Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..

• 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
• 2 strúčiky cesnaku
• obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
• hrudku masla
• Naviac:
• upečenú maslovú tekvicu
• hrsť pečeného koreneného cíceru
• niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
• Syrová omáčka:
• 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
• 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
• priehrštie petržlenovej vňate
• štipku muškátového orieška
• štipku bieleho korenia

Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 

Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 

Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.

Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend. 

Zimný pečený šalát hojnosti s tahini dressingom

Milí moji priatelia! Dnes to bude rozkošné, rozšafné a hlavne krátke. Nejak nie je času nazvyš, ale ja som aj napriek tomu chcela potešiť vaše oko a napokon i brucho niečím príjemným a zároveň bohatým. Výživným, hrejivým, no popri tom sviežim. Domáckym, ale aj cudzokrajným. Dá sa vôbec toľko protikladov napchať do jednej misy? Tak, aby to nezničilo naše chuťové receptory? Ale veď ma poznáte, samozrejme, že áno! Keby to tak nebolo, neotravujem vás s príspevkom.
Okrem toho, videli ste už väčšie šialenosti. Tak napríklad dávam do pozornosti >>včerajší príspevok na ovocné grilované sendviče<<. Toto je oproti tomu slabý odvar.
V každom prípade, netvrdím, že menej chutný alebo vydarený. Len z iného súdka. Určite si tento šalát zamilujete. Veď pozostáva iba zo samých lahodných vecí!
Po prvé: sezónne zimné plodiny zastúpené vo forme ružičkového kelu a maslovej tekvice, ktoré pečením poskytnú trochu tepla do žalúdka.
Po druhé: akurátnu dávku čerstvosti zabezpečí celoročne dostupný šalát, paradajky, avokádo a naviac i zimná biela reďkovka.
Po tretie: nemôžeme opomenúť ďalšiu kategóriu živín, nutričnú rovnováhu teda zdokonalí korenený pečený cícer, ktorý okrem paliva prinesie do pokrmu vítané spestrenie štruktúry. Aj vy radi chrumkáte? Ja rozhodne, preto nebolo o čom diskutovať a orientálne guľôčky putovali k ostatným zúčastneným.
Po štvrté: svojou prítomnosťou nás poteší aj grilovaná kukurica, pretože prečo nie, trochu žiarivej žltej do tohto pochmúrneho a čudného počasia vnesie iskru, jas a veselosť.
A po piate na záver: k cíceru sa výborne hodí aj ďalší maloázijský zázrak, menovite tahini pasta, ktorá v šaláte figuruje ako zálievka spájajúca všetko dohromady. Nikto nemá záujem jesť nudné, suché, fádne šaláty, tento prvok vynesie našu misu hojnosti až na horu Ararat!
Neviem, či predchádzajúce riadky majú aspoň trochu hlavu a pätu, dúfam, že ste z nich pochopili, čo som primárne chcela povedať. Že nemáte otáľať a pustiť sa do prípravy! Šalát výborný dokonca aj do prenosnej misky, ak ho nestihnete zjesť v daný deň. Vôbec mu neprekáža ani studená forma. Aj keď, zahryznúť sa do teplej tekvice, cíceru a kelu je rozhodne príjemnejšie, predsa len tie vonkajšie teploty nie sú prívetivé.

• 15 ks ružičkového kelu
• časť maslovej tekvice
• kôpku masla
• koreniny podľa vlastného uváženia, pre inšpiráciu: Zaatar, Ras el Hanout, Dukkah, granulovaný cesnak, údená paprika, škorica
• pol šálky cíceru
• pol až jedno celé avokádo
• 1-2 hrste grilovanej/sterilizovanej kukurice
• hrsť cherry paradajok
• 6-8 cm kus bielej reďkovky
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• šťavu z pol limetky
• 2 PL tahini sezamovej pasty 

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej varíme, kým nie je na skus. Precedíme ho, ešte horúci doplníme maslom, nech sa rozpustí a ochutíme koreninami (vyššie uvedenými, jednotlivými či kombináciou všetkých alebo úplne iných, podľa vlastných preferencií). Cícer rozložíme na plech s papierom na pečenie. Na rovnaký plech uložíme ružičkový kel, ktorý sme zbavili vrchných nepekných listov a väčšie kusy prekrojili na pol. Tak isto pridáme aj umytú a nakrájanú tekvicu. Ochutíme koreninami a obložíme maslom.
Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút, vtedy by zelenina mala byť mäkká. Vyberieme ju bokom a cícer dopekáme ďalších 10-15 minút, kým nie je zlatý a chrumkavý.
Zostavíme šalát: paradajky, reďkovku a šalátové listy pokrájame a zmiešame. Uložíme do misy spolu s pečenou zeleninou a cícerom. Pridáme kukuricu, guľôčky avokáda (alebo inak nakrájané kusy) a všetko pokropíme limetkovou šťavou. Jednu lyžičku pridáme aj k tahini paste, premiešame a servírujeme buď bokom, na namáčanie alebo ňou celý šalát prelejeme ako dressingom. U mňa prvá možnosť na prezentáciu, v skutočnosti druhá pri jedení, lebo surová zelenina zálievku fantasticky absorbuje. Dobrú chuť!

Musím sa posťažovať i vám: v Čechách, v Brne rozhodne, nie je možné kúpiť čerstvý ružičkový kel. Prechodila som niekoľko reťazcov, potravín, vypytovala som sa všade možne, proste bez úspechu. Nemajú, nebude.. nie je dopyt. Čože, to si strieľate? Nie som jediná, ktorá miluje tieto malé zelené guľôčky! Keby boli na pultoch, to by ste len videli, ako by som sa na ne vrhla!

Táto zásoba bola z domu, ktorú mi mamka pribalila do kufra. Bohužiaľ, celé balenie už padlo za obeť a mne neostáva nič iné, iba horko plakať. Alebo sa uspokojiť s mrazenou verziou, ktorú tiež nie je tak ľahké nájsť. To sú problémy, však?

Tekvicové toasty s avokádom, granátovým jablkom a vajcom

Ahoj, moji milovaní, po niekoľko dňovej odmlke sa vám opäť hlásim. Nebojte sa, tak ľahko sa ma nezbavíte, aj keď musím priznať, že to vypadá tak, že na vás budem útočiť v menšej intenzite, ako tomu bolo doteraz. Nie, cez sviatky som nezlenivela, ani som si poriadne nestačila uvedomiť, že nejaké sú. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, väčšinu času som aj tak precestovala a chvíle s rodinou som si nemohla užiť naplno. Ja viem, ja viem, maminka, mohla som to riešiť dovolenkou, ale keď si ich pobrali všetci ostatní, niekto napokon robiť musí. Skôr ide o to, že mám stále balkón a mrazničku plnú na prasknutie a dala som si predsavzatie (s Novým rokom to však nemá nič spoločné, na také veci nie som), že tie zásoby konečne musím zlikvidovať. Aby som mala viac priestoru sa opäť naplno realizovať a prichádzať s novými inšpiráciami. Takže menšia frekvencia príspevkov bude osožná i pre vás. To len na úvod, aby ste vedeli, čo vás pravdepodobne čaká.
S určitosťou však viem, o čom bude dnešný výkrik do tmy. Ak ste prejedení všetkých sladkostí, koláčikov, šalátu, rezňov, lupienkov a slaných pochutín, upriamte pozornosť na tento zelený, svieži a netradičný tanier. Zhodou okolností je ešte stále v sviatočnom duchu, veď kombinácia zelenej, bielej a červenej sa s Vianocami spája. Okrem toho, granátové jadierka vypadajú tak trochu ako vianočné svetielka, navyše na tom avokádovom podklade ich smelo môžeme prirovnať k ozdobenému stromčeku. Či si to iba nahováram a myslíte si, že mi prepína? I to je možné.
Ale späť na správnu koľaj. Prezreté avokádo vyžadovalo rýchle spracovanie a ja som zatúžila len tak si ho rozpučiť na vrch nejakého toastu. Keďže vieme, ako je to s mojím "kamarátstvom" k chlebu, je jasné, že som hľadala alternatívu pečiva. Tých je hneď niekoľko, v tomto smere už netrpím krízu, postupom času som ich objavila hromadu. Len ktorú si vybrať? Napokon som vymyslela niečo, čo som ešte neskúšala. Tekvicové hrianky! Priamo z hriankovača! Keď to fungovalo na >>sladkom batáte<<, prečo by maslová krásavica mala byť výnimkou? Predpoklad sa potvrdil, vyšli náramne!
Ako zdroj bielkovín a ďalších tukov mi poslúžilo vajíčko, pretože a) skvelo sa do tohto taniera hodí; b) už dávno som ho nemala a moje chuťové receptory zavelili jasnou rečou.
Na osvieženie nielen obsahu ako takého, ale i farby posypeme toast granátovými drahokamami a neoddeliteľnou súčasťou celej zostavy je kopec >>baklažánu marinovaného v oleji<< s cesnakom a bylinkami. Verte mi, pridá tomu neuveriteľný šmrnc a nakopne zážitok z tohoto prostého jedla do výšin.
A keďže väčšina z vás pravdepodobne po orgiách a obžerstve túži nasadnúť na vlnu akéhosi detoxu, odporúčam obohatiť tanier náložou čerstvého šalátu. Nie som zástancom takýchto "diét" a očistných kúr, ono to ani nefunguje, ale vitamíny a zelenina naviac sú vždy len k prospechu. Lenže to netreba brať v zmysle "Dobre, dnes si dám šalát, strávim dve hodiny vo fitku, budem piť iba vodu a zajtra sa zase vrhnem na posledný kúsok tej torty, čo mám v chladničke.." Nie vážení, tadiaľto cesta nevedie! Ale nie som tu na to, aby som poúčala, len sa vás snažím inšpirovať, že to ide aj inak a bez pocitu, že by ste strádali. Veď uznajte, všetko na obrázkoch nižšie kričí: Zahryzni sa do mňa! A ja rada, bez váhania.

• časť maslovej tekvice - koniec bez jadierok
• trochu oleja a obľúbeného korenia
• pol avokáda
• 2 ČL jadierok granátového jablka
• 1 vajce
• kúsok masla
• 2 PL marinovaného baklažánu
• niekoľko listov čerstvého šalátu

Tekvicu umyjeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou tak pol centimetra. Vložíme ich do hriankovača a na najvyššom výkone opekáme dve kolá. Pri treťom raze stupeň o niečo zmiernime a dopekáme, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý s prípadnými pľuzgierami na povrchu. Ak je to nutné, opakujeme štvrtýkrát, ale v tomto momente by už tekvica mala byť hotová. 

Medzitým na kúsku masla pripravíme volské oko ochutené obľúbeným korením. 

Tekvicové hrianky potrieme olejom, posypeme korením (môžeme aj namazať cesnakom) a na povrchu rozpučíme vidličkou kúsky avokáda. Posypeme granátovými jadierkami a podávame s volským okom, šalátom a kopcom baklažánu. Všetko možno zostaviť aj ako sendvič - jednoducho jednotlivé vrstvy poskladať na seba do poschodí. 

Tak sa priznajte, kto z vás upadol do potravinovej kómy? Prejedli ste sa? Alebo viete, kde je miera a všetko ste to s prehľadom ustáli?

Mimochodom, aké boli vlastne vaše sviatky? Pokojné, príjemné, podľa vašich predstáv? Bol Ježiško štedrý? Píšte, komentujte, informujte ma! Ja som neskutočne zvedavá, takže si veľmi rada prečítam, čo pekné ale i nepríjemné sa vám prihodilo. 

Špagetová tekvica s fazuľou v paradajkovej omáčke, mozzarellou a olivami

🎶🎶 Sniežik sa nám chumelí, zimička už priiiiišla.. 🎶🎶 Dobre, nie, ani náhodou. Dnes je prvý zimný deň, ale za oknom sivo, neútulne a ponuro. Meteorológovia hlásia zrážky, lenže dažďové, nie chumáče vločiek. Sú tak tri stupne Celzia a čo som počula, na Štedrý deň má byť dokonca až 8. No je toto niečo, čo vás dostane do tej správnej sviatočnej nálady? Mňa teda nie. A preto budem rebel a dnes opäť poruším všetky pravidlá, čo sa má a nemá publikovať v tomto období roku.
Včera som avizovala, že na spracovanie špagetovej tekvice vám poskytnem dve alternatívne verzie receptov. Môžete sa rozhodnúť, čo sa vám páči viac.
Poteším hlavne milovníkov hutných omáčok a strukovín. Myslím si, že kombinácia špagiet a bielej fazule s paradajkovou omáčkou je veľmi vydarená a naviac, ak je vylepšená výraznými zelenými olivami plnenými sardelovou pastou, nemôžeme šliapnuť vedľa. A čo by to bol za akýsi "cestovinový" pokrm bez nálože syra? Rozhodla som sa pridať mozzarellu, pretože pôsobí ľahko a sviežo, už tak bohatú misku príliš nezahltí, no napriek tomu prinesie nielen nový chuťový rozmer, ale i "lepkavejšiu" štruktúru, pretože vplyvom tepla sa príjemne roztopí. Čo je v mojom prípade vždycky žiadúce. Básnim o tom pri každej možnej príležitosti, ospravedlňujem sa, ak vám tým už leziem na nervy, ale nemôžem inak.
A koniec. Smiešne jednoduché, všakže? Ako stvorené, keď sa vám nechce obetovať čas siahodlhému vareniu a prípravám. Náplasť na vaše boľavé miesto v hektických obdobiach, trebárs ako je toto.
Daná miska obsahuje všetky zložky stravy, ktoré potrebujeme: sacharidy zo špagiet, bielkoviny z fazule, tuky z mozzarelly. Naviac, o strukovinách je známe, že sú poriadne zasycujúce, preto stačí malé množstvo a bez problémov dodajú energiu na dlhý čas.
Pre pohodlnosť som volila konzervovanú verziu, ale nič nám nebráni v tom pripraviť si vlastnú domácu paradajkovú zmes. Bolo by to rozhodne zdravšie a i finančne výhodnejšie, ale vieme ako to chodí. Občasné použitie polotovarov nás nezabije, naviac, aj medzi nimi sa dajú nájsť kvalitné produkty. 

• špagety z polovice strednej tekvice
• hrudku kokosového oleja
• granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
• asi pol konzervy bielej fazule v paradajkovej omáčke
• 75 g mozzarelly
• malú šálku zelených olív (so sardelovou pastou)
• čerstvé bylinky na ozdobu

Tekvicu priečne nakrájame na kolieska, vyberieme jadierka a rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Posypeme koreninami i cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 

Rezance preložíme do misky, zmiešame s fazuľou, nakrájanými olivami a kúskami natrhanej mozzarelly. Odporúčam servírovať posypané bylinkami a ešte teplé nech sa syr rozpustí, prípadne pred podávaním ohriať. Dobrú chuť!

Čo hovoríte na túto verziu tekvicových špagiet? Trafila sa do vašich chutí alebo vás viac zaujala tá >>včerajšia<<? Rozhodne som zvedavá na víťaza, pokojne píšte do komentárov. Aj v prípade, že nie ste nadšení ani z jednej misky. Každý názor je dôležitý!

Ja sama sa neviem rozhodnúť, obe jedlá majú svoje prednosti a páčia sa mi z iných dôvodov. Ale to je zrejmé, keďže som ich vytvárala podľa svojich predstáv. Takže nezainteresovaný pohľad príde vhod. 

A posledná poznámka.. Ospravedlňujem sa, ak úvodný text príliš nedáva zmysel a je nejaký rozutekaný, písala som ho narýchlo, popri iných veciach, vyrušovaná okolím, preto je zrejme viac nesúrodý ako inokedy. Ale mala som potrebu napísať tento príspevok, inak by som sa k nemu tak skoro nedostala. Krásny zimný slnovrat všetkým!

Špagetová tekvica s avokádom, marinovaným baklažánom a grilovanou kukuricou

Odpútajme sa od pečenia vianočných cukroviniek a koláčikov, myslím si, že toho už mnohí musia mať plné zuby. Sviatky sem, darčeky tam, stromček mám, kapra nie? Nejednému by z toho mohlo začať preskakovať. A tak som sa rozhodla, že vám poskytnem recepty na dva spôsoby, ako pripraviť špagetovú tekvicu. Príprava je rýchla, nebude vás príliš obťažovať a ostane vám tak viac času na riešenie iných vecí.
Dnes teda miska číslo jedna: špagety s avokádom, marinovaným baklažánom, na ktorý je konečne už aj presný >>recept<< a grilovanou kukuricou. S prekvapením som dnes zistila, že som sa v poslednej dobe nejako "rozrezancovala". Už pred týždňom padol jeden príspevok na >>mrkvové Caprese<< a aj teraz moju misku v chladničke okupuje čosi podobné. Ale ono je to vskutku pohodlné a netreba pri týchto pokrmoch príliš dlho rozmýšľať. Navyše, možno ich pripraviť vo veľkých dávkach dopredu, v čase potreby iba vyťahovať z úložných miest a nemusieť sa obťažovať premýšľaním, čo zase do brucha #bento #mealprep.
Miska, o ktorej je práve reč, na mňa pôsobí tak trochu letno, respektíve, viem si ju veľmi dobre predstaviť na prelome augusta/septembra. Vtedy už začínajú obchody zapĺňať tekvice a vrcholí sezóna kukurice. Z tohto obdobia vlastne pochádza aj tá moja. V zásobách v mrazničke čakali zlaté grilované zrná, no nie je podmienkou zháňať teraz klasy a grilovať ich. Stačí otvoriť konzervu sterilizovanej a šup s ňou do taniera. Na druhej strane, táto tepelná úprava navyše ich spríjemní v takom prírodnejšom duchu, nadobudnú ďalšiu chuťovú líniu, ale ako hovorím, je to len detail navyše.
Dôležitým prvkom v tomto pokrme je však baklažán naložený v oleji, čo môže byť pomerne problematická surovina. Neviem, či niečo podobné dostať v obchodoch, v každom prípade, dám vám tip na adekvátnu náhradu: marinované artičoky! To už dnes nie je vôbec žiadnou extravagantnou komoditou, majú ich všetky známe reťazce. Alebo uchmatnite čerstvý a upečte ho! Ja som za akýkoľvek baklažán, vždy a všade.
V neposlednom rade, to, čo robí túto misku výživnejšou, chutnejšou, bohatšou a o niečo krémovejšou, je avokádo! Ja ho mám rada v celistvejších kusoch, ale ak ho popučíme, prípadne úplne rozmixujeme, vytvorí skvelý základ omáčky, ktorý spolu so šťavami tekvice zabezpečí kompaktnosť. Určite chápete, ako to myslím, nie je to cestovina, ale zelenina, takže nikdy nebude úplne suchá.
U mňa tieto zaujímavé špagety rozhodne zabodovali. Nekričia síce nadchádzajúcimi sviatkami, ale na chvíľu sa aspoň v mysli vrátiť k teplejším dňom a spomienkam, ktoré sa nám k tomuto obdobiu viažu, je určite príjemné. Tak schválne, čo ste robili Vy napríklad 31. augusta? Skúste ponamáhať závity, ono na konci roka má človek tak či tak tendenciu bilancovať uplynulých 365 dní..

Na túto porciu:

• špagety z polovice strednej tekvice
• hrudku kokosového oleja
• granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
• malú šálku grilovanej alebo sterilizovanej kukurice
• 1 menšie avokádo
• 2 kopcovité PL baklažánu naloženého vo oleji (s bylinkami a cesnakom)
• čerstvú vňať na ozdobu

Tekvicu priečne nakrájame na kolieska a vyberieme jadierka. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a posypeme koreninami i cesnakom. Obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 

Rezance preložíme do misky, pridáme pokrájané alebo rozpučené avokádo, kukuricové zrná a baklažán (prípadne artičoky. A pokojne oboje!). Servírujeme posypané čerstvými bylinkami, respektíve uzavrieme do nádoby a uskladníme na horšie časy. 

T-4 do Vianoc.. A ja? Darčeky nakúpené, zabalené, koláče napečené, veľké upratovanie splnené.. a sviatočná nálada nie a nie prísť. Tým, že nechodím príliš do mesta, nemám možnosť vidieť výzdobu, počasie je na nič a vypadá skôr ako v októbri, všetko sivé, pochmúrne, bez páperovej prikrývky. Nemám televízor, takže nie som vystavená otravným reklamám a to čo vidím v obchodných reťazcoch je už zunované od začiatku jesene. Ako som už spomínala, ani v byte, respektíve mojej izbe to nevypadá inak, než v iné ročné obdobie, nemám žiadne dekorácie. Neviem, asi som Grinch a musím sa pozrieť do zrkadla, či za ušami nezačínam zelenieť, ale tento raz to všetko frčí mimo mňa. Síce to konštatujem takmer každý rok, ale teraz je to extrém.

Čo vy? Ste naplno zasiahnutí a šaliete, či si to užívate alebo podobne, nič neriešite?

Kelovo tekvicový šalát s chrumkavým cícerom a avokádom

Keby som mohla, jem tekvice každý boží deň. Ono.. nikto mi to nezakazuje, ale jednostranná strava organizmu ešte nikdy neprospela a tak sa snažím to aspoň v rámci možností striedať. Čo však v prípade, keď máte plný balkón tekvíc (a vzduchoprázdnu peňaženku..)? Hľadám preto aspoň iné kombinácie a variácie na recepty s týmito oranžovými krásavicami.
Tak napríklad pridaním cíceru do šalátu sa tento pokrm stáva ešte výživnejším, plnohodnotnejším, uspokojivejším. Nehovoriac o tom, koľko cenných látok sa v nich nachádza. A ak ich upravíme do najchrumkavejšej a správne korenenej podoby, úspech je zaručený. To isté platí o kele. Možno to nie je zelenina, ktorá by stála na popredných miestach hitparád, ale nemôžeme mu uprieť neoceniteľné vlastnosti a prínosy. Naviac, stačí správne zvoliť metódu spracovania a uvidíte, aká to vie byť delikatesa!
A keď už sme u nich, pochopiteľne tu zaúraduje avokádo. Tieto prirodzené tuky sú tým najlepším, čo môžete vášmu ťažko skúšanému ja dožičiť. Nástrahy počasia na nás číhajú na každom kroku, nehovorím o tom, že v snahe zarobiť si aspoň na slanú vodu (a všetky tieto dobroty) to často preháňame v práci, žijeme v strese a napätí, nemáme chvíľu pokoja a keď si už myslíme, že doma nájdeme útočisko a aspoň na pár minút si budeme môcť oddýchnuť, po otvorení dverí sa na nás napríklad zhrnie kŕdeľ detí, jeden podobne frustrovaný životný partner, klbko domácich miláčikov a často i iní rodinní príslušníci, či spolubývajúci. No jeden by sa z toho zbláznil, však?
A tak je len a len dobre, ak útočníkom nedáme šancu a naplníme svoje taniere kvalitnými potravinami.
Mimochodom, celý šalát je vegan friendly, takže ak ste naladení na túto nôtu, budete spokojní. Veď čo už môže byť zlé na sladkastej tekvici, ktorej tóny podporí štipka škorice a výrazná chuť mletej údenej papriky? Podobné koreniny na ucelenie chodu ochucujú aj cícer, navyše ale nesmieme zabudnúť na cesnak, trochu čili vločiek, pár kvapiek citrónovej šťavy a mletého koriandra. Je to moja nepriestrelná kombinácia čo sa týchto strukovinových guľôčok týka. Potom s nimi šup do rúry a piecť do extra chrumkavej podoby. Nech má ten šalát bohatú štruktúru!
Kel odporúčam trochu predvariť, myslím si, že je tak ľahšie stráviteľný, ale ak na to nemáte čas alebo ste jednoducho príliš pohodlní, kašlite na to, len ho poriadne premasírujte v zálievke a bude mäkký a poddajný.
Keď som už nakriakla tú štruktúru, lahodné, krémové avokádo čo sa len tak rozplýva na jazyku je skoro povinnosť! Naozaj neodporúčam vynechávať ho, je to správne pojítko medzi ostatnými zložkami. Nuž a na záver, taká paradajka dodá nielen farbu, ale i čerstvosť a sviežosť. To je to čo chceme!

• časť maslovej tekvice
• štipku škorice, mletej údenej papriky a granulovaného cesnaku
• hrudku masla
• ⅓ šálky cíceru, v suchom stave
• opäť štipku škorice, granulovaného cesnaku, mletej údenej papriky + mletého koriandra, paprikových vločiek + šťavu z citrónu podľa potreby, soľ a mleté čierne korenie
• paradajku
• balenie kučeravého kelu alebo podľa potreby
• 1-2 PL olivového oleja + 2 Čl citrónovej šťavy + 1 strúčik cesnaku + koreniny podľa chuti (aj všetky vyššie uvedené) + voliteľne 1 ČL tahini sezamovej pasty

Cícer na noc namočíme napučať, na druhý deň ho zlejeme a v novej vode uvaríme do mäkka. Scedíme a v miske zmiešame so všetkými koreninami s kúskom masla. Rozprestrieme ho na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie je chrumkavý a zlatistý. 

Tekvicu nakrájame, rozložíme na plech (k cíceru, ak sa zmestí), ochutíme koreninami, obložíme maslom a pečieme pri tej istej teplote 10-15 minút, kým nie je mäkká. 

Kel natrháme na kúsky (zbavíme hrubej stredovej stonky) a dáme do hrnca s vodou. Privedieme k varu a varíme len 3-5 minút, kým nie je poddajnejší. Preložíme ho do veľkej misy, zalejeme olejom, citrónovou šťavou, tahini pastou a pridáme prelisovaný cesnak s ďalšími dochucovadlami. Dobre premiešame aby nasiakol zálievkou. 

Následnej všetko zostavíme na jeden tanier: na lôžko kelu rozložíme kusy tekvice, rozhodíme cícer, pridáme nakrájané plátky avokáda a paradajky a môžeme ešte preliať zvyšnou zálievkou, ak ostala v mise z kelu. Podávame s plátkom citrónu. 

Neviem, ako ste na tom vy, ale osobne som v pondelok nepoužiteľná. Neviem prečo, nie je to tým, že by som dlho ponocovala a potom nebola schopná vstať. To mi nerobí problém. Ale za ten víkend sa akosi organizmus z Go-Go-Go módu konečne nastaví na pokojnejšiu frekvenciu a potom sa mu nedarí dostať naspäť do tempa. Ale v tomto asi nie som ojedinelá, všakže?

Ako vy bojujete s takýmito stavmi? Máte zaručený recept? Sem s ním, musím bezpodmienečne vyskúšať!

Mimochodom, šalát možno pohodlne zabaliť do misky a preniesť podľa potreby. Ako? To sa dočítate v >>tomto<< príspevku (posledný tip na bentó). 

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!

• časť špagetovej tekvice
• zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
• trochu oleja
• 1 veľkú mrkvu
• 2 ČL balzamikového octu
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 červenú cibuľu
• 1 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL kypriaceho prášku
• niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
• hrsť hrášku!!
• 75-100 g krémového syra
• bylinky/vňate na ozdobu

Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!

A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..

Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní.