Pomarančový šalát s batátom a šunkou

Evidentne frčím na šalátovej vlne, ale je sa čomu diviť? Pestrejšie a svieže pokrmy mi nahrádzajú chýbajúcu jar. Hoci dnes svieti slniečko, vonku je kosa, stále sa držíme na mínusových teplotách. Viem, som otrepaná a neustále bľabocem o počasí, ale priznajme si to, na koho to nevplýva? Ten je u mňa hviezda a závidím mu. Podľa mňa sa chladné dni ťahajú už príliš dlho a som viac než pripravená dať im definitívne zbohom.
Hoci, tento šalát je tak trochu na pomedzí. Je už jarný? Ešte zimný? Ťažko povedať, práve preto je skvelou voľbou do tohto prechodného obdobia, kedy sa už zbavujeme posledných zásob a nevieme sa dočkať čerstvých plodín, ktoré nám, snáď, matička Zem poskytne.
Zemiaky majú v našej kultúre nezanedbateľné postavenie a existuje miliarda a jeden spôsob, ako si ich pripraviť. Ja som na ne časom zanevrela, hoci ako decko som ich milovala. Cestu si však ku mne opäť našli, no vo forme batátov = sladkých zemiakov, ktoré už dnes i u nás nie sú extravagantnou plodinou. Hoci s obyčajnými majú spoločný asi iba ten "názov" a ich nutričné hodnoty sú v mnohých ohľadoch podobné, myslím, že z botanického hľadiska si príliš príbuzné nie sú. Neviem, nie som odborník, preto sa v prípade vyššieho záujmu obráťte na povolanejšie osoby, prípadne na strýčka Googla.
V každom prípade, vyhovujú mi viac chuťou, pretože ako prívlastok napovedá, sú sladké, naviac majú inú štruktúru. Týmto úvodom sa však snažím dostať k jednej veci: ak nemáte radi batáty alebo si ich z finančného hľadiska nemôžete dovoliť (áno, nie sú práve lacným špásom), nahraďte ich obyčajnými zemiakmi. Žiadna veda.
Ale teraz už k ďalším účastníkom tanierovej párty. Príjemným doplnkom je skombinovať tieto sladké chute s citrusovými, ktoré šalátu dodajú ľahkosť a prenesú nás do teplejších krajín. Pomaranč sa možno môže zdať príliš neobvyklým a kyslým v porovnaní napríklad s mangom či granátovým jablkom, ale verte mi, keď to okúsite, budete súdiť rovnako.
Ingredienciou, ktorá zabezpečí potrebnú bielkovinovú a energetickú časť je kvalitná šunka. Prosím, nebuďte skúpi a investujte do poctivého druhu s čo najvyšším podielom mäsa. Pod 85% by som asi nešla. A ak by ste náhodou mali po ruke údeného lososa.. Ešte lepšie! Ten by celý šalát povýšil na úplne iný level. Ja som potrebovala odľahčiť zásoby v chladničke/mrazničke, preto táto možnosť.
Nuž a potom je to už len na vás, priatelia. Ako 'umami' zložku pokrmu odporúčam olivy (plnené sardelovou pastou v tomto prípade - mňam), nejakú čerstvú zeleninu, ale trebárs aj marinované artičoky či sušené paradajky. Och a samozrejme, priehrštie listového šalátu ako základ.
Kľúčom k finálnemu úspechu je pomarančová zálievka, ktorá celý chod prepojí a vytvorí tak harmonickú kompozíciu hodnú zhudobnenia nejakým skladateľom. Keby ešte žil Beethowen, napísal by novú Allegro con Brio, čo ja viem, symfóniu číslo 5.5.

• 1 stredný batát
• 100 g dusenej šunky
• 1 (krvavý) pomaranč
• hrsť olív
• zmes listových šalátov
• cherry paradajky, uhorku, reďkovky.. podľa ľubovôle
• na zálievku:
• 1 PL olivového oleja
• 1-2 PL pomarančovej šťavy
• kôru z pol pomaranča
• čierne korenie a soľ podľa potreby
• zmes talianskych alebo provensálskych byliniek

Sladký zemiak poriadne umyjeme a očistíme, šúpať netreba. Položíme ho na plech a po celom povrchu poprepichujeme. Pofŕkame olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým i v strede nie je mäkký a z vyrobených dierok nevyteká sladký sirup. 

