Ružičkový kel s kaparami a syrom Feta

Dnešný recept ma zaskočil. Ale veľmi príjemným spôsobom! Napriek svojej jednoduchosti obsahuje toľko arómy, že vás takmer prevalcuje. Čo môže byť dvojsečná zbraň, pretože sa domnievam, že toto je práve jedno z tých jedál, ktoré buď milujete alebo nenávidíte.
Tak po prvé: ružičkový kel. Už vidím zástupy ľudí ohŕňajúce nosom (prevažnú časť mojej rodiny nevynímajúc) a ich kyslé tváre pri predstave, že by tieto zelené guľôčky mali strčiť do úst. Potom sú tu však jedinci ako ja, nachystaní napísať siahodlhú sťažnosť do parlamentu, ako si to reťazce v republike predstavujú neponúkať na pultoch túto výnimočnú zeleninu! (Vďaka bohu za Tesco, ktoré moje prosby vyslyšalo a pol kráľovstva za mamku, ktorá prekonáva aj hraničné prechody, aby potešila svoju dcéru).
Po druhé: kapary! Ďalšie diskutabilné guľky, ktoré niekomu nesedia a vyhýba sa im oblúkom. Sú kyslé a slané, ale na to má vplyv aj nálev, v ktorom ich kúpite. Čerstvé som jedla raz, niekde v reštaurácii a bohužiaľ si nepamätám, ako chutia. Ale tieto v pohári mi ulahodili, zrejme si ich budem kupovať častejšie. Podobne ako olivy, príjemne osviežia každý pokrm, či už nejaký šalát, cestoviny, ale dobré sú i v mäsitej omáčke.
Po tretie: Feta! Tá je väčšinou obľúbená, výraznejšie slaná, intenzívna, podľa značky buď extrémne drobivá, ale aj krémová. Ak nemáte radi tieto slané pevnejšie typy, s kelom dobre pasuje aj plesňový syr, napríklad gorgonzola, niva, všetky modro sfarbené verzie.
Prekvapivým momentom tohto pokrmu je samotné spracovanie. Dôležité je použiť práve kapary v náleve, pretože ten použijeme ako médium, v ktorom budeme dusiť ružičkový kel. Na rozdiel od vody takto zelenina nadobudne chuť naviac, čo posúva pár neobyčajne obyčajných surovín na úplne inú úroveň. Môžete s týmto tvrdením nesúhlasiť: kapary, Feta - to má byť obyčajné? Záleží od uhla pohľadu. V mojej kuchyni sa vyskytli už omnoho exotickejšie potraviny, podobné položky sa tam udomácnili, preto ja to tak neberiem. Ale jasné, keby som sa pozrela do špajze mojej tety na dedine, našla by som tam diametrálne odlišné zoskupenie surovín.
Preto si však myslím, že je dôležité nebáť sa a trochu experimentovať. Ktovie, možno sa napokon natoľko zamilujete do nejakej potraviny, že sa stane právoplatným členom domácnosti a budete si búchať hlavu o stenu, že ste si k nej cestu nenašli skôr. Ja to mám takto s avokádom a baklažánom. Kde by som si v takých 15 rokoch pomyslela, že by som také niečo dala do úst? Och, niekedy by som svojmu mladšiemu ja dala facku. Ale to i tomu súčasnému..

• 350 g ružičkového kelu
• malú červenú cibuľu alebo šalotku
• trochu masla
• 1 pohárik sterilizovaných kapár + nálev
• 100 g syra typu Feta
• za hrsť mandľových plátkov/hranolčekov
• mleté biele korenie, červenú papriku, soľ podľa chuti

Cibuľu nakrájame na tenké polmesiace, hlavičky kelu prekrojíme na polovice. Na masle oboje sprudka opečieme, ochutíme korením, soľou a paprikou a dobre premiešame. Podlejeme nálevom z kapár a dodusíme, kým kel nie je na skus. Tesne pred koncom vmiešame dnu kapary a zmes chvíľu opekáme, aby sa jednotlivé zložky dobre prepojili. Na záver posypeme plátkami/kúskami mandlí a rozdrobeným syrom Feta. Servírujeme do misiek či tanierov samotné, prípadne so zeleninovým šalátom bokom alebo ako prílohu k mäsu či doplnok ryže.

