovej párty. Príjemným doplnkom je skombinovať tieto sladké chute s citrusovými, ktoré šalátu dodajú ľahkosť a prenesú nás do teplejších krajín. Pomaranč sa možno môže zdať príliš neobvyklým a kyslým v porovnaní napríklad s mangom či granátovým jablkom, ale verte mi, keď to okúsite, budete súdiť rovnako.
Ingredienciou, ktorá zabezpečí potrebnú bielkovinovú a energetickú časť je kvalitná šunka. Prosím, nebuďte skúpi a investujte do poctivého druhu s čo najvyšším podielom mäsa. Pod 85% by som asi nešla. A ak by ste náhodou mali po ruke údeného lososa.. Ešte lepšie! Ten by celý šalát povýšil na úplne iný level. Ja som potrebovala odľahčiť zásoby v chladničke/mrazničke, preto táto možnosť.
Nuž a potom je to už len na vás, priatelia. Ako 'umami' zložku pokrmu odporúčam olivy (plnené sardelovou pastou v tomto prípade - mňam), nejakú čerstvú zeleninu, ale trebárs aj marinované artičoky či sušené paradajky. Och a samozrejme, priehrštie listového šalátu ako základ.
Kľúčom k finálnemu úspechu je pomarančová zálievka, ktorá celý chod prepojí a vytvorí tak harmonickú kompozíciu hodnú zhudobnenia nejakým skladateľom. Keby ešte žil Beethowen, napísal by novú Allegro con Brio, čo ja viem, symfóniu číslo 5.5.

• 1 stredný batát
• 100 g dusenej šunky
• 1 (krvavý) pomaranč
• hrsť olív
• zmes listových šalátov
• cherry paradajky, uhorku, reďkovky.. podľa ľubovôle
• na zálievku:
• 1 PL olivového oleja
• 1-2 PL pomarančovej šťavy
• kôru z pol pomaranča
• čierne korenie a soľ podľa potreby
• zmes talianskych alebo provensálskych byliniek

Sladký zemiak poriadne umyjeme a očistíme, šúpať netreba. Položíme ho na plech a po celom povrchu poprepichujeme. Pofŕkame olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým i v strede nie je mäkký a z vyrobených dierok nevyteká sladký sirup. 

Do misy vložíme šalátové listy, batát nakrájaný na kolieska/polmesiace/kocky, natrhanú šunku, kúsky pomaranča, olivy a čerstvú zeleninu podľa chuti. Prelejeme zálievkou, ktorú pripravíme jednoduchým prešľahaním všetkých ingrediencií. Môžeme ešte posypať sezamom a podávame. Výborný je aj na druhý deň za studena. 

*Pre prezentačné dôvody som šalát zamiešala až po fotení.

No čo poviete, nie je to krásne farebné, hravé, svieže, výborné ako prostriedok na privolávanie jari? Rozhodne si ho nenechajte ujsť a vyskúšajte!

Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.

Stejk zo pstruha na sicílsky spôsob

Pozrime sa, ktože to k nám priplával až zo Sicílie! Dobre, je mi jasné, že tento fešák bol vychovaný v nejakej rybej farme bohviekde, ale narážam skôr na tóny a vnemy, ktoré sa vinú z tohto taniera. Aspoň tak by to malo pôsobiť, neviem, aký názor by naň mali samotní obyvatelia menovaného stredomorského ostrova.
Bez ohľadu na to, daný pokrm môžem jednoznačne odporučiť. Nájdete niečo zlé na krehkom a šťavnatom pstruhovi dúhovom, ktorý sa chcel maskovať ako losos? Skutočne, celý kus tohto filé bol nádhernej charakteristickej ružovej farby, dokonca sa i chuťou ponášal na svojho druha v zbroji.. v šupinách. Citrusová aróma je u rýb takmer povinná, ale keď ju podporíme trochou korenia a cesnaku, bude to signál našim jazykovým receptorom, že sa deje niečo fenomenálne. Slanšie a delikátne čierne olivy nás skutočne prenesú niekam k brehom mora a ďalší závan sviežosti zabezpečí zelená reprezentovaná brokolicou. Nesmieme, samozrejme, zabúdať na paradajky, ktoré v tomto zimnom období nie sú na vrchole svojej sily, ale keďže ich tepelne spracujeme, nadobudnú na intenzite a ich potenciál sa prejaví oveľa viac.
Hoci sa snažím riadiť podľa hesla Sezónnosť nadovšetko, zdá sa, že týmto pokrmom som sa preorientovala do nesprávneho ročného obdobia, ktoré takmer kričí letom. Ale skutočne? Brokolica je teraz v obchodoch za facku, neviem, či neobvyklé jarné počasie podporilo úrodu alebo čo je príčinou, no darovanému koňovi na zuby pozerať nebudeme a hádžeme ju po kvantách do košíkov.
Rovnaká situácia sa udiala na fronte paradajok, kedy jeden z reťazcov poskytol celkom slušnú zľavu, preto som sa chopila príležitosti a neľutovala ich prihodiť do panvice. Ryby sú dostupné celoročne, takže prečo nie, radujme sa zo sicílskych pstruhových stejkov pokojne i na záver januára. Pretože pustiť farbičky do našich kuchýň je vítané a žiadúce.
Mimochodom, obrovskou výhodou je, že chod máte hotový za pár minút. Naozaj, šikovní zvládnu ľavou zadnou za 15 minút, naviac, zašpiníme len jednu panvicu! Dokonalé po všetkých stránkach. Nielenže ušetríme nejaký ten čas tým, že nebudeme celú večnosť stáť za sporákom, ani následné riadenie nebude také bolestné. A môžeme sa naplno venovať iným činnostiam. Alebo v tom lepšom prípade osobám vám blízkym.
Pomaly sa nám blíži najružovejší sviatok v roku, preto ak by ste chceli svojej polovičke dokázať neutíchajúcu náklonnosť, pripravte jej romantickú večeru s mäskom v rovnakej symbolickej farbe. Ehhhm, dobre, pstruhový a cesnakový dych zrejme nebude niečo extra príjemné ani pre jednu stranu, ale mentolka či rýchle skočenie do kúpeľne po zubnú pastu všetky komplikácie vyriešia.

• 4 stejky dúhového pstruha
• hrudku masla
• šťavu z 1 limetky
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky
• podľa chuti soľ a mleté biele korenie
• brokolicové ružičky
• zo dve hrste cherry paradajok + 1 obyčajnú (alebo jeden druh, ako chcete)
• 2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL sušeného oregana a provensálskych byliniek
• 2 PL jablčného octu (preferované je biele víno)
• zo dve hrste čiernych olív
• šalát ako dekoráciu

Jednotlivé stejky ochutíme paprikou, vločkami, soľou, korením, oreganom a provensálskymi bylinkami. Pokropíme šťavou z limetky a na kôpke masla v panvici sprudka opečieme, mäsovou časťou nadol. Filé otočíme aby bola koža na dne a na miernejšom ohni dopekáme 5-8 minút, kým pstruh nie je krehký, akoby vločkovitý, ale nie presušený. Rybu vyberieme bokom a v rovnakej panvici pokračujeme prípravou prílohy.

Vložíme dnu brokolicu rozobratú na ružičky a orestujeme. Pridáme rozpučený cesnak a posypeme bylinkami a korením. Po chvíli vložíme dnu aj paradajky - cherry v celosti, veľké nakrájané na mesiačiky, zalejeme octom/vínom a dusíme, kým tekutina nie je zredukovaná. Na záver prihodíme olivy, premiešame, nech je zmes kompaktná a rovnomerne rozložená a podávame spolu so stejkami a čerstvým šalátom, napríklad rukolou.

Tento tanier obsahuje nutrične asi všetko: prospešné tuky, bielkoviny a omega-3 kyseliny v rybe, vlákninu, sacharidy, vitamíny a minerály v zelenine, rôzne antioxidanty, proste celú plejádu chuti a arómy. Nehovoriac o tom, že i farebne je na tom celý chod veľmi dobre. Verím, že rozžiari očká nejedného stravníka a spustí podmienené reflexy tak známe už pánovi Pavlovovi.

Berte udice, priatelia!