Do misy vložíme šalátové listy, batát nakrájaný na kolieska/polmesiace/kocky, natrhanú šunku, kúsky pomaranča, olivy a čerstvú zeleninu podľa chuti. Prelejeme zálievkou, ktorú pripravíme jednoduchým prešľahaním všetkých ingrediencií. Môžeme ešte posypať sezamom a podávame. Výborný je aj na druhý deň za studena. 

*Pre prezentačné dôvody som šalát zamiešala až po fotení.

No čo poviete, nie je to krásne farebné, hravé, svieže, výborné ako prostriedok na privolávanie jari? Rozhodne si ho nenechajte ujsť a vyskúšajte!

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Mrkvové rezance v kokosovej omáčke s tuniakom a artičokami (paleo)

Nedá si pokoj s tými mrkvovými rezancami a nedá! Som otravná? Možno. Vadí mi to? Ani náhodou. Na to som si ich príliš zamilovala a to, čo mi diktuje žalúdok a jazyk je silnejšie, než akékoľvek hlasy okolia. Takže sa budete musieť zmieriť s tým, že na blogu proste budú a v milión a šiestich verziách.
Naviac, táto s kokosovou omáčkou je extra lahodná, priam až nehorázne dobrá a ak ju neochutnáte, môžete banovať do konca života. Bez zveličenia, veď môže byť niečo na hutnej, krémovej a bohatej omáčke niečo zlé? Obalí každý milimeter chrumkavého mrkvového vlákna a keď k tomu prirátame bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami nadupaného tuniaka, poďakuje sa nám aj zvyšok organizmu.
Dobre, nebavme sa o tom, že som použila drteného tuniaka z konzervy, nie každý deň je posvietenie, niekedy stačí aj dobrý úmysel, no nie?
Možno ste okrem iného postrehli aj to, že som si navykla moje rezance kombinovať s narinovanými artičokami (dôkazy predovšetkým na >>Instagrame<<) a ani táto miska nie je výnimkou. Dodajú nielen zaujímavú, obsiahlejšiu a rozmernejšiu chuť pokrmu, ale tak isto i štruktúru, čo vždy ocením. Jednotlivé vrstvy sa dokonale premiešajú s omáčkou a tak sa nám na jazyku rozvinie dokonalá symfónia chutí.
Mierne sladkastá chuť kokosu je v kontraste s korenistejšími dochucovadlami, ale jedná sa práve o žiadanú rovnováhu zložiek, žiadne ako sa hovorí 'nemastné-neslané' jedlo nehrozí. Až mi tečú slzy radosti, keď to porovnám s nevýraznými chodmi, ktoré nám servírovali v ubytovni počas >>firemného výjazdu<<. Ostatne, ako výraznú omáčku si pripravíte je len a len vo vašej verzii. Radi by ste extrémne pikantné? No tak pridajte priehrštie čili! Chýba vám trochu umami? Črpnite tam hoci i sójovú omáčku. Ale hlavne koštujte. Nech na záver nie ste nepríjemne prekvapení. Hoci, s mierou: nech vám z tej omáčky aj niečo ostane k rezancom. Toto je dobre mienené varovanie, pretože skutočne hrozí, že sa do nej pustíte len tak naberačkou lyžičkou a zbadáte sa, až keď rajnica ostane prázdna..

• 1 gigantickú mrkvu
• hrsť kučeravého petržlenu - vňate
• 1 konzervu tuniaka vo vlastnej šťave
• 6-8 kúskov artičokov marinovaných v oleji
• trochu kokosového oleja
• 1 bielu cibuľu
• tuhý krém z plechovky kokosového mlieka (vodu si odložte napríklad na smoothie či zeleninové krémy/polievky/pyré)
• 1 ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 2 strúčiky cesnaku
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky

Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (ručne škrabkou, pomocou špiralizéra..) a na hrudke masla ich v panvici s posekaným petržlenom opečieme, kým nie sú jemne zlatisté a chrumkavé. 

V inej panvici na kokosovom oleji speníme cibuľu posekanú na malé kúsky. Pridáme prelisovaný cesnak, korenie, soľ, papriku a čili vločky. Dobre premiešame a vmiešame dnu tuhú časť kokosového krému z plechovky. Na miernom plameni necháme prevrieť a varíme, kým omáčka trochu nezhustne. Prípadne môžeme jej konzistenciu regulovať pridaním ďalšieho množstva kokosovej vody z konzervy. 

Máme dve možnosti: buď rezance, tuniaka a artičoky pridáme rovno do omáčky tesne pred odstavením zo sporáka alebo ich naservírujeme až na záver, podľa požadovaného množstva. Ja som tuniaka zapracovala dnu už rovno, nech trochu prejde teplom, ale zvyšok až potom. 

Podávame ešte teplé! (Pre plánovačov: možno uložiť do nádoby a na druhý deň ohriať, treba však počítať s istou separáciou tuku v omáčke). 

Ak skutočne mrkvové rezance nie sú podľa vášho gusta, dobre, tak siahnite po klasických špagetách, či iných cestovinách, ale prosím, dajte im možnosť. Čo však priam rozkazujem je, aby ste si uvarili túto kokosovú omáčku a preliali ju v podstate na hocičo, pretože je neskutočne dobrá a flexibilná, hodí sa k čomukoľvek. Mäsu, zelenine, hoci i do ryže na spôsob rizota či kari. Je pôsobivá a návyková. Alebo viete čo? Kašlite na to a pošlite ju mne, budem nadmieru vďačná!

Brokolicový šalát s citrónovo makovým Ranch dresingom

Jedna prudko zelená misa v tretej tretine februára si priam zasluhuje uzrieť svetlo sveta! Nie je nič lepšie, ako rozbiť to šedivé prítmie za oknom niečím žiarivým a elektrizujúcim. Dúfam, že sa s týmto názorom plne stotožňujete. Vidieť, že som plne naštartovaná na jar a neviem sa jej dočkať.
Už som bola pokarhaná (vďaka, Pavle..), že som nerozumná a nemyslím na dôsledky, ktoré plynú z tejto čudnej zimy. Bolo v podstate teplo, žiadna výrazná snehová pokrývka, príroda si neoddýchla a do pôdy nemohlo vsiaknuť dostatočné množstvo vlahy. Všade je sucho a v nasledujúcich mesiacoch to určite pocítime. Vraj by som sa mala modliť, aby poriadna fujavica ešte prišla.
No neviem, priatelia, ak už sa tak nestalo doteraz, nebolo by to skôr na škodu? Rastlinstvo sa začína drať na povrch a keby teraz všetko zamrzlo, aj tak smola. Ale príroda je mocná, vysporiadala sa už s horšími vecami, tak jej verme, že to nejak rozdýcha a šalamúnsky vyrieši.
Ja si budem užívať to, čo nám ponúka. Respektíve reťazce, pretože tie dnes pokojne zaplavia pulty produktmi, ktoré so sezónnosťou nemajú nič spoločné. Neviem, v tomto som ako koza záhradníkom, netuším, či je práve obdobie brokolice, ale niekoľkokrát po sebe sa vyskytla v akcii a ja som sa jej chopila za pačesy. Či skôr brčky a kučery.
Predstavujem vám šalát nabitý vitamínmi, jednak práve z tejto hlúbovitej zeleniny, potom tam máme ľadový šalát pre čerstvosť, avokádo ako zdroj dôležitých prírodných tukov, sušené čerešne, ktoré sú nápaditým a prekvapivým prvkom a celé to zavŕšime dresingom na báze jogurtu, nech nám nechýbajú ani nejaké tie bielkoviny.
Tento špeciálny Ranch dresing je možno trochu zvláštny, ale veľmi pôsobivý. Určite vám neuniklo, že mnoho ľudí tak rado kombinuje mak a citrón, či už vo forme bábovky, koláčov alebo muffinov. A presne toto spojenie funguje aj v tomto prípade. Kyslé tóny citrónu sú podčiarknuté horkými zrnkami maku a keď k tomu pridáme ešte nejaké to korenie a hlavne priehrštie cesnaku, výsledkom je bombastická zálievka na šalát. Môžete ju použiť i v iných receptoch, nielen tomto, takže odporúčam si recept dobre zapísať či zapamätať a vrátiť sa k nemu.
Medzitým si však bezpodmienečne urobte tento!

• menšiu brokolicu
• niekoľko listov ľadového šalátu
• dokonale zrelé avokádo
• zo dve hrste sušených čerešní (ale napríklad aj brusníc či sliviek)
• 1 PL slnečnicových semienok
• Makový Ranch dressing:
• malý téglik bieleho jogurtu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL citrónovej šťavy
• 1 PL celého maku
• 1 ČL sušeného petržlenu
• 1 ČL sušeného oregana
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL granulovanej cibule
• štipku papriky
• štipku soli a mletého korenia

Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na malé kúsky a udusíme nad parou na skus. Do veľkej misy uložíme šalát, pridáme brokolicu, kocky či plátky avokáda, prisypeme sušené ovocie a slnečnicové semienka a zalejeme dresingom. 

Ten pripravíme nasledovne: v miske zmiešame jogurt, prelisovaný cesnak, šťavu z citrónu, mak, sušené bylinky, koreniny a soľ a poriadne premiešame. Koštujeme a upravujeme podľa chuťových preferencií. 

Odporúčam zálievku pripraviť vopred a nechať ju niekoľko hodín odstáť, vtedy sa naplno rozvinú všetky jej zložky. 

Ak nie ste prílišným fanúšikom sušeného ovocia v šalátoch, skúste aspoň sušené paradajky. Alebo pokojne čerstvé, rozhodne si to však nejakú živú farbu pýta. A dresingom nešetrite, čo ako milujem čerstvé chrumkavé šalátové listy, len tak samotné sú vhodné skôr pre králika, takže citrónovo-makový "obal" im len prospeje. Avšak, asi ani nemusím zdôrazňovať, mojou najobľúbenejšou časťou bolo, samozrejme, avokádo! 🥑🥑 Predvídateľné..

Šalát z korenenej pečenej mrkvy a šošovice s Tahini dressingom a hummusom

Kolega ma vytáča do nepríčetnosti. Fakt, som vo vývrtke a najradšej by som niečo rozbila. Monitor, či ideálne jeho ciferník, ale má šťastie, že pracuje z domu a komunikujeme len cez skype. Dá sa v takomto rozpoložení napísať príspevok na jedlo, ktoré si zaslúži, aby bolo ospevované, neodolateľne opísané, aby vám okamžite spustilo podmienené reflexy a zatúžili sa do neho bezodkladne zahryznúť? Neviem, ale pokúsim sa o to.
Ostatne, možno ma to privedie na iné myšlienky a s ľahšou hlavou sa mi bude lepšie pracovať, ktovie. Ale neznášam takéto stavy, keď má dotyčný pocit, že máme čas a priestor na to, aby ma poúčal a vzdelával, hoci mienené v najlepšom zmysle. Nie, skutočne si to nemôžeme dovoliť a bola by som rada, keby mi povedal na rovinu, čo chce. Nie dával mi kontrolné otázky a snažil sa vštepiť mi trochu samostatnosti. Inokedy by mi to nevadilo, ale keď ani po dvoch hodinách nevidím cestu k výsledku, level frustrácie je niekde v exosfére.
Ale už sa nebudem rozčuľovať, nie ste zvedaví na moje srdcové výlevy. Radšej sa pozrime do taniera.
Pripravte sa na sýtu oranžovú farbu, ktorá rozžiari náš deň! Pečená mrkva, zvlášť ak je príjemne okorenená, je jedno z tých extrémne jednoduchých jedál, na ktorých by som mohla fičať denno denne. V zimnom období pekne zahreje, nielen tým, že je tepelne spracovaná, ale trochu pikantnosti zaútočí na naše jazykové receptory. Servírovaná spolu s priehrštím šošovice získa status plnohodnotného a výdatného obeda, ktorý vďaka rastlinným bielkovinám zasýti na dlhú dobu, najmä v kombinácii s hummusom a delikátnou tahini zálievkou bohatou na tuky.
Príjemnú čerstvosť a viac farebnosti hravo obdržíme zaradením listového šalátu do pokrmu, nech je to spektrum široké nielen čo sa farieb, ale aj živín týka.
Hummus ako taký nie je povinnou ingredienciou, ale povedzme si úprimne, chceme ho vynechávať? Odpoveďou je rázne nie, veď prečo by sme to robili, keď je taký vynikajúci a okrem dresingu poskytne ďalšiu krémovú zložku, do ktorej si budeme môcť jednotlivé kúsky mrkvy namáčať.
Možno trochu prosté, ale určite nie fádne jedlo sa bude lákavo vynímať na každom stole a ak inklinujete k orientálnej kuchyni, toto bude rozhodne trefou do čierneho.

• ⅓ šálky uvarenej šošovice
• 3-4 mrkvy
• hrudku masla
• ½ ČL údenej papriky
• ½ - 1 ČL korenia Ras el Hanout (alebo zmes: muškátového orecha, škorice, mletého koriandru, čierneho korenia, kurkumy, zázvoru, rímskej rasce, nového korenia, kajenského korenia a klinčeka - to je vlastne obsahom tejto orientálnej zmesi)
• štipku soli, ak sa nám žiada
• niekoľko listov hlávkového šalátu a rukoly
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka/sušené paradajky)
• Tahini dresing:
• 1 ČL olivového oleja
• 1 ČL balzamikového octu
• 1-2 PL tahini pasty
• 1 ČL dijónskej horčice
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli, ak chceme

Mrkvu ošúpeme a po dĺžke nakrájame na polovice, prípadne tretiny, ak je dostatočne hrubá. Ochutíme ju paprikou a korením Ras el Hanout, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kôpkami masla. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 10 minút, kým nie je na povrchu zlatistá a chrumkavá. 

Do taniera uložíme hniezdo čerstvého šalátu, rovnomerne roztrúsime uvarenú šošovicu a na to položíme plátky mrkvy. Prelejeme dresingom, ktorý pripravíme jednoduchým zmiešaním všetkých uvedených ingrediencií na hladkú riedku tekutinu. 

Podávame s hummusom a odporúčam napríklad aj zo zrnkami granátového jablka pre spestrenie (bohužiaľ, už sa mi nepodarilo zohnať). 

Ja si tieto rôzne druhy afrických korenín neviem vynachváliť. Ich zloženie je dokonale vyvážené a funguje ako kúzlo. Ako vidíte, tú správnu zmes si môžete pripraviť aj sami, ale ak sa dajú zakúpiť už hotové, podstatne to uľahčí prácu a nemusíte sa zamýšľať nad najvhodnejším pomerom zložiek. Je to o tom, čo preferujete. Náramne sa hodia k akejkoľvek zelenine, najmä tej pečenej. Mrkva je v tomto smere vďačná, pretože možností, s čím ju podávať je neúrekom, mám dojem, že sa hodí úplne ku všetkému. Ale spolu s tahini, hummusom a strukovinami je to lahodná zmes chutí, ktorým okamžite podľahnete. 

Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..

• 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
• 2 strúčiky cesnaku
• obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
• hrudku masla
• Naviac:
• upečenú maslovú tekvicu
• hrsť pečeného koreneného cíceru
• niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
• Syrová omáčka:
• 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
• 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
• priehrštie petržlenovej vňate
• štipku muškátového orieška
• štipku bieleho korenia

Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 

Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 

Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.

Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend.