Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.

• ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• ½ šálky cíceru v suchom stave
• 2 PL kapár
• štipku mletého čierneho korenia
• 1 PL sušeného tymiánu
• štipku čili vločiek
• pol konzervy čiernych olív
• 1 malý citrón
• 75 g syra typu Feta
• 1 ČL údenej papriky

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 

Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 

Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 

Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!

Buddha Bowl / Šalát s gaštanmi, šampiňónmi a cícerom

Ahojte, holúbkovia, zdraví vás vyčerpané, vystresované, nevyrovnané a skleslé Nemehlo. Bez zvyčajnej iskry (haha, ale robiť si žarty mi ide aj za týchto podmienok), obsiahlejších úvodných slov a nadšenia sa vrhnime na dnešný príspevok. Teda, vy by ste nadšení mali byť, veď o chvíľu uvidíte zase jeden preplnený tanier, ktorý poteší každého milovníka rozmanitých zeleninových misiek. Horšie je to s autorom článku a pokrmu samotného. Jednak sa toho na mňa v práci zosypalo viac, než mi je milé: spolupracovníci majú vysoké očakávania (a mienku) a tak neváhajú prichádzať s najrôznejšími požiadavkami, o ktorých si myslia, že pôjdu splniť s prstom v nose. Po druhé, na duchu nepridáva ani nemenné počasie, na ktoré sa sťažujem neustále, preto už ani nestojí za zmienku. Zima je tento rok bizarná, príroda sa zbláznila a ja z nej o chvíľu skončím na príslušnom oddelení tiež. No ale nerozmazávajme to, istotne máte dosť vlastných problémov a trápení, preto nemusíte čítať ešte o iných. Sme tu predovšetkým pre chvíľu oddychu, spestrenie, zdvihnutie nálady, malú inšpiráciu a potešenie. Dúfam, že to tu nájdete. Dnes možno nie tak jednoznačne, ako inokedy, ale aj tak sa oplatí vydržať až do konca.
Moja posadnutosť gaštanmi v jesennom a zimnom období je neopísateľná, preto nečudo, že sa ich snažím držať zubami a nechtami, kým to ide. Možno sa jedná o posledné dostupné kusy na pultoch predajcov, preto ak ich uzriete, berte do košíka, inak si na ne budete musieť počkať zase až o rok. A to je príliš dlhá doba, už teraz sa hrozím myšlienky, že ich lahodnú a delikátnu chuť moje jazykové receptory celú večnosť neokúsia.
Nutričnú hodnotu vo veľkej miere v tejto farebnej mise zastupuje varený cícer, ktorý je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a železa. Okrem toho, znižuje cholesterol, je výborným zdrojom antioxidantov a v neposlednom rade aj vitamínu B.
Úžasným spestrením sú opekané šampiňóny ochutené cesnakom, limetkovou šťavou a koreninami, takže zaručujú jedlu primeranú dávku inej arómy.
A nemohlo by sa jednať o vyvážený chod bez čerstvej a osviežujúcej zložky, preto nešetrime na rôznych druhoch zeleniny. Ja sa prikláňam k sezónnej chrumkavej "Daikon" reďkovke, paradajkám a hlávkovému šalátu, tu však záleží na každého preferenciách. Hlavne pamätajme: čím viac, tým lepšie, vitamíny sú v tomto období nutnosť!

• 7-8 šampiňónov
• trochu masla
• limetkovú šťavu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• zmes dubákového korenia
• niekoľko uvarených gaštanov
• ¼ - ⅓ hrnčeka uvareného cíceru
• 4 cm časť bielej reďkovky
• hrsť cherry paradajok
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• trochu balzamikového krému (alebo octu)
• bylinky/koreniny podľa chuti (Dukkah..)

Šampiňóny očistíme, veľké prekrojíme a na kúsku masla v panvici opečieme. Ochutíme prelisovaným cesnakom, šťavou z limety, koreninami a poriadne premiešame, kým nepustia šťavu. Tú necháme zredukovať a ešte chvíľu šampiňóny smažíme, nech nadobudnú zlatistý nádych.
Zostavíme tanier: na dno uložíme šalát, prelejeme balzamikom, posypeme korením a zamiešame. Na vrch doplníme gaštany, šampiňóny, cícer, nakrájané paradajky i reďkovku a podávame.

