Šunkový cottage šalát s pečeným petržlenom a mrkvou

Patríte medzi milovníkov majonézových šalátov? Potom vám možno bude rovnako, ak nie viac, chutiť tento trochu jemnejší a odľahčenejší, ale o to aromaticky bohatší šalát s použitím cottage syra. Nájdete v ňom obvyklé ingrediencie ako šunku, mrkvu, kyslé uhorky, trochu horčice, zároveň je netradičný tým, že zeleninu upečieme, nie jednoducho uvaríme. Je to akýsi variant na vlašský a parížsky šalát bežne dostupné v obchodoch. Ich nevýhodou, samozrejme, je, že nikdy neviete, čo presne sa do nich pridáva a neraz vás zaskočí to množstvo Éčok a iných umelých prísad v zložení.
Najlepšie je si takého lahôdky pripraviť doma, presne podľa vlastného gusta. Máte radi to a ono, ale príliš nemusíte hento? No tak žiadne vyberanie a preberanie sa v tanieri, jednoducho neobľúbenú potravinu vypustite a všetky problémy sú razom vyriešené. Okrem toto, je to skvelý spôsob ako sa zbaviť nejakých prebytočných položiek v chladničke. Kúsok mrkvy, otvorenej konzervy, načatého pohára, všetko sa dá zamiešať do vnútra a razom môžeme byť veľmi príjemne prekvapení, aký fenomenálny výsledok sme dosiahli.
Čo teda obsahuje môj šalát?

• 150 g syta cottage s pažítkou
• 3 plátky dusenej šunky (95%) 
• 1 pečený petržlen
• 1 malú pečenú mrkvu
• 1 veľkú kyslú uhorku + nálev z nej
• 2 ČL hrubozrnnej horčice (s bielym vínom Lidl Deluxe)
• trochu cibule
• čerstvú mätu a medovku
• štipku mletého korenia

Upečený petržlen a mrkvu nakrájame na malé kocky, rovnako ako uhorku (možno nastrúhať). Šunku nakrájame na pásiky a pridáme do misy so zeleninou, cottage syrom, horčicou, posekanou cibuľou a bylinkami. Ochutíme korením a kyslým nálevom z uhoriek podľa potreby. Premiešame a ideálne necháme pár hodín odležať, aby sa všetky chute prepojili, nie je to ale nutnosť. Podávame a ako skvelý doplnok považujem posýpku z vlašských (alebo iných) orechov. Dobrú chuť!

 Neviem ako vám, ale mne takéto rýchlovky prídu najmä v poslednej dobe veľmi vhod. Akosi bojujem s nechuťou príliš sa angažovať v kuchyni a prehnanými zásobami v chladničke, mrazničke a komore. O tom som čo-to prezradila v predchádzajúcom príspevku, tak ak sa budete nudiť a zaujíma vás to, bežte na článok. 

Alebo na Instagram, tam je to živšie. A dajte mi vedieť, ako sa vám pozdáva táto osviežujúcu náhrada majonézového šalátu. Zovšadiaľ na nás pomaly začnú padať rady a triky na tému Schudnime do plaviek, takže uvedený recept možno oceníte aj z tohto hľadiska.

Mezze podnos s pečenou zeleninou a sušeným ovocím

.. a všetkým ostatným, po čom vám ruka siahne.
Príjemný stredajší a snáď i slnečný deň všetkým! Ako sa máte?
Ja som zavalená prácou ako napovedá i frekvencia uverejňovania nových príspevkov. Preto i teraz budem viac než stručná. Pripravila som si pre vás ďalší z podnosov plných chuťoviek, tento raz s množstvom pečenej zeleniny, pretože mi príde viac než vhodné odštartovať ním novú sezónu. Na jednej strane pečené prvky sú ešte v duchu dlhotrvajúcej zimy, no takéto prestieranie, z ktorého môže každý podľa ľubovôle zobať čo sa mu páči, je dokonalé na pohostenie vo vonkajších priestoroch, keď to teploty konečne dovolia. Hurá, letné grilovačky!
O Mezze, princípoch a pôvode som písala už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch, preto skočte >>SEM<<, >>SEM<< alebo >>SEM<<. Alebo kamkoľvek inde na blogu!

Detaily:

• baklažánové pizze s kečupom a syrom
• brokolicové 'stejky' s kečupom a syrom
• pečený petržlen
• pečený ružičkový kel
• paradajky
• dokonale zrelé avokádo
• zmes orieškov: korenené mandle, makadamové orechy, arašidy a kešu
• citrón
• olivy
• artičoky
• sušené slivky, jablká, hrušky a marhule
• koriander na ozdobu

Na tácku však možno pridať prakticky čokoľvek. Pre prezentačné dôvody som sa rozhodla ponechať avokádo v celku, ale reálne som ho jedla vo forme guacamole: rozpučiť, zmiešať s citrónom, nadrobno nakrájanou paradajkou a prípadne i cibuľou, ochutiť a máme famózny dip. Okrem toho, na namáčanie jednotlivých kusov zeleniny je vhodná i Muhammara, hummus, pesto, salsa, omáčky na báze syra.. A syry samotné, nie je na škodu nejaký na stôl zaradiť, rovnako ako ďalšie druhy čerstvej zeleniny a napokon i ovocia. 

Ja sa lúčim, opäť bežím k príkazovému riadku a mrzí ma, že nemôžem pobudnúť dlhšie. Odpusťte mi, ale ako ospravedlnenie prijmite tento podnos zahltený lahôdkami a dajte mi vedieť, či podobné zobanie privítate aj na vašej najbližšej záhradnej udalosti.  

Mrkvové rezance v kokosovej omáčke s tuniakom a artičokami (paleo)

Nedá si pokoj s tými mrkvovými rezancami a nedá! Som otravná? Možno. Vadí mi to? Ani náhodou. Na to som si ich príliš zamilovala a to, čo mi diktuje žalúdok a jazyk je silnejšie, než akékoľvek hlasy okolia. Takže sa budete musieť zmieriť s tým, že na blogu proste budú a v milión a šiestich verziách.
Naviac, táto s kokosovou omáčkou je extra lahodná, priam až nehorázne dobrá a ak ju neochutnáte, môžete banovať do konca života. Bez zveličenia, veď môže byť niečo na hutnej, krémovej a bohatej omáčke niečo zlé? Obalí každý milimeter chrumkavého mrkvového vlákna a keď k tomu prirátame bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami nadupaného tuniaka, poďakuje sa nám aj zvyšok organizmu.
Dobre, nebavme sa o tom, že som použila drteného tuniaka z konzervy, nie každý deň je posvietenie, niekedy stačí aj dobrý úmysel, no nie?
Možno ste okrem iného postrehli aj to, že som si navykla moje rezance kombinovať s narinovanými artičokami (dôkazy predovšetkým na >>Instagrame<<) a ani táto miska nie je výnimkou. Dodajú nielen zaujímavú, obsiahlejšiu a rozmernejšiu chuť pokrmu, ale tak isto i štruktúru, čo vždy ocením. Jednotlivé vrstvy sa dokonale premiešajú s omáčkou a tak sa nám na jazyku rozvinie dokonalá symfónia chutí.
Mierne sladkastá chuť kokosu je v kontraste s korenistejšími dochucovadlami, ale jedná sa práve o žiadanú rovnováhu zložiek, žiadne ako sa hovorí 'nemastné-neslané' jedlo nehrozí. Až mi tečú slzy radosti, keď to porovnám s nevýraznými chodmi, ktoré nám servírovali v ubytovni počas >>firemného výjazdu<<. Ostatne, ako výraznú omáčku si pripravíte je len a len vo vašej verzii. Radi by ste extrémne pikantné? No tak pridajte priehrštie čili! Chýba vám trochu umami? Črpnite tam hoci i sójovú omáčku. Ale hlavne koštujte. Nech na záver nie ste nepríjemne prekvapení. Hoci, s mierou: nech vám z tej omáčky aj niečo ostane k rezancom. Toto je dobre mienené varovanie, pretože skutočne hrozí, že sa do nej pustíte len tak naberačkou lyžičkou a zbadáte sa, až keď rajnica ostane prázdna..

• 1 gigantickú mrkvu
• hrsť kučeravého petržlenu - vňate
• 1 konzervu tuniaka vo vlastnej šťave
• 6-8 kúskov artičokov marinovaných v oleji
• trochu kokosového oleja
• 1 bielu cibuľu
• tuhý krém z plechovky kokosového mlieka (vodu si odložte napríklad na smoothie či zeleninové krémy/polievky/pyré)
• 1 ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 2 strúčiky cesnaku
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky

Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (ručne škrabkou, pomocou špiralizéra..) a na hrudke masla ich v panvici s posekaným petržlenom opečieme, kým nie sú jemne zlatisté a chrumkavé. 