Zaujímavé spojenie kelu, Fety a kapár si ma bezpodmienečne získalo. Ak by ste chceli presvedčiť niekoho z okolia, aby jedno, druhé či tretie konečne prvýkrát vyskúšal, stavte na tento pokrm. Ak ho nenaladí na správnu vlnu toto jedlo, potom už máločo. Ale pri varení trochu opatrne! Nebojte sa priebežne koštovať, pretože skutočne záleží, po akom produkte siahnete. Sterilizovaný nálev môže byť príliš slaný či kyslý a úplne tak pokaziť tento výnimočný chod. Ochucujte a nalievajte preto obozretne. Ak sa vám bude zdať, že tekutina je príliš výrazná, radšej ju rozrieďte v panvici vodou. Potom by ste len veľmi ťažko stravníkov prehovárali, že toto im MUSÍ šmakovať.

Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:

• pol téglika syra cottage
• dve hrste sušených dubákov
• kúsok masla
• pol červenej cibule
• ½ ČL mletého kari
• ½ ČL mletej údenej papriky
• ½ granulovaného cesnaku

Hráškovo-paradajková zmes:

• druhá ½ téglika syra cottage
• ½ šálky mrazeného hrášku
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
• trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
• 1 ČL jablčného octu
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli a mletého korenia

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 

Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 

Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 

Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 

Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 

Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:

Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.

Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Paradajkové kari s pečeným batátom a brokolicou

Prirútil sa na nás február. Prirýchlo? Alebo ani nie? To záleží na uhle pohľadu každého z nás. A podmienkach. Viete ako to je: ak robíte niečo, čo vás baví, čas uteká neuveriteľne rýchlo a naopak, niekedy sa cítime, že aj sledovať ako nám rastú vlasy je záživnejšie než trebárs porada/prednáška/otrasný film a číslice na hodinách proste stoja a stoja..
Tohtoročná zima je mimoriadne zvláštna, ak je vôbec vhodné tento termín použiť, pretože sa zdá ako neadekvátny a nevystihujúci. V niektoré dni to vypadalo skôr ako na jar a pri 12 °C teplotách to v niektorých častiach našich zemí dokonca rozkvitlo. Avšak, údajne sa k nám ešte vrátia mrazivé podmienky, preto by sme na to mali byť pripravení. Po prvé, neodkladať kabáty a hrubé svetre, po druhé, je dobré niekam bokom si odložiť hrejivé a uspokojivé recepty na výživné jedlá, ktoré nás potešia v takých nehostinných podmienkach.
Dobré husté a trochu (či viac) pikantné kari je na to ideálne, preto vám do pozornosti dávam dnešný recept. Dobre, priznávam, je aj jednoduchší spôsob ako pripraviť kari, minimálne nemusíte podstupovať krok naviac a zeleninu zvlášť piecť, všetko sa dá naložiť do jedného hrnca a zbaviť sa dvoch-trochu nepotrebných úkonov. Ale! Prihováram sa za to, aby vás nepremohla lenivosť a apelujem na jazykové receptory! Pečená zelenina tomuto pokrmu dodá o niekoľko levelov bohatšiu arómu a nezameniteľné tóny, ktoré by sme obyčajným varením nedosiahli. Minimálne sa tým zvýrazní sladkosť batátu a akoby "údený" nádych brokolice - čiže niečo, čo mňa osobne vždy dostane. Okrem toho, nie je to zase až tak časovo náročné či vyčerpávajúce, aby vás to kompletne odradilo. Zelenina strávi v rúre pár minút, umyť jeden plech tiež nie je na zabitie (naviac, ak použijeme papier na pečenie, môžeme ho recyklovať niekoľkokrát a vybavené).
Toto kari je netradičné i v ďalších ohľadoch: obsahuje paradajkový pretlak, ktorý možno pre tento indický pokrm nie je až taký bežný, naviac, omáčka je zahustená nielen kokosovým mliekom, ale aj samotnou zeleninou. Rozhodla som sa totiž hlúbik z brokolice rozmixovať, takže vytvorí jej základ. Nič nevyjde navnivoč a získame tým skutočne hustú kompaktnú a bohatú omáčku. Skvelé!
Potom je to vlastne už len o koreninách, bez nich by to nemohlo fungovať. Odporúčam ich množstvo regulovať podľa toho, čo obľubujete a komu sa jedlo bude servírovať. Ak to zahŕňa aj detských stravníkov, bola by som opatrnejšia, predsa len, ich jazýček nie je na také výrazné vnemy zvyknutý. Napriek tomu, úplne ich nevynechávajte, aj stopové množstvá dokážu vykúzliť zázraky.

