Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.

• 1 červenú repu
• niekoľko baby mrkvičiek
• 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
• hrsť lieskovcov
• zmes hlávkového šalátu a rukoly
• koreniny podľa vlastného uváženia
• trochu olivového oleja a balzamikového octu

Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!

Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.

S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

Šalát s hruškou, avokádom, vajcom a sušenými paradajkami

Dobrý deň, priatelia! Som späť, po vzore Arnieho Schwarzeneggra, mňa sa len tak ľahko nezbavíte. Dala som si pauzu od blogu, síce trochu vynútenú, ale potrebnú. Nieže by ma to sem neťahalo, ale nemala som vám čo ponúknuť. Minulý týždeň sa niesol v likvidácii zbytkov a predpripraveného jedla, nič príliš kreatívne, čo by zamútilo vodami internetu. Nechápte ma zle, všetky moje obedy boli nadmieru chutné a výživné, avšak jednalo sa často len o čisté ingrediencie uložené v milovanej Monbento miske 🍱🍱.
V najbližších dňoch však môžete očakávať nejaké tie recepty, dokonca si myslím, že vskutku zaujímavé, dnešný nevynímajúc. Mimochodom, práve čítate

Neuveriteľné, koľko toho dokážem vyprodukovať. Toto číslo je predovšetkým výsledkom vražedného tempa, ktoré som nasadila od leta, kedy vás moja maličkosť otravovala takmer každý boží deň. Trend sa zmenil okolo začiatku decembra, ale to je pochopiteľné, veď sa blížili sviatky, v práci toho bolo viac ako nad hlavu, no proste, vedela som, že raz musí dôjsť k zmierneniu. A nechcem povedať, že úplný útlm, ale výrazná redukcia prichádza teraz. Snáď mi to prepáčite. Okrem toho, nikdy som nechcela presadzovať štýl "čím viac, tým lepšie", ide mi o kvalitu, nie kvantitu. 

A že je šalát, o ktorom by som chcela prehodiť slovko-dve, kvalitný, o tom ani nemusíme diskutovať. 

V prvom rade, ide opäť o jednu kombináciu zeleninovo-ovocných chutí, ktoré som si v poslednom období tak zamilovala. Škrupule hádžem do koša, vybočiť zo zabehnutých koľají je niekedy viac než príjemné. Sladká a charakteristická chuť hrušky ide ruka v rukáve s pikantnými slanými tónmi sušených paradajok, no výrazné dojmy tu trochu zmierňuje krémové a delikátne avokádo. Buď ho milujete alebo neznesiete, tam asi nie je iná možnosť a ak ma aspoň trochu poznáte, viete, že je to môjho srdca šampión. Dlho, predlho, ani neviem prečo vlastne, sa na mojom tanieri neobjavili vajcia v akejkoľvek forme, preto som sa rozhodla, že je najvyšší čas privítať ich späť. 

Dobre, priznávam bez mučenia, pôvodný plán bol uvariť ich namäkko, ale matematika (či kulinárske umenie) niekde zlyhalo a tak boli viac natvrdo. V každom prípade, až také sklamanie to nebolo, vajcia sú v tomto pokrme dokonalé v akejkoľvek podobe, takže tu voľte podľa vlastných preferencií. Natvrdo, namäkko, volské oko, pošírované.. Jak je libo! Ale nevynechávajte ich, to by bolo nerozumné konanie.

Poslednou chýbajúcou zložkou je, samozrejme, niečo zelené. Priehrštie šalátu zabezpečí objem, sviežosť, vitamíny a trochu chrumkania, veď tým zubom dajme trochu zabrať. Čerstvý hlávkový šalát dopĺňa horkastá rukola, ktorá nemusí vyhovovať každému, ale jej nezameniteľná chuť je "zamaskovaná" prítomnosťou sladkej hrušky. Korenistá posýpka na záver v podobe trochu orientálneho korenia Dukkah a môžeme servírovať!

• 1 menšiu hrušku
• 1 vajce (natvrdo, namäkko..)
• 3-4 sušené paradajky
• pol avokáda 
• hrsť hlávkového šalátu a rukoly (alebo zmes miešaného šalátu)
• korenie podľa uváženia

Do taniera uložíme šalátové listy, strategicky rozmiestnime kúsky hrušky, sušených paradajok, avokáda a vajce. Posypeme koreninami podľa potreby a podávame.

Nie je nič lepšie, ako začať nový pracovný týždeň farebným, nevšedným, lahodným a výživným šalátom! Viem, v zimných mesiacoch človek po studených pokrmoch priam nebaží, no vzhľadom k tomu, že opäť z každej strany počúvam, že na niekoho lezie choroba, je príhodné sem-tam do repertoáru zaradiť niečo čerstvé a plné vitamínov, ktoré podporia našu imunitu. Skúste to touto formou!

Tekvicové špízy so šunkou a kalamata olivami

Poznáte tie dni, kedy sa vám nič nechce, najatraktívnejšie zo všetkého naokolo vypadá neustlatá teplá posteľ a posledná činnosť, ktorú by ste chceli robiť, je hrať sa s jedlom? V bruchu vám vystrája symfonický orchester, vy sa konečne dovlečiete pred chladničku a nahádžete do misky prvé, čo pod ruku príde.
No sú také obdobia, kedy, naopak, neváhate obetovať minútku-dve (alebo hodinu či dve..) v kuchyni naviac a dáte si na vzhľade taniera trochu záležať. Alebo to možno nie je z vlastnej vôle, no potrebujete prestrieť stôl pre (menej či viac) významných hostí. Jedlo samo o sebe vôbec nemusí byť až také dychberúce, keď ho však dokážeme prezentovať s patričným pátosom, nikto sa nebude pozastavovať nad tým, že ste vlastne dohromady zostavili tri ingrediencie. V tom je tá genialita: vyvinúť minimum úsilia, ale navonok to vypadá, akoby ste pri práci vypľuli dušu a preliali hektolitre potu (a krvi).
Takže, mala som v pláne prichystať si na obed len jednoduchý šalát, ktorý by obsahoval všetky suroviny nutné k čo najrýchlejšej likvidácii. Pokrájať, upiecť, zabaliť, koniec príbehu. Náhle ma ale osvietila inšpirácia: dá sa to predsa aj zábavnejšou formou! Nielen dospelí, ale aj deti ocenia takúto prezentáciu, veď ktorý drobec by si rád do pusty nestrkal jedlo rukami? Kúsky zeleniny nastoknuté na špáradlách sú na to priam ideálne. Jednak to efektne vypadá, po druhé, nemáte v miske neporiadok, všetko je dobre zabezpečené a úhľadné, netreba sa báť, že sa nám niečo nedopatrením vysype. Víťazstvo na dvoch frontoch.
Samozrejme, už je len a len vo vašej réžii, aké suroviny na špajdle napicháte. Ja mám teraz zase obdobie tekvice, preto bolo jasné ako facka, že bude hlavnou hrdinkou epizódy. Zdrojom bielkovín sa tento raz stala šunka, kvalitná, naozaj plná mäsa. Pre oživenie a bohatejšiu chuť poputovali do špízu slané marinované Kalamata olivy a zeleninovú nálož uzatvárajú paradajky a uhorky. Nepovinný je ešte listový šalát, napríklad taká rukola, ktorá vytvorí lôžko pre naše umelecké dielo a hotovo, môžeme s hrdosťou podávať!

• ¼ tekvice Hokkaido
• plátok masla
• štipka škorice
• štipka granulovaného cesnaku
• niekoľko plátkov údenej šunky
• 10 ks Kalamata olív
• žlté oválne (alebo cherry) paradajky
• uhorky
• zo dve hrste rukoly + 1 PL oleja + 1 ČL balzamikového octu/citrónovej šťavy + bylinkovú soľ

Tekvicu umyjeme, nakrájame na väčšie kocky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme plátkom masla. Ochutíme škoricou a cesnakom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút. Pečieme, kým nie je mäkká tak na skus, nie príliš mľandravá, aby držala na špajdliach. 

Šunku nakrájame na pásy, olivy zbavíme kôstky (ak obsahujú), paradajky a uhorky pokrájame na kolieska/kocky s veľkosťou sústa. 

Upečenú tekvicu, šunku, olivy i zeleninu striedavo napichujeme na špajdle, kým nespotrebujeme všetky suroviny. 

Śpízy uložíme na hniezdo rukoly, ktorú sme ochutili zálievkou z oleja, octu a soli. 

Povedzte, nepotešili by aj vás tieto roztomilé a hravé špízy plné lahodných chutí? Sladučká tekvica, výrazné olivy, delikatesná šunka, všetko podporené dávkou vitamínov v čerstvej zelenine. Niekoľko rozličných farieb, od zelenej, žltej, oranžovej po čiernu (a keby sme použili dva druhy paradajok a vpašovali tam i nejaké červené, bolo by to ešte pestrejšie), to všetko na jednom tanieri. Radosť ujedať jednotlivé sústa zo špajdle!

Rukolový šalát so šunkou, figou a Tahini dressingom

Ak ste nezmeškali môj nedávny krátky príspevok o dobrotách z >>Bulharska<<, viete, že okrem mora, pláže a pohody som si popri tom užívala kopec čerstvého ovocia a zeleniny. Vlna nadšenia ma zaplavila najmä z čerstvých fíg, pričom som si mohla vyberať hneď z niekoľkých druhov. Ešte stále intenzívne spomínam na prežité chvíle a najradšej by som sa tam vrátila. Našťastie, v septemberi do našich obchodov prichádza sezóna tohto lahodného ovocia a mám tak možnosť zásobiť na ním, až kým mi nepraskne komora, chladnička a napokon žalúdok (nepriamou úmerou spojené s redukciou objemu peňaženky, respektíve bankového konta..).
Tým, že môj košík prekypuje čerstvými figami, nie je mi ľúto ich využívať aj trochu iným spôsobom, než ich tradične prihadzovať do raňajších jogurtových misiek. Z leta som si preniesla myšlienku vytvárať šaláty, ktoré by boli ozvláštnené práve sladkou ovocnou zložkou. Napríklad môžem odporučiť tento s >>grilovanou nektarinkou<< alebo >>šošovicový s pomarančom<<. Už som predtým popísala ako je to so mnou a mojím vzťahom k sladko-slaným obedom, nebudem sa teda opakovať ako papagáj. Hlavné pre vás je, že tieto kombinácie mi viac nie sú tabu a som tak schopná prezentovať vám množstvo netradičných a hravých receptov. Nevynímajúc dnešný na rukolový šalát s figami, kde bielkovinovú zložku tvorí kvalitná šunka a celkový dojem uzatvára príjemný charakteristický, ale nevtieravý dressing s tahini = sezamovou pastou.
Horkastú arómu rukoly vyrovnáva sladká figa, ktorej chuť je naviac zvýraznená kontrastným spojením so slanými kalamata olivami. Sú polosušené, naložené v oleji a tým ešte viac dominujú v celom pokrme. Aby bol tento šalát plnohodnotnejší, nesmieme zabudnúť na kvalitný zdroj živín, preto radím na šunke nešetriť a zvoliť poctivú, s vysokým podielom mäsovej zložky. Moja mala až 96 % a zvolila som zaúdenú variantu - lebo prečo nie? Správny šalát sa nezaobíde bez dressingu, ktorý dokonale prepojí všetky zložky a tým, že obsahuje tuky, naviaže na seba všetky vitamíny, ktoré sú v nich rozpustné (A, D, E, K). Tým, že Tahini je sama o sebe trochu horká, s rukolou sa nebije, ale aby to nebolo príliš neúnosné, zneutralizujeme ju citrónovou šťavou, ktorá sa tradične k tejto zálievke pridáva. Spojenie oboch dokonale funguje, prečo teda meniť niečo, čo nemá chybu? A tú neurobíte ani vy, ak si uvedený šalát pripravíte.

• 2-3 veľké hrste rukoly
• 1-2 hrste ľadového šalátu
• 1-2 veľké čerstvé figy
• 10 Kalamata olív (naložených v oleji, polosušených - nie je podmienkou, možno ich nahradiť čiernymi či zelenými)
• niekoľko plátkov údenej šunky
• Tahini dressing:
• ¼ šálky tahini pasty (tekutá je ideálna)
• 2-3 PL vody
• 2 PL citrónovej šťavy
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL olivového oleja
• štipku sušeného oregana
• štipku soli a korenia

Šalátové listy umyjeme a rozložíme do veľkej misy. Kalamata olivy zbavíme kôstok a rozhodíme k šalátom. Figy nakrájame na plátky, šunku môžeme na tenké pásiky a pridáme ich do misy. Naaranžujeme podľa ľubovôle a nálady a zalejeme dressingom.

Pripravíme ho nasledovne: do misky nalejeme tahini, vodu, olej a citrónovú šťavu. Pretlačíme dnu cesnak a ochutíme oreganom, soľou a korením. Metličkou prešľaháme, kým sa všetky zložky nespoja a výsledkom je hladká tekutá zálievka. Ak je to nutné, rozriedime ju vodou. 

Dressing nalejeme na šalát a podávame. Tip: možno ho vo vrstvách ukladať do vysokého (zavareninového) pohára a prenášať podľa potreby, napríklad do školy či práce. 

Ak by ste mali tendenciu zavrhnúť tento šalát ako príliš exotický, preplácaný, plný neskombinovateľných chutí, zabrzdite! Garantujem vám, že akonáhle sa zahryznete do prvého sústa a to bude obsahovať zo všetkého niečo, nepríde vám to tak. Dobre, priznávam, že rozličných chutí je hneď niekoľko, ale sú tak v rovnováhe, že nebudete polemizovať o tom, či k sebe pasujú alebo nie. Pretože jednoznačne áno. Bežte teda do obchodu a nakúpte do zásoby posledné figy, pretože inak budete musieť čakať zase celý rok, kým bude ich sezóna. A tak dlho nebudete chcieť trpieť, verte mi!