Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Šalát z korenenej pečenej mrkvy a šošovice s Tahini dressingom a hummusom

Kolega ma vytáča do nepríčetnosti. Fakt, som vo vývrtke a najradšej by som niečo rozbila. Monitor, či ideálne jeho ciferník, ale má šťastie, že pracuje z domu a komunikujeme len cez skype. Dá sa v takomto rozpoložení napísať príspevok na jedlo, ktoré si zaslúži, aby bolo ospevované, neodolateľne opísané, aby vám okamžite spustilo podmienené reflexy a zatúžili sa do neho bezodkladne zahryznúť? Neviem, ale pokúsim sa o to.
Ostatne, možno ma to privedie na iné myšlienky a s ľahšou hlavou sa mi bude lepšie pracovať, ktovie. Ale neznášam takéto stavy, keď má dotyčný pocit, že máme čas a priestor na to, aby ma poúčal a vzdelával, hoci mienené v najlepšom zmysle. Nie, skutočne si to nemôžeme dovoliť a bola by som rada, keby mi povedal na rovinu, čo chce. Nie dával mi kontrolné otázky a snažil sa vštepiť mi trochu samostatnosti. Inokedy by mi to nevadilo, ale keď ani po dvoch hodinách nevidím cestu k výsledku, level frustrácie je niekde v exosfére.
Ale už sa nebudem rozčuľovať, nie ste zvedaví na moje srdcové výlevy. Radšej sa pozrime do taniera.
Pripravte sa na sýtu oranžovú farbu, ktorá rozžiari náš deň! Pečená mrkva, zvlášť ak je príjemne okorenená, je jedno z tých extrémne jednoduchých jedál, na ktorých by som mohla fičať denno denne. V zimnom období pekne zahreje, nielen tým, že je tepelne spracovaná, ale trochu pikantnosti zaútočí na naše jazykové receptory. Servírovaná spolu s priehrštím šošovice získa status plnohodnotného a výdatného obeda, ktorý vďaka rastlinným bielkovinám zasýti na dlhú dobu, najmä v kombinácii s hummusom a delikátnou tahini zálievkou bohatou na tuky.
Príjemnú čerstvosť a viac farebnosti hravo obdržíme zaradením listového šalátu do pokrmu, nech je to spektrum široké nielen čo sa farieb, ale aj živín týka.
Hummus ako taký nie je povinnou ingredienciou, ale povedzme si úprimne, chceme ho vynechávať? Odpoveďou je rázne nie, veď prečo by sme to robili, keď je taký vynikajúci a okrem dresingu poskytne ďalšiu krémovú zložku, do ktorej si budeme môcť jednotlivé kúsky mrkvy namáčať.
Možno trochu prosté, ale určite nie fádne jedlo sa bude lákavo vynímať na každom stole a ak inklinujete k orientálnej kuchyni, toto bude rozhodne trefou do čierneho.

• ⅓ šálky uvarenej šošovice
• 3-4 mrkvy
• hrudku masla
• ½ ČL údenej papriky
• ½ - 1 ČL korenia Ras el Hanout (alebo zmes: muškátového orecha, škorice, mletého koriandru, čierneho korenia, kurkumy, zázvoru, rímskej rasce, nového korenia, kajenského korenia a klinčeka - to je vlastne obsahom tejto orientálnej zmesi)
• štipku soli, ak sa nám žiada
• niekoľko listov hlávkového šalátu a rukoly
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka/sušené paradajky)
• Tahini dresing:
• 1 ČL olivového oleja
• 1 ČL balzamikového octu
• 1-2 PL tahini pasty
• 1 ČL dijónskej horčice
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli, ak chceme

Mrkvu ošúpeme a po dĺžke nakrájame na polovice, prípadne tretiny, ak je dostatočne hrubá. Ochutíme ju paprikou a korením Ras el Hanout, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kôpkami masla. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 10 minút, kým nie je na povrchu zlatistá a chrumkavá. 

Do taniera uložíme hniezdo čerstvého šalátu, rovnomerne roztrúsime uvarenú šošovicu a na to položíme plátky mrkvy. Prelejeme dresingom, ktorý pripravíme jednoduchým zmiešaním všetkých uvedených ingrediencií na hladkú riedku tekutinu. 

