Rezance z reďkovky s brokolicou, šampiňónmi, omáčkou (a tým ostatným)

Presedlala som z obľúbených mrkvových rezancov na iné zeleninové: z bielej reďkovky, ktorú môžeme poznať aj ako Daikon = japonskú reďkovku! Predsa len to chcelo trochu prestriedať a viete, že ja rada experimentujem a skúšam. A tak sa zrodil tento recept. Ako inak, je smiešne jednoduchý, ale to nič nemení na veci, že zároveň nesmierne chutný.
Pokrm vnesie do našej kuchyne trochu čerstvosti a závan jari (kiež by tu už bola!), čo sa možno zdá mierne nelogické, keď vezmeme do úvahy fakt, že ešte máme hlbokú zimu a sem-tam sa za oknom mihne nejaká tá snehová vločka. Na druhej strane, po sviatkoch a s novoročnými predsavzatiami sa to na internete ešte stále hemží nadšencami, ktorí to nevzdali, čo sa snažia naladiť na vlnu iného životného štýlu a čosi pre seba urobiť. Takýmto jednotlivcom dotyčná miska určite príde vhod. Ak hľadáte nízko sacharidovú náhradu obľúbených rezancov či špagiet, ste na správnej adrese.
Pri príprave sa možno pustiť dvomi cestami: buď sa rozhodnete ich opiecť tak, ako to pravidelne spôsobujem mrkvovým alebo ich ponecháte surové. Obe metódy majú svoje výhody, preto verdikt nechávam na vás, priatelia.
Osobne som v tomto prípade volila možnosť B, mala som náladu na niečo extra chrumkavé, čo by sa stratilo v prípade opekania reďkovky. A čo ďalej? Možností je neúrekom, ale opäť zaúradovala aktuálna ponuka v obchodoch, preto v miske spolu skončili: brokolica, šampiňóny, čierne olivy a netradičné kapary, ktoré som mala otvorené ešte po príprave iného receptu >>na pečený cícer<<. Delikátna a vyvážená kombinácia!
Každé "správne" rezance si však pýtajú poriadnu nálož omáčky, preto bolo nevyhnutné odškrtnúť si túto položku. Aby tých chutí v jednom chode nebolo príliš, časť brokolice som rozmixovala s pár surovinami. A teraz pozor! Po prvé, vyskúšala som pre mňa novinku: lahôdkové droždie, ktoré všetci vegáni používajú namiesto syra pre zabezpečenie tejto charakteristickej chuti a potom trochu olivového hummusu, pre lepšiu konzistenciu a krémovitosť. No poviem vám, spojenie zafungovalo ako kúzlo a omáčka ma natoľko zaujala, že ju určite v budúcnosti zopakujem do nejakého iného jedla. Možno s trochu iným pomerom surovín, pretože "syrová" chuť droždia nevynikla naplno, ale na prvý pokus paráda.

• 15-20 cm kus bielej Daikon reďkovky
• uvarenú brokolicu - ružičky aj hlúbik, spotrebujeme obe časti
• 8-10 menších šampiňónov
• pol konzervy čiernych olív
• pol pohára kapár
• šťavu z pol limetky
• 2 ČL lahôdkového droždia
• 1 PL olivového hummusu
• trochu granulovaného cesnaku
• štipku paprikových vločiek

Najprv uvaríme brokolicu - vo vode na skus. Ružičky oddelíme a hlúbik pokrájame na malé kusy. Tie vložíme do vysokej nádoby a pridáme hummus, lahôdkové droždie, limetkovú šťavu, trochu nálevu z kapár, cesnak a paprikové vločky. Pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú omáčku. Podľa potreby dochutíme.

Šampiňóny buď upečieme v rúre alebo orestujeme/ugrilujeme na panvici. 

Reďkovku pomocou špiralizéra alebo ručne nakrájame/nastrúhame na čo najtenšie rezance. Vložíme ich do misy, pridáme šampiňóny, olivy, kapary a zalejeme omáčkou. Dobre premiešame a servírujeme do tanierov/misiek s limetkou na ozdobu. 

Mimochodom, paličky.. Berte ich len ako dekoráciu. Snažila som sa nimi rezance skutočne jesť, ale keďže som babrák, mľandra a nemehlo, po niekoľkých minútach boja a so škvŕkajúcim žalúdkom som to vzdala a chopila sa regulárneho príboru. 

Ako ste na tom vy s podobnými schopnosťami? Používate na jedenie paličky? Nie je to až tak neobvyklé, ako pozorujem naokolo, kolega v práci si tak bežne dopraje "číňana", po ktorého si chodí cez ulicu. To len ja som nepoužiteľná, ale na druhej strane, o tom predsa vieme (viď názov blogu). 

Ozaj a takisto mi dajte vedieť, ktorý druh by sa viac zavďačil vášmu žalúdku:

MRKVOVÉ || REĎKOVKOVÉ

Hlasujte, som zvedavá na výsledok!

"Kysnuté" bochníčky z banánovej múky plnené sušenými paradajkami

O mojej dlhej ceste k dokonalej náhrade múky a pečiva z nej som už čo to popísala. Nie raz, nie dvakrát, ale hneď v niekoľkých príspevkoch. Počas tohto procesu som objavila niekoľko alternatív, ku ktorým sa mienim vracať. Jednak sa mi osvedčili božské oblačné žemle, druhým zázrakom sú výrobky z orechovej múky, konkrétne arašidovej, ktorú som si kupovala niekedy koncom minulého roka a postupne som ju spracovávala. Neviem si ju dostatočne vynachváliť, no, bohužiaľ, minule som narazila na dno vrecka a tak sa mi naskytla príležitosť otvoriť ďalšie, tento raz so štítkom banánová múka! Arašidovú, túto i plantejnovú (čaká na otvorenie), som si zaobstarala naraz s tým, že ich budem testovať a skúšať, ako sa s nimi pracuje, ktorá funguje najlepšie a rozhodnúť sa medzi nimi o víťazovi. Týmto však zoznam nekončí, na liste mám ešte napríklad takú jemnú mandľovú, kokosovú a podobne. Preto sa máte na čo tešiť, ak vás podobné informácie na netradičné produkty zaujímajú.
Späť ale k múke banánovej. Bez mučenia priznávam, že po otvorení som bola v rozpakoch hraničiacimi so sklamaním. Čakala som, že ma odrovná nádherná banánová vôňa, ako je to v prípade arašidovej, kde vás okamžite dostane do kolien aróma orieškov. Tu sa tento efekt nekonal, navyše zmes vo vrecku vôbec nevypadala vábne, bola podivne sivo-hnedej farby a dokonca by som povedala, že zapáchala. Teda, neviem. Vyslovene nesmrdela, ale nedá sa to opísať, k ničomu prirovnať. Dobre nevadí, nedajme sa oklamať prvým dojmom, to ešte nič nemusí znamenať. V priebehu pečenia som postrehla druhú významnú vlastnosť: banánová múka je strašne suchá. Tekutinu nasaje ako špongia, takže množstvo mlieka v recepte na bochníčky som musela upravovať a myslím si, že ešte stále to bolo málo, cesto by znieslo nakoniec o ďalšiu dávku naviac. Neberiem to tragicky, ako hovorím, púšťala som sa do týchto exotických zmesí s vedomím, že budem musieť experimentovať, vylaďovať, upravovať. V neposlednom rade je, samozrejme, dôležité, aj akým spôsobom s ňou naložíme. Ja som sa pustila do celkom neprebádaných vôd a zvolila na rozbeh asi ťažšiu voľbu, pretože som sa snažila pripraviť napodobeninu kysnutého cesta. Toto dobre nefunguje dokonca ani pri celozrnných obilninových múkach (ražná, pohánková a podobne), preto to bol skutočne risk. Mala som však v chladničke ešte pol kocky droždia z pečenia >>makových buchiet<<, preto mi prišlo škoda nevyužiť ho. Nie som natoľko trafená, že by som očakávala dokonalú repliku kysnutých buchtičiek, takže v konečnom dôsledku nie som s finálnym produktom nespokojná.
Ako som už spomínala, aj na snímkach máte možnosť to vidieť, bochníčky sú poriadne popraskané, na povrchu akoby suché, neskutočne chrumkavé. Trochu mlieka naviac by možno tento stav vyriešilo, avšak, mne to dokonale vyhovovalo. Schválne som ich nechala v rúre o tri minúty dlhšie, krehká kôrka je to, čo som mala na chlebe odjakživa rada. Vnútro však ostalo pomerne hutné a husté, možno i trošku nedopečené, pri krájaní mi na noži ostali drobné omrvinky, ale to pripisujem na vrub mojej nedočkavosti, pretože som bola hladná ako Čenkovej deti na tretej strane a krájala som ich hneď po vybratí z rúry. Vychladnutím tento problém odpadá a striedka je príjemná a kompaktná, ozaj, vylepšená sušenými paradajkami, ktoré som pridala do cesta. To som vám ešte ani nestihla oznámiť, ale z nadpisu ste to zrejme vydedukovali. Spomenula som si totiž na už takmer prehistorický recept na >>chlebík plnený paradajkami<<, ktorý mi bol prvotnou inšpiráciou pri výrobe toho dnešného. Určite pôsobia ako vítaná surovina, ktorá bochníky oživí a dodá im príjemnú chuť. Pretože, bohužiaľ, v ceste po banánoch ani stopy. Rovnaký tón, ktorý sa na vás vyvalí po otvorení vrecka múky je cítiť v chlebe. Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorý by sústo vypľuli a striasli sa od hnusu. Na druhej strane, sú jedinci, ako ja, ktorí nemajú nijaké očakávania a ich jazykové receptory prijímajú sústa bez predsudkov. Takže za seba môžem s čistým svedomím povedať, že mi chutili. Najviac som si užila chrumkavú kôrku a, prirodzene, schované sušené paradajky a potom i šunku a syr, ktorými som malé krajce obložila. Tu odporúčam nešetriť na kvalite, keď už máte mať k chodu obyčajný chlieb s niečím, nech to "niečo" aspoň za to stojí. A moja údená šunka vysokej kvality s lahodným krémovým syrom, tomu hovorím adekvátny doplnok týchto jedinečných netradičných bochníkov.
Ak teda budete mať možnosť dostať s k banánovej múke, možno ju súste najprv pridať do menej riskantného jedla, aby ste si na ňu zvykli, pri druhom pokuse však rozhodne poďte do týchto "kysnutých" žemličiek. Možno budete veľmi príjemne prekvapení. Ostatne, ja a môj žalúdok hlásime spokojnosť.

Na tri bochníčky:

• 250 g banánovej múky
• 220 ml mlieka (možno neuškodí ešte o niečo viac) 
• 20 g čerstvého droždia
• ½ ČL soli
• ½ ČL medu
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domáce, od mamky, ďakujem! 💖)
• 1 a ½ až 2 PL oleja z paradajok
• sezam na posypanie
• obloha na záver podľa ľubovôle (krémový syr, dusená šunka, hlávkový šalát so zálievkou)

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme med. Premiešame a na teplom mieste necháme 15 minút odpočívať, kým nevzíde kvások. V mise premiešame múku a soľ a následne dnu nalejeme aktivovanú zmes mlieka a droždia. Pridáme olej a rukami vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odliepa od stien misy. Do hmoty zapracujeme nakrájané paradajky a poriadne prehnetieme. cesto prikryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť minimálne hodinu, kým o niečo nezväčší objem. Táto zmena však môže byť len veľmi nepatrná. Ak povrch výrazne popraská, znamená to, že cesto absorbovalo priveľa tekutiny a je na zváženie, či pridať ešte mlieko naviac. 

Bochník znovu premiesime a vyformujeme tri buchtičky, ktoré sa akurát vojdú do otvorov 6 dielnej formy na pečenie, ktorú sme vytreli olejom a poprášili múkou. Povrch namažeme olejom a posypeme sezamom. 

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavý chceme povrch. Bochníky sú hotové, keď na špajdli umiestnenej do centra neostanú výrazne veľké hrudky cesta.

Chlebíky necháme mierne vychladnúť (budú sa lepšie krájať) a na záver doplníme oblohou podľa vlastného uváženia. 

Ja, ako večný experimentátor, nemám žiadne predsudky a hoci sa neubránim istým predpokladom, nerobí mi problém ich prehodnotiť, prispôsobiť sa situácii a zhodnotiť ju reálne, podľa okamžitého stavu, nie podľa toho, čo som očakávala. Takže za seba ešte raz opakujem, ja tieto "kysnuté" mini chlebíky považujem za úspešné, minimálne, čo sa týka konzistenie. Chrumkavý povrch, hutná striedka, ktorá dokonale poslúži ako plocha, ktorú tak či onak plánujete obložiť ďalšími surovinami, moment prekvapenia, keď natrafíte na znamenité sušené paradajky, tieto bochníky nie je na škodu vyskúšať. Len s tým upozornením, že po banánoch nie je ani stopa. Čo je na jednej strane plus, pretože múku môžete používať i do takýchto slaných jedál, ak však priamo chcete sladké banánové pečivo, budete nútení do neho vtrepať skutočné čerstvé banány. 

A týmto môj extrémne dlhý a ktovie či vôbec prínosný, príspevok končím. Majte sa a pečte!

Kysnuté makové buchty

Z tohto receptu mám rozporuplné pocity. Hovorím vám to na rovinu, nedržím nijaké tajnosti. V priebehu prípravy som mala miestami chuť šmariť vandlík o stenu a na všetko sa vykašľať. Na druhej strane, výsledok napokon stál za to, odmenou a zadosťučinením mi boli pochvalné vyjadrenia kolegov, ktorí si na týchto makových buchtách zgustli. Plech zlikvidovali v priebehu pár hodín. Takže som sa rozhodla, že vám o ňom dám vedieť. Ale s patričným varovaním.
Vec sa má tak, že u nás vo firme tento týždeň prebiehajú nejaké školenia zákazníka a mali sa zísť aj mimobrnenskí pracovníci. Zaumienila som si, že ich trochu poteším niečím sladkým a pečeným. Jeden z kolegov sa prednedávnom rozplýval, že zbožňuje makové buchty, čo ma priviedlo na myšlienku odkrútiť si v tomto smere premiéru a skúsiť ich.
Vyhliadla som si recept na internete, bohužiaľ, nemala som príliš šťastnú ruku, pretože s daným cestom sa mi neskutočne zle pracovalo. Neviem, kde urobili súdruhovia v NDR chybu. Možno som zle zvolila pomer múky, možno to bolo maslom, možno zlou konšteláciou Jupitera a Merkúru, ktovie. V každom prípade, cesto vykyslo celkom pekne, ale bolo suché, drobivé, pevné ako betón, musela som oproti pôvodnému receptu naviac dolievať mlieko a stále to nebolo ono. Preto som pri váľaní takmer potila krv. Nie a nie z neho dostať tenký plát, z ktorého by sa dali formovať úhľadné buchtičky. Čo zapríčinilo aj konečný počet kusov, ktoré mi vyšli. Ak by bolo cesto tenšie, dalo by sa z neho narobiť viac menších úhľadných guliek a zaplnili by tak celý plech. Bohužiaľ, bojovala som s ním všetkými možnými spôsobmi, ktoré mi napadli: jednotlivé vykrojené kolieska ešte samostatne vaľkala, naťahovala rukami, morila sa s nimi takmer k smrti. Dobre, možno trochu preháňam, ale fakt som sa zapotila. Preto ak máte doma po ruke klenot z babičkinej kuchyne, na ktorý nedáte dopustiť, smelo po ňom siahnite, chybu neurobíte.
Čo sa samotnej náplne týka, musela som opäť trochu improvizovať. Nezohnala som mletý mak, preto som si vyrobila vlastný, rovnako ako práškový cukor, ktorý do plnky patrí. Naozaj nie je nič jednoduchšie, celý mak aj kryštálový cukor prehnať mlynčekom na kávu a máme požadovanú štruktúru. Sladká bola údajne dosť, tak akurát, takže tu by som pomery nemenila. Horšie je to s množstvom. Na môj necelý plech to vyšlo na chlp, preto neviem, či by náhodou nejaký kus nechýbal. Možno ani nie, pretože pri tenšom ceste by som bola nútená pchať dnu útlejšie kopčeky, aby sa buchtička nepretrhla. V každom prípade, situácia sa dá vyriešiť jednoducho: ak by nám k dispozícii ostalo prázdne cesto, naplňme ho trebárs slivkovým lekvárom alebo orechovou plnkou a napokon, dá sa dorobiť naviac i maková. To už nechám vo vašej réžii.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že napriek tomu, ako som sa v predchádzajúcich riadkoch sťažovala, výsledok zožal úspech. Jednotlivé buchtičky sa upiekli do zlatista, boli prešpikované náplňou, takže nehrozilo, že by boli príliš suché, jedna od druhej sa krásne odtŕhali a hoci na povrchu trochu chrumkavé, vnútri boli príjemne mäkké. Och a áno, keďže som poriadne trafená, aj napriek tomu, že som mala celého pečenia plné zuby, bola som natoľko akčná, že som z niekoľkých kúskov vytvorila roztomilých medvedíkov - z guľôčok cesta vytvorila malé ušká a po upečení a vychladnutí domaľovala roztopenou čokoládou tvár. Ale to je len dobrovoľný krok naviac, ktorý by mohli oceniť najmä naši najmenší.

Cesto:

• 20 g čerstvého droždia
• 150 - 200 ml mlieka (pôvodný recept uvádzal iba 100 ml, musela som dolievať a stále sa mi zdalo málo)
• 50 g cukru
• 500 g múky (dala som 300 g polohrubej, 200 g hladkej ⇒ možno zlý pomer?)
• 60 g masla (Hera)
• 1 žĺtok (bielko si ponecháme na potretie)
• štipku soli

Plnka:

• 150 g mletého maku
• 100 práškového cukru
• 1 balíček vanilkového cukru
• 100 ml mlieka
• ½ ČL rumovej arómy

Do vlažného mlieka rozdrobíme čerstvé droždie a pridáme kryštálový cukor. Necháme 15 minút odstáť, kým vzíde kvások. Medzitým do veľkej misy preosejeme múku so štipkou soli. Dnu nalejeme aktivovaný kvások, roztopené maslo a vyklepneme žĺtok. Rukami vypracujeme hladké a pružné cesto, ktoré sa poľahky bude odliepať od stien nádoby. Podľa potreby prilejeme mlieko (alebo dosypeme múku), ak sa nám zdá, že niečo z toho potrebuje. Misu prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste kysnúť minimálne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem.

Kým čakáme, pustíme sa do náplne: Do rajnice nasypeme mletý mak, práškový a vanilkový cukor. Vlejeme mlieko a pár kvapiek rumovej arómy. Rajnicu postavíme na sporák a varíme, kým zmes nevrie a nevytvorí hustú kompaktnú hmotu. Necháme ju vychladnúť, aby bola pripravená na plnenie.
Vykysnuté cesto naposledy prehnetieme, uložíme na pracovnú dosku a vyvaľkáme na tenký obdĺžnik. Vykrajujeme z neho kolieska (pomocou formičky či pohára vhodnej veľkosti) a doprostred každého posadíme kôpku makovej náplne. Cesto zabalíme do mešca, vyformujeme malú guľôčku a spojom nadol uložíme do vopred pripraveného, maslom vytretého a pomúčeného plechu. Buchty ukladáme tesne vedľa seba, aby sa dotýkali. Naplníme celý plech a povrch potrieme zvyšným bielkom. Ak chceme, z odrezkov cesta môžeme vyformovať malé loptičky, ktoré položíme navrch buchty, aby simulovali medvedie ušká.

Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. Buchty necháme vychladnúť a potom im rozpustenou čokoládou pomocou špajdle nakreslíme oči a papuľku. Alternatívne posypeme práškovým cukrom a podávame.

U nás doma mak nikdy nefičal, otec ho nemal rád a preto z neho maminka nikdy rôzne dobroty nepripravovala. Preto nemáme nejaký osvedčený domáci recept, ktorého by som sa mohla držať. Tie internetové sú niekedy dosť riskantné, ale toto bolo prvýkrát, čo sa mi stalo, že som bola celkom nespokojná. Už som robila niekoľko výtvorov z kysnutého cesta, ktoré dopadli na výbornú, preto do budúcnosti radšej siahnem po niektorom z nich. Neviem, nechcem recept zhadzovať, je možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že chyba sa stala u mňa a niečo som pokazila. Nebolo by to nič výnimočné. Ale neberte to tak, že sa vás snažím odradiť, práve naopak, tým, že buchty nakoniec skončili ako HIT vás nabádam, aby ste sa pustili do pečenia. Pretože údajne boli výborné, extrémne makové, sladučké a mäkké. Hlavne hneď po upečení. Viete, ako je to s kysnutým cestom - po pár dňoch má tendenciu vysychať. Ale tomu ľahko zabránime, ak mu nedovolíme, aby tak dlho stálo bez dotknutia. 

A ak sa podujmete na tvorenie a dáte buchtám podobu medvedíkov, máte u mňa 10 plusových bodov! V tom prípade si poprosím ilustračné fotky, veľmi by ma potešili!

Kysnutý pudingový závin

Naposledy som piekla vo väčšom, v zmysle pre niekoho iného a nielen pre osobnú spotrebu, snáď na Vianoce. A to je už pekne dávno! Najvyšší čas s tým niečo urobiť, no nie? Hlavne, keď si to môžete nejako rozumne odôvodniť. Jasné, na to nepotrebujete hľadať zámienky, veď prečo nepripraviť nejakú dobrotu len tak, ale vzhľadom k tomu, že v práci máme tento týždeň troje narodenín, je to príznačné (edit: skype mi práve napovedal, že nie troje, ale štvoro!! narodenín. Kolega má však smolu - pracuje na homeoffice z Prahy). Okrem toho, prvého apríla to bol už presne rok, odkedy som sa presťahovala na súčasnú adresu. Myslím, že som konečne našla miesto, kde sa cítim ako doma, až na zimu v izbe sa nemám na čo sťažovať, dievčatá sú fantastické a preto si kúsok z koláča zaslúži i ony. Vzťahy sú dôležité a keď sa stane, že si s niekým nesadnete, môžete bývať vo vysnívanom paláci, i tak to nebude ono. Preto som vďačná za tento dar z neba a neberiem ho ako samozrejmosť. To isté rozhodne platí aj o súzvuku ľudí na pracovisku. Občas to škrípe, niekedy sa nevyhneme roztržkám a zvýšenému tónu, ale obecne vzaté, nechodím tam s odporom. Takže dúfam, že prípravou nejakej dobroty raz za čas pochopia, že hoci to príliš najavo nedávam, nie som stredobodom pozornosti, oslavy a akcie nie sú môj hrnček čaju, cítim sa ako súčasť tímu. Snáď aj v ich očiach. O závine ako takom vám toho veľa neporozprávam, asi len toľko, že bol tvorený za pochodu. Na kysnuté cesto som sa držala receptu, ale vedela som, že pôvodnú náplň chcem vymeniť za puding. Aby to tak trochu pripomínalo tie pudingové taštičky z obchodu. Zlúčila som to však práve so závinom a dúfala, že to nebude úplná katastrofa. A nebola! Nakrájané rezy sú pekné aj na pohľad, náplň držala vnútri, až na spoj, kde trochu vyliezla, ale nič z čoho by si mal človek trhať vlasy. Takže vám ho s čistým svedomím môžem ukázať.

Na dve "nohavice":

• 42 g čerstvého droždia
• 175 ml mlieka 
• 150 g kryštálového cukru
• 500 g hladkej múky (mala ísť polohrubá, ale neviem, aký by v tom bol rozdiel)
• štipku soli
• pomarančovú kôru
• 2 žĺtky
• 115 g masla
• rozšľahané bielka na potrenie
• Na náplň:
• 2 pudingy v prášku (podľa ľubovôle, ja som mala malinový a karamelový)
• 2+2 PL kryštálového cukru
• 300+300 ml mlieka
• hrsť hrozienok
• asi 50+50 g masla

Droždie rozdrobíme do vlažného mlieka a pridáme k nemu po lyžici múky a cukru. Dobre premiešame a na teplom mieste necháme vzísť kvások, takých 10-15 minút. 

Zvyšnú múku preosejeme do veľkej misy, prisypeme cukor a pomarančovú kôru. Premiešame a prilejeme nabobtnaný kvások spolu so žĺtkami a rozpusteným maslom. Dôkladne premiešame a rukami vypracujeme pružné, kompaktné cesto, ktoré sa poľahky oddeľuje od stien misy. Zakryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť asi 1 až 1.5 hodiny, kým cesto nezdvojnásobí svoj objem.

Kým cesto kysne, nachystáme si plnku. Odmeriame dvakrát 300 ml mlieka, prelejeme ho do dvoch rajníc, ale necháme si kúsok bokom. Do týchto menších časti vsypeme pudingový prášok, do jednej malinový, do druhej karamelový a poriadne rozmiešame, aby v zmesi neostali hrudky. Do mlieka v rajniciach prisypeme po 2 PL cukru a privedieme k varu. Vtedy dnu pridáme pudingové zmesi a neustále miešame, kým hmota nie je hustá, stačí minúta. Hotové pudingy necháme vychladnúť, ale priebežne miešame, aby sa na povrchu nevytvorila kôrka. Pridáme maslo a ručným mixérom vyšľaháme na hladko.

Po uplynutí doby kysnutia cesto na pracovnej ploche ešte raz premiesime a rozdelíme na dve časti. Prvú rozvaľkáme na veľký obdĺžnik (asi 30×40 cm) s hrúbkou tak 3-4 mm. Rovnomerne ho potrieme náplňou z prvého pudingu, posypeme hrozienkami, ktoré sme predtým nechali napučať vo vriacej vode, okraje kratších strán prehneme, aby nevytiekla a potom rolujeme z dlhšej strany. Celý závin potrieme bielkom a rovnaký postup zopakujeme pre druhú polovicu cesta.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 30 minút, kým povrch nie je hnedý a chrumkavý a aj cesto v priamom okolí náplne upečené. Necháme vychladnúť, aby plnka spevnela a až potom krájame.

A tu je takmer celý napchatý a naporcovaný v miskách na prenos. Naozaj dúfam, že kolegom aj spolubývajúcim bude chutiť. Ešte nejakú časť som odložila pre kamaráta, ale vidíte, že sa z jednej dávky urobí poriadne množstvo. 

Kysnuté buchty, koláče a v tomto prípade záviny sú veľmi vďačné pokiaľ ide o kvantitu, pretože z možno nakrájať neúrekom porcií, ale aj čo sa kvality týka. Môžu poslúžiť ako zákusok, no aj ako plnohodnotné raňajky, trebárs s hrnčekom kakaa. Dajú sa kamkoľvek vziať so sebou a vydržia i niekoľko dní. Síce to už nebude celkom ono, ako práve vytiahnuté z rúry, ale dá sa. Na druhej strane, neverím, že by k tomu došlo, zrejme budú hneď preč. Tak mi dajte vedieť, či naozaj!

Cesnakový chlieb z cícerovej múky s droždím

Dá sa vypestovať si závislosť na strukovine? Menovite cícer do mňa padá ako do čiernej diery. V akejkoľvek podobe: varený, pečený, v plackách , či muffinoch a najnovšie v tomto chlebe, pri ktorom som skúšala, ako bude fungovať s droždím. Chuť? Šesť hviezdičiek z piatich! Konzistencia? Pokrivkáva - nedajú sa z neho nakrájať úhľadné okruhy, ktoré by sme mohli natrieť štedrou porciou pomazánky (ideálne tiež cícerovej, pre zmenu, haha). Keď sa však povznesieme nad tento nedostatok a z bochníka budeme jednoducho odždibovať (je toto vôbec regulérne slovo?), poslúži ako dokonalá príloha prebárs k pečenej či dusenej zelenine, prípadne možno celé kusy chlebíka do spomínanej nátierky alebo dipu rovno ponoriť. Taktiež možnosť. Takže, akým spôsobom sa rozhodnete spracovať tento cesnakom prešpikovaný chlebíček, nechám už na vás, hlavne si ho pripravte. A ja možno časom vychytám ešte posledné muchy obmenou pomeru ingrediencií, pretože určite neostane iba pri jednom vyskúšaní. Stopercentne sa v blízkej budúcnosti pustím do ďalšieho pokusu. Pri úspechu čakajte rozhodne nejakú aktualizáciu na blogu. Ba čo viac, ak ste cícerový maniaci ako ja, budete príjemne potešení, pretože mám nachystané minimálne ďalšie dva recepty s ním, ktoré nemôžu zostať v utajení.

• 200 g cícerovej múky
• 1 ČL sušeného droždia
• 150-200 ml mlieka
• 2 PL oleja z vlašských orechov (alebo iného)
• 1/2 ČL soli
• 1 ČL korenia na pizzu
• 1/2 ČL medu - do kvásku
• 5 strúčikov cesnaku 

Do vlažného mlieka prisypeme sušené droždie, pridáme med a necháme vzísť kvások, kým sa na povrchu nezačnú vytvárať bublinky (zhruba 10 minút). Tekutinu potom prelejeme do misy k cícerovej múke, pridáme olej, korenie, soľ a prelisovaný cesnak. Cesto necháme na teplom mieste podkysnúť asi hodinu. Cícerová múčka je ťažká a ak je dokonca doma vyrobená jednoduchým pomletím sušenej strukoviny, bude hrubá, preto nečakajme, že sa objem cesta niekoľkokrát znásobí. Cesto umiestnime do formy (napríklad zapekacej sklenenej misy) a pri 180 °C vo vyhriatej rúre pečieme 25-30 minút, alebo kým povrch nezhnedne a je krásne chrumkavý. Stav kontrolujeme špajdľou zapichnutou do stredu. Chlieb necháme chvíľu odpočinúť a až potom krájame. 

Podávame: s pečenou alebo dusenou zeleninou - ako som to urobila ja v prvý deň, kedy som zlikvidovala trištvrtiny chlebíka, alebo s rôznymi nátierkami - deň druhý. Ja som mala možnosť vyskúšať ďalší druh hummusu ochutený paradajkami - zakúpený doma na Slovensku, značku Yami v ČR nedostať (ďakujem, mami!), čo je ohromná škoda. Ale aby im nebolo smutno, nesmela chýbať tekvica a domáca mrkva a posledný Portobello šampiňón.

Buďte voči mojej posadnutosti trochu zhovievaví, veď cícer je skvelý a strukoviny obecne sú pre naše telo blahodárne. Všade naokolo počúvam a čítam, ako sa rôzne štúdie sťažujú, že ich konzumujeme žalostne málo. Nuž, pre mňa to rozhodne neplatí. Tak si vezmite príklad!