Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.

• 1 červenú repu
• niekoľko baby mrkvičiek
• 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
• hrsť lieskovcov
• zmes hlávkového šalátu a rukoly
• koreniny podľa vlastného uváženia
• trochu olivového oleja a balzamikového octu

Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!

Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.

S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

Burger z červenej repy v "žemli" z karfiolu - samá zelenina

Hneď, keď som videla recept na cvikľové burgery od milej, talentovanej a šikovnej >>Lucinky<<, vedela som, že sa musí objaviť aj v mojej kuchyni. A to bezpodmienečne. Už len preto, aké lákavé boli Luckine fotky. No neodhryzli by ste si z monitoru? Ja takmer áno. Mojím jediným problémom boli niektoré suroviny. Tak v prvom rade, žemľa. Pečivo nejem, preto bolo treba zvoliť adekvátnu alternatívu. Siahla som po ceste z karfiolu, pretože:
a) je to tutovka, o ktorej viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť - chutí mi, krusta je kompaktná a dobre drží
b) už som ho dávno nemala a túto chybu bolo treba napraviť
c) do karát hrala aj cena, karfiol bol aktuálne v akcii.
Strúhanka či hraška, to tiež nie sú ingrediencie vyskytujúce sa v mojej špajzi a napokon, v poslednom rade, zistila som, že už nemám ani cícer. Takže sčítané a podčiarknuté, boli nutné nejaké modifikácie. Bez problémov, pri varení rada improvizujem a takto vám aspoň môžem priniesť zase trochu inú variáciu na recept. Ešte jedna zmena, prvé dve placky som opekala na panvici, ale.. Prvú som urobila príliš tenkú, čo sa mi nepáčilo. Tá druhá bola už objemnejšia, no trvalo to dĺĺĺĺho a ja som netrpezlivá, chcem všetko hneď alebo nech sa tým aspoň nemusím zaoberať. Takže som počkala, kým sa dopečie karfiolový základ a zvyšnú hmotu na burgery potom švacla na plech a dala piecť. Pohodlné, áno, ale dokonca o niečo lepšie. Nemusela som sa báť, že pri prevracaní v panvici sa mi burger rozpadne. A výsledok? Famózny! Placky sú veľmi chutné, v mojom prípade dosť cítiť octom a horčicou, ktoré som v záchvate inšpirácie pridala, na povrchu chrumkavé. Dokonale stvorené medzi dva pláty karfiolovej "žemle". Tu by si vegetariáni prišli na svoje, celé jedlo je v podstate jedna zeleninová masa, pretože okrem cvikle a karfiolu tu máme ešte špenát (ktorý som už naozaj musela zlikvidovať), trochu cibule pre ešte väčšiu pikantnosť (a to nerátam, že sa mi pošmykla ruka v ochucovaní špenátu chilli omáčkou) a zelené pesto ako lepidlo medzi vrstvami. Obsahom burgerov je ešte šošovica, po ktorej som siahla čoby náhrada cíceru. Ono to tak možno bolo aj lepšie, pretože som na zahustenie nepoužila cícerovú, ale práve šošovicovú múku. Moje dôvody a vysvetlivky sú teda na konci, nezostáva nič iné, iba sa pustiť do receptu:

5 placiek:

• 1 červená repa - upečená v šupke v alobale 
• 100 g uvarenej šošovice
• 3 PL šošovicovej múky
• 2 PL balzamikového octu
• 2 ČL dijónskej horčice
• trochu sladkej chilli omáčky

Karfiolové cesto (na 5 "krajcov"):

• asi ½ karfiolu - rozobratého na ružičky
• 60 g strúhanej mozzarelly
• 1 vajce
• korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti

Zvyšok:

• 2 PL bazalkového pesta
• dve hrste špenátových listov
• trochu sladkej chilli omáčky
• 1 ČL balzamikového octu
• štipka korenia na grilovanú zeleninu
• ½ červenej cibule

Karfiol nastrúhame alebo v robote rozsekáme na čosi pripomínajúce "ryžu". Vložíme ho do misy a nad parou varíme asi 8-10 minút (alebo vrazíme do mikrovlnky). Rozprestrieme ho na utierku alebo plátno na syr a necháme vychladnúť. Plátno potom zvinieme do pevného uzlíka a vytláčame z karfiolu všetku možnú tekutinu, ktorú obsahuje. Vyžmýkaný karfiol presypeme do misy, doplníme vajcom a mozzarellou, dobre premiešame a cesto rukami formujeme na plechu do štvorcov, kruhov či obdĺžnikov, ktoré budú základom našich "žemlí". Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút z jednej, 5-10 z druhej, kým nie sú zlatisté. 

Upečenú červenú repu ošúpeme, nakrájame nadrobno, preložíme do robota a prisypeme uvarenú a scedenú šošovicu. Zmixujeme na hmotu zrnitej štruktúry, ale kúsky nie sú prekážkou, nemá to byť pyré. Ochutíme horčicou, octom, čili a zahustíme šošovicovou múkou. Vareškou premiešame, aby sa masa spojila a z nej tvarujeme hrubšie placky. Máme dve možnosti: buď ich opečieme na panvici alebo rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry. Opekáme či pečieme, kým povrch nechytí farbu, záleží na hrúbke, výkone rúry či mohutnosti plameňa. 

Nasleduje finálne zostavenie: na karfiolovú placku nanesieme vrstvu pesta, položíme burger a nakopíme špenát, ktorý sme ochutili čili omáčkou, octom a grilovacím korením. Obložíme na kolieska nakrájanou cibuľou a priklopíme druhou karfiolovou "žemľou" namazanou pestom. Hotovo! Okamžite konzumujeme s extra porciou špenátu, v prípade potreby balíme do misky na prenos. 

Nevedela som sa rozhodnúť medzi fotkami, tak to ber čert, hodila som sem všetky. Pôsobivá zmena, keď môžete fotiť na slniečku a nie pod žiarovkou, ktorá svieti horšie ako svätojánska muška.

Pracovné balenie s porciou špenátu navyše. Zeleniny proste nikdy nie je dosť.

A tu nakoniec zvyšné burgery pečené v rúre. Aby si i ony užili svojich 15 minút slávy.

Lucke veľmi pekne ďakujem za pôsobivú inšpiráciu, moje brucho plesalo radosťou a robilo kotrmelce (ale len v tom najlepšom zmysle slova) a ak by ste sa aj vy chceli poriadne nasýtiť, siahnite po jednom, či druhom recepte. Záleží na vás, k čomu vás viac ťahá srdce (alebo práve žalúdok). 

Cvikľová vežička s mozzarellou a pestom

Tento recept mal tak obrovský potenciál konečne vypadať dobre.. a ja som ho, ako inak, totálne sprasila. Veď uznajte: nádherne fialová červená repa, prekladaná plátkami bielej mozzarelly a kde-tu vykúkajúce zelené pesto. Všetko uložené do jednej vežičky, striedajúc farby by to bola lahôdka i pre oko. Ale nie, nemehlo zase zaúradovalo a tak sa na tanieri ocitla iba jedna rozpačitá tmavo purpurová masa. Odhliadnuc od toho (a že som si katastrofálne popálila celú papuľu - lebo som pažravá a nedočkavá), za dnešný pokrm hlasujem všetkými končatinami a špičkou nosa, pretože je výborný! Tak jednoduchý a nenápadný, no neskutočne ma prekvapil a prekonal všetky očakávania. Kyslo-pikantná repa doplnená lahodným pestom a zlepená roztopenou mozzarellou musí potešiť všetkých vege-filov (je toto vôbec slovo? ak nie, dám si patentovať..). Nechajte sa uniesť mojím nadšením a postupujte:

• 1 veľkú červenú repu 
• 3 PL balzamikového octu
• 2 ČL sladkej čili omáčky
• 4 veľké strúčiky cesnaku
• trochu bylinkovej soli
• 1 hrudku mozzarelly
• pár lyžičiek bazalkového pesta

Repu ošúpeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1 cm. V miske zmiešame balzamikový ocot, čili omáčku, soľ a nasekaný, či prelisovaný cesnak. Kolieska cvikle v marináde poriadne ponamáčame a uložíme na plech s papierom na pečenie. Zvyšnú marinádu prelejeme po povrchu a dáme do vyhriatej rúry piecť na 25-30 minút, kým cvikľa nie je tak na skus. Hotové plátky prekladáme s kolieskami mozzarelly a lyžičkou pesta, až kým nezostavíme zo všetkých surovín poriadnu vežu. Zaistíme ju špajdľou a podávame! A my plánovači balíme do nádobky na druhý deň. Odporúčam konzumovať horúce, aby sa syr rozpustil, ale nie je to podmienkou, môžete si to vychutnať i za studena. 

Nesmierne sa teším, že už máme oficiálne jar, neviem sa dočkať krásnych teplých dní plných slnka, sviežosti a kvetov. Konečne chutná zelenina a nie kadejaké pofidérne čudá z dovozu (i keď proti exotickým plodom nič nemám, ahoj avokádo, mango a spol..). Len keby to chcelo byť už čo najskôr. Zajtra.. Hneď!!

Tandoori kuracie prsia v jogurtovej marináde a pečená zelenina

Pre svoju krátkodobú neaktivitu mám veľmi dobrý dôvod. Naozaj! Po mesiaci ku mne do Šalingradu opäť zavítala VIP návšteva. Ako inak, mamina 💖💗💑, ktorú som nahovorila (ale príliš dlho som ju presviedčať nemusela), aby konečne okúsila atmosféru tunajších vianočných trhov. Misia dopadla úspešne, darčeky a drobnosti nakúpené, jeden svařák vypitý, vrecká pečených gaštanov padli taktiež, voľné vstupenky do kina využité (Fantastické zvery boli efektné a ako náruživého Potter fanúšika rozhodne potešili), preto môžem len tlieskať a ďakovať mamke za krásne strávené chvíle. V sobotu sme sa síce stravovali v meste, ale v piatok som pre nás prichystala vcelku luxusný, orientálne inšpirovaný obed. Ja som si veru pochutila, zvládla ho ľavou zadnou, po mamine tiež ostal prázdny tanier, tak snáď to nebol len obrovský hlad po dlhej ceste, ale že jej i chutilo. Preto ak aj vy obľubujete indickú kuchyňu, nenechajte sa viac lákať a pripnite si tento recept na chladničku, určite sa zíde.

• Marináda:
• 4 veľké strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• 1 ČL sladkej čili omáčky
• 1 ČL údenej papriky
• ½ ČL kurkumy
• ½ ČL škorice
• ½ ČL mletého muškátového orieška
• ¼ ČL mletých klinčekov
• 150 g bieleho jogurtu (čím hustejší, tým lepší)
• štipku soli
• 2 PL oleja z vlašských orechov
• Mäso a zelenina:
• 2 kuracie prsia
• 1 menšia brokolica
• 1 veľká červená repa
• 1 obrovská mrkva
• {1/4 tekvice Hokkaido - mala som v pláne dať, napokon sa už nezmestila na plech 😢😭}
• trochu bylinkovej soli, granulovaného cesnaku, mletého korenia
• 1 - 2 PL balzamikového octu
• pár plátkov masla

Deň vopred si pripravíme marinádu: cesnak nastrúhame, pridáme koriander, čili, papriku, kurkumu, škoricu, muškátový oriešok, klinčeky, jogurt, soľ, olej poriadne premiešame a do tejto hmoty vložíme kuracie prsia. Opäť zamiešame a ponoríme ich do marinády, misu zakryjeme potravinovou fóliou a odložíme do chladničky na spracovanie do druhého dňa. 

Kuracinu preložíme s celou marinádou do pekáča. Na plech vystlaný papierom na pečenie rovnomerne roztrúsime umytú a nakrájanú zeleninu: brokolicu rozobranú na ružičky, mrkvu nakrájanú na kolieska a cvikľu na tenké hranolčeky. Pokropíme balzamikom, ochutíme cesnakom, soľou a korením, obložíme maslom a všetko dáme do rúry vyhriatej na 200 °C piecť na 20 minút. Vtedy by mala byť zelenina na skus, preto ju vyložíme do misy a pokračujeme v zapekaní mäsa. Prsia aspoň raz otočíme a celkovo pečieme tak 35-40 minút, kým nie sú aj v strede hotové. Kuracinu vyberieme na dosku, marinádu z pekáča zlejeme do osobitnej nádoby (napríklad), ale separovanú vodnatú časť z jogurtu vylejeme, aby nám ostala iba hustá zložka. 

Prsia servírujeme nakrájané na kolieska, prelejeme marinádou a podávame s pečenou zeleninou. Dobrú chuť!

Brňáci, Pražáci, Bratislavčania i ostatní obyvatelia miest, kde oficiálne začala vianočná sezóna, boli ste už poobzerať stánky? Alebo sú vám tieto miesta proti srsti a vyhýbate sa im oblúkom? Ja som tiež typ, ktorý vôbec nevyhľadáva masové akcie, z húfov ľudí mi naskakuje husia koža, no práve tieto trhy sú výnimkou, pri ktorej znesiem aj strkanice a príliš intímny kontakt s cudzincami, ktorí sa na vás lepia v snahe predrať sa z miesta A na miesto B. Či sa nám to páči alebo nie, do Vianoc skutočne máme už menej ako mesiac, preto neostáva nič iné, iba zapáliť prvú adventnú sviečku a obrniť sa trpezlivosťou a železnými nervami, nech to v dobrom duševnom zdraví prežijeme. Pokojnú a ničím nerušenú nedeľu prajem!