Gaštany majú nezameniteľnú príchuť, ktorá je hviezdou každého pokrmu sama o sebe, keď ju však podporíme ostatnými prísadami, napríklad kyslastými hríbikmi a netradičnejšími, napríklad orientálnymi koreninami, nemôžeme šliapnuť vedľa. Verte mi, šaláty nemusia byť nudné, základom síce bude klasická zostava v podobe nejakých listov, paradajok, prípadne uhorky, čo skrsne na myseľ asi každému pri prvej zmienke o ňom, ale ak sa s ním patrične vyhráme, fádnosť nepripadá do úvahy. Navyše, sú také vďačné a variabilné, vždy si ich môžeme upraviť do podoby, ktorá nám absolútne vyhovuje. Tak sa im nebráňme!

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..

• 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
• 2 strúčiky cesnaku
• obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
• hrudku masla
• Naviac:
• upečenú maslovú tekvicu
• hrsť pečeného koreneného cíceru
• niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
• Syrová omáčka:
• 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
• 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
• priehrštie petržlenovej vňate
• štipku muškátového orieška
• štipku bieleho korenia

Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 

Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 

Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.

Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend. 

Zimný pečený šalát hojnosti s tahini dressingom

Milí moji priatelia! Dnes to bude rozkošné, rozšafné a hlavne krátke. Nejak nie je času nazvyš, ale ja som aj napriek tomu chcela potešiť vaše oko a napokon i brucho niečím príjemným a zároveň bohatým. Výživným, hrejivým, no popri tom sviežim. Domáckym, ale aj cudzokrajným. Dá sa vôbec toľko protikladov napchať do jednej misy? Tak, aby to nezničilo naše chuťové receptory? Ale veď ma poznáte, samozrejme, že áno! Keby to tak nebolo, neotravujem vás s príspevkom.
Okrem toho, videli ste už väčšie šialenosti. Tak napríklad dávam do pozornosti >>včerajší príspevok na ovocné grilované sendviče<<. Toto je oproti tomu slabý odvar.
V každom prípade, netvrdím, že menej chutný alebo vydarený. Len z iného súdka. Určite si tento šalát zamilujete. Veď pozostáva iba zo samých lahodných vecí!
Po prvé: sezónne zimné plodiny zastúpené vo forme ružičkového kelu a maslovej tekvice, ktoré pečením poskytnú trochu tepla do žalúdka.
Po druhé: akurátnu dávku čerstvosti zabezpečí celoročne dostupný šalát, paradajky, avokádo a naviac i zimná biela reďkovka.
Po tretie: nemôžeme opomenúť ďalšiu kategóriu živín, nutričnú rovnováhu teda zdokonalí korenený pečený cícer, ktorý okrem paliva prinesie do pokrmu vítané spestrenie štruktúry. Aj vy radi chrumkáte? Ja rozhodne, preto nebolo o čom diskutovať a orientálne guľôčky putovali k ostatným zúčastneným.
Po štvrté: svojou prítomnosťou nás poteší aj grilovaná kukurica, pretože prečo nie, trochu žiarivej žltej do tohto pochmúrneho a čudného počasia vnesie iskru, jas a veselosť.
A po piate na záver: k cíceru sa výborne hodí aj ďalší maloázijský zázrak, menovite tahini pasta, ktorá v šaláte figuruje ako zálievka spájajúca všetko dohromady. Nikto nemá záujem jesť nudné, suché, fádne šaláty, tento prvok vynesie našu misu hojnosti až na horu Ararat!
Neviem, či predchádzajúce riadky majú aspoň trochu hlavu a pätu, dúfam, že ste z nich pochopili, čo som primárne chcela povedať. Že nemáte otáľať a pustiť sa do prípravy! Šalát výborný dokonca aj do prenosnej misky, ak ho nestihnete zjesť v daný deň. Vôbec mu neprekáža ani studená forma. Aj keď, zahryznúť sa do teplej tekvice, cíceru a kelu je rozhodne príjemnejšie, predsa len tie vonkajšie teploty nie sú prívetivé.

• 15 ks ružičkového kelu
• časť maslovej tekvice
• kôpku masla
• koreniny podľa vlastného uváženia, pre inšpiráciu: Zaatar, Ras el Hanout, Dukkah, granulovaný cesnak, údená paprika, škorica
• pol šálky cíceru
• pol až jedno celé avokádo
• 1-2 hrste grilovanej/sterilizovanej kukurice
• hrsť cherry paradajok
• 6-8 cm kus bielej reďkovky
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• šťavu z pol limetky
• 2 PL tahini sezamovej pasty 

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej varíme, kým nie je na skus. Precedíme ho, ešte horúci doplníme maslom, nech sa rozpustí a ochutíme koreninami (vyššie uvedenými, jednotlivými či kombináciou všetkých alebo úplne iných, podľa vlastných preferencií). Cícer rozložíme na plech s papierom na pečenie. Na rovnaký plech uložíme ružičkový kel, ktorý sme zbavili vrchných nepekných listov a väčšie kusy prekrojili na pol. Tak isto pridáme aj umytú a nakrájanú tekvicu. Ochutíme koreninami a obložíme maslom.
Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút, vtedy by zelenina mala byť mäkká. Vyberieme ju bokom a cícer dopekáme ďalších 10-15 minút, kým nie je zlatý a chrumkavý.
Zostavíme šalát: paradajky, reďkovku a šalátové listy pokrájame a zmiešame. Uložíme do misy spolu s pečenou zeleninou a cícerom. Pridáme kukuricu, guľôčky avokáda (alebo inak nakrájané kusy) a všetko pokropíme limetkovou šťavou. Jednu lyžičku pridáme aj k tahini paste, premiešame a servírujeme buď bokom, na namáčanie alebo ňou celý šalát prelejeme ako dressingom. U mňa prvá možnosť na prezentáciu, v skutočnosti druhá pri jedení, lebo surová zelenina zálievku fantasticky absorbuje. Dobrú chuť!

Musím sa posťažovať i vám: v Čechách, v Brne rozhodne, nie je možné kúpiť čerstvý ružičkový kel. Prechodila som niekoľko reťazcov, potravín, vypytovala som sa všade možne, proste bez úspechu. Nemajú, nebude.. nie je dopyt. Čože, to si strieľate? Nie som jediná, ktorá miluje tieto malé zelené guľôčky! Keby boli na pultoch, to by ste len videli, ako by som sa na ne vrhla!

Táto zásoba bola z domu, ktorú mi mamka pribalila do kufra. Bohužiaľ, celé balenie už padlo za obeť a mne neostáva nič iné, iba horko plakať. Alebo sa uspokojiť s mrazenou verziou, ktorú tiež nie je tak ľahké nájsť. To sú problémy, však?

Šalát s Pak Choi, cícerom, avokádom a pistáciovým pestom

Priatelia, prepáčte, naozaj nejem každý deň to isté! (Dobre, iba takmer každý..). Toto nie je rovnaký šalát, ktorý ste mali možnosť vidieť už >>včera<<. Spoločným menovateľom je síce korenený cícer a avokádo (a paradajka, ale to nepočítajme..), hlavnou hviezdou programu je v tomto prípade bazalkové pistáciové pesto! Musela som vám ho už konečne vpašovať do nejakého receptu, pretože ma škrelo, že ste ukrátení o niečo tak primitívne, ale zato famózne. Na snímkach je už moja tretia! dávka a to teda o niečom svedčí.
Do klasického pesta sa pridávajú píniové oriešky, ale priznajme si, kto ich má bežne v zásobe? Frekventovanejšie sú iné druhy a s nadchádzajúcim sviatočným obdobím si už pomaly vytvárame zásoby suchých plodov (nehovorte mi, že nie). Takže mierne slané a chuťou veľmi charakteristické pistácie nebudú až takou nedosiahnuteľnou voľbou. To sa obyčajné bazalkové pesto okamžite stáva pohladením pre jazyk, naviac, ak prihodíme dnu ešte trochu kelu, zvýšime nielen aromatický rozmer, ale i vitamínový podiel. Áno, táto tretia verzia obsahuje aj trochu kelovej zložky, pretože som svoju bazalku poriadne preriedila, tak nech trochu doplní objem. Ale vôbec to nebola "z núdze cnosť", v lete som pripravovala čiste >>kelové pesto<<, ktoré patrí medzi moje obľúbené, preto som vedela, že toto spojenie zafunguje ako kúzlo.
Nuž a zelenej nikdy nie je dosť, obzvlášť teraz, keď jej už v prírode príliš veľa nevidieť, pretože ju nahradili všetky tie odtiene hnedej, žltej, oranžovej červenej až purpurovej.. Preto je základom pokrmu u mňa klasický hlávkový šalát, doplnený dusenou brokolicou, avokádom a Pak Choi kapustou, s ktorou ešte stále trochu experimentujem. Už som ju piekla, tentokrát iba blanšírovala. Myslím, že druhý menovaný spôsob prípravy je lepší vzhľadom k tomu, že aj konce jej listov ostanú zelené a nespečú sa, avšak postráda to nejakú výraznejšiu chuť, ktorú rúra prirodzene zabezpečí. Preto je dôležitým krokom po krátkom varení kapustu výrazne ochutiť, aby to uspokojilo aj jedincov, ktorí nie sú prílišnými nadšencami čistých zeleninových chutí (čo mne osobne nevadí, skôr to vítam).
O chrumkavom cícere som sa už zmieňovala, použila som zbytky z toho predošlého, takže mrknite na recept, neodporúčam ho vynechávať! Jednak zaručí pridanie ďalšej štruktúry (a viete ako je to so mnou a vrstvami zložiek v podobných jedlách), po druhé, rôzne strukoviny nám odborníci a poradcovia diktujú zaraďovať do jedál čo najčastejšie. Niektoré ich rady nie sú úplne márne a je fajn si vybrať tie, ktoré fungujú a držať sa ich.
Výborným osviežením je ľahká citrónová zálievka, ktorú používam vlastne takmer vždy, keď si nie som istá, aké koreniny by celý chod vhodne spojili do jedného celku. Prinesie vítanú čerstvosť a kyslosť, aby to skutočne bolo všetko z palety, ktorú pomocou jazyka vnímame.
Neostáva teda už nič iné, iba naložiť všetko do jednej veľkej misy, bez zábran náhodne na celý povrch rozmiestniť kôpky pesta a potom negustiózne zmiešať do jednej veľkej neurčitej masy. Konzumovať kopcovitými vidličkami alebo rovno naberačkou, nech to do nás padá čo najrýchlejšie. Hoci.. asi by bolo lepšie si to vychutnať pomaly, sústo za sústom. Ale kto má takú vôľu?