• veľký sladký zemiak
• menšiu hlavičku brokolice + jej hlúb
• trochu masla
• mleté kari, soľ a čierne korenie
• Na omáčku:
• hrudku masla
• menšiu červenú cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 2 PL kečupu (domáceho - ostal mi, dala som, nie je povinný)
• 1 ČL červenej kari pasty
• plechovku kokosového mlieka - prevažne všetku hustú časť + trochu kokosovej vody
• ½ - 1 ČL kurkumy
• 1 PL sójovej omáčky
• šťavu z ½ limetky
• soľ podľa potreby

Batát umyjeme, ale nešúpeme a nakrájame na kusy s veľkosťou sústa. Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na kolieska a všetko rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme kari a čiernym korením, soľou a obložíme maslom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým zelenina nie je na skus.   
Medzitým v panvici na hrudke masla opečieme nasekanú cibuľu. Pridáme cesnak, kari pastu, kurkumu, sójovú omáčku, limetkovú šťavu a soľ. Opekáme, kým všetky koreniny nie sú obalené maslom a nerozvinie sa ich aróma. Prilejeme kokosové mlieko, paradajkový pretlak, kečup a varíme, aby sa tekutina o tretinu zredukovala.
V tomto momente by mala byť hotová zelenina, takže brokolicovú stonku pridáme do omáčky a všetko spolu rozmixujeme - buď pomocou tyčového mixéra alebo preložíme do stolného či robota. Rozmixujeme na hladkú hmotu a konzistenciu regulujeme prilievaním kokosovej vody z dna konzervy. Chceme, aby omáčka bola redšia, stekala z lyžičky, nie ako betón. Koštujeme a ochutíme podľa toho, čo sa nám ešte žiada.
Zeleninu naložíme do misiek a bohato zalejeme dávkou kari. Ozdobíme bylinkami a podávame, buď ako samostatný chod alebo prílohu k ryži.

Ani nepriateľské svetelné podmienky mi nebránia, aby som to tu zahltila nevzhľadnými fotografiami. Nenechajte sa nimi odradiť, toto bohaté a výživné jedlo je ideálne ak potrebujete zahriať a prebrať telo zvnútra. Tým, že je tak husté a aromatické, postaví na nohy skoro aj mŕtveho a zaručí nám, že budeme schopní fungovať na plný plyn, nech sa deje čo sa deje, fujavica útočí a fúriky padajú. 

Vyskúšajte a nech vám padne na úžitok!

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!

• časť špagetovej tekvice
• zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
• trochu oleja
• 1 veľkú mrkvu
• 2 ČL balzamikového octu
• 2 ČL sójovej omáčky
• 1 červenú cibuľu
• 1 ČL sódy bikarbóny
• 1 ČL kypriaceho prášku
• niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
• hrsť hrášku!!
• 75-100 g krémového syra
• bylinky/vňate na ozdobu

Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!

A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..

Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní. 

