Vec sa má tak, že u nás vo firme tento týždeň prebiehajú nejaké školenia zákazníka a mali sa zísť aj mimobrnenskí pracovníci. Zaumienila som si, že ich trochu poteším niečím sladkým a pečeným. Jeden z kolegov sa prednedávnom rozplýval, že zbožňuje makové buchty, čo ma priviedlo na myšlienku odkrútiť si v tomto smere premiéru a skúsiť ich.
Vyhliadla som si recept na internete, bohužiaľ, nemala som príliš šťastnú ruku, pretože s daným cestom sa mi neskutočne zle pracovalo. Neviem, kde urobili súdruhovia v NDR chybu. Možno som zle zvolila pomer múky, možno to bolo maslom, možno zlou konšteláciou Jupitera a Merkúru, ktovie. V každom prípade, cesto vykyslo celkom pekne, ale bolo suché, drobivé, pevné ako betón, musela som oproti pôvodnému receptu naviac dolievať mlieko a stále to nebolo ono. Preto som pri váľaní takmer potila krv. Nie a nie z neho dostať tenký plát, z ktorého by sa dali formovať úhľadné buchtičky. Čo zapríčinilo aj konečný počet kusov, ktoré mi vyšli. Ak by bolo cesto tenšie, dalo by sa z neho narobiť viac menších úhľadných guliek a zaplnili by tak celý plech. Bohužiaľ, bojovala som s ním všetkými možnými spôsobmi, ktoré mi napadli: jednotlivé vykrojené kolieska ešte samostatne vaľkala, naťahovala rukami, morila sa s nimi takmer k smrti. Dobre, možno trochu preháňam, ale fakt som sa zapotila. Preto ak máte doma po ruke klenot z babičkinej kuchyne, na ktorý nedáte dopustiť, smelo po ňom siahnite, chybu neurobíte.Čo sa samotnej náplne týka, musela som opäť trochu improvizovať. Nezohnala som mletý mak, preto som si vyrobila vlastný, rovnako ako práškový cukor, ktorý do plnky patrí. Naozaj nie je nič jednoduchšie, celý mak aj kryštálový cukor prehnať mlynčekom na kávu a máme požadovanú štruktúru. Sladká bola údajne dosť, tak akurát, takže tu by som pomery nemenila. Horšie je to s množstvom. Na môj necelý plech to vyšlo na chlp, preto neviem, či by náhodou nejaký kus nechýbal. Možno ani nie, pretože pri tenšom ceste by som bola nútená pchať dnu útlejšie kopčeky, aby sa buchtička nepretrhla. V každom prípade, situácia sa dá vyriešiť jednoducho: ak by nám k dispozícii ostalo prázdne cesto, naplňme ho trebárs slivkovým lekvárom alebo orechovou plnkou a napokon, dá sa dorobiť naviac i maková. To už nechám vo vašej réžii.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že napriek tomu, ako som sa v predchádzajúcich riadkoch sťažovala, výsledok zožal úspech. Jednotlivé buchtičky sa upiekli do zlatista, boli prešpikované náplňou, takže nehrozilo, že by boli príliš suché, jedna od druhej sa krásne odtŕhali a hoci na povrchu trochu chrumkavé, vnútri boli príjemne mäkké. Och a áno, keďže som poriadne trafená, aj napriek tomu, že som mala celého pečenia plné zuby, bola som natoľko akčná, že som z niekoľkých kúskov vytvorila roztomilých medvedíkov - z guľôčok cesta vytvorila malé ušká a po upečení a vychladnutí domaľovala roztopenou čokoládou tvár. Ale to je len dobrovoľný krok naviac, ktorý by mohli oceniť najmä naši najmenší.
Cesto:
- 20 g čerstvého droždia
- 150 - 200 ml mlieka (pôvodný recept uvádzal iba 100 ml, musela som dolievať a stále sa mi zdalo málo)
- 50 g cukru
- 500 g múky (dala som 300 g polohrubej, 200 g hladkej ⇒ možno zlý pomer?)
- 60 g masla (Hera)
- 1 žĺtok (bielko si ponecháme na potretie)
- štipku soli
Plnka:
- 150 g mletého maku
- 100 práškového cukru
- 1 balíček vanilkového cukru
- 100 ml mlieka
- ½ ČL rumovej arómy
Vykysnuté cesto naposledy prehnetieme, uložíme na pracovnú dosku a vyvaľkáme na tenký obdĺžnik. Vykrajujeme z neho kolieska (pomocou formičky či pohára vhodnej veľkosti) a doprostred každého posadíme kôpku makovej náplne. Cesto zabalíme do mešca, vyformujeme malú guľôčku a spojom nadol uložíme do vopred pripraveného, maslom vytretého a pomúčeného plechu. Buchty ukladáme tesne vedľa seba, aby sa dotýkali. Naplníme celý plech a povrch potrieme zvyšným bielkom. Ak chceme, z odrezkov cesta môžeme vyformovať malé loptičky, ktoré položíme navrch buchty, aby simulovali medvedie ušká.
Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. Buchty necháme vychladnúť a potom im rozpustenou čokoládou pomocou špajdle nakreslíme oči a papuľku. Alternatívne posypeme práškovým cukrom a podávame.
U nás doma mak nikdy nefičal, otec ho nemal rád a preto z neho maminka nikdy rôzne dobroty nepripravovala. Preto nemáme nejaký osvedčený domáci recept, ktorého by som sa mohla držať. Tie internetové sú niekedy dosť riskantné, ale toto bolo prvýkrát, čo sa mi stalo, že som bola celkom nespokojná. Už som robila niekoľko výtvorov z kysnutého cesta, ktoré dopadli na výbornú, preto do budúcnosti radšej siahnem po niektorom z nich. Neviem, nechcem recept zhadzovať, je možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že chyba sa stala u mňa a niečo som pokazila. Nebolo by to nič výnimočné. Ale neberte to tak, že sa vás snažím odradiť, práve naopak, tým, že buchty nakoniec skončili ako HIT vás nabádam, aby ste sa pustili do pečenia. Pretože údajne boli výborné, extrémne makové, sladučké a mäkké. Hlavne hneď po upečení. Viete, ako je to s kysnutým cestom - po pár dňoch má tendenciu vysychať. Ale tomu ľahko zabránime, ak mu nedovolíme, aby tak dlho stálo bez dotknutia.
A ak sa podujmete na tvorenie a dáte buchtám podobu medvedíkov, máte u mňa 10 plusových bodov! V tom prípade si poprosím ilustračné fotky, veľmi by ma potešili!
