Fazuľou a šampiňónmi plnený batát

Sladké zemiaky si väčšinou pripravujem pečené, jednoduché, bez zbytočných príkras, namáčam ich do tvarohu, hummusu, pomazánky či >>arašidovej omáčky<< & >>po druhé<<, alebo samotného orieškového masla. Sú chutné samy o sebe, netreba ich ničím zvýrazňovať. Avšak, niekedy ma popadne nálada, respektíve nechám sa ovplyvniť internetom a zachce sa mi replikovať niektoré recepty, na ktoré narazím na svojich potulkách. Vezmem si inšpiráciu tu a tam, skombinujem do seba hneď niekoľko predpisov, upravím podľa dostupných surovín. Veď ako odolať tým báječným fotografiám, pri ktorých sa mi spúšťa Pavlovov reflex a ja poslintám celú klávesnicu. Dobre, moje výsledné snímky sú v porovnaní s inšpiračnými na zaplakanie a nesiahajú im ani po zamazaný tanier, ale to nič nemení na veci, že žalúdok krochká blahom a nevie sa nabažiť.
Tento raz som to poňala trochu rančersky až mexicky, pretože batát som plnila zmesou fazule a šampiňónov. Nemohla, samozrejme, chýbať syrová posýpka, ktorá všetky komponenty spája do jedného celku. Ono je to vlastne smiešne jednoduché. Osmažiť huby, pridať fazuľu, zmes doplniť paradajkami a kečupom, aby sme vytvorili základ omáčky a napchať ju do upečeného batátu. Navrch poprášiť syrom, vložiť späť do rúry a netrpezlivo prešľapovať pred dvierkami s očami na sekundovej ručičke, Kedy to už bude?! Obed hotový určite pod 30 minút, ak sme šikovní, zvládneme za 20. To sa hodí, hlavne, keď potrebujeme do žalúdka niečo okamžite! Naviac, nedá mi aspoň raz to nespomenúť: so zhoršujúcim sa počasím tento pokrm prichádza ako dar z nebies. Je výživný, bohatý a plnohodnotný, poriadne zahreje a ak pridáme trošku štipľavého, platí to dvojnásobne. Bohužiaľ, vypadá to tak, že po pár slnečných dňoch, ktoré ani náhodou nemožno nazvať babím letom, nastoľuje svoju vládu naplno pani Jeseň. Som presvedčená, že tým pádom tento recept oceníme a budeme sa môcť k nemu vracať v priebehu nasledujúcich pár mesiacov.

• 1 batát
• 4-5 čerstvých šampiňónov
• trochu masla
• 1 PL balzamikového octu
• 1 strúčik cesnaku
• 1 ČL čili omáčky
• 1 ČL dubákového korenia
• 1-2 PL kečupu
• ½ plechovky čiernej fazule
• 1 čerstvú paradajku
• 50 g cheddaru (alebo iného syra vhodného na strúhanie)
• petržlenovú vňať na ozdobu

Batát očistíme (netreba šúpať), prekrojíme na polovice, potrieme olejom a reznou stranou nadol uložíme na plech s papierom na pečenie. Popicháme vidličkou a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme asi 10-15 minút, kým batát nie je takmer celkom upečený a zvnútra mäkký. 

Medzitým pripravíme náplň. Šampiňóny očistíme a nakrájame na plátky. Vložíme do panvice s maslom a sprudka orestujeme, kým nepustia vlastnú šťavu. Ochutíme balzamikom, prelisovaným cesnakom, dubákovým korením a čili omáčkou. Dobre premiešame a necháme opekať, kým povrch mierne neskaramelizuje. Pridáme kečup, čiernu fazuľu a zmes necháme prehriať, nech sa všetky suroviny prepoja. Náplň preložíme do misky, pridáme paradajku pokrájanú na malé kúsky a vmiešame dnu aj trochu čerstvej petržlenovej vňate. 

Pečený sladký zemiak vyberieme, vnútro pozdĺžne nakrojíme a striedku trochu popučíme, aby sme uvoľnili miesto na plnku. Hubovo-fazuľovú zmes vložíme do vytvorenej priehlbiny, povrch posypeme syrom a batát vrátime na 5 minút späť do rúry, aby sa syr zapiekol. 

Hotový ho uložíme na tanier, ozdobíme petržlenom a ak nám zvýšila plnka, naservírujeme ju bokom. 

Prosím, ospravedlňte tieto fotky, myslela som si, že to bude vypadať lepšie, ale pri ich úprave som nebola schopná docieliť estetickejší výsledok. Syru som dávala málo, len na ilustráciu a aj tak pod ním nie je badateľná vrstva plnky. Budete si ju proste musieť domyslieť. Okrem toho, tie farby sú akési zvláštne.. ale čo čakám, svetelné podmienky už zase pôjdu do kelu, prirodzeného svetla si príliš neužijem, hlavne, keď budem variť až po príchode z práce. Preto bude najlepšie, ak sa presvedčíte na vlastnej koži, že tento plnený sladký zemiak je hotová delikatesa. Jeho chuť sa snúbi s jemne karamelovým, no zároveň pikantným tónom šampiňónov a čierna fazuľa tomu všetkému dodáva rustikálnejší šmrnc divokého západu. 

Šalátové Tacos s romanescom a Romesco omáčkou

Romanesco a Romesco? Neopakujem sa, nejde o preklep? Vážení, dovoľte, aby som veci uviedla na pravú mieru. Romanesco je druh hlúbovej zeleniny, akýsi kríženec brokolice a karfiolu a mali ste tú česť prostredníctvom môjho blogu spoznať ho už v dvoch receptoch ⇒ prvý na >>pečený s dressingom Zough<<, druhý na >>tvarohový šalát<<.
Romesco, na druhej strane, je druh omáčky pôvodom zo Španielska založený na báze orieškov a paprík, ktorá sa tradične podáva k rybám a v jarných mesiacoch najmä k odrode cibuliek s názvom calçot. Jej využitie je však široké, možno ju spracovať podľa ľubovôle a na internete existuje nespočetné množstvo pokrmov, ktoré ju zahŕňajú. Ani nehovorím o tom, že nejestvuje iba jeden exaktný predpis, každý si ju upravuje podľa svojho gusta. A tak to bolo i v mojom prípade.
Už viete, že papriky neobľubujem, maximálne tak červené a i to pečené, preto som sa rozhodla z tradičnej receptúry ich vynechať. Po druhé, základom je v podstate akýkoľvek druh orieškov, nuž ja som pre spestrenie k mandliam pripojila ešte slnečnicové semienka, ktoré sa lepšie mixujú a vytvoria tak krémovejšiu konzistenciu. Ale čo do nej použijete nakoniec záleží len a len na vás.
Dobre, cudzojazyčné výrazy sme si vysvetlili.. ehm, vlastne, nie, ešte jeden, ale myslím si, že tento vám príliš zdôrazňovať netreba. Tacos. Je to mexický výmysel - tradične kukuričná alebo pšeničná tortilla plnená všetkým možným, ktorá sa konzumuje ako lodička rukami. Aspoň tak je to najbežnejšie. Ja moje "tortilly" nahrádzam hlávkovým šalátom, ktorý funguje na úplne rovnakom princípe a totiž ako nádoba na moje náplne. Do listu stačí zavinúť ostatné suroviny a hotovo, falošné tacos je na svete. Nehovorím o tom, že toto má bohatejšiu vitamínovú hodnotu.
Niečo nám však ešte chýba. Len zelenina a trochu omáčky by ma pri plnom pracovnom nasadení (haha, jasné) úplne nenasýtilo, žiada si to ešte bielkoviny a sacharidy ako zdroj energie. Na pomoc prichádza korenený cícer, ktorý nielenže pridá chuťový rozmer, ale aj zmenu štruktúry pokrmu, takže sa budeme mať do čoho zahryznúť. A ja rada chrúmem. Znovu, koreniny, ktoré strukovinu obalia, sú vo vašej réžii, môžete sa vyblázniť a pridať, čo vám napadne, obľúbené kombinácie, ale i trochu bizarné spojenia. Ja vám predstavím tie moje.

Korenený cícer:

• ⅓ šálky cíceru, v suchom stave
• 2 ČL oleja
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL údenej papriky
• 1 ČL škorice
• ½ ČL mletého koriandru
• ½ ČL čili omáčky

Romesco omáčka:

• 1 veľký strúčik cesnaku
• ¼ šálky mandlí (dala som napol so slnečnicovými semienkami)
• 1 pohár domácich lúpaných paradajok (s cesnakom a bazalkou - od mamky) {dajte pol plechovky kúpených}
• 2 ČL oleja alebo vody, na zriedenie podľa potreby
• 2 ČL citrónovej šťavy
• ¼ ČL údenej papriky
• ½ ČL mletého koriandru
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• {tradične sa pridávajú pečené papriky, zbavené šupky}

Navyše:

• niekoľko listov hlávkového šalátu
• niekoľko ružičiek uvareného romanesca
• petržlenovú vňať a mesiačiky citrónu na ozdobu

Cícer namočíme do vody a necháme na noc odstáť. Na druhý deň ho prepláchneme a v novej vode uvaríme do mäkka. Hotový zlejeme, presypeme do misky a ochutíme olejom, cesnakom, paprikou, škoricou, koriandrom a čili omáčkou. Dôkladne premiešame. 

Do vysokej nádoby vložíme cesnak, mandle, slnečnicové semienka, lúpané paradajky aj s trochou šťavy, citrónovú šťavu, papriku, koriander, soľ, paprikové vločky a pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú hmotu. Ak je to nutné, rozriedime ju vodou, olejom ši ďalšou šťavou paradajok z konzervy/pohára. 

Nasleduje zostavenie: Šalátové listy potrieme vrstvou omáčky, navrch uložíme cícer a uvarené romanesco, prelejeme ďalšou dávkou omáčky a ozdobíme petržlenom. Môžeme pokropiť naviac citrónovou šťavou a podávame.

Uuuf, tieto šalátové potvory sa neuveriteľne ťažko fotia, nikdy to nevypadá tak dobre, lákavo a chutne, ako je to v skutočnosti. Budete si to musieť proste predstaviť alebo, ešte lepšie, rovno pripraviť, pretože to stojí za to. Cícer obalený v zmesi obľúbeného korenia je chuťovka, na ktorej fičím často, väčšinou ho potom naviac šupnem do rúry, aby sa opiekol a ešte viac chrumkal (ostatne, to čakalo aj zvyšnú porciu, ktorá mi ostala, pretože som nespotrebovala celú dávku z receptu). Romesco omáčka je veľmi príjemným osviežením, možno trochu nostalgiou na leto, keďže obsahuje paradajkový základ, naviac je bohatá a výživná vďaka prítomnosti orieškov a semienok. Aj tu sa dá pohrať s pridávaním korenín, takže ako bude chutiť na konci si môžete pohodlne regulovať. Rozhodne sa prihováram za to, aby ste ju vyskúšali. 

Tvarohový šalát s Romanescom, šampiňónmi a Kalamata olivami

.. a kyslými uhorkami! Ak existuje majonézový, či v zdravšej verzii jogurtový, šalát, prečo by nemohol existovať tvarohový? Také boli moje myšlienkové pochody pred otvorenou chladničkou a pri rentgenovaní obsahu mojich poličiek v nej. Ak ma poznáte, správne predpokladáte, že príprava nostalgického zemiakového v tomto prípade nehrozila ani náhodou, zostavovala som ho podľa toho, čo bolo aktuálne k dispozícii, potrebovalo spotrebovať a zdalo sa aspoň trochu vhodné napchať do jednej misky tak, aby sa dané komponenty nebili. Myslím si, že sa mi podarilo vyhútať veľmi úspešnú a príjemnú verziu, preto sa nebojím prezentovať vám ju na blogu.
Vezmime to po poriadku. Hlavnou zložkou v tomto pokrme je romanesco karfiol/brokolica, s ktorým som sa stretla prvýkrát a testovala ho hneď v niekoľkých receptoch. Prvý je k dispozícii >>TU<< , na ten tretí ešte príde rad, počkajte si.
Ďalej som sa nechala zlákať hubovou sezónou, keď už ľudia nehovoria o ničom inom a keďže som k dispozícii nemala hríby nazbierané priamo z hory, situáciu zachraňovali aspoň šampiňóny z obchodu. Osmažené na masle, s trochou balzamika, ktoré okolo nich vytvorilo lepkavú sladkastú vrstvu, také mám najradšej a bez rečí museli skončiť v šaláte.
Ak som už načala tému spomínaním na ten majonézový, žiadny sa nezaobíde bez kyslých uhoriek, čo je v tomto jediný spoločný menovateľ. Zdalo sa mi ako vhodná príležitosť zakomponovať doň časť otvoreného pohára domácich od mamky. Nesiaham po nich často, pretože väčšinou si neviem rady, čo s nimi, sú pomerne špecifické a nehodia sa úplne ku všetkému. Aspoň pre mňa, neviem, možno vy ich ujedáte na pravidelnej báze. V tom prípade mi skúste dať tip na osvedčené kombinácie.
Posledným zaujímavým vylepšením sú marinované kalamata olivy - jednak ich tmavou farbou trochu prebijú tú prevažne zelenú, po druhé, svojou slanosťou celé dielo ochutia a tak nemusíme hútať nad siahodlhým zoznamom korenín, ktoré do taniera pridať.
Ostatne, čo sa toho ochucovania týka, aby som si celú situáciu ešte uľahčila, tvaroh som použila v príchuti Feta/sušené paradajky, ktorý pochádza z gréckeho týždňa v Lidli a je naozaj lahodný. Trochu kyslastý, takže s uhorkami tvorí dokonalý pár a zafarbený na oranžovo, preto sa nepozastavujte nad čudesným vzhľadom výsledného šalátu. A tým sme vlastne na konci. Jednoduché, ale chutné, hravé, vyvážené, bohaté a výživné.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 4-5 šampiňónov
• trochu masla
• 1 PL balzamikového octu
• 1 ČL dubákového korenia
• ½ ČL thajskej čili omáčky
• 2 sterilizované kyslé uhorky
• 10 ks kalamata olív (marinovaných, polosušených)
• 50-100 g tvarohu (ochuteného - Feta a sušené paradajky)
• soľ a mleté čierne korenie podľa vlastného uváženia, petržlenová vňať + na ozdobu

Romanesco rozoberieme na ružičky a uvaríme na skus. Šampiňóny očistíme, nakrájame na plátky a vložíme do panvice s roztopeným maslom. Ochutíme dubákovou soľou a orestujeme, kým nepustia trochu tekutiny. Podlejeme balzamikovým octom, čili omáčkou a smažíme, kým nie sú zlatisté a lepkavé. Uhorky nakrájame na kolieska, kalamata zbavíme kôstky (ak ju obsahujú) a posekáme. 

Uvarené romanesco, šampiňóny, uhorky i olivy preložíme do misky, zmiešame s tvarohom a posypeme soľou či korením, ak sa nám žiada. Na záver pridáme petržlenovú vňať a podávame. 

Pred pridaním tvarohu a zmiešaním:

Všetko v jednej kope: 

Na záver by som rada podotkla, že sa striktne nemusíte držať receptu. Nemáte ochutený tvaroh? Dajte obyčajný! Polosušené olivy? Postačia aj čierne či klasické zelené. Je romanesco vo vašich obchodoch nedostupné? Nahraďte ho karfiolom či brokolicou, ono je to vlastne i tak len ich kríženec. Alebo uvarte oboje a bude to skoro to isté.. 😁Nazbierali ste si v hore čerstvé huby? Dnu s nimi, budú ešte lepšie! Chcete sa viac priblížiť klasike? Pridajte hrášok, mrkvu, cibuľu, v podstate čokoľvek, po čom vám hrdlo ráči. Tieto zeleninové šaláty sú vďačné a variabilné a v podstate akési šrotovníky, pomocou ktorých sa elegantne môžete zbaviť nadbytočných zásob z chladničky. Verím však, že ak sa rozhodnete pre túto konkrétnu verziu, banovať nebudete, pretože je výborná. Všetky zložky spolu príjemne ladia a sú vo vzájomnej harmónii. Naozaj!

Šalátové Taco so sumčekom africkým a jablčnou BBQ omáčkou

Vráťme sa opäť k zeleninovej hviezde týchto dní: cukete. V tomto prípade však nebude tento recept zacielený priamo na ňu, teraz bude hrať len vedľajšiu úlohu v podobe prílohy na spestrenie. Svojich 15 minút slávy si totiž ukradne iný kandidát na víťaza, lahodný sumček africký! Opatrujem ho v mrazničke už príliš dlho, balenie je nešikovné, iba zavadzia a ja som už dávno nemala kvalitné rybacie mäso. Keď som zvažovala všetky možnosti, ako s ním naložiť, rozhodol i fakt, že v chladničke sa mi povaľoval ešte ľadový šalát. Bol by hriech neskombinovať všetkých uvedených do jedného vydareného pokrmu. A to v zaujímavej a hravej forme Tacos!
Na blogu ste mali možnosť vidieť už tri verzie:

• s tekvicou a mrkvovými rezancami >>KLIK<<
• s karfiolom a šampiňónmi >>KLIK<<
• s baklažánom a pórom >>KLIK<<

Nie je až tak prekvapivé, že zakaždým sa jednalo o výhradne zeleninové pokrmy, tento vzorec však bolo na čase rozbiť a vpašovať do šalátových listov aj mäso. Sumček je pre takýto spôsob ideálny, pretože ako som zistila, neobsahuje žiadne kosti (aspoň v mojom filete som žiadnu neobjavila), preto sa nemusíte báť smelo hrýzť a babrať sa v rybe. Mäso je jemné, ľahko sa rozplýva na jazyku, zároveň ale nie je príliš mazľavé a tukové (ako trebárs u pangasa), takže viete, že naozaj konzumujete poctivú rybu. S jej prípravou som sa príliš nemaznala, hoci pozostávala z dvoch krokov. Po prvé, piekla som ju v papilote, čiže vlastne zvinutú v papieri na pečenie, čo zabezpečí, že si zachová všetky šťavy a nutrienty v nej obsiahnuté. Na druhej strane, pre krajšiu farbu a chrumkavejší element som ju hodila na grilovaciu panvicu, čo zrejme pokus o najzdravšiu verziu trochu znehodnotilo, ale nemôžete mi to mať za zlé, dostane tak razom zaujímavejšiu chuť. 

V poslednom rade bolo treba vyriešiť otázku omáčky, dresingu, dipu, "lepidla", proste niečoho, čo všetky ingrediencie dokonale spojí dohromady. V poslednej dobe sa na internete nestretávam pomaly s ničím iným, len článkami o grilovačkách, záhradných oslavách, tipoch na pohostenie na nich a tak prirodzene podvedomie môjho mozgu obsadila všade zmieňovaná barbecue = BBQ omáčka. Väčšinou sa do všetkých jedál pridávala nejaká americká hrôza plná konzervantov, naďabila som však aj na niekoľko domácich a tak som si z nich povyberala to, čo sa mi hodilo a páčilo a vytvorila svoju vlastnú Nie je nič jednoduchšie! Ostatne, jednu som vám tiež už prezentovala >>v tomto príspevku<<, ale dnešná je ešte jednoduchšia, obsahuje o niečo menej ingrediencií a príde mi sviežejšia a ľahšia. Obsahuje totiž jednu "tajnú" ingredienciu, ktorá ju robí jedinečnou. Takže ak ste zvedaví, o čo ide, nahliadnite do surovín!

Ryba a cuketa:

• 300 g filetu sumčeka afrického, bez kože
• 1 PL masla
• podľa chuti korenie na grilovanú zeleninu
• podľa chuti paprikových čili vločiek
• 1 žltú cuketu
• pol citrónu a šťavu z neho

BBQ omáčka:

• 1 PL masla
• pol menšej cibule
• 1 strúčik cesnaku
• podľa chuti paprikových čili vločiek
• pol ČL mletého koriandru
• 1 veľkú paradajku (alebo malý pohár sterilizovaných domácich lúpaných paradajok)
• 1 malé jablko (alebo 1 PL jablčného pyré)
• 1 ČL sójovej omáčky
• 1 ČL jablčného octu
• pol ČL údenej papriky

Na Tacos:

• niekoľko listov šalátu
• čerstvú paradajku

Rybu umyjeme, položíme na papier na pečenie, polejeme roztopeným maslom a ochutíme korením a paprikovými vločkami (opatrne, ja som ich skúšala prvýkrát a ušla mi ruka). Doložíme cuketu nakrájanú na tenké hranolky, pokropíme šťavou z citrónu i samotný citrón a papier zvinieme do pevného balíčka. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme maximálne 15 minút. Hotového sumčeka aj cuketu na grilovacej panvici zo všetkých strán sprudka a krátko opečieme, len aby nadobudli charakteristickú vzorku. Šťavu z pečenia nevylievame!

Do rajnice pridáme maslo, cibuľu a cesnak nasekané nadrobno, ochutíme čili vločkami, koriandrom a údenou paprikou. Opečieme, kým maslo nie je spenené a následne pridáme nakrájanú paradajku a jablko, podlejeme výpekom z ryby, sójovou omáčkou a octom a varíme, kým sa tekutina nezredukuje tak na polovicu. Zmes prenesieme do vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéra na jemno zmixujeme. Ochutíme podľa potreby. 

Prejdeme k zostaveniu Tacos: šalátový list potrieme bohatou dávkou BBQ omáčky, na spodok uložíme časť ryby a cuketové hranolky, vrch priklopíme paradajkou, kolieskom citrónu a môžeme naviac posypať čerstvými bylinkami. Konzumujeme ako akési lodičky, najlepšie rukami. 

Ja som z tejto kombinácie nadšená, ryba a cuketa k sebe nesmierne pasujú a tá omáčka.. 😍 Je dokonalá, nechýba jej nič. Dokonca trochu zjemnila výraznú pikantnosť sumčeka, pretože, ako inak, podarilo sa mi to prehnať s čili vločkami. Nie síce nejako výrazne, ale ja na korenené jedlá nie som až tak zvyknutá (i keď, už by som mala byť, lebo sa mi to stáva podozrivo často). Omáčka sa určite bude hodiť aj k iným pokrmom, nie je nutné podávať ju len s rybacinou; kura či bravčové, s obomi si bude rozumieť. Najlepšie bude, samozrejme, konzumovať mäso ešte teplé, priamo z grilu, ale nič sa nestane, ak sa do neho pustíte aj na druhý deň, za izbovej teploty (môj prípad). Och, ak by ste tento recept naozaj chceli pripraviť na grilovačku, nie je to problém: v papilote upiecť vopred a potom v čase servírovania už len hodiť na mriežku, dve minútky netrpezlivo prešľapovať a hotovo, hltať do prasknutia!

Pečená fazuľa s broskyňou v paradajkovej omáčke

V robote si na mňa zase vymysleli habaďúru a ja mám tak plnú hlavu vecí, o ktorých nič neviem (a nemám čas prokrastinovať a vypisovať nové príspevky. Kríza, keď si v práci nemôžete odskočiť od práce.. 😝). Toto vypadá na dosť veľkú hrôzu a pravdepodobne som si odhryzla z príliš veľkého sústa. Respektíve, dobrovoľne nedobrovoľne ma do neho uvŕtali. Tak či onak, jesť sa musí. Človek potrebuje z niečoho načerpať energiu a pustiť sa do boja s veternými mlynmi.
Ani neviem ako dlho, už sú to celé veky, mám zálusk na recept, ktorý vám dnes konečne prinášam. Najprv som ho odkladala, pretože obsahoval pre mňa predtým nemysliteľné spojenie slaného jedla so sladkou ingredienciou. Nedávno som však >>opisovala<<, že tento blok sa mi podarilo odstrániť, pribudla však iná prekážka. V lete sa snažím variť čo najmenej a siaham skôr po pokrmoch, ktoré stačí "zostaviť", nanajvýš trochu prehnať teplom. Musím predsa využiť čerstvú produkciu, kedy inokedy by bola lepšia príležitosť sa do sýtosti natlačiť čerstvou zeleninou, ktorá teraz chutí úplne inak! Nevadí mi stáť za sporákom, pokojne budem znášať hektolitre potu, ktoré zo mňa stekajú pri rozžeravenej rúre, len nech je vonku krásne, teplo, leto! Ale to si organizmus pýta osviežujúce šaláty, mrazené pochúťky, ľahké chody. Na druhej strane, baží i po tom ovocí, takže nasledujúci výtvor nie je zase až takým opakom toho, čo od nás očakáva. Veď šťavnatú broskyňu v inom ročnom období tak ľahko nezoženiete. Preto som po predlhom dni v kancelárii podala výnimočný výkon a primäla sa k príprave. Ale aby som o tom len siahodlho nepísala, bude najlepšie, ak sa ponoríme do receptu. Veď preto ste zrejme tu.

• 250 g fazule v paradajkovej omáčke** (nie je podmienkou siahnuť po konzerve, mala som však jednu otvorenú a preto som sa rozhodla ju využiť. Lepším riešením je uvariť si fazuľu samotnú a paradajkovú omáčku pripraviť "z ničoho", od začiatku práve pečením, ktoré podstúpime. Stačia čerstvé paradajky, trochu cibule na zahustenie a cesnak pre lepšiu chuť.)
• 1 veľkú broskyňu
• 1 ČL balzamikového krému (Lidl Italiamo ⇨ objavila som novinku)
• 1 kopcovitú ČL hrubozrnnej horčice (Lidl Deluxe s bielym vínom ⇨ delikatesa)
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL sladkej chilli omáčky
• 1 ČL sójovej omáčky
• 30 g domáceho kravského údeného syra (vymoženosti spojené s príbuznými na dedine ⇨ ďakujem!)

Fazuľu s omáčkou nasypeme do zapekacej formy, pridáme na kocky nakrájanú broskyňu, prilejeme balzamikový krém/redukciu, horčicu, čili a sójovú omáčku, posypeme paprikou a premiešame, aby sa suroviny rovnomerne rozložili. Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme aj 30 minút, kým omáčka pobubláva a je o niečo hustejšia. Zmes preložíme do taniera a posypeme nehoráznou kopou syra. Ozdobíme napríklad bazalkou a servírujeme.

**Tip: skvelým variantom je aj použitie domácej BBQ omáčky, môžete sa inšpirovať napríklad aj >>TU<<.

Tento domáci údený syr sa ťažko rozpúšťa, preto ak preferujete dlhé ťahavé vlákna, použite iný typ. Chuťou sa mu však nič nevyrovná a údená aróma sa k pečenej fazuli dokonale hodí. 

Dá sa konzumovať aj na studeno, ja som si napríklad porciu v práci vôbec neohrievala a jedla za izbovej teploty. Mám dojem, že tak viac vynikne chuť broskyne. Okrem toho, keď je vonku 30 °C, asi to posledné čo chcete je spálený jazyk. 

Myslím si, že toto jedlo je dostatočne plnohodnotné samo o sebe, ale ak by sa vám to málilo, pokojne ho podávajte ako prílohu k pita chlebu alebo náplň do tortilly. Keď tak nad tým uvažujem, ani volské oko by vôbec nebolo na zahodenie. Máte ešte nejaké iné nápady? Sem s nimi!

Burger z červenej repy v "žemli" z karfiolu - samá zelenina

Hneď, keď som videla recept na cvikľové burgery od milej, talentovanej a šikovnej >>Lucinky<<, vedela som, že sa musí objaviť aj v mojej kuchyni. A to bezpodmienečne. Už len preto, aké lákavé boli Luckine fotky. No neodhryzli by ste si z monitoru? Ja takmer áno. Mojím jediným problémom boli niektoré suroviny. Tak v prvom rade, žemľa. Pečivo nejem, preto bolo treba zvoliť adekvátnu alternatívu. Siahla som po ceste z karfiolu, pretože:
a) je to tutovka, o ktorej viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť - chutí mi, krusta je kompaktná a dobre drží
b) už som ho dávno nemala a túto chybu bolo treba napraviť
c) do karát hrala aj cena, karfiol bol aktuálne v akcii.
Strúhanka či hraška, to tiež nie sú ingrediencie vyskytujúce sa v mojej špajzi a napokon, v poslednom rade, zistila som, že už nemám ani cícer. Takže sčítané a podčiarknuté, boli nutné nejaké modifikácie. Bez problémov, pri varení rada improvizujem a takto vám aspoň môžem priniesť zase trochu inú variáciu na recept. Ešte jedna zmena, prvé dve placky som opekala na panvici, ale.. Prvú som urobila príliš tenkú, čo sa mi nepáčilo. Tá druhá bola už objemnejšia, no trvalo to dĺĺĺĺho a ja som netrpezlivá, chcem všetko hneď alebo nech sa tým aspoň nemusím zaoberať. Takže som počkala, kým sa dopečie karfiolový základ a zvyšnú hmotu na burgery potom švacla na plech a dala piecť. Pohodlné, áno, ale dokonca o niečo lepšie. Nemusela som sa báť, že pri prevracaní v panvici sa mi burger rozpadne. A výsledok? Famózny! Placky sú veľmi chutné, v mojom prípade dosť cítiť octom a horčicou, ktoré som v záchvate inšpirácie pridala, na povrchu chrumkavé. Dokonale stvorené medzi dva pláty karfiolovej "žemle". Tu by si vegetariáni prišli na svoje, celé jedlo je v podstate jedna zeleninová masa, pretože okrem cvikle a karfiolu tu máme ešte špenát (ktorý som už naozaj musela zlikvidovať), trochu cibule pre ešte väčšiu pikantnosť (a to nerátam, že sa mi pošmykla ruka v ochucovaní špenátu chilli omáčkou) a zelené pesto ako lepidlo medzi vrstvami. Obsahom burgerov je ešte šošovica, po ktorej som siahla čoby náhrada cíceru. Ono to tak možno bolo aj lepšie, pretože som na zahustenie nepoužila cícerovú, ale práve šošovicovú múku. Moje dôvody a vysvetlivky sú teda na konci, nezostáva nič iné, iba sa pustiť do receptu:

5 placiek:

• 1 červená repa - upečená v šupke v alobale 
• 100 g uvarenej šošovice
• 3 PL šošovicovej múky
• 2 PL balzamikového octu
• 2 ČL dijónskej horčice
• trochu sladkej chilli omáčky

Karfiolové cesto (na 5 "krajcov"):

• asi ½ karfiolu - rozobratého na ružičky
• 60 g strúhanej mozzarelly
• 1 vajce
• korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti

Zvyšok:

• 2 PL bazalkového pesta
• dve hrste špenátových listov
• trochu sladkej chilli omáčky
• 1 ČL balzamikového octu
• štipka korenia na grilovanú zeleninu
• ½ červenej cibule

Karfiol nastrúhame alebo v robote rozsekáme na čosi pripomínajúce "ryžu". Vložíme ho do misy a nad parou varíme asi 8-10 minút (alebo vrazíme do mikrovlnky). Rozprestrieme ho na utierku alebo plátno na syr a necháme vychladnúť. Plátno potom zvinieme do pevného uzlíka a vytláčame z karfiolu všetku možnú tekutinu, ktorú obsahuje. Vyžmýkaný karfiol presypeme do misy, doplníme vajcom a mozzarellou, dobre premiešame a cesto rukami formujeme na plechu do štvorcov, kruhov či obdĺžnikov, ktoré budú základom našich "žemlí". Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút z jednej, 5-10 z druhej, kým nie sú zlatisté. 

Upečenú červenú repu ošúpeme, nakrájame nadrobno, preložíme do robota a prisypeme uvarenú a scedenú šošovicu. Zmixujeme na hmotu zrnitej štruktúry, ale kúsky nie sú prekážkou, nemá to byť pyré. Ochutíme horčicou, octom, čili a zahustíme šošovicovou múkou. Vareškou premiešame, aby sa masa spojila a z nej tvarujeme hrubšie placky. Máme dve možnosti: buď ich opečieme na panvici alebo rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry. Opekáme či pečieme, kým povrch nechytí farbu, záleží na hrúbke, výkone rúry či mohutnosti plameňa. 

Nasleduje finálne zostavenie: na karfiolovú placku nanesieme vrstvu pesta, položíme burger a nakopíme špenát, ktorý sme ochutili čili omáčkou, octom a grilovacím korením. Obložíme na kolieska nakrájanou cibuľou a priklopíme druhou karfiolovou "žemľou" namazanou pestom. Hotovo! Okamžite konzumujeme s extra porciou špenátu, v prípade potreby balíme do misky na prenos. 

Nevedela som sa rozhodnúť medzi fotkami, tak to ber čert, hodila som sem všetky. Pôsobivá zmena, keď môžete fotiť na slniečku a nie pod žiarovkou, ktorá svieti horšie ako svätojánska muška.

Pracovné balenie s porciou špenátu navyše. Zeleniny proste nikdy nie je dosť.

A tu nakoniec zvyšné burgery pečené v rúre. Aby si i ony užili svojich 15 minút slávy.

Lucke veľmi pekne ďakujem za pôsobivú inšpiráciu, moje brucho plesalo radosťou a robilo kotrmelce (ale len v tom najlepšom zmysle slova) a ak by ste sa aj vy chceli poriadne nasýtiť, siahnite po jednom, či druhom recepte. Záleží na vás, k čomu vás viac ťahá srdce (alebo práve žalúdok).