Šalátové Taco s pečeným karfiolom a restovanými šampiňónmi

Príspevok na Taco som pridávala veru len nedávno, ani nie pred dvomi týždňami, v recepte s >>mrkvovými rezancami<<. Z tohto je jasne poznať, že mi učarovalo a tak som dlho neotáľala a podnikla v tomto smere ďalšiu akciu. Vydarenú aj v druhom prevedení, kedy mi ako "miska" opäť poslúžili listy ľadového šalátu. Lepidlom sa však stal výborný paradajkovo-bazalkový hummus, ktorý asi nie je bežnou ingredienciou v mexickej kuchyni, avšak hrsť fazule tomu dodáva správny punc z krajiny sombrera. Počkajte, počkajte, nezívajte mi tam od nudy, ešte sme neskončili! Že sa nejedná o fádny pokrm dokazuje výrazné vylepšenie šampiňónmi, ktoré sú restované spolu s červenou cibuľou na balzamikovom octe. Hlavnou hviezdou programu je pečený karfiol, správne chrumkavý, voňajúci údeninou z údenej papriky. Vravela som, je to symfónia chutí. Keď som menovala starej mame večer predtým, čo dobré pôjde v práci do môjho brucha (nie že by sme to praktizovali každodenne - zavolá mi dvakrát do roka..), tvárila sa skepticky, že ak tam nie je mäso, nenajedla by sa z toho. No vážení, neviem, mňa to zasýtilo poriadne, veď taký karfiol je plnohodnotnou zeleninou, stačí keď si spomeniete na otrepanú klasiku vyprážať ho - vtedy tiež v tanieri nefiguruje mäso. A ak by vám chýbali bielkoviny, bez stresu, tie sú predsa obsiahnuté vo fazuli. Pre veľkých jedákov môžem navrhnúť zamiešať do zmesi syr Cheddar alebo viete čo? Pre neoblomných, pridajte tam mleté hovädzie. Ako som spomínala v minulom recepte, Taco sa pripravuje hlavne v čase využitia rôznych zvyškov z chladničky, takže ak vám trochu mäsa ostalo, bez váhania ho zlikvidujte. Ale teraz už k mojej verzii:

• niekoľko listov ľadového šalátu 
• 1-2 PL hummusu, príchuť paradajka-bazalka, ale voľte podľa seba 
• niekoľko ružičiek karfiolu
• mletá údená paprika
• korenie 4 farieb
• granulovaný cesnak
• korenie na grilovanú zeleninu
• olivový olej
• malá červená cibuľa
• 2-3 PL balzamikového octu
• koreniny podľa chuti
• pol balenia čerstvých šampiňónov
• pol konzervy červenej fazule

Karfiol rozoberieme na ružičky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a štedro pokropíme olejom. Posypeme paprikou, cesnakom, koreniami, premiešame, aby sa poriadne obalil a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 20-30 minút, kým, karfiol nie je na skus a zvrchu trochu chrumkavý.

Šampiňóny očistíme, zbavíme vrchnej šupky a nakrájame na plátky. Cibuľu nakrájame na tenké kolieska a pridáme do panvice s olejom, octom a koreninami. Chvíľu ju opekáme a keď dostatočne zmäkne, pridáme šampiňóny. Poriadne premiešame, dolejeme balzamikom, ak treba a restujeme dozlatista.

Nasleduje zostavenie: šalát potrieme hummusom, uložíme kôpku karfiolu, prihodíme fazuľu a nakoniec navrstvíme šampiňónovú zmes.

Čo na to poviete? Jasné, aj ja sa rada zahryznem do poriadneho kusiska mäsa, ale sú jedlá (a obdobia), kde si naň nespomeniem ani náhodou. Podľa mňa, tu by už proste bolo navyše a zbytočne zaberalo miesto pre iných, lepších kandidátov. Na druhej strane, taký strúhaný syr navrch, och, och, alebo mäkký kozí zamiešať do zmesi, to je už iná pesnička! Takže skúste a potvrďte mi, prosím, že sa nemýlim. Ďakujem!