V inej panvici na kokosovom oleji speníme cibuľu posekanú na malé kúsky. Pridáme prelisovaný cesnak, korenie, soľ, papriku a čili vločky. Dobre premiešame a vmiešame dnu tuhú časť kokosového krému z plechovky. Na miernom plameni necháme prevrieť a varíme, kým omáčka trochu nezhustne. Prípadne môžeme jej konzistenciu regulovať pridaním ďalšieho množstva kokosovej vody z konzervy. 

Máme dve možnosti: buď rezance, tuniaka a artičoky pridáme rovno do omáčky tesne pred odstavením zo sporáka alebo ich naservírujeme až na záver, podľa požadovaného množstva. Ja som tuniaka zapracovala dnu už rovno, nech trochu prejde teplom, ale zvyšok až potom. 

Podávame ešte teplé! (Pre plánovačov: možno uložiť do nádoby a na druhý deň ohriať, treba však počítať s istou separáciou tuku v omáčke). 

Ak skutočne mrkvové rezance nie sú podľa vášho gusta, dobre, tak siahnite po klasických špagetách, či iných cestovinách, ale prosím, dajte im možnosť. Čo však priam rozkazujem je, aby ste si uvarili túto kokosovú omáčku a preliali ju v podstate na hocičo, pretože je neskutočne dobrá a flexibilná, hodí sa k čomukoľvek. Mäsu, zelenine, hoci i do ryže na spôsob rizota či kari. Je pôsobivá a návyková. Alebo viete čo? Kašlite na to a pošlite ju mne, budem nadmieru vďačná!

Grilované kuracie prsia na južanský spôsob s dvomi druhmi hranoliek

Prečo sa uspokojiť s jednými, keď môžeme mať dvoje, no nie?
Krásny dobrý deň, priatelia! Pripravte si oslavné fanfáry, po takmer nekonečne dlhej dobe tu máme recept na niečo mäsité. Naposledy som vám prezentovala >>stejk zo pstruha<<, ale to už tiež bolo takmer pred mesiacom. Nieže by som sa dala na vegetariánstvo, to predpokladám u mňa nikdy hroziť nebude, ale ak už, uprednostňujem rybacie konzervy (hanba mi), likvidujem zásoby paštét (ešte väčšia hanba - idem sa posadiť do kúta) alebo siahnem po kvalitnej šunke. A to si recept nezasluhuje. Vo väčšine prípadoch - toto je rozhodne výnimka: >>slaná jogurtová miska<<.
Ide o to, že vždy nakúpim plné koše zeleniny v obave, že nebodaj nebudem mať čo jesť a potom tú hromadu zásob musím likvidovať. Som nepoučiteľná, ale na druhej strane, neprekáža mi to. Podobné jedlá ma bavia a nesmierne mi chutia, takže načo opravovať niečo, čo nie je pokazené, všakže?
Tu sa dostávam k jadru pudla (neznášam toto prirovnanie, ale dala som ho sem preto, aby ste mi v komentári napísali, čo rovnako odpudzujúco pôsobí aj na vás. Ja mám z neho zimomriavky odporu po celom tele. Čo vy? 👇👇).
Vypadá to tak, že sme sa dostali do sezóny koreňovej zeleniny, respektíve, nie je žiadna iná, ktorá by prebila ponuku v obchodoch a tak neostáva nič iné, než siahnuť po tomto druhu.
V poriadnu, veď mrkvu, petržlen a dokonca zeler mám rada, takže nejaké zaujímavé recepty, sem s nimi!
Momentálne to nebude nič svetoborné, iba obyčajne neobyčajné hranolky, pečené v rúre, správne korenené (na kreatívnejší recept si počkajte, objaví sa zajtra, ak vesmírne mocnosti dovolia). Výborná príloha ku grilovanému mäsu!
Našla som v mrazničke ešte jeden kus kuracieho prsa (a kačacieho, ktoré zhodou okolností môžete vidieť na fotkách) a keďže som s ním chcela urobiť krátky proces, voľba padla na rýchle grilovanie. Neobyčajnosť mu dodávajú pochutiny inšpirované južanskými arómami, takže ak máte radi pikantnejšie chody, tento rozhodne bude na vašu nôtu. A keďže pre teplé podnebie je charakteristické lokálne exotické ovocie, muselo v tanieri bezpodmienečne figurovať avokádo. Ak sa nájde príležitosť ho niekam vtesnať, okamžite sa jej chopím, veď ma poznáte.
Ak máte teda už po krk zemiakov alebo len chcete trochu odľahčiť jedálniček o škroby, privítajte na stole iné druhy zeleninových hranoliek. Neobanujete, najmä nie v spojení s lahodným šťavnatým mäsom.

• 2 kuracie (kačacie) prsia
• 1 ČL mletého koriandru
• 1 ČL granulovanej cibule
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky
• 1 Čl granulovaného cesnaku
• 1 PL kvalitného oleja
• •••••••••••
• 2 veľké mrkvy
• 2 veľké petržleny
• 1 PL oleja
• kreolské korenie podľa chuti (dá sa nahradiť iným pikantnejším)
• trochu citrónovej šťavy
• granulovaný cesnak a soľ podľa chuti
• •••••••••••
• avokádo
• niekoľko čerstvých šalátových listov
• hrsť cherry paradajok
• kus šalátovej uhorky
• petržlenovú vňať

Prsia umyjeme a uložíme do misky, posypeme koriandrom, cibuľou, soľou, paprikovými vločkami, paprikou, cesnakom a prelejeme olejom. Dobre zamiešame a necháme odstáť aspoň na 15 minút, nech mäso vstrebe chuť korenín.

Na rozpálenej grilovacej panvici prsia sprudka z oboch strán opečieme a potom na miernejšom ohni grilujeme, kým na povrchu nie je charakteristická vzorka a vnútro je mäkké a šťavnaté. Nevysušiť! Aby sa prepieklo rovnomerne, odporúčam najhrubšie časti pred opekaním narezať pomocou "motýlikovej" metódy na tenšie plátky. 

Mrkvu a petržlen ošúpeme a pokrájame na tenké hranolčeky. Premiešame ich s olejom, korením, citrónom, cesnakom a soľou a v rovnomernej vrstve ich rozprestrieme na plech s papierom na pečenie. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 15-20 minút, kým na povrchu nie sú chrumkavé a zlatisté. 

Nasleduje zostavenie taniera: na dno uložíme lôžko šalátu, pridáme kôpky hranoliek, grilované mäso, avokádo (celú polku, nakrájané, či dokonca rozpučené, na spôsob dipu/guacamole - nechám na vás), plátky uhorky a cherry paradajky. Pokropíme citrónom a ak sa nám žiada, posypeme koreninami naviac. Ozdobíme čerstvou vňaťou a podávame!

Vo svojej podstate veľmi jednoduché a relatívne rýchle jedlo, ktorým sa určite zavďačíte mnohým stolovníkom. Hranolky sú bez debaty jedným zo spôsobov, ako nenápadnou formou do deciek dostať viac zeleniny. Má to požadovaný tvar? Má. Chrumká to ako klasické? Áno. A sú chutnejšie. vyhrali sme! Ak nemáte radi avokádo (tak vás nechápem), pokojne ho vynechajte, potom však možno nezaškodí zauvažovať o nejakom dresingu, ak k hranolkám nutne potrebujeme niečo na namáčanie. Nebojte sa prehľadať blog, mám ich tu asi miliardu, preto verím, že si nájdete nejaký, ktorý vám padne do oka. A ak áno, napíšte mi, čo by ste k pokrmu podávali, zaujímalo by ma, aké máte preferencie.

Zatiaľ si užite tento tanier a príjemný začiatok týždňa prajem!

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..

• 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
• 2 strúčiky cesnaku
• obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
• hrudku masla
• Naviac:
• upečenú maslovú tekvicu
• hrsť pečeného koreneného cíceru
• niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
• Syrová omáčka:
• 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
• 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
• priehrštie petržlenovej vňate
• štipku muškátového orieška
• štipku bieleho korenia

Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 

Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 

Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.

Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend. 