Rezance z reďkovky s brokolicou, šampiňónmi, omáčkou (a tým ostatným)

Presedlala som z obľúbených mrkvových rezancov na iné zeleninové: z bielej reďkovky, ktorú môžeme poznať aj ako Daikon = japonskú reďkovku! Predsa len to chcelo trochu prestriedať a viete, že ja rada experimentujem a skúšam. A tak sa zrodil tento recept. Ako inak, je smiešne jednoduchý, ale to nič nemení na veci, že zároveň nesmierne chutný.
Pokrm vnesie do našej kuchyne trochu čerstvosti a závan jari (kiež by tu už bola!), čo sa možno zdá mierne nelogické, keď vezmeme do úvahy fakt, že ešte máme hlbokú zimu a sem-tam sa za oknom mihne nejaká tá snehová vločka. Na druhej strane, po sviatkoch a s novoročnými predsavzatiami sa to na internete ešte stále hemží nadšencami, ktorí to nevzdali, čo sa snažia naladiť na vlnu iného životného štýlu a čosi pre seba urobiť. Takýmto jednotlivcom dotyčná miska určite príde vhod. Ak hľadáte nízko sacharidovú náhradu obľúbených rezancov či špagiet, ste na správnej adrese.
Pri príprave sa možno pustiť dvomi cestami: buď sa rozhodnete ich opiecť tak, ako to pravidelne spôsobujem mrkvovým alebo ich ponecháte surové. Obe metódy majú svoje výhody, preto verdikt nechávam na vás, priatelia.
Osobne som v tomto prípade volila možnosť B, mala som náladu na niečo extra chrumkavé, čo by sa stratilo v prípade opekania reďkovky. A čo ďalej? Možností je neúrekom, ale opäť zaúradovala aktuálna ponuka v obchodoch, preto v miske spolu skončili: brokolica, šampiňóny, čierne olivy a netradičné kapary, ktoré som mala otvorené ešte po príprave iného receptu >>na pečený cícer<<. Delikátna a vyvážená kombinácia!
Každé "správne" rezance si však pýtajú poriadnu nálož omáčky, preto bolo nevyhnutné odškrtnúť si túto položku. Aby tých chutí v jednom chode nebolo príliš, časť brokolice som rozmixovala s pár surovinami. A teraz pozor! Po prvé, vyskúšala som pre mňa novinku: lahôdkové droždie, ktoré všetci vegáni používajú namiesto syra pre zabezpečenie tejto charakteristickej chuti a potom trochu olivového hummusu, pre lepšiu konzistenciu a krémovitosť. No poviem vám, spojenie zafungovalo ako kúzlo a omáčka ma natoľko zaujala, že ju určite v budúcnosti zopakujem do nejakého iného jedla. Možno s trochu iným pomerom surovín, pretože "syrová" chuť droždia nevynikla naplno, ale na prvý pokus paráda.

• 15-20 cm kus bielej Daikon reďkovky
• uvarenú brokolicu - ružičky aj hlúbik, spotrebujeme obe časti
• 8-10 menších šampiňónov
• pol konzervy čiernych olív
• pol pohára kapár
• šťavu z pol limetky
• 2 ČL lahôdkového droždia
• 1 PL olivového hummusu
• trochu granulovaného cesnaku
• štipku paprikových vločiek

Najprv uvaríme brokolicu - vo vode na skus. Ružičky oddelíme a hlúbik pokrájame na malé kusy. Tie vložíme do vysokej nádoby a pridáme hummus, lahôdkové droždie, limetkovú šťavu, trochu nálevu z kapár, cesnak a paprikové vločky. Pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú omáčku. Podľa potreby dochutíme.

Šampiňóny buď upečieme v rúre alebo orestujeme/ugrilujeme na panvici. 

Reďkovku pomocou špiralizéra alebo ručne nakrájame/nastrúhame na čo najtenšie rezance. Vložíme ich do misy, pridáme šampiňóny, olivy, kapary a zalejeme omáčkou. Dobre premiešame a servírujeme do tanierov/misiek s limetkou na ozdobu. 

Mimochodom, paličky.. Berte ich len ako dekoráciu. Snažila som sa nimi rezance skutočne jesť, ale keďže som babrák, mľandra a nemehlo, po niekoľkých minútach boja a so škvŕkajúcim žalúdkom som to vzdala a chopila sa regulárneho príboru. 

Ako ste na tom vy s podobnými schopnosťami? Používate na jedenie paličky? Nie je to až tak neobvyklé, ako pozorujem naokolo, kolega v práci si tak bežne dopraje "číňana", po ktorého si chodí cez ulicu. To len ja som nepoužiteľná, ale na druhej strane, o tom predsa vieme (viď názov blogu). 

Ozaj a takisto mi dajte vedieť, ktorý druh by sa viac zavďačil vášmu žalúdku:

MRKVOVÉ || REĎKOVKOVÉ

Hlasujte, som zvedavá na výsledok!

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.

• ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• ½ šálky cíceru v suchom stave
• 2 PL kapár
• štipku mletého čierneho korenia
• 1 PL sušeného tymiánu
• štipku čili vločiek
• pol konzervy čiernych olív
• 1 malý citrón
• 75 g syra typu Feta
• 1 ČL údenej papriky

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 

Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 

Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 

Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!

Špagetová tekvica s fazuľou v paradajkovej omáčke, mozzarellou a olivami

🎶🎶 Sniežik sa nám chumelí, zimička už priiiiišla.. 🎶🎶 Dobre, nie, ani náhodou. Dnes je prvý zimný deň, ale za oknom sivo, neútulne a ponuro. Meteorológovia hlásia zrážky, lenže dažďové, nie chumáče vločiek. Sú tak tri stupne Celzia a čo som počula, na Štedrý deň má byť dokonca až 8. No je toto niečo, čo vás dostane do tej správnej sviatočnej nálady? Mňa teda nie. A preto budem rebel a dnes opäť poruším všetky pravidlá, čo sa má a nemá publikovať v tomto období roku.
Včera som avizovala, že na spracovanie špagetovej tekvice vám poskytnem dve alternatívne verzie receptov. Môžete sa rozhodnúť, čo sa vám páči viac.
Poteším hlavne milovníkov hutných omáčok a strukovín. Myslím si, že kombinácia špagiet a bielej fazule s paradajkovou omáčkou je veľmi vydarená a naviac, ak je vylepšená výraznými zelenými olivami plnenými sardelovou pastou, nemôžeme šliapnuť vedľa. A čo by to bol za akýsi "cestovinový" pokrm bez nálože syra? Rozhodla som sa pridať mozzarellu, pretože pôsobí ľahko a sviežo, už tak bohatú misku príliš nezahltí, no napriek tomu prinesie nielen nový chuťový rozmer, ale i "lepkavejšiu" štruktúru, pretože vplyvom tepla sa príjemne roztopí. Čo je v mojom prípade vždycky žiadúce. Básnim o tom pri každej možnej príležitosti, ospravedlňujem sa, ak vám tým už leziem na nervy, ale nemôžem inak.
A koniec. Smiešne jednoduché, všakže? Ako stvorené, keď sa vám nechce obetovať čas siahodlhému vareniu a prípravám. Náplasť na vaše boľavé miesto v hektických obdobiach, trebárs ako je toto.
Daná miska obsahuje všetky zložky stravy, ktoré potrebujeme: sacharidy zo špagiet, bielkoviny z fazule, tuky z mozzarelly. Naviac, o strukovinách je známe, že sú poriadne zasycujúce, preto stačí malé množstvo a bez problémov dodajú energiu na dlhý čas.
Pre pohodlnosť som volila konzervovanú verziu, ale nič nám nebráni v tom pripraviť si vlastnú domácu paradajkovú zmes. Bolo by to rozhodne zdravšie a i finančne výhodnejšie, ale vieme ako to chodí. Občasné použitie polotovarov nás nezabije, naviac, aj medzi nimi sa dajú nájsť kvalitné produkty. 

• špagety z polovice strednej tekvice
• hrudku kokosového oleja
• granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
• asi pol konzervy bielej fazule v paradajkovej omáčke
• 75 g mozzarelly
• malú šálku zelených olív (so sardelovou pastou)
• čerstvé bylinky na ozdobu

Tekvicu priečne nakrájame na kolieska, vyberieme jadierka a rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Posypeme koreninami i cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 

Rezance preložíme do misky, zmiešame s fazuľou, nakrájanými olivami a kúskami natrhanej mozzarelly. Odporúčam servírovať posypané bylinkami a ešte teplé nech sa syr rozpustí, prípadne pred podávaním ohriať. Dobrú chuť!

Čo hovoríte na túto verziu tekvicových špagiet? Trafila sa do vašich chutí alebo vás viac zaujala tá >>včerajšia<<? Rozhodne som zvedavá na víťaza, pokojne píšte do komentárov. Aj v prípade, že nie ste nadšení ani z jednej misky. Každý názor je dôležitý!

Ja sama sa neviem rozhodnúť, obe jedlá majú svoje prednosti a páčia sa mi z iných dôvodov. Ale to je zrejmé, keďže som ich vytvárala podľa svojich predstáv. Takže nezainteresovaný pohľad príde vhod. 

A posledná poznámka.. Ospravedlňujem sa, ak úvodný text príliš nedáva zmysel a je nejaký rozutekaný, písala som ho narýchlo, popri iných veciach, vyrušovaná okolím, preto je zrejme viac nesúrodý ako inokedy. Ale mala som potrebu napísať tento príspevok, inak by som sa k nemu tak skoro nedostala. Krásny zimný slnovrat všetkým!

Marinovaný baklažán a Buddha Bowl s fialovým batátom a karfiolovým Tabbouleh

Dlho sľubovaný a dúfam, že očakávaný príspevok je konečne tu! Dnes vám odhalím recept na dokonalý domáci marinovaný baklažán z dielne mojej mamky. Báječne sa hodí do rôznych zeleninových misiek a šalátov, náplň do tacos a wrapov, ako chuťovka v Mezze podnose.. A mnohých iných ďalších pokrmoch, trebárs do omáčky k mäsu. Možnosti sú nekonečné a tak záleží len a len na našej kreativite ako s pohárikom tohoto zázraku naložíme. Nuž ale, najprv ho samotný musíme naložiť 😆. K tomu sa, samozrejme, dostaneme, ale nemôžem si odpustiť nejaké to úvodné kvákanie. Alebo by ste sa radšej zaobišli bez neho? To je vlastne dobrá otázka. Spätná väzba je dôležitá, preto ma informujte, či máte radi tieto moje dlhšie sprievodné články (ktoré som rozbehla počiatkom leta), alebo preferujete tri vety, aby sa nepovedalo a poďho radšej hneď k receptu.
Musím sa totiž vyjadriť k samotnej Buddha miske. Drahí, táto sa podarila na výbornú, jedna z mojich najlepších, ak nie rovno top 1! Je hravá, rozmanitá, štruktúrovaná, farebná, uspokojivá a bohatá. Má z každého rožku trošku.
Tak po prvé, spomínaný nakladaný baklažán. Ochutený kopcom cesnaku. Lahodný. Bodka.
Po druhé, výživné avokádo. Viete ako je to so mnou a vzťahom k tomuto ovociu. Áno, ovociu. Ktoré je prešpikované tukmi, ale len tými najlepšími, ktoré nám príroda môže poskytnúť. Krémové, jemné, delikátne. Láska do konca života.
A konečne, pečený ružičkový kel! Dovoz z domova, pretože z nepochopiteľných dôvodov čerstvý v Čechách nie je možné dostať. Nikde ho nemajú. Tesco, Kaufland, Lidl, žiadny z iných reťazcov. Ani na trhoch som ho nezočila. A tak mi ostali iba oči pre plač. Ale mamina bola tak láskyplná, že (okrem iných vecí, ktoré som nutne nepotrebovala), mi pri svojej návšteve jedno vrecko doniesla. A dcéruška sa mohla chvíľu vznášať blahom.
Okrem tejto zeleniny mi dodala aj malú vzorku domácich batátov. Na prekvapenie všetkých, urodili sa fialové. Tým lepšie, sú krajšie na pohľad! Chuťovo oproti oranžovým rozdiel nepoznať, aspoň ja som ho nepostrehla, ale tá nádherná tuho purpurová farba je elektrizujúca a spektakulárna. Dokonale vytŕča medzi ostatnými komponentmi taniera. Sladký zemiak pofŕkať tahini pastou a lahôdka ako vyšitá, naozaj!
Ďalšou zaujímavosťou pokrmu je arabská vsuvka v podobe Tabbouleh, v mojom prípade v nízko sacharidovej verzii z karfiolu. Premiešaný s olivami a hordou citrónu vytvára osviežujúci prvok, ktorý neodporúčam vynechať. Pre recept sa môžete inšpirovať >>TU<<, ale postupovala som trochu inak. Do základu prepašovala ešte olivy, namiesto korenín použila zmes Dukkah novo zakúpenú na vianočných trhoch (vygooglite si to, je to bežné dochucovadlo Blízkeho východu a náramne sa do takýchto jedál hodí) a uvarený karfiol naviac ešte opiekla vo woku, aby nadobudol ďalší, trochu iný chuťový rozmer. Dodalo mu to naozaj výnimočný ráz!
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na čerstvú zeleninu. Nejaké tie vitamíny nám zabezpečia čerstvé paradajky a surová mrkva, ktorú som znásilnila v špiralizéri a vytvorila z nej dokonalé dlhé chrumkavé špagety! Vtipne ozdobia misku a pohladia oko.
Som celá bez seba, keď to konečne raz na mojom tanieri aj nejako vypadá, nie ako jeden nesúrodý chaos. Takto by som si predstavovala väčšinu mojich obedov. Aby boli plné chutí, farieb, textúr a obsahovali potraviny zo všetkých skupín živín. Napokon, tak by to ideálne malo vypadať vždy.

Marinovaný baklažán (na 1 veľký pohár):

• 800 g baklažánu
• 350 ml vody
• 1 PL soli
• 400 ml octu
• 6 strúčkov cesnaku
• 1 feferónku
• zvazok petržlenovej vňate
• 300 ml olivového oleja

Baklažán ošúpeme, rozštvrtíme, nakrájame na tenké plátky a dáme do misy. Vodu, soľ a ocot zmiešame, nalejeme na baklažán a dôkladne ponamáčame. Zaťažíme tanierom, aby bol skutočne ponorený v náleve a necháme cez noc odležať. Na druhý deň ho necháme dobre odkvapkať, následne rozprestrieme na utierku a 3-4 hodiny necháme sušiť, najlepšie na priamom slnku. Eventuálne môžeme sušiť v rúre rozohriatej na 60 °C po dobu asi 1 hodiny.
Medzitým ošúpeme cesnak, nakrájame ho na tenké plátky a petržlenovú vňať nahrubo nasekáme. Baklažán, cesnak, feferónku a vňať zmiešame so 100 ml olivového oleja. Zmes naplníme do čistého pohára a zalejem ďalším množstvom oleja tak, aby bol baklažán úplne ponorený. Dôkladne uzavrieme a necháme niekoľko dní pred konzumáciou odstáť, nech sa všetky zložky a chute prepoja.

Buddha Bowl:

• 1-2 PL baklažánu
• niekoľko kúskov pečeného ružičkového kelu (ochutiť obľúbeným korením, rozhodiť na plech, obložiť kokosovým olejom, piecť 10 minút na skus)
• 1 malý fialový sladký batát (v celosti aj so šupkou poprepichovať nožom alebo vidličkou, uložiť na plech, piecť 15 minút, kým nie je v strede mäkký) 
• 1 ČL tahini
• 3-4 PL karfiolového Tabbouleh s olivami (uvarený karfiol nadrobno posekať, pridať do woku s kokosovým olejom, prelisovaným cesnakom, ochutiť korením Dukkah, zaliať citrónovou šťavou podľa potreby, zmiešať s olivami plnenými sardelovou pastou a smažiť do zlatista)
• pol avokáda
• niekoľko koktejlových paradajok
• špagety z čerstvej mrkvy

Do veľkej misy uložíme kôpku Tabbouleh, porciu nakladaného baklažánu, upečený kel a batát, ktorý rozrežeme a pofŕkame tahini pastou. Doplníme avokádom, paradajkami a mrkvovými rezancami. Všetko môžeme dodatočne posypať zmesou Dukkah, či čerstvými bylinkami a pokropiť citrónom.

Tak vážení, čo na to hovoríte? Nie je to úplne dokonalé? Bohaté a rozmanité, svieže, ale zasycujúce zároveň, netradičné, no vyvážené, plné aróm a vrstiev. Pokrm ako z nebies. Viem, vystatovať sa je odporné, ale nestáva sa často, že by som bola so sebou natoľko spokojná, aby som bez výčitiek mohla zhodnotiť: ||Jar||, odviedla si dobrú prácu. Ťap-ťap po pleci. Ale to je len môj subjektívny názor, vy si môžete myslieť niečo úplne iné a totálne ma zotriete. Aj na to som pripravená. Takže ak sa vám čokoľvek nepáči, máte výhrady a pripomienky, sem s nimi! Píšte, nech nemám utkvelé predstavy a nežijem v omyle. Budem za to vďačná.