Pistáciové pesto:

• 2 šálky čerstvej bazalky
• 1 šálka spareného kelu
• ¼ - ⅓ šálky pistácií (v tomto prípade sú dobré i solené, ale preferujem natural, slanosť tak môžeme regulovať)
• malý strúčik cesnaku
• 1-2 PL kvalitného olivového oleja (prípadne viac, ak je pesto príliš husté)
• 2 ČL citrónovej šťavy 
• štipku soli a korenie podľa chuti
• trochu paprikových vločiek, ak máme radi pikantné 

Na dokončenie:

• niekoľko listov hlávkového šalátu
• šťavu z citrónu + 1 ČL oleja + soľ a korenie + údenú papriku + granulovaný cesnak na zálievku
• 1 paradajku
• avokádo
• kapustu Pak Choi (udusenú, upečenú, blanšírovanú..)
• niekoľko uvarených ružičiek brokolice
• zo dve hrste pečeného koreneného cíceru
• mletý koriander a iné pochutiny na záverečné posypanie

Do vysokej nádoby vložíme bazalkové a kelové listy, pridáme pistácie, cesnak, zalejeme olejom, citrónovou šťavou a ochutíme koreninami podľa vlastného uváženia, napríklad soľou, mletým čiernym a paprikovými vločkami. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmixujeme na hladkú pastu. Konzistenciu regulujeme pridaním oleja prípadne vody. 

Zostavíme šalát: na tanier uložíme šalátové listy, prelejeme zálievkou, pridáme brokolicu, Pak Choi, cícer, avokádo, kolieska paradajky, posypeme koreninami a pokropíme šťavou z citrónu navyše. Doplníme extrémne bohatou dávkou pesta a ak nepotrebujeme, aby jedlo vypadalo esteticky, všetku zeleninu nakrájame vopred na malé kúsky a zamiešame, aby sa spojili s pestom do jedného celku 🤣. 

Dúfam, že som vás týmito šalátovými príspevkami neodradila, sľubujem, že najbližšie si už dáme niečo z iného súdka, tak so mnou majte strpenie. Ale viete, ako to chodí. Keď ste samostatná jednotka a naviac notorický plánovač, uvaríte na jeden šup väčšie množstvo jedla a potom ho musíte skonzumovať. Takže to niekoľko dní môže vypadať stereotypne. Ale na druhej strane nie, pretože, ako ste práve mali možnosť vidieť, stačí pár malých obmien a hneď získate nový pokrm. Treba byť šetrný, ono sa takéto varenie vyplatí jednak časovo a po druhé i finančne. Hlavne, nech vám ani vo sne nenapadne nejaké zvyšky vyhadzovať! To ich radšej pošlite mne 🤣.