Marinovaný baklažán a Buddha Bowl s fialovým batátom a karfiolovým Tabbouleh

Dlho sľubovaný a dúfam, že očakávaný príspevok je konečne tu! Dnes vám odhalím recept na dokonalý domáci marinovaný baklažán z dielne mojej mamky. Báječne sa hodí do rôznych zeleninových misiek a šalátov, náplň do tacos a wrapov, ako chuťovka v Mezze podnose.. A mnohých iných ďalších pokrmoch, trebárs do omáčky k mäsu. Možnosti sú nekonečné a tak záleží len a len na našej kreativite ako s pohárikom tohoto zázraku naložíme. Nuž ale, najprv ho samotný musíme naložiť 😆. K tomu sa, samozrejme, dostaneme, ale nemôžem si odpustiť nejaké to úvodné kvákanie. Alebo by ste sa radšej zaobišli bez neho? To je vlastne dobrá otázka. Spätná väzba je dôležitá, preto ma informujte, či máte radi tieto moje dlhšie sprievodné články (ktoré som rozbehla počiatkom leta), alebo preferujete tri vety, aby sa nepovedalo a poďho radšej hneď k receptu.
Musím sa totiž vyjadriť k samotnej Buddha miske. Drahí, táto sa podarila na výbornú, jedna z mojich najlepších, ak nie rovno top 1! Je hravá, rozmanitá, štruktúrovaná, farebná, uspokojivá a bohatá. Má z každého rožku trošku.
Tak po prvé, spomínaný nakladaný baklažán. Ochutený kopcom cesnaku. Lahodný. Bodka.
Po druhé, výživné avokádo. Viete ako je to so mnou a vzťahom k tomuto ovociu. Áno, ovociu. Ktoré je prešpikované tukmi, ale len tými najlepšími, ktoré nám príroda môže poskytnúť. Krémové, jemné, delikátne. Láska do konca života.
A konečne, pečený ružičkový kel! Dovoz z domova, pretože z nepochopiteľných dôvodov čerstvý v Čechách nie je možné dostať. Nikde ho nemajú. Tesco, Kaufland, Lidl, žiadny z iných reťazcov. Ani na trhoch som ho nezočila. A tak mi ostali iba oči pre plač. Ale mamina bola tak láskyplná, že (okrem iných vecí, ktoré som nutne nepotrebovala), mi pri svojej návšteve jedno vrecko doniesla. A dcéruška sa mohla chvíľu vznášať blahom.
Okrem tejto zeleniny mi dodala aj malú vzorku domácich batátov. Na prekvapenie všetkých, urodili sa fialové. Tým lepšie, sú krajšie na pohľad! Chuťovo oproti oranžovým rozdiel nepoznať, aspoň ja som ho nepostrehla, ale tá nádherná tuho purpurová farba je elektrizujúca a spektakulárna. Dokonale vytŕča medzi ostatnými komponentmi taniera. Sladký zemiak pofŕkať tahini pastou a lahôdka ako vyšitá, naozaj!
Ďalšou zaujímavosťou pokrmu je arabská vsuvka v podobe Tabbouleh, v mojom prípade v nízko sacharidovej verzii z karfiolu. Premiešaný s olivami a hordou citrónu vytvára osviežujúci prvok, ktorý neodporúčam vynechať. Pre recept sa môžete inšpirovať >>TU<<, ale postupovala som trochu inak. Do základu prepašovala ešte olivy, namiesto korenín použila zmes Dukkah novo zakúpenú na vianočných trhoch (vygooglite si to, je to bežné dochucovadlo Blízkeho východu a náramne sa do takýchto jedál hodí) a uvarený karfiol naviac ešte opiekla vo woku, aby nadobudol ďalší, trochu iný chuťový rozmer. Dodalo mu to naozaj výnimočný ráz!
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na čerstvú zeleninu. Nejaké tie vitamíny nám zabezpečia čerstvé paradajky a surová mrkva, ktorú som znásilnila v špiralizéri a vytvorila z nej dokonalé dlhé chrumkavé špagety! Vtipne ozdobia misku a pohladia oko.
Som celá bez seba, keď to konečne raz na mojom tanieri aj nejako vypadá, nie ako jeden nesúrodý chaos. Takto by som si predstavovala väčšinu mojich obedov. Aby boli plné chutí, farieb, textúr a obsahovali potraviny zo všetkých skupín živín. Napokon, tak by to ideálne malo vypadať vždy.

Marinovaný baklažán (na 1 veľký pohár):

• 800 g baklažánu
• 350 ml vody
• 1 PL soli
• 400 ml octu
• 6 strúčkov cesnaku
• 1 feferónku
• zvazok petržlenovej vňate
• 300 ml olivového oleja

Baklažán ošúpeme, rozštvrtíme, nakrájame na tenké plátky a dáme do misy. Vodu, soľ a ocot zmiešame, nalejeme na baklažán a dôkladne ponamáčame. Zaťažíme tanierom, aby bol skutočne ponorený v náleve a necháme cez noc odležať. Na druhý deň ho necháme dobre odkvapkať, následne rozprestrieme na utierku a 3-4 hodiny necháme sušiť, najlepšie na priamom slnku. Eventuálne môžeme sušiť v rúre rozohriatej na 60 °C po dobu asi 1 hodiny.
Medzitým ošúpeme cesnak, nakrájame ho na tenké plátky a petržlenovú vňať nahrubo nasekáme. Baklažán, cesnak, feferónku a vňať zmiešame so 100 ml olivového oleja. Zmes naplníme do čistého pohára a zalejem ďalším množstvom oleja tak, aby bol baklažán úplne ponorený. Dôkladne uzavrieme a necháme niekoľko dní pred konzumáciou odstáť, nech sa všetky zložky a chute prepoja.

Buddha Bowl:

• 1-2 PL baklažánu
• niekoľko kúskov pečeného ružičkového kelu (ochutiť obľúbeným korením, rozhodiť na plech, obložiť kokosovým olejom, piecť 10 minút na skus)
• 1 malý fialový sladký batát (v celosti aj so šupkou poprepichovať nožom alebo vidličkou, uložiť na plech, piecť 15 minút, kým nie je v strede mäkký) 
• 1 ČL tahini
• 3-4 PL karfiolového Tabbouleh s olivami (uvarený karfiol nadrobno posekať, pridať do woku s kokosovým olejom, prelisovaným cesnakom, ochutiť korením Dukkah, zaliať citrónovou šťavou podľa potreby, zmiešať s olivami plnenými sardelovou pastou a smažiť do zlatista)
• pol avokáda
• niekoľko koktejlových paradajok
• špagety z čerstvej mrkvy

Do veľkej misy uložíme kôpku Tabbouleh, porciu nakladaného baklažánu, upečený kel a batát, ktorý rozrežeme a pofŕkame tahini pastou. Doplníme avokádom, paradajkami a mrkvovými rezancami. Všetko môžeme dodatočne posypať zmesou Dukkah, či čerstvými bylinkami a pokropiť citrónom.

Tak vážení, čo na to hovoríte? Nie je to úplne dokonalé? Bohaté a rozmanité, svieže, ale zasycujúce zároveň, netradičné, no vyvážené, plné aróm a vrstiev. Pokrm ako z nebies. Viem, vystatovať sa je odporné, ale nestáva sa často, že by som bola so sebou natoľko spokojná, aby som bez výčitiek mohla zhodnotiť: ||Jar||, odviedla si dobrú prácu. Ťap-ťap po pleci. Ale to je len môj subjektívny názor, vy si môžete myslieť niečo úplne iné a totálne ma zotriete. Aj na to som pripravená. Takže ak sa vám čokoľvek nepáči, máte výhrady a pripomienky, sem s nimi! Píšte, nech nemám utkvelé predstavy a nežijem v omyle. Budem za to vďačná. 

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.

• 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
• 1 veľké vajce
• ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
• 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
• veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• 1 strúčik cesnaku
• podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
• štipku mletej údenej papriky

Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.

Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

Pečené Romanesco, baklažán a kešu bylinkový dressing Zhoug

Karfolica či brokofiol, proste Romanesco, brat oboch druhov zeleniny spojených do jednej. Údajne najkrajšia zelenina vôbec. Je to síce o vnímaní každého z nás, v každom prípade, s týmto tvrdením sa celkom dá stotožniť. Videli ste naživo alebo aspoň na obrázkoch nádherné fraktály ružičiek tejto rastliny z čeľade Brassicaceae (brukvovité)? Sú fakt ohromné a mňa, osobu, ktorá sa považuje za umelecky cítiacu, opantali svojou geometrickou dokonalosťou. Preto keď som na romanesco natrafila v obchode, konečne som odhodila všetky finančné zábrany a vložila jeden kus do košíka. Bola som zvedavá, ako chutí, či sa viac približuje zelenej sestre alebo bielemu bratovi. Takže: farbou celkom brokolica, chuťou skôr karfiol, pevnosťou a štruktúrou rozhodne druhý menovaný. A tak je vhodný na akúkoľvek prípravu, ktorú by sme zvolili pre oba druhy vyššie zmieňovanej zeleniny. Dá sa variť, dusiť, piecť, zapekať, grilovať, mixovať.. A krásne vypadá, ale to som už písala 😁
Keďže som bola zvedavá na prirodzenú chuť romanesca, nepridávala som k nemu príliš veľa korenín, ktoré by ju mohli potlačiť. Len kúsok údenej papriky a cesnaku, obaliť olejom a upiecť.
Spoločnosť na tanieri mu robil ešte baklažán volajúci o spracovanie a aby celý pokrm nebol fádny a obstál ako jeden plnohodnotný chod, pýtalo si to ešte zaujímavý doplnok. Niečo bokom, trebárs dip či dressing, do ktorého by sa jednotlivé kúsky zeleniny dali ponárať. V takom prípade máte možnosť regulovať množstvo ochucujúcej zložky a sami sa rozhodnúť, akú štedrú dávku si doprajete. Táto bylinková korenistá zmes menom Zhoug má pôvod, ako inak, v orientálnej kuchyni, kam si po inšpiráciu chodím často. K baklažánu sa hodí priam báječne, pretože jeho dužinatá štruktúra mu umožňuje zmes nasať ako špongia, čo je presne to, čo chceme. Pôvodný predpis v zozname surovín síce uvádza iba bylinky a koreniny, ja som však čerstvých vňatí nemala toľko, aby vystačili na solídnejšiu porciu, preto som sa rozhodla objem a vlastne celú nutričnú hodnotu pozdvihnúť pridaním kešu orechov. Mimoriadne dobrá voľba, pretože dressing tak nadobudne krásnu krémovú formu a bude už pripomínať hustejšiu omáčku.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 2 PL ochuteného olivového oleja
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• niekoľko koliesok baklažánu
• bylinkovú soľ podľa chuti
• Zhoug:
• 1 hrsť čerstvej bazalky
• 1 hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• štipku paprikových vločiek
• 1 hrsť kešu orieškov
• ½ ČL mletého koriandru
• ¼ Čl mletého klinčeka
• 1 strúčik cesnaku
• 2 ČL olivového oleja
• 1-2 PL citrónovej šťavy
• 1 PL vody na zriedenie
• štipku soli a korenia

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Romanesco rozoberieme na ružičky, v mise ochutíme olejom, paprikou a cesnakom a pridáme na plech. Zeleninu pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým baklažán nie je mäkký a romanesco tak na skus.
Medzitým pripravíme dressing: do vysokej nádoby vložíme čerstvé bylinky, kešu, paprikové vločky, koriander, klinčeky, cesnak a zalejeme olejom a šťavou z citrónu. Pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prípadným prilievaním vody. Na záver dochutíme soľou, korením a čímkoľvek sa nám ešte žiada.
Upečenú zeleninu rozložíme na tanier, prelejeme omáčkou a servírujeme naviac s čerstvou zeleninou, ak chceme.

Ja tieto orientálne prvky milujem, stačí pár surovín, korenín a obyčajné, na prvý pohľad ničím nezaujímavé jedlo sa razom zmení na dokonalú delikatesu. Nebudeme si klamať, napriek tomu, že romanesco vypadá ako hotové umelecké dielo, jazykové receptory sa z neho nezbláznia, hlavne ak ste zvyknutí na pravidelnú konzumáciu brokolice a karfiolu. Pretože je to dokonalý hybrid oboch. Naproti tomu Zhoug omáčka, tá je famózna! Pridaním kešu do obvyklej receptúry sa z nej stáva lahodný korenistý krém, ktorý je cítiť najmä bazalkou a petržlenom, v každom prípade, ich aróma je podčiarknutá jemným náznakom klinčekov, koriandra a citrónu. Veľmi príjemné spojenie najmä s baklažánom, skutočne odporúčam!