Podávame s hummusom a odporúčam napríklad aj zo zrnkami granátového jablka pre spestrenie (bohužiaľ, už sa mi nepodarilo zohnať). 

Ja si tieto rôzne druhy afrických korenín neviem vynachváliť. Ich zloženie je dokonale vyvážené a funguje ako kúzlo. Ako vidíte, tú správnu zmes si môžete pripraviť aj sami, ale ak sa dajú zakúpiť už hotové, podstatne to uľahčí prácu a nemusíte sa zamýšľať nad najvhodnejším pomerom zložiek. Je to o tom, čo preferujete. Náramne sa hodia k akejkoľvek zelenine, najmä tej pečenej. Mrkva je v tomto smere vďačná, pretože možností, s čím ju podávať je neúrekom, mám dojem, že sa hodí úplne ku všetkému. Ale spolu s tahini, hummusom a strukovinami je to lahodná zmes chutí, ktorým okamžite podľahnete. 

Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Buddha Bowl: Plnený falafel, Pak Choi, mrkvové hranolky a pistáciové pesto

Tentokrát sa ani tak nejedná o recept, ale o inšpiráciu na jednu zaujímavú, dobrotami naplnenú misku, ktorú si môžete pripraviť v priebehu pár chvíľ, keď nestíhate a máte nejaké tie zbytky a zásoby v chladničke či mrazničke. Podobné taniere sa významnou mierou podieľajú na skladbe môjho jedálnička, niekoľkokrát do týždňa napchám do prenosnej nádoby čerstvú i varenú a pečenú zeleninu, prihodím bielkovinový zdroj, niekedy dip či omáčku na spestrenie a vec je vybavená, všetko nachystané, poďme pracovať. No.. Keby to bolo také ružové.. Dobre, priznávam, po práci strávim prípravami tak pol až celú hodinku v kuchyni, ale to len preto, lebo večne špekulujem nad tým, ktorú misku použiť, aby bola čo najmenšia a ja som neťahala v kabelke pol domácnosti. A najväčším žrútom času je aranžovanie a fotenie jedla. Čo by som pre vás neurobila, všakže? Ale inak sú tieto pokrmy nenáročné a pritom tak vďačné, pretože v jednom chode do seba dostaneme široké spektrum látok, živín, vitamínov a minerálov.
Rozoberme si to teda podrobnejšie. Víkend obetujme väčšiemu vareniu a pripravme si domáce falafely, čiže guľôčky zo strukovín: najčastejšie z cíceru, ale ja som si zamilovala najviac šošovicové. Mám na ne už niekoľko receptov, do pozornosti však dávam tento na >>plnené cheddarom<<, ktoré sú prítomné na fotkách nižšie! Hmmm, syr 🧀🧀..
Postupujme systematicky - falafely máme vytiahnuté, ak sú z mrazničky, do obeda sa stihnú rozmraziť. Následne si upečieme zeleninu. Napríklad mrkvové hranolky a Pak Choi kapustu. Stačí zvoliť koreniny (údenú papriku, granulovaný cesnak, sójovú omáčku, bylinkovú soľ, balzamikový ocot), nakrájať, rozložiť na plech a piecť do mäkka.
Och, a keď už sme pri tom, prihoďme do rúry aj niekoľko celých strúčikov cesnaku v šupke, v tejto forme sú extra sladké, jemnučké a krémové. Prirodzene skaramelizujú a je to skutočne lahôdka.
Ďalším krokom je zapojiť do pokrmu čerstvú a/alebo sterilizovanú zeleninu, kde odporúčam riadiť sa sezónou a vlastnými chuťovými bunkami. Prihoďte čo máte v komore, v zaváraninových pohároch, prípadne v mrazených sáčkoch. Na tom nezáleží. Hlavne, aby to bolo podľa vášho gusta. A ak budete chcieť byť extra hraví a originálni, vyformujte ju do veselých tvarov. Moje reďkovky sú očividne superstars! 🤣 Naviac, také olivy pridajú vítanú slanosť a oživenie misky. Hlavne, ak sú plnené lososovou pastou (hoci priznávam, príliš ju tam necítiť. Vlastne vôbec 😅).
V neposlednom rade, môže sa stať, že i na prvý pohľad natrieskanej miske predsa len niečo chýba, niečo s patričným šmrncom, akási čerešnička na koniec. Všetko sa razom zmení pridaním omáčky, dipu, dresingu.. proste niečoho aromatického, chuťovo výrazného. Možností je hneď niekoľko, ale momentálne hlasujem za famózne domáce bazalkové pesto s pistáciami! Bol by záujem o recept?
Oslavné fanfáry! Už len dekoračný element: pridáme čerstvé bylinky na ozdobu a podávame! Buddha Bowl, čiže miska naplnená a vypuklá ako bruško spokojného Buddhu je k dispozícii na dekonštrukciu a konzumáciu 🤣.

