Šalát s Pak Choi, cícerom, avokádom a pistáciovým pestom

Priatelia, prepáčte, naozaj nejem každý deň to isté! (Dobre, iba takmer každý..). Toto nie je rovnaký šalát, ktorý ste mali možnosť vidieť už >>včera<<. Spoločným menovateľom je síce korenený cícer a avokádo (a paradajka, ale to nepočítajme..), hlavnou hviezdou programu je v tomto prípade bazalkové pistáciové pesto! Musela som vám ho už konečne vpašovať do nejakého receptu, pretože ma škrelo, že ste ukrátení o niečo tak primitívne, ale zato famózne. Na snímkach je už moja tretia! dávka a to teda o niečom svedčí.
Do klasického pesta sa pridávajú píniové oriešky, ale priznajme si, kto ich má bežne v zásobe? Frekventovanejšie sú iné druhy a s nadchádzajúcim sviatočným obdobím si už pomaly vytvárame zásoby suchých plodov (nehovorte mi, že nie). Takže mierne slané a chuťou veľmi charakteristické pistácie nebudú až takou nedosiahnuteľnou voľbou. To sa obyčajné bazalkové pesto okamžite stáva pohladením pre jazyk, naviac, ak prihodíme dnu ešte trochu kelu, zvýšime nielen aromatický rozmer, ale i vitamínový podiel. Áno, táto tretia verzia obsahuje aj trochu kelovej zložky, pretože som svoju bazalku poriadne preriedila, tak nech trochu doplní objem. Ale vôbec to nebola "z núdze cnosť", v lete som pripravovala čiste >>kelové pesto<<, ktoré patrí medzi moje obľúbené, preto som vedela, že toto spojenie zafunguje ako kúzlo.
Nuž a zelenej nikdy nie je dosť, obzvlášť teraz, keď jej už v prírode príliš veľa nevidieť, pretože ju nahradili všetky tie odtiene hnedej, žltej, oranžovej červenej až purpurovej.. Preto je základom pokrmu u mňa klasický hlávkový šalát, doplnený dusenou brokolicou, avokádom a Pak Choi kapustou, s ktorou ešte stále trochu experimentujem. Už som ju piekla, tentokrát iba blanšírovala. Myslím, že druhý menovaný spôsob prípravy je lepší vzhľadom k tomu, že aj konce jej listov ostanú zelené a nespečú sa, avšak postráda to nejakú výraznejšiu chuť, ktorú rúra prirodzene zabezpečí. Preto je dôležitým krokom po krátkom varení kapustu výrazne ochutiť, aby to uspokojilo aj jedincov, ktorí nie sú prílišnými nadšencami čistých zeleninových chutí (čo mne osobne nevadí, skôr to vítam).
O chrumkavom cícere som sa už zmieňovala, použila som zbytky z toho predošlého, takže mrknite na recept, neodporúčam ho vynechávať! Jednak zaručí pridanie ďalšej štruktúry (a viete ako je to so mnou a vrstvami zložiek v podobných jedlách), po druhé, rôzne strukoviny nám odborníci a poradcovia diktujú zaraďovať do jedál čo najčastejšie. Niektoré ich rady nie sú úplne márne a je fajn si vybrať tie, ktoré fungujú a držať sa ich.
Výborným osviežením je ľahká citrónová zálievka, ktorú používam vlastne takmer vždy, keď si nie som istá, aké koreniny by celý chod vhodne spojili do jedného celku. Prinesie vítanú čerstvosť a kyslosť, aby to skutočne bolo všetko z palety, ktorú pomocou jazyka vnímame.
Neostáva teda už nič iné, iba naložiť všetko do jednej veľkej misy, bez zábran náhodne na celý povrch rozmiestniť kôpky pesta a potom negustiózne zmiešať do jednej veľkej neurčitej masy. Konzumovať kopcovitými vidličkami alebo rovno naberačkou, nech to do nás padá čo najrýchlejšie. Hoci.. asi by bolo lepšie si to vychutnať pomaly, sústo za sústom. Ale kto má takú vôľu?

Pistáciové pesto:

• 2 šálky čerstvej bazalky
• 1 šálka spareného kelu
• ¼ - ⅓ šálky pistácií (v tomto prípade sú dobré i solené, ale preferujem natural, slanosť tak môžeme regulovať)
• malý strúčik cesnaku
• 1-2 PL kvalitného olivového oleja (prípadne viac, ak je pesto príliš husté)
• 2 ČL citrónovej šťavy 
• štipku soli a korenie podľa chuti
• trochu paprikových vločiek, ak máme radi pikantné 

Na dokončenie:

• niekoľko listov hlávkového šalátu
• šťavu z citrónu + 1 ČL oleja + soľ a korenie + údenú papriku + granulovaný cesnak na zálievku
• 1 paradajku
• avokádo
• kapustu Pak Choi (udusenú, upečenú, blanšírovanú..)
• niekoľko uvarených ružičiek brokolice
• zo dve hrste pečeného koreneného cíceru
• mletý koriander a iné pochutiny na záverečné posypanie

Do vysokej nádoby vložíme bazalkové a kelové listy, pridáme pistácie, cesnak, zalejeme olejom, citrónovou šťavou a ochutíme koreninami podľa vlastného uváženia, napríklad soľou, mletým čiernym a paprikovými vločkami. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmixujeme na hladkú pastu. Konzistenciu regulujeme pridaním oleja prípadne vody. 

Zostavíme šalát: na tanier uložíme šalátové listy, prelejeme zálievkou, pridáme brokolicu, Pak Choi, cícer, avokádo, kolieska paradajky, posypeme koreninami a pokropíme šťavou z citrónu navyše. Doplníme extrémne bohatou dávkou pesta a ak nepotrebujeme, aby jedlo vypadalo esteticky, všetku zeleninu nakrájame vopred na malé kúsky a zamiešame, aby sa spojili s pestom do jedného celku 🤣. 

Dúfam, že som vás týmito šalátovými príspevkami neodradila, sľubujem, že najbližšie si už dáme niečo z iného súdka, tak so mnou majte strpenie. Ale viete, ako to chodí. Keď ste samostatná jednotka a naviac notorický plánovač, uvaríte na jeden šup väčšie množstvo jedla a potom ho musíte skonzumovať. Takže to niekoľko dní môže vypadať stereotypne. Ale na druhej strane nie, pretože, ako ste práve mali možnosť vidieť, stačí pár malých obmien a hneď získate nový pokrm. Treba byť šetrný, ono sa takéto varenie vyplatí jednak časovo a po druhé i finančne. Hlavne, nech vám ani vo sne nenapadne nejaké zvyšky vyhadzovať! To ich radšej pošlite mne 🤣. 

Buddha Bowl: Plnený falafel, Pak Choi, mrkvové hranolky a pistáciové pesto

Tentokrát sa ani tak nejedná o recept, ale o inšpiráciu na jednu zaujímavú, dobrotami naplnenú misku, ktorú si môžete pripraviť v priebehu pár chvíľ, keď nestíhate a máte nejaké tie zbytky a zásoby v chladničke či mrazničke. Podobné taniere sa významnou mierou podieľajú na skladbe môjho jedálnička, niekoľkokrát do týždňa napchám do prenosnej nádoby čerstvú i varenú a pečenú zeleninu, prihodím bielkovinový zdroj, niekedy dip či omáčku na spestrenie a vec je vybavená, všetko nachystané, poďme pracovať. No.. Keby to bolo také ružové.. Dobre, priznávam, po práci strávim prípravami tak pol až celú hodinku v kuchyni, ale to len preto, lebo večne špekulujem nad tým, ktorú misku použiť, aby bola čo najmenšia a ja som neťahala v kabelke pol domácnosti. A najväčším žrútom času je aranžovanie a fotenie jedla. Čo by som pre vás neurobila, všakže? Ale inak sú tieto pokrmy nenáročné a pritom tak vďačné, pretože v jednom chode do seba dostaneme široké spektrum látok, živín, vitamínov a minerálov.
Rozoberme si to teda podrobnejšie. Víkend obetujme väčšiemu vareniu a pripravme si domáce falafely, čiže guľôčky zo strukovín: najčastejšie z cíceru, ale ja som si zamilovala najviac šošovicové. Mám na ne už niekoľko receptov, do pozornosti však dávam tento na >>plnené cheddarom<<, ktoré sú prítomné na fotkách nižšie! Hmmm, syr 🧀🧀..
Postupujme systematicky - falafely máme vytiahnuté, ak sú z mrazničky, do obeda sa stihnú rozmraziť. Následne si upečieme zeleninu. Napríklad mrkvové hranolky a Pak Choi kapustu. Stačí zvoliť koreniny (údenú papriku, granulovaný cesnak, sójovú omáčku, bylinkovú soľ, balzamikový ocot), nakrájať, rozložiť na plech a piecť do mäkka.
Och, a keď už sme pri tom, prihoďme do rúry aj niekoľko celých strúčikov cesnaku v šupke, v tejto forme sú extra sladké, jemnučké a krémové. Prirodzene skaramelizujú a je to skutočne lahôdka.
Ďalším krokom je zapojiť do pokrmu čerstvú a/alebo sterilizovanú zeleninu, kde odporúčam riadiť sa sezónou a vlastnými chuťovými bunkami. Prihoďte čo máte v komore, v zaváraninových pohároch, prípadne v mrazených sáčkoch. Na tom nezáleží. Hlavne, aby to bolo podľa vášho gusta. A ak budete chcieť byť extra hraví a originálni, vyformujte ju do veselých tvarov. Moje reďkovky sú očividne superstars! 🤣 Naviac, také olivy pridajú vítanú slanosť a oživenie misky. Hlavne, ak sú plnené lososovou pastou (hoci priznávam, príliš ju tam necítiť. Vlastne vôbec 😅).
V neposlednom rade, môže sa stať, že i na prvý pohľad natrieskanej miske predsa len niečo chýba, niečo s patričným šmrncom, akási čerešnička na koniec. Všetko sa razom zmení pridaním omáčky, dipu, dresingu.. proste niečoho aromatického, chuťovo výrazného. Možností je hneď niekoľko, ale momentálne hlasujem za famózne domáce bazalkové pesto s pistáciami! Bol by záujem o recept?
Oslavné fanfáry! Už len dekoračný element: pridáme čerstvé bylinky na ozdobu a podávame! Buddha Bowl, čiže miska naplnená a vypuklá ako bruško spokojného Buddhu je k dispozícii na dekonštrukciu a konzumáciu 🤣.

Keďže vieme ako to chodí a nežijeme v ideálnom svete, ponúkam vám i pohľad do zákulisia. Ako spomínam snáď v každom druhom článku, moje kreácie v prevažnej väčšine z nazdobených tanierov a misiek putujú rovno do prenosných nádob, pretože ich ťahám do práce, aby som mala čo na obed. V praxi to teda vypadá nejak takto, hľa, bentó boxy:

Čo vy? Ste tiež z tých, čo večne plánujú, chystajú dopredu alebo všetko nechávate na osud a náhodu, stravujete sa v jedálňach a reštauračných zariadeniach? Alebo dokonca máte možnosť využívať plný komfort pohodlia domova? Píšte, umieram zvedavosťou! Niekedy si v tomto pripadám fakt strelená, všade kam sa u nás pozrieš nejaká miska a krabička, tak zisťujem, či som jediná postihnutá..

Majte sa krásne a pekný zvyšok týždňa! Máme to pekne v polke, tak tých pár dní už snáď nejako vydržíme..

Šalát s pečenou Pak Choi kapustou, avokádom a maslovou tekvicou

Je vidieť, že sa reťazce snažia zaujať zákazníka, vymýšľajú rôzne tematické týždne (už nielen Lidl, ale i Kaufland, Tesco a podobne..), prinášajú nám novinky (rekonštrukcie - ten, ktorý mám najbližšie už pol roka renovujú, prestavujú, organizujú, modernizujú, pribudli samoobslužné pokladne.. a nikdy sa tam nedá vyznať 😅). A tak na pultoch vidím potraviny a produkty, ktoré som predtým mohla zahliadnuť iba na internete. Som za to vďačná. Ako experimentátor sa neváham púšťať do čudných a exotických vecí, trendov, ktoré vládnu v online prostredí. Možno na to idem zoširoka, ale podstatou tohto bľabotania je fakt, že som do kuchyne prepašovala opäť jednu zeleninu, aby si odkrútila svoju premiéru. Pak Choi!
Nebojte sa, nie je to nijaká čínska nadávka (aspoň dúfam), ale druh kapusty, ktorá je síce drobnejšieho vzrastu, ale náramne dobre sa vyníma na všetkých tých fotkách. A keď už som sa teda ponorila do vôd ďalekého východu, tak s plnou parádou. Vzala som si na vyskúšanie aj ustricovú a rybiu omáčku. Používajú sa takmer v každom správnom ázijskom pokrme a ja som si nemohla predstaviť, ako asi chutia. Prvá mala tú česť zaúradovať ustricová. Je hustá ako sirup, dobre priľne k povrchu, takže som ju mohla natrieť na listy kapusty a tak ju šupnúť do rúry. Je dosť podobná sójovej, nebadala som nijaký náznak "morských potvor", hoci ustrice som v živote nekoštovala, takže nemám s čím porovnávať. Áno, je pomerne slaná, preto by som ju pridávala opatrne. Viac neviem, ako ju popísať, toto mi nikdy príliš nešlo. V každom prípade, tieto dve suroviny vytvorili celkom ladiaci pár a boli veľkým prínosom do mojej zeleninovej misy.
Čo sa ostatných komponentov týka, predstavme si ich. Keďže fičím na jesennej vlne, snáď ste si nemysleli, že sa to zaobíde bez nejakej tekvice. Maslová je tiež jedna z mojich obľúbených a tak pár prstencov putovalo na plech. Tento raz som ako hlavnú koreninu nezvolila škoricu, ale výdatnú dávku cesnaku a korenia na grilovanú zeleninu. Pre zmenu a nech sa to príliš nebije s Pak Choi.
Okrem tepelne upravených jedincov som zaháňala hlad hlávkovým šalátom, čerstvou mrkvou a reďkovkou a predovšetkým avokádom! Správne dozreté je u mňa vrcholom blaženosti a vždy mám nesmiernu radosť, keď mám to šťastie zakomponovať ho do obedových výtvorov.

• 1 kus kapusty Pak Choi
• 1 PL ustricovej omáčky
• granulovaný cesnak a korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti
• niekoľko koliesok maslovej tekvice
• trochu oleja (z vlašských orechov)
• dokonale zrelé avokádo
• 1 mrkvu
• niekoľko červených reďkoviek
• niekoľko veľkých listov hlávkového šalátu
• citrónovú šťavu podľa chuti

Kapustu prekrojíme na polku a z oboch strán natrieme ustricovou omáčkou. Tekvicu nakrájame na kolieska a zeleninu rozložíme sa plech s papierom na pečenie (Pak Choi reznou stranou nadol). Ochutíme cesnakom a korením a pokropíme olejom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na takých 15-20 minút, kým nie sú mäkké. 

Vo veľkej mise premiešame hlávkový šalát s koreninami, olejom, citrónovou šťavou a kvapkou ustricovej omáčky. Navrch rozložíme upečenú kapustu a tekvicu, pokrájané reďkovky a ak máme trpezlivosť, z mrkvy a avokáda vytvoríme ružičky. Servírujeme, kým je tekvica a kapusta ešte teplá, ale tento šalát je vhodný aj za studena, výborne sa hodí zabaliť ho do práce či školy. 

Ázijská a orientálna kuchyňa boli vždy podľa môjho gusta, preto asi nemusím zdôrazňovať, že jazyk i žalúdok boli absolútne spokojní. Pre niekoho možno bude omáčka trochu šokom, hlavne, ak na takú exotiku nie ste zvyknutí, ale má v sebe niečo z klasickej sójovej i worchestrovej. Mali by ste jej dať šancu a okúsiť ju napríklad v tomto recepte. Mimochodom, tento síce obsahuje tekvicu, ale nie je natoľko extravagantný, aby sa mohol označiť štítkom #Šialených tekvicových receptov. Alebo máte iný názor? Pripadá vám divný? Napíšte, čo si o tom myslíte!

Fialový šalát s balzamikovou redukciou a šampiňónmi

Zrejme ste postrehli, že teraz celkom fičím na >>červenej repe<<, >>červenej kapuste<< a dokonca na ich >>kombinácii<<. Kedže sa mi na balkóne ocitli obe suroviny, zamestnávala som svoj mozog myšlienkou opäť ich spojiť. Napokon prečo nie? Je to podarené duo, dopĺňajú sa nielen chuťou, ale i farbou. K cvikli okrem iného pasuje aj balzamikový ocot, siaham po ňom i pri zálievke na šalát a tak nebolo o čom dlho špekulovať. Na vyššiu úroveň však tento šalát posúva redukcia octu, inými slovami hustý, sirupový výťažok, ktorý vzniká varením balzamika. Príjemným prekvapením sú maličké šampiňóny, kde tu vykúkajúce pomedzi kapustu a kúsky repy. Je síce ťažšie ich nájsť, keďže ocot ich zafarbí takmer do čierna, ale na jazyku ich spoznáte. A to je to hlavné. Takže: esteticky je to jedna veľká jednoliata neforemná masa, po chuťovej stránke dokonalé pohladenie. Mimochodom, mala som v pláne pridať k zelenine mäkký kozí alebo balkánsky syr, napokon som na to úplne zabudla. Nenapadlo mi to zrejme jednak preto, lebo už pri ochutnávaní som zistila, že tomu nič nechýba a po druhé, ani by mi nestačila misa. Naložila som ju do prasknutia a o pár obedov mám postarané. Odporúčam šalát nechať pár hodín, najlepšie do druhého dňa, odležať, aby kapusta stihla nasiaknuť zálievkou a trochu zmäkla. No a natárala som toho už neúrekom, poďme do varenia!

• 2 veľké červené repy 
  
• trochu masla
• sušený tymián
• bylinkovú soľ
• 1 veľkú konzervu baby šampiňónov
• 2 veľké strúčiky cesnaku
• 1 ČL sladkej čili omáčky
• 1 hrnček balzamikového octu
• ½ menšej červenej kapusty
• {100 g mäkkého kozieho, Balkánskeho alebo iného chuťovo výrazného syra }

Repu uložíme na alobal, obložíme maslom, posypeme tymiánom a bylinkovou soľou, zvinieme do balíčka a vo vyhriatej rúre pečieme 40-45 minút, kým nie je mäkká. Necháme vychladnúť. 

Na troche masla v panvici orestujeme šampiňóny a plátky cesnaku, kým jemne nechytia farbu. Odložíme nabok a pripravíme redukciu. Do rajnice nalejeme ocot, pridáme čili omáčku a privedieme k varu. Na miernom plameni varíme, kým sa objem nezredukuje na tretinu pôvodného množstva (8-10 minút) a nadobudne hustú, sirupovú konzistenciu. Do redukcie zamiešame šampiňóny. 

Upečenú cvikľu ošúpeme, nakrájame na osminy (či iné zlomky) a vložíme do hlbokej misy. Pridáme kapustu nakrájanú na tenké rezance a všetko zalejeme balzamikovo-šampiňónovou zmesou. Ideálne necháme pár hodín odpočívať a podávame znovu ohriate alebo aspoň pri izbovej teplote. Ak chceme, až na záver posypeme rozdrobeným syrom.

Dúfam, že vás táto fialová/purpurová bomba zaujala, niečo ľahšie pred typickým sviatočným obžerstvom príde vhod. Veru veru, už len párkrát sa vyspíme a toľko očakávané a omieľané dni pokoja a mieru (ako vážne?) budú konečne tu. Snáď ste zlatú nedeľu venovali príjemnejším veciam, ako zhonu, stresu a snahe dohnať zameškané (na druhej strane, mnohí si určite povedia, že ešte času dosť..) a oddýchli si. Želám pevné nervy do nového týždňa a dovidenia do ďalšieho článku!

"Stejky" z červenej kapusty {Red cabbage steaks}

Piekla som veru už všelijakú zeleninu, ale šupnúť len tak do rúry kapustu mi ešte nikdy nenapadlo. Na internete však dnes nájdete úplne všetko a i tento nápad pochádza z útrob siete. Chystala som sa naň až príliš dlho, ani neviem, prečo som toľko otáľala. Zrejme som vždy našla niečo, o čom som bola presvedčená, že vás viac chytí za srdce. Škoda, pretože toto bola opäť vydarená akcia, nenáročná ako na prípravu, tak použité suroviny. Prezentácia (ako inak) pokrivkáva, preto mi (znovu) odpustite nevydarené fotky.

• ½-¾ malej kapusty 
• balzamikový ocot podľa potreby
• pár lyžičiek sladkej čili omáčky
• granulovaný cesnak
• niekoľko plátkov masla
• 100 g chrenovej cícerovej pomazánky

Kapustu nakrájame pozdĺž hlúbika na hrubé plátky. Tie uložíme na plech s papierom na pečenie, pokropíme octom a čili omáčkou, posypeme cesnakom a obložíme maslom. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 30-40 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavé stejky chceme. Nezabudneme aspoň raz obrátiť a hotové servírujeme napríklad s cícerovou pomazánkou (v príchuti chrenu).

Ako ste vy využili tretiu adventnú nedeľu? Keď človek pozrel von oknom, akoby bol začiatok októbra, vonku veľké a husté kvapky, príroda si zase z nás uťahuje. Sneh a zimu nemám rada, ale dážď v decembri je mi vyslovene odporný. Takto to bola iba papučová kultúra a minimum produktívnej činnosti. Aj na vás to vplýva podobne?

Kaki tekvicový šalát s kapustou

Že ma rôzne jesenné šaláty ešte neprestali baviť je zrejmé. Dokonca som sa vnútorne vysporiadala aj s faktom konzumovať ovocie na obed a ešte k tomu v kombinácii so zeleninou. To sa človeku potom naskytajú oveľa väčšie možnosti ako jednoducho a chutne pripraviť sýty šalát, ktorý je potešením i pre oko, nehovoriac o žalúdku. A tak tu máme ďalší do zbierky. Trochu exotický, kvôli kaki ovociu, ale uznajte, je to plodina už pomaly udomácnená i v našich končinách, v tomto ročnom období nechýba na pultoch reťazcov a ja sa naň vždy nesmierne teším. Preto bolo iba otázkou času, kedy som pozbierala odvahu a vychutnala si ho nasledovným spôsobom:

• 1/2 veľkej tekvice Hokkaido
• trochu masla
• 1 ČL škorice
• 1/2 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• Zálievka:
• 1/3 hrnčeka jablčného octu
• 2 kopcovité ČL dijónskej horčice
• 1 ČL oleja z vlašských orechov
• 1/2 ČL sladkej čili omáčky
• štipku bylinkovej soli
• 2 veľké listy červenej kapusty
• jadierka z použitej tekvice + trochu masla + štipku údenej papriky
• 1 veľké kaki  

Hokkaido umyjeme (šúpať netreba), vydlabeme a jadro zatiaľ necháme bokom. Tekvicu nakrájame na kocky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a posypeme škoricou, paprikou a cesnakom. Obložíme maslom a do vyhriatej rúry dáme piecť na 15-20 minút, kým Hokkaido nie je mäkká. 

Do rajnice vlejeme ocot, čili omáčku, olej a horčicu. Poriadne premiešame, necháme pár minút vrieť a potom odstavíme zo sporáka. 

Odložené jadierka zbavíme prebytočnej dužiny a všetkého ostatného slizkého, poriadne ich očistíme a vyutierame do sucha. Na troške masla v panvici opečieme, ochutené údenou paprikou, kým nie sú zlatohnedé. 

Na záver zostavíme šalát: do veľkej misy preložíme hotovú tekvicu, pridáme kapustu nakrájanú na tenké rezančeky, zalejeme zálievkou a dobre premiešame. Prisypeme jadierka a kaki nakrájané na kocky, opäť zľahka prepracujeme a necháme odležať, ideálne do druhého dňa, kým kapusta nasiakne tekutinou a zmäkne. Podávame najlepšie aspoň trochu teplé alebo izbovej teploty.

Mamine sa nepáčilo, že do šalátu šli tekvicové jadierka rovno aj so šupkou. Mne to nevadilo, pohrýzla som, aspoň to bolo príjemne chrumkavé (naviac, odležaním v zálievke trochu zmäkli), ale aj by vám to rovnako prekážalo, použite tekvicové jadierka už vylúpané a tiež ich môžete opiecť na panvici a ochutiť podľa ľubovôle. Rozhodne by som ich nevynechávala, pretože pridajú do šalátu inú štruktúru. K mäkučkej tekvici a kaki sa chrumkavé elementy v podobe kapusty a semienok bezpochyby hodia. A vyladené je to aj čo sa chuti týka: sladké ovocie a Hokkaido verzus kyslá horčičná zálievka, to je win-win situácia!

Fialový šalát: vejáriky z červenej repy / Hasselback beets

Je smiešne, že repe i kapuste použitým v tomto recepte sa hovorí červená, napriek tomu je vlastne tento šalát fialový. Ale čo už, mnohokrát sú rôzne názvy zavádzajúce a mätúce, s tým nič neurobíme. Čo však spraviť môžeme, je toto výborné jedlo, ktoré pozoruhodne vypadá a ešte lepšie chutí. Cvikľa narezaná na vejáriky vypadá pôsobivo a tak sa v prvom rade najedia oči a až potom žalúdok. A ten veru poriadne, veď si len predstavte, koľko vitamínov iba za pomoci pár surovín dostaneme do tela. Do nevľúdneho počasia priam stvorené, preto už neotáľajte a chopte sa zástery. Radšej, pretože cvikľa fest farbí a nechcete si na svojom oblečení zanechať impresionistické diela.

• 2 červené repy 
• 1-2 ČL sušeného tymianu
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 2 PL balzamikového octu
• trochu cesnakového oleja
• 3 listy červenej kapusty
• Zálievka
• 2 PL citrónovej šťavy
• 1 PL cesnakového olej
• štipku bylinkovej soli

Repy ošúpeme a ostrým nožom urobíme priečne zárezy, hlboké, ale tak aby sme ich celkom neprekrojili. Uložíme na alobal a pokropíme olejom a octom, posypeme cesnakom a tymianom a zvinieme do balíčka. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 45-50 minút. Alobal potom roztvoríme a necháme povrch ešte dopiecť na ďalších 20-25 minút. Kontrolujeme, aby cvikľa neprihorela!

Šalát pripravíme nasledovne: umyjeme kapustové listy a nakrájame ich na tenké prúžky. Umiestnime do misy, prelejeme olejom, šťavou z citrónu, osolíme a rukami dobre pomasírujeme. Kapusta takto nasiakne viac vlhkosti a zmäkne. Keď je repa hotová, preložíme ju na kôpku šalátu a podávame!

Haha, na tých fotkách to vypadá celkom ako nejaká údená šunka, nemyslíte? Možno by ste tým oklamali zarytého nepriateľa zeleniny, ktovie. Ale som presvedčená, že i on by si na tejto lahodnej repe pochutil. Je príjemne sladko-kyslá, mäkká, ale nie tak, že by sa rozpadala, preto môžete spokojne chrumkať a ak k tomu budete ujedať priehrštia kapusty, od zajkov už nebudete mať ďaleko. Čo nie je chyba, všakže, netreba do seba stále tlačiť nejaké mäso i keď, uznávam ani ním nepohrdnem a ak sa všetko vydarí, aj na to čoskoro príde recept. Tak si to nenechajte ujsť a zatiaľ dovidenia!

Šalát jesennej žatvy s trhanou bravčovou panenkou

Na rozdiel od včerajších troj surovinových >>gaštanových muffinov<< to dnes bude na ingrediencie trochu náročnejšie, zoznam však nie je až taký dlhý, aby to na prvý pohľad vypadalo úplne odstrašujúco. Hlavne sa opakujú, takže pri zostavovaní šalátu a ochutení mäsa jednotlivé zložky spolu nesúperia a vytvárajú harmonický celok. Čo je to tá trhaná panenka? Už som na blogu publikovala recept (a asi nie jeden) na prípravu dlho a pomaly pečeného mäsa, ktorého podstatou je docieliť, aby jeho svalovina bola natoľko mäkká a poddajná, že ju napokon možno vidličkou oddeľovať až na jednotlivé vlákna. Možno si poviete, že je škoda takýmto útrapám podrobovať práve panenku, ktorej na vyhotovenie veľa netreba, no tento fakt vieme s výhodou uplatniť aj tu. Namiesto toho, aby sa mäso dusilo povedzme 4 hodiny mu ku kýženému efektu postačia dve. A vy sa popritom môžete venovať iným veciam, napríklad prípravou šalátu zloženého z darov jesennej prírody (a ďalším iným jedlám na celý týždeň.. načo variť v malom, no nie?).

Trhaná bravčová panenka:

• 1 celý kus panenky
• 1 veľkú cibuľu
• trochu soli
• trochu mletého korenia 4 farieb
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1/2 hrnčeka jablčného octu
• 1-2 hrnčeky vody/vývaru
• 1/2 ČL škorice
• 1/4 ČL mletého muškátového orieška
• pár kvapiek pálivej omáčky (typu sriracha) 

Šalát:

• niekoľko listov červenej kapusty
• 1 jablko
• 1/3-1/2 šalátovej uhorky
• Dressing:
• 2 PL oleja z vlašských orechov
• 1-2 PL jablčného octu
• 1 kopcovitá PL dijónskej horčice
• štipku soli a korenia

Panenku umyjeme, odblaníme a v miske ochutíme soľou, korením, cesnakom, škoricou, muškátovým orieškom, pálivou omáčkou a zalejeme octom. Poriadne premiešame v zmesi a na rozpálenej panvici ju zo všetkých strán sprudka opečieme. Mäso preložíme do pripraveného pekáča. Cibuľu nakrájame na mesiačiky a vo výpeku v panvici osmažíme. Pridáme k panenke, podlejeme vodou a zvyškom marinády tak, aby bola zakrytá tekutinou a dáme do vyhriatej rúry piecť na 2 - 2 1/2 hodiny. Priebežne ju niekoľkokrát otočíme a sledujeme, aby sa zvrchu príliš nepripaľovala.

Kapustu, jablko i uhorku umyjeme, nakrájame na tenké rezančeky/polmesiace/kolieska a vložíme do veľkej misy. Dressing pripravíme zmiešaním oleja, octu, horčice, soli a korenia a vlejeme ho k šalátu. Svedomito premiešame a necháme odstáť, nech sa prepojí chuť, kým sa robí mäso. 

Panenku preložíme na dosku a vidličkami oddeľujeme vlákna smerom od seba. Takto natrhanú panenku pridáme k zelenine, prelejme zvyškom výpeku s cibuľou z pekáča a ešte raz všetky zložky zapracujeme do seba. Servírujeme do misiek ešte teplé V prípade, že jedlo hodláme konzumovať neskôr, odporúčam mäso uložiť do samostatnej nádoby, aby bolo možné ho ohriať a až potom doplniť do šalátu, ktorý je najlepší izbovej teploty. Och, a výborná vychytávka na záver: posypeme kúskami vlašských orechov alebo tekvicovými jadierkami. Dobrú chuť!

Veľmi som uvažovala nad tým pridať do šalátu aj pečenú tekvicu. Viac by už jeseňou kričať nemohol, napokon som odolala, pretože už z tohto množstva možno podávať tri plnohodnotné obedy. A ja varím výlučne pre seba, nie pre celú armádu (i keď niekedy mám pocit, že je to jedno a to isté). Preto ak máte v pláne kŕmiť viac hladných krkov, neváhajte a s pokojným svedomím ju pridajte! Bude to ešte farebnejšie, veselšie a bohatšie. Proste mňam!

Pečený králičí chrbát na rozmaríne s mrkvou

Tak a prišlo na druhý pokus čo sa mäsa zo zajaca týka. Po >>stehnách<< som podrobila pár hodinovej tortúre v rúre i jeho chrbát a dovolím si tvrdiť, že to dopadlo ešte lepšie (dá sa to vôbec? haha, nechvastaj sa) ako minule. Rozmarín sa osvedčil, preto som ho volila opäť, doplnok bol však v sladučkej mrkve dusenej spolu so zajacom a vo výbornom výpeku zabezpečenom cibuľou a čili omáčkou. Na zdokumentovanie sa nedostala ešte domáca sterilizovaná červená kapusta, ktorá je k pečenému králikovi viac-menej povinnosť. Takže ju nevynechajte!

Dve drevorubačské porcie:

• králičí chrbát s kosťou
• 1 veľkú cibuľu
• 4-5 strúčikov cesnaku
• trochu kokosového oleja
• 2-3 ČL sušeného rozmarínu
• 2 ČL provensálskych bylín
• 1 PL sladkej čili omáčky
• 1 ČL údenej papriky
• bylinkovú soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
• 2 veľké mrkvy
• červenú kyslú kapustu, k servírovaniu

Mäso umyjeme, vložíme do pekáča vystlaného alobalom a potretého vrstvou kokosového oleja. Zajaca z oboch strán ochutíme rozmarínom, provensálskymi bylinami, paprikou, soľou, korením a čili. Do pekáča rozložíme cibuľu nakrájanú na polmesiace a celé strúčiky cesnaku, navrch položíme ešte kopček tuku a alobal zvinieme do pevného balíčka. Podlejeme dostatkom vody a dáme do vyhriatej rúry piecť na hodinu. Po jej uplynutí balíček prevrátime a pečieme ďalšiu hodinu. Alobal roztvoríme a dnu umiestnime mrkvu nakrájanú na kolieska. V prípade potreby dolejeme ďalším množstvom vody a otvorené pečieme posledných 20-30 minút, kým povrch nie je chrumkavý, mäso sa poľahky oddeľuje od kosti a mrkva je udusená. Na záver servírujeme s kyslou kapustou a prípadne knedľou či lokšami. 

Budem sa opakovať ako podplatený papagáj, ale precízne pomalé pečenie s dostatkom vody je na dosiahnutie mäkkého, šťavnatého mäsa kľúčové. Všímate si tie krásne biele kusiská zajaca? Pokojne by som sa nebála predhodiť ich aj stravníkom, ktorí okrem kuraťa nič iné nepoznajú. Neprezraďte im pôvod a garantujem, že sa nebudú sťažovať. Dokonca si budú pýtať dupľu!