Fialový šalát: vejáriky z červenej repy / Hasselback beets

Je smiešne, že repe i kapuste použitým v tomto recepte sa hovorí červená, napriek tomu je vlastne tento šalát fialový. Ale čo už, mnohokrát sú rôzne názvy zavádzajúce a mätúce, s tým nič neurobíme. Čo však spraviť môžeme, je toto výborné jedlo, ktoré pozoruhodne vypadá a ešte lepšie chutí. Cvikľa narezaná na vejáriky vypadá pôsobivo a tak sa v prvom rade najedia oči a až potom žalúdok. A ten veru poriadne, veď si len predstavte, koľko vitamínov iba za pomoci pár surovín dostaneme do tela. Do nevľúdneho počasia priam stvorené, preto už neotáľajte a chopte sa zástery. Radšej, pretože cvikľa fest farbí a nechcete si na svojom oblečení zanechať impresionistické diela.

• 2 červené repy 
• 1-2 ČL sušeného tymianu
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 2 PL balzamikového octu
• trochu cesnakového oleja
• 3 listy červenej kapusty
• Zálievka
• 2 PL citrónovej šťavy
• 1 PL cesnakového olej
• štipku bylinkovej soli

Repy ošúpeme a ostrým nožom urobíme priečne zárezy, hlboké, ale tak aby sme ich celkom neprekrojili. Uložíme na alobal a pokropíme olejom a octom, posypeme cesnakom a tymianom a zvinieme do balíčka. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 45-50 minút. Alobal potom roztvoríme a necháme povrch ešte dopiecť na ďalších 20-25 minút. Kontrolujeme, aby cvikľa neprihorela!

Šalát pripravíme nasledovne: umyjeme kapustové listy a nakrájame ich na tenké prúžky. Umiestnime do misy, prelejeme olejom, šťavou z citrónu, osolíme a rukami dobre pomasírujeme. Kapusta takto nasiakne viac vlhkosti a zmäkne. Keď je repa hotová, preložíme ju na kôpku šalátu a podávame!

Haha, na tých fotkách to vypadá celkom ako nejaká údená šunka, nemyslíte? Možno by ste tým oklamali zarytého nepriateľa zeleniny, ktovie. Ale som presvedčená, že i on by si na tejto lahodnej repe pochutil. Je príjemne sladko-kyslá, mäkká, ale nie tak, že by sa rozpadala, preto môžete spokojne chrumkať a ak k tomu budete ujedať priehrštia kapusty, od zajkov už nebudete mať ďaleko. Čo nie je chyba, všakže, netreba do seba stále tlačiť nejaké mäso i keď, uznávam ani ním nepohrdnem a ak sa všetko vydarí, aj na to čoskoro príde recept. Tak si to nenechajte ujsť a zatiaľ dovidenia!

Veselý jesenný šalát s horčično-olivovou zálievkou

Neuveríte no jasné, ale mám pre vás ďalší veľmi jesenne ladený šalát. Tentokrát pečený, s mojou obľúbenou potravinou: tekvicou a červenou repou, ktorej som tiež prišla na chuť a zaraďujem ju do repertoáru pomerne často. Ak ale chcete ohúriť stravníkov a vyvolať dojem, nechajte sa inšpirovať zábavným spôsobom, ako tento chutný šalát prezentovať. Bude to tým pádom trochu prácnejšie, ale výsledok stojí za to. Na pomoc si totiž vezmeme vykrajovačky! Musela som si vystačiť so základnými tvarmi, ktoré mám doma, čiže iba hviezdičkou a srdcom, ale verím, že vy ich máte k dispozícii viac, ak patríte medzi pravidelných "pekárov/cukrárov" a preto nebude problém vyhrať sa s nimi. Pre dokonalé tematické ladenie odporúčam vybrať rôzne lístky, prípadne iné jesenné motívy a pustíme sa do práce!

• 1 veľkú červenú repu 
• 1/2 maslovej tekvice - užšiu časť bez jadierok
• po 1-2 ČL sušeného rozmarínu a tymiánu
• trochu olivového oleja
• soľ a korenie podľa chuti
• 1 ČL granulovaného cesnaku a voliteľne 1 ČL škorice
• zálievka:
• 2 PL balzamikového octu
• 2-3 PL olivového oleja
• 2 PL dijónskej horčice
• trochu soli a korenia podľa chuti
• balíček zelených olív

Repu ošúpeme a nakrájame na tenké kolieska. Tekvicu umyjeme, šúpať ani nie je potreba a priečne rovnako nakrájame na tenké kolieska. Pomocou rôznych formičiek z koliesok vykrajujeme požadované tvary. Aby sme si pri tom neublížili, vykrajovačky vtláčame do zeleniny prikryté uterákom (ale pozor na to, cvikľa farbí, takže ten čisto biely alebo relikviu od babičky radšej necháme v skrini!). Odrezky zo zeleniny v žiadnom prípade nevyhadzujeme, takisto ich upečieme. Vo veľkej mise zmiešame tekvicu a repu s tymiánom, rozmarínom, olejom, soľou, korením, cesnakom a škoricou a potom ich rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pečieme pri 180 °C takých 15-20 minút v závislosti od hrúbky. 

Zálievku pripravíme zmiešaním octu, oleja, horčice, soli, korenia a nadrobno posekaných olív. Upečenú zeleninu preložíme do misy, prelejeme zálievkou a ešte teplé podávame. 

Nielenže to na tanieri nádherne hrá farbami, navyše zo zábavných tvarov budú mať radosť predovšetkým decká. Snáď ich to povzbudí k tomu, aby neodmietali zeleninu a s chuťou sa pustili do niečoho, nad čím by možno inak ohŕňali nosom. Inak, spojenie sladkastej tekvice a kyslej cvikle so zálievkou možno nie je prvo plánovo pochopiteľné, ale garantujem, že keď sa do nich pustíte, predsudky pôjdu bokom a budete sa oblizovať za ušami. A ešte raz musím zdôrazniť, nech vám ani na sekundu nenapadne odhodiť zbytky z vykrajovania zeleniny do koša. Pekné tvary dajte dôležitým hosťom a zvyšok si nechajte pre seba! 

Grilovaná bravčová panenka s fazuľovými strukmi a cvikľou

Jeden z obedov, ktorými sme sa kŕmili s maminou pri jej tohto týždňovej návšteve, bola táto jednoduchá a hlavne rýchlo pripravená panenka. Času nebolo nazvyš, preto tráviť pol dňa nad sporákom neprichádzalo do úvahy. Panenke veľa netreba, je to jemné mäso, ktoré, keď sa spáruje s vhodnými koreninami a lahodnou prílohou, poteší nejedného stravníka. Ó, príloha, to bola delikatesa z domácej záhrady starej mamy. Poctivo vypestovaná cvikla a fazuľové lusky - ochutiť, opiecť či povariť, vysypať na tanier a tramtadadááá, dobrú chuť, ďakujem.

Na grilovanú panenku:

• bravčovú panenku na malé stejky
• mletý koriander
• mletú údenú papriku
• trochu kvalitného oleja
• trochu mletého korenia 4 farieb
• worchestrovú omáčku podľa chuti
• trochu limetkovej šťavy
• niekoľko strúčikov cesnaku

Zelenina:

• 2 malé červené repy (alebo jednu obrovskú)
• 1-2 PL balzamikového octu
• trochu raráškovho korenia
• mletú červenú papriku
• trochu sladkej čili omáčky
• granulovaný cesnak
• jednu dve hrste fazuľových strukov

Panenku umyjeme, zbavíme prípadných blán a nakrájame na asi 1 cm hrubé stejky. Ochutíme koriandrom, paprikou, olejom, korením, worchestrom, šťavou z limetky a prelisovaným cesnakom. Dobre premiešame a na rozpálenej grilovacej panvici z oboch strán grilujeme, kým mäso nie je zvnútra hotové a na povrchu sa nevytvorí charakteristická vzorka. 

Cviklu ošúpeme a nakrájame na tenké plátky. Vo výpeku z panenky ju sprudka orestujeme, ochutíme octom, korením, paprikou, čili a cesnakom. Po chvíli možno pridať aj umyté a "fúzov" zbavené fazuľové struky. Stačí ich však aj uvariť v osolenej vode. Keď sú na skus, umiestnime ich do studenej vody, aby si zachovali peknú zelenú farbu. Zeleninu opekáme a v prípade potreby podlejeme trochou vody, aby sa nepripálila.

{Iný tip na prípravu strukov: deň predtým sme ich mali ako prílohu k opekaným kuracím stehnám - vo woku vo výpeku z mäsa ich opečieme ochutené údenou paprikou, cesnakom, talianskym korením a sladkou čili omáčkou}.

Mimochodom, ak by vás to zaujímalo, obed putoval do prenosných misiek, pretože sme si ho so sebou brali na návštevu brnenskej ZOO. Vedeli sme, že to bude výlet hádam na pol dňa, preto bolo treba sa na to patrične prichystať. Rozhodne je lepšie mať takto zásoby po ruke, ako sa spoliehať na reštauračné zariadenia, kde neviete, či ich ponuka bude podľa vášho gusta (to je ten menší problém) a v prijateľných finančných medziach (to už je bod k zamysleniu sa). Ak by ste teda mali nejaký voľný čas a roztatárené decká za chrbtom, určite ich tam vezmite. Alebo vlastne, ani nemusíte spadať do tak nízkej vekovej kategórie. Určite sa tam nájde niečo zaujímavé pre kohokoľvek.    

Rezance, tekvice, dipy - stokrát inak

Čože, nieeee?! Kalendár ma skalopevne presviedča, že je september, leto nebude, trhni si nohou! S tým sa len ťažko zmierim, veď žiadne nebolo! Nie, nesnažte sa mi nahovoriť opak, boli snáď dva víkendy, ktoré by som mohla s prižmúrením oka označiť za horúce. Potrebujem čerstvú zeleninu, prešpikovanú vitamínmi zo slnka, samotné Déčko do môjho bledého tela (ktoré je aktuálne asi najopálenejšie za celý môj život), priehrštie paradajok, baklažánov a čo ja viem čoho ešte. Dobre, teším sa na tekvicovú sezónu (akurát dnes som si domov dotrepala hneď tri druhy - čoskoro sa na jednu asi zmením sama), ale práve tú som si často dopriala aj v priebehu leta. Ako sa presvedčíte za okamih na vlastné oči. Dnešný príspevok nebude o konkrétnom recepte, je skôr prehliadkou mojich misiek, ktoré sa síce niekedy podobajú ako vajce vajcu, v samej podstate sú vždy v niečom iné. Siaham po rôznych koreninách, bylinkách, iných druhoch hummusu, ktoré sa mi dostanú pod ruku a tak podobne. Odkedy som dostala ručný špiralizér, strúham všetko, čo má len trochu vhodný tvar a pchám do neho od mrkvy cez cuketu naposledy aj cviklu. Veď uvidíte..

Klasický hummus (Lidl - orient týždeň), pečený patizón, sušené paradajky, vajcia.

Rezance z mrkvy a červenej repy na balzamikovom octe a chilli omáčke, >>hummus s čiernymi olivami<< (Lidl).

Pečený batát, grilované paradajky, 250 g jemného tvarohu a trocha gréckeho jogurtu.

Pečená Hokkaido tekvica, žltá a červená cibuľa, jemný tvaroh, sušené paradajky. 

Špagetová tekvica, mrkvové rezance s korením na grilovanú zeleninu, worchestrovou omáčkou a cesnakom, hummus s paradajkami a bazalkou (Lidl).

Pečená tekvica Hokkaido, grilované paradajky, mrkvové rezance - všetko s kari korením a škoricou; hummus s paradajkami a bazalkou. 

Hermelín pečený v alobale s talianskym a provensálskym korením, mrkvové rezance s worchestrovou omáčkou a talianskym korením, pikantná slivková omáčka (nie, nie je to kečup).

Nuž, to bola len veľmi malá ukážka toho, ako sa stravujem bežne, ale nestojí to za jeden samostatný príspevok. Zložku s nepublikovanými fotografiami mám naplnenú na prasknutie, pretože je to už poriadne dlhá doba od posledných "bleskoviek z kuchyne". Jedná sa najmä o tradičné raňajkové misky s jogurtom a kopcom ovocia či takto ladené bentó pokrmy. Akosi sa však nemám k tomu túto rubriku doplniť, respektíve, doteraz boli recepty, ktoré si samostatné miesto na blogu zaslúžili a preto dostali prednosť. Ale ak prahnete po tom, aby sa tu podobný článok objavil, možno prekonám svoje hnusné lenivé ja a niečo spískam. Dajte vedieť!