Burger z červenej repy v "žemli" z karfiolu - samá zelenina

Hneď, keď som videla recept na cvikľové burgery od milej, talentovanej a šikovnej >>Lucinky<<, vedela som, že sa musí objaviť aj v mojej kuchyni. A to bezpodmienečne. Už len preto, aké lákavé boli Luckine fotky. No neodhryzli by ste si z monitoru? Ja takmer áno. Mojím jediným problémom boli niektoré suroviny. Tak v prvom rade, žemľa. Pečivo nejem, preto bolo treba zvoliť adekvátnu alternatívu. Siahla som po ceste z karfiolu, pretože:
a) je to tutovka, o ktorej viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť - chutí mi, krusta je kompaktná a dobre drží
b) už som ho dávno nemala a túto chybu bolo treba napraviť
c) do karát hrala aj cena, karfiol bol aktuálne v akcii.
Strúhanka či hraška, to tiež nie sú ingrediencie vyskytujúce sa v mojej špajzi a napokon, v poslednom rade, zistila som, že už nemám ani cícer. Takže sčítané a podčiarknuté, boli nutné nejaké modifikácie. Bez problémov, pri varení rada improvizujem a takto vám aspoň môžem priniesť zase trochu inú variáciu na recept. Ešte jedna zmena, prvé dve placky som opekala na panvici, ale.. Prvú som urobila príliš tenkú, čo sa mi nepáčilo. Tá druhá bola už objemnejšia, no trvalo to dĺĺĺĺho a ja som netrpezlivá, chcem všetko hneď alebo nech sa tým aspoň nemusím zaoberať. Takže som počkala, kým sa dopečie karfiolový základ a zvyšnú hmotu na burgery potom švacla na plech a dala piecť. Pohodlné, áno, ale dokonca o niečo lepšie. Nemusela som sa báť, že pri prevracaní v panvici sa mi burger rozpadne. A výsledok? Famózny! Placky sú veľmi chutné, v mojom prípade dosť cítiť octom a horčicou, ktoré som v záchvate inšpirácie pridala, na povrchu chrumkavé. Dokonale stvorené medzi dva pláty karfiolovej "žemle". Tu by si vegetariáni prišli na svoje, celé jedlo je v podstate jedna zeleninová masa, pretože okrem cvikle a karfiolu tu máme ešte špenát (ktorý som už naozaj musela zlikvidovať), trochu cibule pre ešte väčšiu pikantnosť (a to nerátam, že sa mi pošmykla ruka v ochucovaní špenátu chilli omáčkou) a zelené pesto ako lepidlo medzi vrstvami. Obsahom burgerov je ešte šošovica, po ktorej som siahla čoby náhrada cíceru. Ono to tak možno bolo aj lepšie, pretože som na zahustenie nepoužila cícerovú, ale práve šošovicovú múku. Moje dôvody a vysvetlivky sú teda na konci, nezostáva nič iné, iba sa pustiť do receptu:

5 placiek:

• 1 červená repa - upečená v šupke v alobale 
• 100 g uvarenej šošovice
• 3 PL šošovicovej múky
• 2 PL balzamikového octu
• 2 ČL dijónskej horčice
• trochu sladkej chilli omáčky

Karfiolové cesto (na 5 "krajcov"):

• asi ½ karfiolu - rozobratého na ružičky
• 60 g strúhanej mozzarelly
• 1 vajce
• korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti

Zvyšok:

• 2 PL bazalkového pesta
• dve hrste špenátových listov
• trochu sladkej chilli omáčky
• 1 ČL balzamikového octu
• štipka korenia na grilovanú zeleninu
• ½ červenej cibule

Karfiol nastrúhame alebo v robote rozsekáme na čosi pripomínajúce "ryžu". Vložíme ho do misy a nad parou varíme asi 8-10 minút (alebo vrazíme do mikrovlnky). Rozprestrieme ho na utierku alebo plátno na syr a necháme vychladnúť. Plátno potom zvinieme do pevného uzlíka a vytláčame z karfiolu všetku možnú tekutinu, ktorú obsahuje. Vyžmýkaný karfiol presypeme do misy, doplníme vajcom a mozzarellou, dobre premiešame a cesto rukami formujeme na plechu do štvorcov, kruhov či obdĺžnikov, ktoré budú základom našich "žemlí". Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút z jednej, 5-10 z druhej, kým nie sú zlatisté. 

Upečenú červenú repu ošúpeme, nakrájame nadrobno, preložíme do robota a prisypeme uvarenú a scedenú šošovicu. Zmixujeme na hmotu zrnitej štruktúry, ale kúsky nie sú prekážkou, nemá to byť pyré. Ochutíme horčicou, octom, čili a zahustíme šošovicovou múkou. Vareškou premiešame, aby sa masa spojila a z nej tvarujeme hrubšie placky. Máme dve možnosti: buď ich opečieme na panvici alebo rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry. Opekáme či pečieme, kým povrch nechytí farbu, záleží na hrúbke, výkone rúry či mohutnosti plameňa. 

Nasleduje finálne zostavenie: na karfiolovú placku nanesieme vrstvu pesta, položíme burger a nakopíme špenát, ktorý sme ochutili čili omáčkou, octom a grilovacím korením. Obložíme na kolieska nakrájanou cibuľou a priklopíme druhou karfiolovou "žemľou" namazanou pestom. Hotovo! Okamžite konzumujeme s extra porciou špenátu, v prípade potreby balíme do misky na prenos. 

Nevedela som sa rozhodnúť medzi fotkami, tak to ber čert, hodila som sem všetky. