Mrkvové rezance v kokosovej omáčke s tuniakom a artičokami (paleo)

Nedá si pokoj s tými mrkvovými rezancami a nedá! Som otravná? Možno. Vadí mi to? Ani náhodou. Na to som si ich príliš zamilovala a to, čo mi diktuje žalúdok a jazyk je silnejšie, než akékoľvek hlasy okolia. Takže sa budete musieť zmieriť s tým, že na blogu proste budú a v milión a šiestich verziách.
Naviac, táto s kokosovou omáčkou je extra lahodná, priam až nehorázne dobrá a ak ju neochutnáte, môžete banovať do konca života. Bez zveličenia, veď môže byť niečo na hutnej, krémovej a bohatej omáčke niečo zlé? Obalí každý milimeter chrumkavého mrkvového vlákna a keď k tomu prirátame bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami nadupaného tuniaka, poďakuje sa nám aj zvyšok organizmu.
Dobre, nebavme sa o tom, že som použila drteného tuniaka z konzervy, nie každý deň je posvietenie, niekedy stačí aj dobrý úmysel, no nie?
Možno ste okrem iného postrehli aj to, že som si navykla moje rezance kombinovať s narinovanými artičokami (dôkazy predovšetkým na >>Instagrame<<) a ani táto miska nie je výnimkou. Dodajú nielen zaujímavú, obsiahlejšiu a rozmernejšiu chuť pokrmu, ale tak isto i štruktúru, čo vždy ocením. Jednotlivé vrstvy sa dokonale premiešajú s omáčkou a tak sa nám na jazyku rozvinie dokonalá symfónia chutí.
Mierne sladkastá chuť kokosu je v kontraste s korenistejšími dochucovadlami, ale jedná sa práve o žiadanú rovnováhu zložiek, žiadne ako sa hovorí 'nemastné-neslané' jedlo nehrozí. Až mi tečú slzy radosti, keď to porovnám s nevýraznými chodmi, ktoré nám servírovali v ubytovni počas >>firemného výjazdu<<. Ostatne, ako výraznú omáčku si pripravíte je len a len vo vašej verzii. Radi by ste extrémne pikantné? No tak pridajte priehrštie čili! Chýba vám trochu umami? Črpnite tam hoci i sójovú omáčku. Ale hlavne koštujte. Nech na záver nie ste nepríjemne prekvapení. Hoci, s mierou: nech vám z tej omáčky aj niečo ostane k rezancom. Toto je dobre mienené varovanie, pretože skutočne hrozí, že sa do nej pustíte len tak naberačkou lyžičkou a zbadáte sa, až keď rajnica ostane prázdna..

• 1 gigantickú mrkvu
• hrsť kučeravého petržlenu - vňate
• 1 konzervu tuniaka vo vlastnej šťave
• 6-8 kúskov artičokov marinovaných v oleji
• trochu kokosového oleja
• 1 bielu cibuľu
• tuhý krém z plechovky kokosového mlieka (vodu si odložte napríklad na smoothie či zeleninové krémy/polievky/pyré)
• 1 ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 2 strúčiky cesnaku
• štipku soli
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky

Mrkvu očistíme a nastrúhame na rezance (ručne škrabkou, pomocou špiralizéra..) a na hrudke masla ich v panvici s posekaným petržlenom opečieme, kým nie sú jemne zlatisté a chrumkavé. 

V inej panvici na kokosovom oleji speníme cibuľu posekanú na malé kúsky. Pridáme prelisovaný cesnak, korenie, soľ, papriku a čili vločky. Dobre premiešame a vmiešame dnu tuhú časť kokosového krému z plechovky. Na miernom plameni necháme prevrieť a varíme, kým omáčka trochu nezhustne. Prípadne môžeme jej konzistenciu regulovať pridaním ďalšieho množstva kokosovej vody z konzervy. 

Máme dve možnosti: buď rezance, tuniaka a artičoky pridáme rovno do omáčky tesne pred odstavením zo sporáka alebo ich naservírujeme až na záver, podľa požadovaného množstva. Ja som tuniaka zapracovala dnu už rovno, nech trochu prejde teplom, ale zvyšok až potom. 

Podávame ešte teplé! (Pre plánovačov: možno uložiť do nádoby a na druhý deň ohriať, treba však počítať s istou separáciou tuku v omáčke). 

Ak skutočne mrkvové rezance nie sú podľa vášho gusta, dobre, tak siahnite po klasických špagetách, či iných cestovinách, ale prosím, dajte im možnosť. Čo však priam rozkazujem je, aby ste si uvarili túto kokosovú omáčku a preliali ju v podstate na hocičo, pretože je neskutočne dobrá a flexibilná, hodí sa k čomukoľvek. Mäsu, zelenine, hoci i do ryže na spôsob rizota či kari. Je pôsobivá a návyková. Alebo viete čo? Kašlite na to a pošlite ju mne, budem nadmieru vďačná!

Rezance z reďkovky s brokolicou, šampiňónmi, omáčkou (a tým ostatným)

Presedlala som z obľúbených mrkvových rezancov na iné zeleninové: z bielej reďkovky, ktorú môžeme poznať aj ako Daikon = japonskú reďkovku! Predsa len to chcelo trochu prestriedať a viete, že ja rada experimentujem a skúšam. A tak sa zrodil tento recept. Ako inak, je smiešne jednoduchý, ale to nič nemení na veci, že zároveň nesmierne chutný.
Pokrm vnesie do našej kuchyne trochu čerstvosti a závan jari (kiež by tu už bola!), čo sa možno zdá mierne nelogické, keď vezmeme do úvahy fakt, že ešte máme hlbokú zimu a sem-tam sa za oknom mihne nejaká tá snehová vločka. Na druhej strane, po sviatkoch a s novoročnými predsavzatiami sa to na internete ešte stále hemží nadšencami, ktorí to nevzdali, čo sa snažia naladiť na vlnu iného životného štýlu a čosi pre seba urobiť. Takýmto jednotlivcom dotyčná miska určite príde vhod. Ak hľadáte nízko sacharidovú náhradu obľúbených rezancov či špagiet, ste na správnej adrese.
Pri príprave sa možno pustiť dvomi cestami: buď sa rozhodnete ich opiecť tak, ako to pravidelne spôsobujem mrkvovým alebo ich ponecháte surové. Obe metódy majú svoje výhody, preto verdikt nechávam na vás, priatelia.
Osobne som v tomto prípade volila možnosť B, mala som náladu na niečo extra chrumkavé, čo by sa stratilo v prípade opekania reďkovky. A čo ďalej? Možností je neúrekom, ale opäť zaúradovala aktuálna ponuka v obchodoch, preto v miske spolu skončili: brokolica, šampiňóny, čierne olivy a netradičné kapary, ktoré som mala otvorené ešte po príprave iného receptu >>na pečený cícer<<. Delikátna a vyvážená kombinácia!
Každé "správne" rezance si však pýtajú poriadnu nálož omáčky, preto bolo nevyhnutné odškrtnúť si túto položku. Aby tých chutí v jednom chode nebolo príliš, časť brokolice som rozmixovala s pár surovinami. A teraz pozor! Po prvé, vyskúšala som pre mňa novinku: lahôdkové droždie, ktoré všetci vegáni používajú namiesto syra pre zabezpečenie tejto charakteristickej chuti a potom trochu olivového hummusu, pre lepšiu konzistenciu a krémovitosť. No poviem vám, spojenie zafungovalo ako kúzlo a omáčka ma natoľko zaujala, že ju určite v budúcnosti zopakujem do nejakého iného jedla. Možno s trochu iným pomerom surovín, pretože "syrová" chuť droždia nevynikla naplno, ale na prvý pokus paráda.

• 15-20 cm kus bielej Daikon reďkovky
• uvarenú brokolicu - ružičky aj hlúbik, spotrebujeme obe časti
• 8-10 menších šampiňónov
• pol konzervy čiernych olív
• pol pohára kapár
• šťavu z pol limetky
• 2 ČL lahôdkového droždia
• 1 PL olivového hummusu
• trochu granulovaného cesnaku
• štipku paprikových vločiek

Najprv uvaríme brokolicu - vo vode na skus. Ružičky oddelíme a hlúbik pokrájame na malé kusy. Tie vložíme do vysokej nádoby a pridáme hummus, lahôdkové droždie, limetkovú šťavu, trochu nálevu z kapár, cesnak a paprikové vločky. Pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú omáčku. Podľa potreby dochutíme.

Šampiňóny buď upečieme v rúre alebo orestujeme/ugrilujeme na panvici. 

Reďkovku pomocou špiralizéra alebo ručne nakrájame/nastrúhame na čo najtenšie rezance. Vložíme ich do misy, pridáme šampiňóny, olivy, kapary a zalejeme omáčkou. Dobre premiešame a servírujeme do tanierov/misiek s limetkou na ozdobu. 

Mimochodom, paličky.. Berte ich len ako dekoráciu. Snažila som sa nimi rezance skutočne jesť, ale keďže som babrák, mľandra a nemehlo, po niekoľkých minútach boja a so škvŕkajúcim žalúdkom som to vzdala a chopila sa regulárneho príboru. 

Ako ste na tom vy s podobnými schopnosťami? Používate na jedenie paličky? Nie je to až tak neobvyklé, ako pozorujem naokolo, kolega v práci si tak bežne dopraje "číňana", po ktorého si chodí cez ulicu. To len ja som nepoužiteľná, ale na druhej strane, o tom predsa vieme (viď názov blogu). 

Ozaj a takisto mi dajte vedieť, ktorý druh by sa viac zavďačil vášmu žalúdku:

MRKVOVÉ || REĎKOVKOVÉ

Hlasujte, som zvedavá na výsledok!

Špagetová tekvica s fazuľou v paradajkovej omáčke, mozzarellou a olivami

🎶🎶 Sniežik sa nám chumelí, zimička už priiiiišla.. 🎶🎶 Dobre, nie, ani náhodou. Dnes je prvý zimný deň, ale za oknom sivo, neútulne a ponuro. Meteorológovia hlásia zrážky, lenže dažďové, nie chumáče vločiek. Sú tak tri stupne Celzia a čo som počula, na Štedrý deň má byť dokonca až 8. No je toto niečo, čo vás dostane do tej správnej sviatočnej nálady? Mňa teda nie. A preto budem rebel a dnes opäť poruším všetky pravidlá, čo sa má a nemá publikovať v tomto období roku.
Včera som avizovala, že na spracovanie špagetovej tekvice vám poskytnem dve alternatívne verzie receptov. Môžete sa rozhodnúť, čo sa vám páči viac.
Poteším hlavne milovníkov hutných omáčok a strukovín. Myslím si, že kombinácia špagiet a bielej fazule s paradajkovou omáčkou je veľmi vydarená a naviac, ak je vylepšená výraznými zelenými olivami plnenými sardelovou pastou, nemôžeme šliapnuť vedľa. A čo by to bol za akýsi "cestovinový" pokrm bez nálože syra? Rozhodla som sa pridať mozzarellu, pretože pôsobí ľahko a sviežo, už tak bohatú misku príliš nezahltí, no napriek tomu prinesie nielen nový chuťový rozmer, ale i "lepkavejšiu" štruktúru, pretože vplyvom tepla sa príjemne roztopí. Čo je v mojom prípade vždycky žiadúce. Básnim o tom pri každej možnej príležitosti, ospravedlňujem sa, ak vám tým už leziem na nervy, ale nemôžem inak.
A koniec. Smiešne jednoduché, všakže? Ako stvorené, keď sa vám nechce obetovať čas siahodlhému vareniu a prípravám. Náplasť na vaše boľavé miesto v hektických obdobiach, trebárs ako je toto.
Daná miska obsahuje všetky zložky stravy, ktoré potrebujeme: sacharidy zo špagiet, bielkoviny z fazule, tuky z mozzarelly. Naviac, o strukovinách je známe, že sú poriadne zasycujúce, preto stačí malé množstvo a bez problémov dodajú energiu na dlhý čas.
Pre pohodlnosť som volila konzervovanú verziu, ale nič nám nebráni v tom pripraviť si vlastnú domácu paradajkovú zmes. Bolo by to rozhodne zdravšie a i finančne výhodnejšie, ale vieme ako to chodí. Občasné použitie polotovarov nás nezabije, naviac, aj medzi nimi sa dajú nájsť kvalitné produkty. 

• špagety z polovice strednej tekvice
• hrudku kokosového oleja
• granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
• asi pol konzervy bielej fazule v paradajkovej omáčke
• 75 g mozzarelly
• malú šálku zelených olív (so sardelovou pastou)
• čerstvé bylinky na ozdobu

Tekvicu priečne nakrájame na kolieska, vyberieme jadierka a rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Posypeme koreninami i cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 

Rezance preložíme do misky, zmiešame s fazuľou, nakrájanými olivami a kúskami natrhanej mozzarelly. Odporúčam servírovať posypané bylinkami a ešte teplé nech sa syr rozpustí, prípadne pred podávaním ohriať. Dobrú chuť!

Čo hovoríte na túto verziu tekvicových špagiet? Trafila sa do vašich chutí alebo vás viac zaujala tá >>včerajšia<<? Rozhodne som zvedavá na víťaza, pokojne píšte do komentárov. Aj v prípade, že nie ste nadšení ani z jednej misky. Každý názor je dôležitý!

Ja sama sa neviem rozhodnúť, obe jedlá majú svoje prednosti a páčia sa mi z iných dôvodov. Ale to je zrejmé, keďže som ich vytvárala podľa svojich predstáv. Takže nezainteresovaný pohľad príde vhod. 

A posledná poznámka.. Ospravedlňujem sa, ak úvodný text príliš nedáva zmysel a je nejaký rozutekaný, písala som ho narýchlo, popri iných veciach, vyrušovaná okolím, preto je zrejme viac nesúrodý ako inokedy. Ale mala som potrebu napísať tento príspevok, inak by som sa k nemu tak skoro nedostala. Krásny zimný slnovrat všetkým!

Špagetová tekvica s avokádom, marinovaným baklažánom a grilovanou kukuricou

Odpútajme sa od pečenia vianočných cukroviniek a koláčikov, myslím si, že toho už mnohí musia mať plné zuby. Sviatky sem, darčeky tam, stromček mám, kapra nie? Nejednému by z toho mohlo začať preskakovať. A tak som sa rozhodla, že vám poskytnem recepty na dva spôsoby, ako pripraviť špagetovú tekvicu. Príprava je rýchla, nebude vás príliš obťažovať a ostane vám tak viac času na riešenie iných vecí.
Dnes teda miska číslo jedna: špagety s avokádom, marinovaným baklažánom, na ktorý je konečne už aj presný >>recept<< a grilovanou kukuricou. S prekvapením som dnes zistila, že som sa v poslednej dobe nejako "rozrezancovala". Už pred týždňom padol jeden príspevok na >>mrkvové Caprese<< a aj teraz moju misku v chladničke okupuje čosi podobné. Ale ono je to vskutku pohodlné a netreba pri týchto pokrmoch príliš dlho rozmýšľať. Navyše, možno ich pripraviť vo veľkých dávkach dopredu, v čase potreby iba vyťahovať z úložných miest a nemusieť sa obťažovať premýšľaním, čo zase do brucha #bento #mealprep.
Miska, o ktorej je práve reč, na mňa pôsobí tak trochu letno, respektíve, viem si ju veľmi dobre predstaviť na prelome augusta/septembra. Vtedy už začínajú obchody zapĺňať tekvice a vrcholí sezóna kukurice. Z tohto obdobia vlastne pochádza aj tá moja. V zásobách v mrazničke čakali zlaté grilované zrná, no nie je podmienkou zháňať teraz klasy a grilovať ich. Stačí otvoriť konzervu sterilizovanej a šup s ňou do taniera. Na druhej strane, táto tepelná úprava navyše ich spríjemní v takom prírodnejšom duchu, nadobudnú ďalšiu chuťovú líniu, ale ako hovorím, je to len detail navyše.
Dôležitým prvkom v tomto pokrme je však baklažán naložený v oleji, čo môže byť pomerne problematická surovina. Neviem, či niečo podobné dostať v obchodoch, v každom prípade, dám vám tip na adekvátnu náhradu: marinované artičoky! To už dnes nie je vôbec žiadnou extravagantnou komoditou, majú ich všetky známe reťazce. Alebo uchmatnite čerstvý a upečte ho! Ja som za akýkoľvek baklažán, vždy a všade.
V neposlednom rade, to, čo robí túto misku výživnejšou, chutnejšou, bohatšou a o niečo krémovejšou, je avokádo! Ja ho mám rada v celistvejších kusoch, ale ak ho popučíme, prípadne úplne rozmixujeme, vytvorí skvelý základ omáčky, ktorý spolu so šťavami tekvice zabezpečí kompaktnosť. Určite chápete, ako to myslím, nie je to cestovina, ale zelenina, takže nikdy nebude úplne suchá.
U mňa tieto zaujímavé špagety rozhodne zabodovali. Nekričia síce nadchádzajúcimi sviatkami, ale na chvíľu sa aspoň v mysli vrátiť k teplejším dňom a spomienkam, ktoré sa nám k tomuto obdobiu viažu, je určite príjemné. Tak schválne, čo ste robili Vy napríklad 31. augusta? Skúste ponamáhať závity, ono na konci roka má človek tak či tak tendenciu bilancovať uplynulých 365 dní..

Na túto porciu:

• špagety z polovice strednej tekvice
• hrudku kokosového oleja
• granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
• malú šálku grilovanej alebo sterilizovanej kukurice
• 1 menšie avokádo
• 2 kopcovité PL baklažánu naloženého vo oleji (s bylinkami a cesnakom)
• čerstvú vňať na ozdobu

Tekvicu priečne nakrájame na kolieska a vyberieme jadierka. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a posypeme koreninami i cesnakom. Obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 

Rezance preložíme do misky, pridáme pokrájané alebo rozpučené avokádo, kukuricové zrná a baklažán (prípadne artičoky. A pokojne oboje!). Servírujeme posypané čerstvými bylinkami, respektíve uzavrieme do nádoby a uskladníme na horšie časy. 

T-4 do Vianoc.. A ja? Darčeky nakúpené, zabalené, koláče napečené, veľké upratovanie splnené.. a sviatočná nálada nie a nie prísť. Tým, že nechodím príliš do mesta, nemám možnosť vidieť výzdobu, počasie je na nič a vypadá skôr ako v októbri, všetko sivé, pochmúrne, bez páperovej prikrývky. Nemám televízor, takže nie som vystavená otravným reklamám a to čo vidím v obchodných reťazcoch je už zunované od začiatku jesene. Ako som už spomínala, ani v byte, respektíve mojej izbe to nevypadá inak, než v iné ročné obdobie, nemám žiadne dekorácie. Neviem, asi som Grinch a musím sa pozrieť do zrkadla, či za ušami nezačínam zelenieť, ale tento raz to všetko frčí mimo mňa. Síce to konštatujem takmer každý rok, ale teraz je to extrém.

Čo vy? Ste naplno zasiahnutí a šaliete, či si to užívate alebo podobne, nič neriešite?

Mrkvové rezance Caprese s mozzarellou, pestom a sušenými paradajkami

Myslíte si, že známy Caprese šalát pozostávajúci z mozzarelly, paradajok a čerstvej bazalky patrí výhradne do letného obdobia? Tak dnes vám ukážem, že táto predstava je mylná a my si ho v istej modifikácii môžeme dopriať aj v nehostinnejších podmienkach počasia, kedy príde vhod niečo teplé, hrejivé a upokojujúce.
Áno, je tu to obdobie, kedy pohľad von oknom nie je príliš radostný, najmä v posledných rokoch, kedy nám matka príroda nedožičí poctivú snehovú perinu, ktorá by zamaskovala šeď na uliciach. Aj v tých krátkych okamihoch, keď spoza mrakov trochu vykukne slnko nás to primárne láka zakrútiť sa do huňatej deky a usŕkať z pariaceho sa hrnčeka. Ale premeňme to na zobanie z horúcej misky.
Ak ju do prasknutia naplníme opekanými mrkvovými rezancami priamo z panvice (no dobre.. tak z mikrovlnky), zaručene sa nám orosí čelo. Takže pozor na jazyk.
Daná miska okrem tejto vďačnej zeleniny obsahuje ešte domáce bazalkovo pistáciové pesto, pričom oriešky mu dodajú nezameniteľnú arómu a sú výbornou voľbou proti píniovým, nie tak bežne dostupným. Krem toho, s blížiacimi sa sviatkami sa pistácie dostávajú na pulty obchodov v ľudovejších cenách, čo je vždy viac než príjemné.
Chuť paradajok v zimnom období popravde nie je práve bombastická, skleníkové a umelo produkované plodiny sú akési nevýrazné a mdlé, preto sa prikláňam siahnuť po sušenej verzii, ktorá je priam prešpikovaná intenzívnymi tónmi. Sú príjemne sladkasto slané, tvoria výborný pár s podobne ladenou mrkvou.
V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na mozzarellu, ktorá je hlavnou surovinou tohto pokrmu. Dodá potrebné bielkoviny a tuky, vplyvom tepla sa roztopí a obsah misky spolu s pestom zahalí do hutnej omáčky, takže všetko ako po masle poputuje do nášho žiadostivého žalúdka. Ak máte radi Caprese šalát, tento pokrm bude presne podľa vášho gusta.
Zabudla som zmieniť, že moja doma pripravovaná bazalková zmes obsahovala ešte aj trochu kelu, takže jej diktuje zemitejší ráz, ale podmienkou nie je, len zaujímavým spestrením. Pistácie by som však nevynechávala. Ak už zvolíte pesto kupované, prisypte ich do jedla aspoň navrch, pre šmrnc.
Navyše, keď sa tak nad tým zamyslím, chod stvorený do druhého adventného týždňa! Povšimnite si tú farebnú škálu: červená, zelená a biela? No nekričí to na vás sviatkami? Ihličie, cezmína, imelo, sneh, stuhy a ozdoby.. Rudolfov červený nos a gýč všade navôkol 🎄🎅🦌 Či už ste naladení na vianočnú nôtu alebo nie, tieto rezance si môžete uvariť za akýchkoľvek podmienok!

• 2 mrkvy
• hrudku kokosového oleja
• 1 PL sójovej omáčky
• 1 ČL citrónovej šťavy
• 1 ČL sušenej bazalky
• trochu údenej papriky
• 2 kopcovité PL bazalkového pesta s pistáciami >>recept<<
• bochník mozzarelly
• 4-5 sušených paradajok
• pistácie a čerstvú bazalku ako bonus na servírovanie

Mrkvu nastrúhame na rezance (trikrát sláva za špiralizér!) a vo woku ju sprudka orestujeme na kúsku kokosového oleja. Ochutíme sójovou omáčkou, citrónom, bazalkou, paprikou a premiešame. Opečieme, kým nie je jemne zlatistá a stále chrumkavá. Okamžite zmiešame s pestom, pridáme natrhané kúsky mozzarelly, posekané sušené paradajky a podávame s posýpkou pistácií a bazalkovými listami (ak máme).

Skutočne k životu nepotrebujem obyčajné pšeničné cestoviny. Kedysi som bola závislá na špagetách so syrom, lunchmeatom a kečupom, ale teraz mi nechýbajú. Ak ma raz zaskočí nostalgia a ja zatúžim po niečom podobnom, spomeniem si na lahodnú a o toľko lepšiu chuť zeleninových verzií a beriem škrabku, novšie už špiralizér. Takže, ak z nejakého dôvodu hľadáte nízko sacharidovú verziu alebo vás prepadne letná nálada a radi by ste si dali Caprese, skúste to v tejto forme. Myslím, že sa vám bude páčiť. 

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!

• časť špagetovej tekvice
• zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
• trochu oleja
• 1 veľkú mrkvu
• 2 ČL balzamikového octu
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 červenú cibuľu
• 1 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL kypriaceho prášku
• niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
• hrsť hrášku!!
• 75-100 g krémového syra
• bylinky/vňate na ozdobu

Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!

A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..

Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní. 

Špagety (z tekvice) s mozzarellou, brokolicou, šampiňónmi a paprikovou omáčkou Muhammara

Obyčajné cestovinové špagety idú kompletne mimo mňa. Teraz. Nebývalo to tak vždy. Ako malé sme ich so sestrou potrebovali mať minimálne raz do týždňa, s lunch meatom na cibuľke, s tonou kečupu a s ešte väčším množstvom syra. Lenže na vysokej sa naša ||Jar|| dala na zdravú výživu a tak táto životná epizóda skončila. Nieže by som dnes po nich občas nezatúžila. Ale vymýšľam iné alternatívy. Dlho som nemohla prísť na to aké, ale keďže som dievčica šikovná (haha..), našla som rôzne spôsoby. Podrobne sa o nich rozpisovať nebudem. Podstatou je, že jedna z nekonečného množstva možností je vyrobiť si špagety z tekvice, ktorá to má priamo v názve. Aké príhodné!
Aj tú obľúbenú omáčku vymieňam za rôzne iné kombinácie, podľa toho, čo mám momentálne k dispozícii. A nutne potrebuje zlikvidovať. Viete čo, ono sú takéto kombinácie obvykle najlepšie. Vykúzlite takú bombu, že by ste to na začiatku vôbec nečakali.
Kde sa vzala, tu sa vzala, táto dobrotami naložená miska, poputovala jeden škaredý pracovný deň so mnou do práce. A čo v nej? Špagetová tekvica, restované šampiňóny so sójovou omáčkou, dusená brokolica, mini mozzarella guľôčky a papriková omáčka Muhammara. Tekvica je zelenina, preto nie je tak suchá, ako cestoviny, nepotrebujeme teda pol vedra omáčky aby nám celý chod zvlhčila a poľahky tak mohol padnúť do škvŕkajúceho brucha. Nehovorím o tom, že má omnoho viac živín a prospešných látok ako pšeničný originál. Ale o tom sa nebavme, písala som o tom už niekoľkokrát a na to, aby vám niekto do hlavy tlačil múdrosti máte školu, rodičov a vlastne všemocný internet 😊.
Odo mňa si odneste poznatok, že zladiť spolu tieto suroviny do jedného obeda je vynikajúci nápad. Šampiňóny so svojou sójovou umami príchuťou dokonale dopĺňajú charakteristickú arómu brokolice, veď je to tak obvyklé spojenie, tak prečo rušiť niečo, čo spoľahlivo funguje?
Každý poctivý špagetový pokrm sa nezaobíde bez syra, preto je len prirodzené pridanie mozzarelly. Ak je navyše v roztomilej forme mini guľôčok, sťažovať sa nebudeme, všakže? Nuž a nielen bez syra, ale ani bez šťavy to nie je ono, ja som klasickú paradajkovú nahradila paprikovou Muhammarou, čím celému výtvoru dodáva trochu neobvyklý šmrnc. A sme hotoví, už stačí pridať len nejaké bylinky, napríklad čerstvé oregano a petržlen a smelo do toho!

• pol menšej/strednej špagetovej tekvice
• trochu oleja
• štipku granulovaného cesnaku
• niekoľko ružičiek brokolice
• 2+2 PL sójovej omáčky
• hrudku masla
• obľúbené korenie na zeleninu
• trochu čili omáčky
• 5-6 šampiňónov
• 2 ČL jablčného octu
• niekoľko guliek mini mozzarelly
• 2-3 PL paprikovej omáčky
• bylinky na ozdobu

Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Ja volím tento postup, pretože sa mi zdá, že dosiahneme dlhšie a vernejšie špagety. Odstránime jadierka a krúžky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom, ochutíme cesnakom a korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10-15 minút, kým od šupky poľahky vidličkou nepôjdu oddeliť jednotlivé vlákna. 

Medzitým spracujeme ostatnú zeleninu: ružičky brokolice na masle opečieme, pridáme sójovú omáčku, korenie, čili omáčku a premiešame. Podlejeme vodou a dusíme na skus. Hotovú ju preložíme bokom a na rovnakej panvici s ďalšou hrudkou masla opečieme na plátky nakrájané šampiňóny. Opäť pridáme sójovú a pikantnú omáčku, ochutíme korením, cesnakom a navyše octom. Restujeme, kým mierne neskaramelizujú. 

Upečenú tekvicu položíme na pracovnú dosku, rozoberieme na jednotlivé špagety pomocou vidličky a preložíme ich do misky. Zmiešame s brokolicou, šampiňónmi a paprikovou omáčkou. Na vrch rozhodíme mozzarellu, ozdobíme bylinkami a podávame, ešte kým je pokrm teplý, aby sa syr mierne rozpustil. Dobrú chuť! 

Odporúčania praktizujme v ideálnom svete, v skutočnosti som celý obsah musela natlačiť do obedovej nádoby do práce. Práve preto som ingrediencie nemiešala dohromady. Nech to nie je iba jeden veľký bordel. Ten som vytvorila až na druhý deň pri konzumácii 😅😅 Chcela som tým však povedať, že špagety možno pripraviť aj dopredu a pokojne jesť i za izbovej teploty, ak nemáte k dispozícii mikrovlnku. Sú rovnako chutné, garantujem. A milí pastafili (je to vôbec nejaký pojem? 😅), nezatracujte ich hneď, aj keď na tie klasické nedáte dopustiť, občas trochu pozmeniť jedálniček nie je na škodu a možno budete prekvapení, aké príjemné jedlo možno vyčarovať z "obyčajnej" zeleniny. 

Špagety z čiernej fazule s omáčkou z grilovanej cukety

Ja sa z tej cukety snáď zbláznim. Nielenže som si ju najprv kúpila sama (lebo akcia), potom mi ďalšiu gigantickú posunula spolubývajúca, že ich nestačí jesť (mala nabalené z domu), teraz aj mne prišiel balíček s plodinami starkinej záhrady. A v ňom, ako inak, ďalšia cuketa. Preto je len a len logické (a ospravedlniteľné), že na blogu to v najbližších dňoch nebude o ničom inom, iba o tejto zelenej fešande (eventuálne jej žltej sestre).
Už keď som pripravovala >>túto<< pomazánku na placky, napadlo mi, že by sa podobným spôsobom dala pripraviť aj fantastická omáčka. Omáčka k čomu? K mäsu, pečenej zelenine, ale hlavne rôznym druhom cestovín. Ja svoje "cestoviny", respektíve rezance vyrábam zo zeleniny a častokrát práve z cukety, preto mi ich spojenie s rovnakou omáčkou prišlo už trochu prehnané. Rozmýšľala som, aké iné zvoliť. Mohla som staviť na najobľúbenejšie mrkvové, ale doľahla na mňa akási lenivosť a nechcelo sa mi pracne ich strúhať. Mohla som využiť trebárs sklené rezance, ktorých mám v komore viac než dosť (a neuškodilo by im konečne ich spracovať), ale občas mi vadí, že sú pomerne "krehké", príliš tenké a ak ich zalejem priehrštím omáčky, majú tendenciu sa trhať a motať do jednej veľkej guče, ktorá napokon rezance nepripomína ani náhodou.
Dobre, spejem k pointe, hoci pomaly. Priznám sa, že tento úvod je trochu prikrášlený, pretože hneď od začiatku som vedela, aké "cestoviny" chcem použiť. Zo zvedavosti a práve pre účely testovania som minulý víkend obetovala ďalšiu nemalú čiastku už z aj tak prázdnej peňaženky na špagety z čiernej fazule. Chodila som okolo nich už príliš dlho a ako máte možnosť vidieť, v poslednej dobe nemám zábrany a míňam ako besná. Preto sa ocitli v košíku a ja som tak konečne mohla okúsiť, či tie prachy za celú parádu stoja. Zloženie v podstate dokonalé, obal tvrdí 100% čiernej fazule a nič iné. Majú krásnu tmavú farbu, ktorá odpovedá ich názvu a pripomínajú tak tie semolinové pšeničné s pridaním sépiovej černe. Sú však o poznanie tenšie (i keď trochu hrubšie ako sklené - čiže niečo medzi) a ako som mala možnosť zistiť, varením svoje sýte sfarbenie stratia, takže vo výsledku sú skôr neurčito sivé. Že sú štíhlejšie nezmieňujem náhodou, vykazujú podobnú tendenciu zmotania a zoskupenia sa, ale nie v až takej veľkej miere. Možno to bolo spôsobené tým, že som to klasicky neodhadla s pomerom omáčky ku špagetám a pripravila jej na minimálne dve porcie. Ale omáčky nikdy nie je dosť, to snáď chápete. Och, dovoľte mi ešte odbočku naspäť k nej. Pre väčšiu krémovosť a lahodnejšiu chuť som do nej primiešala pažítkový cottage. Keď už syr nejde ako posýpka navrch, zapracovala som ho aspoň dovnútra. So syrom je predsa všetko lepšie, nemám pravdu?

Zhrnutie? Dokonalou kópiou pšeničných cestovín nie sú, to som ani nečakala. Majú odo mňa plný počet za zloženie a štruktúra tiež nie je na zahodenie. Rozhodne lepšia ako u ich sklených príbuzných z mungo fazule. Škoda, že stratia svoju prekrásnu farbu, na tanieri by sa to hneď lepšie vynímalo. Ako nositeľ akejkoľvek omáčky obstoja dokonale, preto na osvieženie kuchyne odporúčam. Áno, nebudem ich kupovať každý týždeň, ale balenie 200 g mne vystačí na 6 porcií a keď ich miniem, chvíľku si na ne našetrím a zrejme kúpim znovu. Aspoň budem mať príležitosť vymeniť všetky zeleninové náhrady za niečo, čo sa viac blíži klasike. Pretože, priznajme si to, raz za uhorský rok si moje telo so smútkom spomenie na milované špagety s lunch meatom a syrom, na ktorých sme v detstve fičali každý týždeň. Teraz je to skôr o tom, že narážam na zaujímavé omáčky na internete, ale niekedy neviem, k čomu ich napasovať. A toto je dobrá alternatíva.

• 30 g špagiet z čiernej fazule
• 250-300 g cukety (váha surovej)
• 1 PL oleja
• 50 g cottage syra (príchuť pažítka)
• 1 PL balzamikového octu
• 1 veľký strúčik cesnaku
• obľúbené korenie podľa potreby (teraz fičím na Raráškovom bylinnom)
• paradajku, na ozdobu

Cuketu nakrájame na tenšie kolieska a vložíme do panvice s olejom. Posypeme ich korením a z oboch strán opekáme, kým nenadobudnú zlatistú farbu. Malú časť si odložíme bokom a zvyšok preložíme do vysokej nádoby. Pridáme cottage, ocot, cesnak a iné pochutiny, ak sa nám žiada. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú omáčku.

Špagety uvaríme podľa návodu na obale, kým nie sú na skus (takže ani nie podľa návodu, dala som im najviac 5 minút, namiesto deklarovaných 6-8 a stačilo) a precedíme ich cez sitko. Pozor, trochu vody z hrnca si ponecháme na rozriedenie omáčky!

Zmixovanú omáčku vrátime naspäť do panvice spolu so špagetami a celú zmes necháme prehriať, najmä z dôvodu, aby sa tepelne spracoval cesnak a jeho chuť nebola tak ostrá (nie je povinné, ale odporúčam). Tu je vhodné pridať zo 1-2 PL špagetovej vody na zriedenie. Obsah panvice umiestnime do misky, doplníme odloženou cuketou a ozdobíme paradajkou a bylinkami. 

Ako som už predostrela, pomer omáčky k špagetám som zase neodhadla, ale radšej nech sú doslova utopené, než suché a zadŕhajúce sa v hrdle. Keby ste sa chceli opýtať, áno, jedlo je vhodné aj do prenosnej misky. Veď čo myslíte, kedy asi som ho konzumovala? 😋😝

Mimochodom, rozrečnila som sa iba o špagetách, ale omáčka, tá si tiež zaslúži pár oslavných slov. Cottage jej dodá vynikajúcu chuť a hustotu, poriadne obalí každý jeden rezanec a v podstate by sa poľahky dala jesť len tak lyžičkou ako pyré alebo extra hustý krém. Preto ak zápolíte s podobným problémom a hromadia sa vám v komore jednotlivé exempláre, obetujte jeden (či dva, tri..) na tento spôsob.