Červený grilovaný marinovaný losos

Dvakrát červený, podotýkam!
Dobrý deň, drahí moji. Som tu na skok s jednoduchým, ale zato o to chutnejším receptom. Využívam zrejme poslednú možnosť tento týždeň sa venovať iným veciam, než pracovným, takže ospravedlňte moju skúposť na slová. Ale losos hovorí sám za seba. Teda.. ešte som nevidela hovoriacu rybu, ale keby to vedela, počuli by ste len slová chvály.
Prečo dvoj červený? Ulakomila som sa na nerka červeného v akcii a okrem toho, že mäso tohto druhu je takto sfarbené prirodzene, i marináda prispela k jeho odtieňu.
Vidíte, akosi som sa tých rýb na dovolenke neprejedla, ale to je len dobre. Zdravé tuky a mastné kyseliny nutne potrebujeme. Vo víre pracovného kolotoča ešte o niečo viac.

Marináda:

• 1 PL oleja
• štipku čierneho mletého korenia
• 1/2 ČL koriandra
• 1 ČL údenej mletej papriky
• 1 ČL sušenej cibule
• 1 ČL oregana
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• čili vločky - opatrne
• 1/2 ČL kurkumy
• po 1 ČL petržlenu, tymiánu a rozmarínu
• soľ podľa chuti
• šťavu z 1/2 limetky

Ryba + príloha:

• 250 g lososa {nerka červeného}
• baklažán
• paradajky
• jarnú cibuľku
• kaleráb
• hlávkový šalát

V miske zmiešame všetky ingrediencie uvedené na marinádu. Do nej ponoríme stejk z lososa a necháme odležať aspoň na 30 minút, ideálne cez noc. Na grilovacej panvici sprudka opečieme najprv mäsitou časťou dolu, potom filet obrátime a grilujeme ďalej, 3-5 minút, kým koža nie je chrumkavá. Lososa opäť pretočíme, zmiernime plameň a grilujeme do mäkka, ale pozor, nepresušiť! Záleží od hrúbky.

Medzitým pokračujeme zostavením taniera: uložíme naň šalát, pridáme napríklad pečený baklažán, paradajky, restovanú cibuľku, kaleráb alebo čokoľvek iné na čo máme chuť. Pridáme porciu lososa a podávame. 

V neideálnom svete uskladníme v prenosnej miske až do doby konzumácie.

Bohužiaľ, opäť iba krabičková verzia, ale dúfam, že sa nehneváte. Podstatná je aj tak výsledná chuť. Množstvo korenín v marináde si upravte tak, aby spĺňali požiadavky vašich maškrtných jazykov. Ak nemáte radi kurkumu, tak vynechajte. Alebo nemáte po ruke nejakú z byliniek? Svet sa nezrúti, použite inú. Berte to ako inšpiráciu, nie doktrínu, ktorej sa musíte striktne držať. A dajte mi vedieť, čo ste vymysleli. Budem zvedavá!

Paradajkové kari s pečeným batátom a brokolicou

Prirútil sa na nás február. Prirýchlo? Alebo ani nie? To záleží na uhle pohľadu každého z nás. A podmienkach. Viete ako to je: ak robíte niečo, čo vás baví, čas uteká neuveriteľne rýchlo a naopak, niekedy sa cítime, že aj sledovať ako nám rastú vlasy je záživnejšie než trebárs porada/prednáška/otrasný film a číslice na hodinách proste stoja a stoja..
Tohtoročná zima je mimoriadne zvláštna, ak je vôbec vhodné tento termín použiť, pretože sa zdá ako neadekvátny a nevystihujúci. V niektoré dni to vypadalo skôr ako na jar a pri 12 °C teplotách to v niektorých častiach našich zemí dokonca rozkvitlo. Avšak, údajne sa k nám ešte vrátia mrazivé podmienky, preto by sme na to mali byť pripravení. Po prvé, neodkladať kabáty a hrubé svetre, po druhé, je dobré niekam bokom si odložiť hrejivé a uspokojivé recepty na výživné jedlá, ktoré nás potešia v takých nehostinných podmienkach.
Dobré husté a trochu (či viac) pikantné kari je na to ideálne, preto vám do pozornosti dávam dnešný recept. Dobre, priznávam, je aj jednoduchší spôsob ako pripraviť kari, minimálne nemusíte podstupovať krok naviac a zeleninu zvlášť piecť, všetko sa dá naložiť do jedného hrnca a zbaviť sa dvoch-trochu nepotrebných úkonov. Ale! Prihováram sa za to, aby vás nepremohla lenivosť a apelujem na jazykové receptory! Pečená zelenina tomuto pokrmu dodá o niekoľko levelov bohatšiu arómu a nezameniteľné tóny, ktoré by sme obyčajným varením nedosiahli. Minimálne sa tým zvýrazní sladkosť batátu a akoby "údený" nádych brokolice - čiže niečo, čo mňa osobne vždy dostane. Okrem toho, nie je to zase až tak časovo náročné či vyčerpávajúce, aby vás to kompletne odradilo. Zelenina strávi v rúre pár minút, umyť jeden plech tiež nie je na zabitie (naviac, ak použijeme papier na pečenie, môžeme ho recyklovať niekoľkokrát a vybavené).
Toto kari je netradičné i v ďalších ohľadoch: obsahuje paradajkový pretlak, ktorý možno pre tento indický pokrm nie je až taký bežný, naviac, omáčka je zahustená nielen kokosovým mliekom, ale aj samotnou zeleninou. Rozhodla som sa totiž hlúbik z brokolice rozmixovať, takže vytvorí jej základ. Nič nevyjde navnivoč a získame tým skutočne hustú kompaktnú a bohatú omáčku. Skvelé!
Potom je to vlastne už len o koreninách, bez nich by to nemohlo fungovať. Odporúčam ich množstvo regulovať podľa toho, čo obľubujete a komu sa jedlo bude servírovať. Ak to zahŕňa aj detských stravníkov, bola by som opatrnejšia, predsa len, ich jazýček nie je na také výrazné vnemy zvyknutý. Napriek tomu, úplne ich nevynechávajte, aj stopové množstvá dokážu vykúzliť zázraky.

• veľký sladký zemiak
• menšiu hlavičku brokolice + jej hlúb
• trochu masla
• mleté kari, soľ a čierne korenie
• Na omáčku:
• hrudku masla
• menšiu červenú cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 2 PL kečupu (domáceho - ostal mi, dala som, nie je povinný)
• 1 ČL červenej kari pasty
• plechovku kokosového mlieka - prevažne všetku hustú časť + trochu kokosovej vody
• ½ - 1 ČL kurkumy
• 1 PL sójovej omáčky
• šťavu z ½ limetky
• soľ podľa potreby

Batát umyjeme, ale nešúpeme a nakrájame na kusy s veľkosťou sústa. Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na kolieska a všetko rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme kari a čiernym korením, soľou a obložíme maslom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým zelenina nie je na skus.   
Medzitým v panvici na hrudke masla opečieme nasekanú cibuľu. Pridáme cesnak, kari pastu, kurkumu, sójovú omáčku, limetkovú šťavu a soľ. Opekáme, kým všetky koreniny nie sú obalené maslom a nerozvinie sa ich aróma. Prilejeme kokosové mlieko, paradajkový pretlak, kečup a varíme, aby sa tekutina o tretinu zredukovala.
V tomto momente by mala byť hotová zelenina, takže brokolicovú stonku pridáme do omáčky a všetko spolu rozmixujeme - buď pomocou tyčového mixéra alebo preložíme do stolného či robota. Rozmixujeme na hladkú hmotu a konzistenciu regulujeme prilievaním kokosovej vody z dna konzervy. Chceme, aby omáčka bola redšia, stekala z lyžičky, nie ako betón. Koštujeme a ochutíme podľa toho, čo sa nám ešte žiada.
Zeleninu naložíme do misiek a bohato zalejeme dávkou kari. Ozdobíme bylinkami a podávame, buď ako samostatný chod alebo prílohu k ryži.

Ani nepriateľské svetelné podmienky mi nebránia, aby som to tu zahltila nevzhľadnými fotografiami. Nenechajte sa nimi odradiť, toto bohaté a výživné jedlo je ideálne ak potrebujete zahriať a prebrať telo zvnútra. Tým, že je tak husté a aromatické, postaví na nohy skoro aj mŕtveho a zaručí nám, že budeme schopní fungovať na plný plyn, nech sa deje čo sa deje, fujavica útočí a fúriky padajú. 

Vyskúšajte a nech vám padne na úžitok!

Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Stejk zo pstruha na sicílsky spôsob

Pozrime sa, ktože to k nám priplával až zo Sicílie! Dobre, je mi jasné, že tento fešák bol vychovaný v nejakej rybej farme bohviekde, ale narážam skôr na tóny a vnemy, ktoré sa vinú z tohto taniera. Aspoň tak by to malo pôsobiť, neviem, aký názor by naň mali samotní obyvatelia menovaného stredomorského ostrova.
Bez ohľadu na to, daný pokrm môžem jednoznačne odporučiť. Nájdete niečo zlé na krehkom a šťavnatom pstruhovi dúhovom, ktorý sa chcel maskovať ako losos? Skutočne, celý kus tohto filé bol nádhernej charakteristickej ružovej farby, dokonca sa i chuťou ponášal na svojho druha v zbroji.. v šupinách. Citrusová aróma je u rýb takmer povinná, ale keď ju podporíme trochou korenia a cesnaku, bude to signál našim jazykovým receptorom, že sa deje niečo fenomenálne. Slanšie a delikátne čierne olivy nás skutočne prenesú niekam k brehom mora a ďalší závan sviežosti zabezpečí zelená reprezentovaná brokolicou. Nesmieme, samozrejme, zabúdať na paradajky, ktoré v tomto zimnom období nie sú na vrchole svojej sily, ale keďže ich tepelne spracujeme, nadobudnú na intenzite a ich potenciál sa prejaví oveľa viac.
Hoci sa snažím riadiť podľa hesla Sezónnosť nadovšetko, zdá sa, že týmto pokrmom som sa preorientovala do nesprávneho ročného obdobia, ktoré takmer kričí letom. Ale skutočne? Brokolica je teraz v obchodoch za facku, neviem, či neobvyklé jarné počasie podporilo úrodu alebo čo je príčinou, no darovanému koňovi na zuby pozerať nebudeme a hádžeme ju po kvantách do košíkov.
Rovnaká situácia sa udiala na fronte paradajok, kedy jeden z reťazcov poskytol celkom slušnú zľavu, preto som sa chopila príležitosti a neľutovala ich prihodiť do panvice. Ryby sú dostupné celoročne, takže prečo nie, radujme sa zo sicílskych pstruhových stejkov pokojne i na záver januára. Pretože pustiť farbičky do našich kuchýň je vítané a žiadúce.
Mimochodom, obrovskou výhodou je, že chod máte hotový za pár minút. Naozaj, šikovní zvládnu ľavou zadnou za 15 minút, naviac, zašpiníme len jednu panvicu! Dokonalé po všetkých stránkach. Nielenže ušetríme nejaký ten čas tým, že nebudeme celú večnosť stáť za sporákom, ani následné riadenie nebude také bolestné. A môžeme sa naplno venovať iným činnostiam. Alebo v tom lepšom prípade osobám vám blízkym.
Pomaly sa nám blíži najružovejší sviatok v roku, preto ak by ste chceli svojej polovičke dokázať neutíchajúcu náklonnosť, pripravte jej romantickú večeru s mäskom v rovnakej symbolickej farbe. Ehhhm, dobre, pstruhový a cesnakový dych zrejme nebude niečo extra príjemné ani pre jednu stranu, ale mentolka či rýchle skočenie do kúpeľne po zubnú pastu všetky komplikácie vyriešia.

• 4 stejky dúhového pstruha
• hrudku masla
• šťavu z 1 limetky
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky
• podľa chuti soľ a mleté biele korenie
• brokolicové ružičky
• zo dve hrste cherry paradajok + 1 obyčajnú (alebo jeden druh, ako chcete)
• 2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL sušeného oregana a provensálskych byliniek
• 2 PL jablčného octu (preferované je biele víno)
• zo dve hrste čiernych olív
• šalát ako dekoráciu

Jednotlivé stejky ochutíme paprikou, vločkami, soľou, korením, oreganom a provensálskymi bylinkami. Pokropíme šťavou z limetky a na kôpke masla v panvici sprudka opečieme, mäsovou časťou nadol. Filé otočíme aby bola koža na dne a na miernejšom ohni dopekáme 5-8 minút, kým pstruh nie je krehký, akoby vločkovitý, ale nie presušený. Rybu vyberieme bokom a v rovnakej panvici pokračujeme prípravou prílohy.

Vložíme dnu brokolicu rozobratú na ružičky a orestujeme. Pridáme rozpučený cesnak a posypeme bylinkami a korením. Po chvíli vložíme dnu aj paradajky - cherry v celosti, veľké nakrájané na mesiačiky, zalejeme octom/vínom a dusíme, kým tekutina nie je zredukovaná. Na záver prihodíme olivy, premiešame, nech je zmes kompaktná a rovnomerne rozložená a podávame spolu so stejkami a čerstvým šalátom, napríklad rukolou.

Tento tanier obsahuje nutrične asi všetko: prospešné tuky, bielkoviny a omega-3 kyseliny v rybe, vlákninu, sacharidy, vitamíny a minerály v zelenine, rôzne antioxidanty, proste celú plejádu chuti a arómy. Nehovoriac o tom, že i farebne je na tom celý chod veľmi dobre. Verím, že rozžiari očká nejedného stravníka a spustí podmienené reflexy tak známe už pánovi Pavlovovi.

Berte udice, priatelia!

Rezance z reďkovky s brokolicou, šampiňónmi, omáčkou (a tým ostatným)

Presedlala som z obľúbených mrkvových rezancov na iné zeleninové: z bielej reďkovky, ktorú môžeme poznať aj ako Daikon = japonskú reďkovku! Predsa len to chcelo trochu prestriedať a viete, že ja rada experimentujem a skúšam. A tak sa zrodil tento recept. Ako inak, je smiešne jednoduchý, ale to nič nemení na veci, že zároveň nesmierne chutný.
Pokrm vnesie do našej kuchyne trochu čerstvosti a závan jari (kiež by tu už bola!), čo sa možno zdá mierne nelogické, keď vezmeme do úvahy fakt, že ešte máme hlbokú zimu a sem-tam sa za oknom mihne nejaká tá snehová vločka. Na druhej strane, po sviatkoch a s novoročnými predsavzatiami sa to na internete ešte stále hemží nadšencami, ktorí to nevzdali, čo sa snažia naladiť na vlnu iného životného štýlu a čosi pre seba urobiť. Takýmto jednotlivcom dotyčná miska určite príde vhod. Ak hľadáte nízko sacharidovú náhradu obľúbených rezancov či špagiet, ste na správnej adrese.
Pri príprave sa možno pustiť dvomi cestami: buď sa rozhodnete ich opiecť tak, ako to pravidelne spôsobujem mrkvovým alebo ich ponecháte surové. Obe metódy majú svoje výhody, preto verdikt nechávam na vás, priatelia.
Osobne som v tomto prípade volila možnosť B, mala som náladu na niečo extra chrumkavé, čo by sa stratilo v prípade opekania reďkovky. A čo ďalej? Možností je neúrekom, ale opäť zaúradovala aktuálna ponuka v obchodoch, preto v miske spolu skončili: brokolica, šampiňóny, čierne olivy a netradičné kapary, ktoré som mala otvorené ešte po príprave iného receptu >>na pečený cícer<<. Delikátna a vyvážená kombinácia!
Každé "správne" rezance si však pýtajú poriadnu nálož omáčky, preto bolo nevyhnutné odškrtnúť si túto položku. Aby tých chutí v jednom chode nebolo príliš, časť brokolice som rozmixovala s pár surovinami. A teraz pozor! Po prvé, vyskúšala som pre mňa novinku: lahôdkové droždie, ktoré všetci vegáni používajú namiesto syra pre zabezpečenie tejto charakteristickej chuti a potom trochu olivového hummusu, pre lepšiu konzistenciu a krémovitosť. No poviem vám, spojenie zafungovalo ako kúzlo a omáčka ma natoľko zaujala, že ju určite v budúcnosti zopakujem do nejakého iného jedla. Možno s trochu iným pomerom surovín, pretože "syrová" chuť droždia nevynikla naplno, ale na prvý pokus paráda.

• 15-20 cm kus bielej Daikon reďkovky
• uvarenú brokolicu - ružičky aj hlúbik, spotrebujeme obe časti
• 8-10 menších šampiňónov
• pol konzervy čiernych olív
• pol pohára kapár
• šťavu z pol limetky
• 2 ČL lahôdkového droždia
• 1 PL olivového hummusu
• trochu granulovaného cesnaku
• štipku paprikových vločiek

Najprv uvaríme brokolicu - vo vode na skus. Ružičky oddelíme a hlúbik pokrájame na malé kusy. Tie vložíme do vysokej nádoby a pridáme hummus, lahôdkové droždie, limetkovú šťavu, trochu nálevu z kapár, cesnak a paprikové vločky. Pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú omáčku. Podľa potreby dochutíme.

Šampiňóny buď upečieme v rúre alebo orestujeme/ugrilujeme na panvici. 

Reďkovku pomocou špiralizéra alebo ručne nakrájame/nastrúhame na čo najtenšie rezance. Vložíme ich do misy, pridáme šampiňóny, olivy, kapary a zalejeme omáčkou. Dobre premiešame a servírujeme do tanierov/misiek s limetkou na ozdobu. 

Mimochodom, paličky.. Berte ich len ako dekoráciu. Snažila som sa nimi rezance skutočne jesť, ale keďže som babrák, mľandra a nemehlo, po niekoľkých minútach boja a so škvŕkajúcim žalúdkom som to vzdala a chopila sa regulárneho príboru. 

Ako ste na tom vy s podobnými schopnosťami? Používate na jedenie paličky? Nie je to až tak neobvyklé, ako pozorujem naokolo, kolega v práci si tak bežne dopraje "číňana", po ktorého si chodí cez ulicu. To len ja som nepoužiteľná, ale na druhej strane, o tom predsa vieme (viď názov blogu). 

Ozaj a takisto mi dajte vedieť, ktorý druh by sa viac zavďačil vášmu žalúdku:

MRKVOVÉ || REĎKOVKOVÉ

Hlasujte, som zvedavá na výsledok!

Buddha Bowl / Šalát s gaštanmi, šampiňónmi a cícerom

Ahojte, holúbkovia, zdraví vás vyčerpané, vystresované, nevyrovnané a skleslé Nemehlo. Bez zvyčajnej iskry (haha, ale robiť si žarty mi ide aj za týchto podmienok), obsiahlejších úvodných slov a nadšenia sa vrhnime na dnešný príspevok. Teda, vy by ste nadšení mali byť, veď o chvíľu uvidíte zase jeden preplnený tanier, ktorý poteší každého milovníka rozmanitých zeleninových misiek. Horšie je to s autorom článku a pokrmu samotného. Jednak sa toho na mňa v práci zosypalo viac, než mi je milé: spolupracovníci majú vysoké očakávania (a mienku) a tak neváhajú prichádzať s najrôznejšími požiadavkami, o ktorých si myslia, že pôjdu splniť s prstom v nose. Po druhé, na duchu nepridáva ani nemenné počasie, na ktoré sa sťažujem neustále, preto už ani nestojí za zmienku. Zima je tento rok bizarná, príroda sa zbláznila a ja z nej o chvíľu skončím na príslušnom oddelení tiež. No ale nerozmazávajme to, istotne máte dosť vlastných problémov a trápení, preto nemusíte čítať ešte o iných. Sme tu predovšetkým pre chvíľu oddychu, spestrenie, zdvihnutie nálady, malú inšpiráciu a potešenie. Dúfam, že to tu nájdete. Dnes možno nie tak jednoznačne, ako inokedy, ale aj tak sa oplatí vydržať až do konca.
Moja posadnutosť gaštanmi v jesennom a zimnom období je neopísateľná, preto nečudo, že sa ich snažím držať zubami a nechtami, kým to ide. Možno sa jedná o posledné dostupné kusy na pultoch predajcov, preto ak ich uzriete, berte do košíka, inak si na ne budete musieť počkať zase až o rok. A to je príliš dlhá doba, už teraz sa hrozím myšlienky, že ich lahodnú a delikátnu chuť moje jazykové receptory celú večnosť neokúsia.
Nutričnú hodnotu vo veľkej miere v tejto farebnej mise zastupuje varený cícer, ktorý je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a železa. Okrem toho, znižuje cholesterol, je výborným zdrojom antioxidantov a v neposlednom rade aj vitamínu B.
Úžasným spestrením sú opekané šampiňóny ochutené cesnakom, limetkovou šťavou a koreninami, takže zaručujú jedlu primeranú dávku inej arómy.
A nemohlo by sa jednať o vyvážený chod bez čerstvej a osviežujúcej zložky, preto nešetrime na rôznych druhoch zeleniny. Ja sa prikláňam k sezónnej chrumkavej "Daikon" reďkovke, paradajkám a hlávkovému šalátu, tu však záleží na každého preferenciách. Hlavne pamätajme: čím viac, tým lepšie, vitamíny sú v tomto období nutnosť!

• 7-8 šampiňónov
• trochu masla
• limetkovú šťavu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• zmes dubákového korenia
• niekoľko uvarených gaštanov
• ¼ - ⅓ hrnčeka uvareného cíceru
• 4 cm časť bielej reďkovky
• hrsť cherry paradajok
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• trochu balzamikového krému (alebo octu)
• bylinky/koreniny podľa chuti (Dukkah..)

Šampiňóny očistíme, veľké prekrojíme a na kúsku masla v panvici opečieme. Ochutíme prelisovaným cesnakom, šťavou z limety, koreninami a poriadne premiešame, kým nepustia šťavu. Tú necháme zredukovať a ešte chvíľu šampiňóny smažíme, nech nadobudnú zlatistý nádych.
Zostavíme tanier: na dno uložíme šalát, prelejeme balzamikom, posypeme korením a zamiešame. Na vrch doplníme gaštany, šampiňóny, cícer, nakrájané paradajky i reďkovku a podávame.

Gaštany majú nezameniteľnú príchuť, ktorá je hviezdou každého pokrmu sama o sebe, keď ju však podporíme ostatnými prísadami, napríklad kyslastými hríbikmi a netradičnejšími, napríklad orientálnymi koreninami, nemôžeme šliapnuť vedľa. Verte mi, šaláty nemusia byť nudné, základom síce bude klasická zostava v podobe nejakých listov, paradajok, prípadne uhorky, čo skrsne na myseľ asi každému pri prvej zmienke o ňom, ale ak sa s ním patrične vyhráme, fádnosť nepripadá do úvahy. Navyše, sú také vďačné a variabilné, vždy si ich môžeme upraviť do podoby, ktorá nám absolútne vyhovuje. Tak sa im nebráňme!

Zimný pečený šalát hojnosti s tahini dressingom

Milí moji priatelia! Dnes to bude rozkošné, rozšafné a hlavne krátke. Nejak nie je času nazvyš, ale ja som aj napriek tomu chcela potešiť vaše oko a napokon i brucho niečím príjemným a zároveň bohatým. Výživným, hrejivým, no popri tom sviežim. Domáckym, ale aj cudzokrajným. Dá sa vôbec toľko protikladov napchať do jednej misy? Tak, aby to nezničilo naše chuťové receptory? Ale veď ma poznáte, samozrejme, že áno! Keby to tak nebolo, neotravujem vás s príspevkom.
Okrem toho, videli ste už väčšie šialenosti. Tak napríklad dávam do pozornosti >>včerajší príspevok na ovocné grilované sendviče<<. Toto je oproti tomu slabý odvar.
V každom prípade, netvrdím, že menej chutný alebo vydarený. Len z iného súdka. Určite si tento šalát zamilujete. Veď pozostáva iba zo samých lahodných vecí!
Po prvé: sezónne zimné plodiny zastúpené vo forme ružičkového kelu a maslovej tekvice, ktoré pečením poskytnú trochu tepla do žalúdka.
Po druhé: akurátnu dávku čerstvosti zabezpečí celoročne dostupný šalát, paradajky, avokádo a naviac i zimná biela reďkovka.
Po tretie: nemôžeme opomenúť ďalšiu kategóriu živín, nutričnú rovnováhu teda zdokonalí korenený pečený cícer, ktorý okrem paliva prinesie do pokrmu vítané spestrenie štruktúry. Aj vy radi chrumkáte? Ja rozhodne, preto nebolo o čom diskutovať a orientálne guľôčky putovali k ostatným zúčastneným.
Po štvrté: svojou prítomnosťou nás poteší aj grilovaná kukurica, pretože prečo nie, trochu žiarivej žltej do tohto pochmúrneho a čudného počasia vnesie iskru, jas a veselosť.
A po piate na záver: k cíceru sa výborne hodí aj ďalší maloázijský zázrak, menovite tahini pasta, ktorá v šaláte figuruje ako zálievka spájajúca všetko dohromady. Nikto nemá záujem jesť nudné, suché, fádne šaláty, tento prvok vynesie našu misu hojnosti až na horu Ararat!
Neviem, či predchádzajúce riadky majú aspoň trochu hlavu a pätu, dúfam, že ste z nich pochopili, čo som primárne chcela povedať. Že nemáte otáľať a pustiť sa do prípravy! Šalát výborný dokonca aj do prenosnej misky, ak ho nestihnete zjesť v daný deň. Vôbec mu neprekáža ani studená forma. Aj keď, zahryznúť sa do teplej tekvice, cíceru a kelu je rozhodne príjemnejšie, predsa len tie vonkajšie teploty nie sú prívetivé.

• 15 ks ružičkového kelu
• časť maslovej tekvice
• kôpku masla
• koreniny podľa vlastného uváženia, pre inšpiráciu: Zaatar, Ras el Hanout, Dukkah, granulovaný cesnak, údená paprika, škorica
• pol šálky cíceru
• pol až jedno celé avokádo
• 1-2 hrste grilovanej/sterilizovanej kukurice
• hrsť cherry paradajok
• 6-8 cm kus bielej reďkovky
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• šťavu z pol limetky
• 2 PL tahini sezamovej pasty 

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej varíme, kým nie je na skus. Precedíme ho, ešte horúci doplníme maslom, nech sa rozpustí a ochutíme koreninami (vyššie uvedenými, jednotlivými či kombináciou všetkých alebo úplne iných, podľa vlastných preferencií). Cícer rozložíme na plech s papierom na pečenie. Na rovnaký plech uložíme ružičkový kel, ktorý sme zbavili vrchných nepekných listov a väčšie kusy prekrojili na pol. Tak isto pridáme aj umytú a nakrájanú tekvicu. Ochutíme koreninami a obložíme maslom.
Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút, vtedy by zelenina mala byť mäkká. Vyberieme ju bokom a cícer dopekáme ďalších 10-15 minút, kým nie je zlatý a chrumkavý.
Zostavíme šalát: paradajky, reďkovku a šalátové listy pokrájame a zmiešame. Uložíme do misy spolu s pečenou zeleninou a cícerom. Pridáme kukuricu, guľôčky avokáda (alebo inak nakrájané kusy) a všetko pokropíme limetkovou šťavou. Jednu lyžičku pridáme aj k tahini paste, premiešame a servírujeme buď bokom, na namáčanie alebo ňou celý šalát prelejeme ako dressingom. U mňa prvá možnosť na prezentáciu, v skutočnosti druhá pri jedení, lebo surová zelenina zálievku fantasticky absorbuje. Dobrú chuť!

Musím sa posťažovať i vám: v Čechách, v Brne rozhodne, nie je možné kúpiť čerstvý ružičkový kel. Prechodila som niekoľko reťazcov, potravín, vypytovala som sa všade možne, proste bez úspechu. Nemajú, nebude.. nie je dopyt. Čože, to si strieľate? Nie som jediná, ktorá miluje tieto malé zelené guľôčky! Keby boli na pultoch, to by ste len videli, ako by som sa na ne vrhla!

Táto zásoba bola z domu, ktorú mi mamka pribalila do kufra. Bohužiaľ, celé balenie už padlo za obeť a mne neostáva nič iné, iba horko plakať. Alebo sa uspokojiť s mrazenou verziou, ktorú tiež nie je tak ľahké nájsť. To sú problémy, však?

Grilovaný ovčí syr s hrachovo-paradajkovou vinaigrette/zálievkou/omáčkou

V najbližšej dobe ma asi začnú pokrývať štetiny a miesto bežnej reči budete musieť lúštiť moje rôzne béééé alebo méééé výrazy. Na čo narážam? Som presvedčená, že sa čoskoro transformujem buď na kozu alebo ovcu. Objavila som totiž čaro syrov z mlieka týchto dvoch neoceniteľných úžitkových zvierat a (prekvapujúco) je mi jedno, koľko to stojí. Asi som sa zmierila s tým, že ak chce byť človek labužníkom a užívať si kulinárske zážitky, nemôže až tak hľadieť na peniaze. Koniec koncov, na iné veci okrem jedla míňam málo, tak prečo nie? Okrem toho, ovcou som už dávno, pretože sa poľahky nechám nalákať na rôzne trendy a nasledujem stádo. Ani ako koza by som sa nestratila, lebo veď viete.. som proste koza stará, fušujem do vecí, do ktorých mi nič nie je a to už je lepšie, keby to zviera samotné bolo záhradníkom. Ale bez alegórie, nemôžem si to mať ani za zlé, mliečne kozie a ovčie produkty sú zdravé, nájde sa niekto, kto by ešte nepočul o tom, ako ich konzumáciou predchádzate prejavom rakoviny a iných "moderných" chorôb? Viem, že to nie sú výrobky pre každého. Mnohých strasie od hnusu, keď si čo i len pomyslia na tú chuť. Ale ja som do nej blázon. Hneď by ste to spoznali, ak by ste sa náhodou dostali do mojej chladničky. Bez mučenia priznávam, že k dnešnému dňu by ste tam našli rovno dva druhy kozieho a jeden ovčí syr.
V priebehu mesiaca som využila metódu grilovania hneď dvakrát, takže ak by ste potrebovali inšpiráciu, stačí nakuknúť >>SEM<< alebo >>SEM<< a keďže do tretice všetko dobré, dnes pridávam ďalšiu možnosť prípravy. Mimochodom, grilujem teraz dosť často, stačí sa pozrieť na predchádzajúce príspevky, snáď upúta niektorý vašu pozornosť natoľko, že sa podujmete vyskúšať jeden z nich pri záhradnom posedení.
Tak, zase späť k receptu. V obchodoch sa rozhodli, že teraz fičí brokolica, takže sa často vyskytuje v akcii. A ja, z nutnosti ušetriť, aby som vzápätí všetko vrazila do syrov, beriem čo sa ponúka. Aby to nebolo o tom istom, stačí sa trochu pohrať s ingredienciami, keď už nič iné, obmeniť aspoň pochutiny, prídavky.. A tak vznikol tento dresing, zálievka, vinaigrette, omáčka.. ktorý názov sa vám viac páči. Ide o jednoduchú kombináciu hrášku s lúpanými paradajkami a musím skonštatovať, že o veľmi podarenú. Určite si nájde svoje využitie aj v iných receptoch. Preto už nemajme rečí ako koza bobkov (koľko vtipných asociácií mi odrazu napadá, verili by ste tomu? 😇😁) a postúpme k ingredienciám:

• 50-75 g ovčieho syra (v rolke, s kôrkou okolo - "sheep log")
• trochu oleja z vlašských orechov
• niekoľko ružičiek brokolice - uvarenej
• Vinaigrette:
• 200 g lúpaných paradajok (domáce, ochutené bazalkou a cesnakom ⇨ maminka si jednička)
• 100 g mrazeného hrášku
• šťavu z pol limetky
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL oleja z vlašských orechov
• štipku soli a korenia

Koliesko syra potrieme olejom a na rozpálenej grilovacej panvici grilujeme z oboch strán, kým sa na povrchu nevytvorí charakteristická vzorka. Odložíme bokom a pripravíme dresing. Do vysokej nádoby vlejeme paradajky, limetkovú šťavu a olej, pridáme hrášok (aj mrazený, netreba rozpúšťať), cesnak a koreniny. Pomocou ponorného mixéru zmixujeme na hladkú hmotu. Ak je tu nutné, prilejeme viac oleja na zriedenie, ale konzistencia by mala byť trochu hustejšia. Ochutnáme a podľa potreby pridáme limetku či pochutiny.
Na tanier rozložíme uvarené ružičky brokolice, umiestnime syr a prelejeme dresingom. Podávame ako teplé, tak i studené, na tom v tomto prípade skutočne nezáleží - obe možnosti sú výborné!

Trochu veľa zelenej? Nikdy! Z uvedeného množstva vyjde hafo zálievky, ale zase nie až toľko, že by ste sa s ním nepopasovali. Ja som ju zožrala celú (hanba mi.. ale neľutujem). Som si istá, že sa nestratí a nájde si uplatnenie v mnohých ďalších pokrmoch. Ostatne, inšpiráciu som ťahala z úplne iného receptu a do budúcna s ňou počítam, pretože je vynikajúca. Mrazený hrášok jej dodá solídnu hustotu, takže nie je to len doplnok aby sa nepovedalo a tým pádom efektne zaplní obsah žalúdka.

Oblačný BAT sendvič = Bacon Avocado Tomato cloud bread sandwich

Po predchádzajúcich ne-receptoch mám dnes pre vás jeden famózny, zapamätania hodný a často opakovateľný! Privítajte tento ultimátny sendvič, po ktorom snáď už nikdy nebudete chcieť iný. Jeho základom je oblačný chlieb, ktorý som pripravovala už niekoľkokrát, >>TU<< v základnej verzii a >>na tomto mieste<< upgrade v podobe šunkovo-syrových toastov. Čo bolo podnetom k ich vzniku sa môžete dočítať práve v uvedených článkoch, preto dnes túto časť preskočím. Určite viete, že prechovávam hlbokú náklonnosť k avokádu a preto som občas musela iba smutne zotrieť sliny z brady pri provokačných obrázkoch avokádových sendvičov na internete. Určite to poznáte: hrianka s rozpučeným avokádom, pokvapkaným citrónovou šťavou, ochuteným korením, niekedy s volským okom. Alebo už legendárny BLAT sendvič, čo je skratka bacon-lettuce-avocado-tomato, čiže pekne po slovensky slanina, šalát, avokádo, paradajka. Až donedávna mi chýbal základ, na ktorý by som si tohto krémového zeleného krásavca mohla natrieť. Teraz mi napadá, taká >>socca<< by tiež nebola zlá! Neviem prečo som to ešte neskúsila, aspoň mám plán do budúcnosti. Ale po objave oblačného chleba som ním posadnutá a tak niet divu, že ho obmieňam na X milión spôsobov. K americkej klasike fastfoodov mi chýbal iba šalátový list, ale čo tam po ňom, hlavne, že obsahuje to všetko ostatné podstatné! Takže okrem už toľko skloňovaného, na tuky bohatého ovocia aj dokonale chrumkavú skoro slaninu (pretože som mala po ruke moravské údené..) a paradajku geneticky modifikovanú bez chuti. Než prejdeme k receptu, ešte posledná vec. Tentokrát som cesto neformovala na placky, ale vliala do chlebovej formy, takže sa konečne naozaj jedná o oblačný chlieb. 

Na jeden "bochník":

• 2 vajcia, žĺtka a bielka zvlášť 
• 200 g syra cottage, zbaveného prebytočnej tekutiny
• ¼ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku (ideálne vínneho kameňa, ale dá sa aj obyčajný prášok do pečiva, výsledok bude vždy rovnaký)
• hrsť sezmových semienok na posypanie
• Na 1 sendvič:
• ½ dokonale zrelého avokáda
• šťavu z limetky
• trochu bylinkovej soli
• 1 gigantický plátok moravského údeného (alebo adekvátne množstvo anglickej slaniny)
• ½ paradajky
• trochu worchestrovej omáčky

Do veľkej misy oddelíme bielky, do vysokej nádoby zase žĺtka. K žĺtkom pridáme scedený cottage syr a tyčovým mixérom zmixujeme na hladkú hmotu. K bielkam vsypeme kypriaci prášok a ručným mixérom vyšľaháme tuhý sneh. Obe masy opatrne spojíme a zľahka premiešame, precízne, aby sme nestratili vzdušnosť. Cesto vlejeme do formy na biskupský chlieb s papierom na pečenie, nádobou niekoľkokrát udrieme po pracovnej doske, aby sme odstránili prípadné bubliny a povrch posypeme sezamom. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 45 minút, kým povrch nie je zlatohnedý, s nádhernou mozaikou pripomínajúcou žirafiu srsť. Chlieb v rúre niekoľkonásobne zväčší objem a nafúkne sa, po kontakte so vzduchom však spľasne. Nepodliehame panike, tak to má byť.

Kým sa chlieb pečie, v miske rozpučíme avokádo, pokropíme šťavou z limetky a ochutíme soľou. Plátok šunky na suchej panvici opečieme, vlastne oškvaríme na pustenom tuku. Čím chrumkavejšia, tým lepšia (toť môj skromný názor).

Z hotového chleba ukrojíme požadovaný "krajec", prerežeme na dve časti a obe natrieme avokádom. Obložíme slaninou a paradajkou, pofŕkame worchestrom a zostavíme dohromady. Žujeme, čo nám sily stačia!

Už prvé sústo vás blaženosťou vynesie až do oblakov a to teda doslova, nielen názvom, ale aj štruktúrou. Chlebík je jemný a vláčny, proste ako obláčik. K tomu avokádo, na ktoré nedám dopustiť a trochu prekvapivý moment v podobe chrumkavej slaniny, môže to byť ešte lepšie? No neviem, ak na niečo prídete, dajte vedieť, to by ma teda nesmierne zaujímalo! A fakt sa prihováram pustiť sa do tohto štruktúrovaného a úplne iného chleba, aby ste si sami vytvorili obraz. Som si vedomá toho, že mnohým z vás sadnúť nemusí, čo ľudí, to chutí, ale rada by som vedela, ako to vnímajú iní. Či som divná iba ja.. To asi tuším, ale i tak.

Zatiaľ sa majte fajn.