Keďže vieme ako to chodí a nežijeme v ideálnom svete, ponúkam vám i pohľad do zákulisia. Ako spomínam snáď v každom druhom článku, moje kreácie v prevažnej väčšine z nazdobených tanierov a misiek putujú rovno do prenosných nádob, pretože ich ťahám do práce, aby som mala čo na obed. V praxi to teda vypadá nejak takto, hľa, bentó boxy:

Čo vy? Ste tiež z tých, čo večne plánujú, chystajú dopredu alebo všetko nechávate na osud a náhodu, stravujete sa v jedálňach a reštauračných zariadeniach? Alebo dokonca máte možnosť využívať plný komfort pohodlia domova? Píšte, umieram zvedavosťou! Niekedy si v tomto pripadám fakt strelená, všade kam sa u nás pozrieš nejaká miska a krabička, tak zisťujem, či som jediná postihnutá..

Majte sa krásne a pekný zvyšok týždňa! Máme to pekne v polke, tak tých pár dní už snáď nejako vydržíme..

Vegan šošovicovo tekvicové kari s kokosovou vodou

Som nepoučiteľná a nepolepšiteľná. Mali by mi zakázať vstup do obchodov s potravinami, prípadne aspoň odobrať všetky platobné karty a dať minimálnu hotovosť na základné suroviny. Inak budem svoj balkón, komoru a chladničku zásobovať, až kým skutočne neprasknú. Ale nerobím to len kvôli sebe, niečo z toho kvapne aj vám! Ako? Občas do toho košíka prihodím nejakú novú potravinu, surovinu, položku, o ktorej si myslím, že by stála za vyskúšanie a následne mohla zaujať i vás tu na blogu.
Natrafila som na mladý kokos v akcii a keďže môj vzťah ku všetkému kokosovému sa za posledné roky diametrálne zmenil, bolo jasné, že nemám takú pevnú vôľu a reťazce na mne zase slušne zarobia. Ale neľutujem! Teda.. až na pár sprostých slov, ale k tomu sa dostaneme.
Primárne som ho kúpila kvôli dužine, čerstvému kokosovému obalu, ktoré pokrýva vnútro škrupiny. Do mojich raňajkových misiek ako spestrenie k ostatnému ovociu - báječné! Samozrejme, spolu s týmto orechom dostaneme i kokosovú vodu, ktorú predsa nevylejeme len tak, to by bolo bláznovstvo. Väčšina ľudí naviac baží práve po nej, keď už si toto exotické čudo zabezpečia. Do kaší, smoothies, alebo len tak samotnú. Mne sa zdalo použiť ju takýmto spôsobom príliš nudné, preto som chvíľu hútala, ako jej dopriať dostatočnej slávy. Prvý z nápadov máte možnosť vidieť práve teraz: kokosové kari so šošovicou a muškátovou tekvicou!
V chladných mesiacoch je moje telo prirodzene nastavené na hrejivé a výživné pokrmy, často sa pristihnem, že priam snívam o strukovinách, hustých polievkach, dusených pokrmoch a podobne. Naviac, ak do nich pridáme správne množstvo korenín, takýto chod zohreje hneď dvakrát. Trochu pikantnosti nakopne náš organizmus a hneď tak získame energiu potrebnú na bežnú činnosť a zvládanie nástrah spojených s počasím.
Šošovica, tekvica a kari je spojenie, ktoré funguje viac než dobre, je spoľahlivé ako švajčiarske hodinky a nie je nič neobvyklé pripravovať ho spolu s kokosovým mliekom. Už viete, kam tým smerujem? Namiesto mlieka som využila kokosovú vodu a varila kari v nej. Celý pokrm tak nasiakol potrebnou chuťou, pri redukcii tekutiny sa príjemne zvýraznila prirodzená sladkosť a dokonale podčiarkovala štipľavo slané tóny ostatných zložiek. Vzhľadom ku skutočnosti, že kari tohto typu je skutočne neoddeliteľnou súčasťou mnohých indických domácností a je rozšírené aj v iných častiach sveta, tento recept ani nepotrebuje označenie #Šialených tekvicových receptov.

• ⅓ hrnčeka šošovice, v suchom stave
• 1 malú cibuľu
• hrudku kokosového tuku
• časť z muškátovej tekvice (voľte podľa požadovanej veľkosti porcie)
• 1 - 2 hrnčeka kokosovej vody, podľa potreby
• 1 ČL kurkumy alebo mletého kari prášku
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• štipku škorice
• štipku korenia
• 1 ČL pikantnej omáčky (alebo viac či menej, podľa chuti)
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• výhonky/zeleninové klíčky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme. Do hrnca vložíme kokosový tuk a sprudka na ňom opečieme posekanú cibuľu. Pridáme šošovicu, tekvicu nakrájanú na kocky a zo všetkých strán dozlatista osmažíme. Ochutíme kurkumou/kari, paprikou, cesnakom, škoricou, mletým korením a čili omáčkou. Poriadne premiešame, nech sa zložky rovnomerne rozložia a podlejeme kokosovou vodou. Počas varenia ju opatrne pridávame, podľa toho, ako rýchlo sa varí šošovica a tekvica. Výsledkom by mala byť hustejšia zmes, niečo na štýl guláša 😊 Keď je všetko mäkké, kari preložíme do misky so šalátom, ozdobíme klíčkami a podávame!

Zo zákulisia: mladý kokos, dostanete ho aj s "užitočným" návodom, ako ho spracovať. Krok číslo jedna: odrežte špičku. Aha, dobre.. ale ako?! Dávam do pozornosti obrázok číslo dva v koláži, kde je jednak vidieť náčinie, ktoré som použila (niekoľko nožov, tĺčik na mäso - nenašla som kladivo..) a po druhé bordel, ktorý pri tom vznikol. 

Našťastie, boj bol úspešný, odmenou mi bolo celkom slušné množstvo kokosovej dužiny (tá sa už dala veľmi jednoducho vydlabať/zlúpnuť zo škrupiny) a i vody, čo som nečakala. Z kokosu som vycedila určite tak trištvrte litra! Kto by to bol povedal..

Okrem toho, keď už som si s tým dala takú námahu, orech som si ponechala. Dôkladne ho vyumývala, vysušila, odstránila nadbytočné chlpy a vonkajší biely obal a mohla som si v ňom zmieňované kari rovno servírovať! 

Čo povedať na záver? Stojí za to podstúpiť tú tortúru rozbíjania orechu kvôli takému množstvu kokosovej vody a dužiny? Záleží na tom, aký veľký milovník kokosu ste, ako hlboko máte do vrecka a ako ochotne sa púšťate do orientálnych pokrmov. Vidieť, že ja som dostatočne strelená a spĺňam všetky požiadavky. A čo vy?

Och, mimochodom, nebol to primárny zámer, ale stalo sa, že celé jedlo je prirodzene vegan. Tak dúfam, že poteším aj túto kategóriu čitateľov a pustia sa do prípravy tohto lahodného jesenného kari!

Pečený syrovo-paradajkový dip s artičokmi (a socca krekrami)

Koniec leta zákonite neznamená udeliť stopku všetkým oslavám v kruhu rodiny či priateľov. Len sa osadenstvo presunie zo záhrad a chalúp do vnútorných priestorov, niekam do tepla a pohodlia. Studené osviežujúce pokrmy budú nahradené hrejivými chodmi, bohatšími a nutričnejšími. A tak budeme možno potrebovať vytiahnuť z rukáva nejaké eso v podobe štartéru, medzichodu, jednohubky, proste chuťovky medzi dlhými konverzáciami, ktorá by spĺňala vyššie zmienené kritérium. Dipy a pomazánky sú vďačné v každom ročnom období, stačí im dať inú formu. trebárs vložiť ich do rúry, ohriať, jednoducho tepelne spracovať, aby v sychravom neutešenom období zahriali vnútro každého stravníka.
Tento syrový dip s paradajkovým základom vylepšený marinovanými artičokami je na takéto príležitosti ako stvorený. Tekuté bublajúce vnútro pozostávajúce zo šťavy, ktorú paradajky pustili a roztaveného syra sa náramne hodí na to, aby sme do neho lačne ponárali prílohy podľa potreby. Napríklad socca krekry zo strukovinovej múky sú dokonalým nosičom obsahu zapekacej misky. Tenké a náramne chrumkavé kúsky ochutené trochou čili a cesnaku budú neoceniteľnou stálicou vašej komory. Stačí si ich pripraviť vo väčšej dávke, nakrájať na štvorčeky či trojuholníky, aby simulovali tortilla chipsy či bežné krekry dostupné v obchodoch a potom vás možno neraz zachránia, keď na vás príde maškrtná nálada. Dajú sa jesť namiesto lupienkov pri pozeraní telky, či práve ako nástroj na naberanie dipov a pomazánok.
V každom prípade, nie je to nutnosť, len odporúčanie. Šošovicové krekry možno nahradiť zeleninou, či už čerstvou (stonkový zeler, mrkva, kaleráb..) alebo pečenou (opäť mrkva, cvikľa, petržlen..) a dokonca čipsami či krekrami z nej (zmienim napríklad >>karfiolové<<). Záleží iba na vás, pre ktorú možnosť sa rozhodnete, možno nie je na škodu pripraviť obe a nechať na hosťoch, aby sa nakŕmili tým, čo je ich žalúdku milšie.
Musela som ešte využiť poslednú várku domácich paradajok, kým sú chutné a nezameniteľné, aby bol dip neodolateľný, keďže sú základným nositeľom arómy. Doladené kopcom cesnaku a vločkami čili papriky, spárované s artičokami pre šmrnc a štruktúru, pokryté vrstvou krémového syra - takto zostavené zaujmú všetkých hladošov a zhrčia sa okolo horúcej misy ako osy na med. Ale pozor na jazyky, svoju pahltnosť by mohli horko oľutovať!

• 2 strúčiky cesnaku
• 1 PL ochuteného oleja z marinovaných artičokov
• ¼ ČL paprikových vločiek
• niekoľko lístkov čerstvej bazalky
• štipku soli
• 1 hrnček cherry paradajok
• ½ pohára marinovaných artičokov v oleji
• 100 g krémového syra
• socca krekry na servírovanie**

Cesnak prelisujeme a pridáme do rajnice s olejom. Ochutíme paprikovými vločkami, soľou a nasekanou bazalkou, osmažíme, kým nezačne voňať a pridáme paradajky. Na miernom plameni ich varíme, kým nepopraskajú a nepustia trochu šťavy. Celý obsah rajnice preložíme do zapekacej misky a dnu strategicky rozmiestnime artičoky. Povrch pokryjeme krémovým syrom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým dip nie je tekutý a vnútro buble. Podávame s krekrami a zeleninou podľa vlastného uváženia. 

**Socca krekry: 1 hrnček šošovicovej múky zmiešame s ¾-1 hrnčekom vody, ochutíme čili omáčkou  a granulovaným cesnakom a poriadne premiešame. Hmotu nalejeme na plech alebo do kruhovej formy s papierom na pečenie a nádobou pobúchame o pracovnú dosku, aby sa cesto rovnomerne rozlialo do jednej tenkej súvislej vrstvy. Vložíme ho do rúry na 15-20 minút, kým korpus nie je zlatistý a chrumkavý. Následne ho nalámeme či nakrájame na požadované tvary a skladujeme vo vodotesnej nádobe. 

Ak obľubujete podobné typy jednoduchých malých chodov, ktoré sa priebežne dajú zobať, tento bude určite podľa vášho gusta. Hrejivý, plnohodnotný, aromatický, štruktúrovaný, má všetko, po čom by vaša duša mohla prahnúť. Jediným problémom je, že ak sa neskonzumuje okamžite, bude nutné ho v nejakých intervaloch ohrievať, aby nestratil svoju tekutú konzistenciu. V každom prípade, ani stuhnutý nie je zlý len tak ho nakopiť lyžičkou na kúsok pečiva či zeleniny. Skúste!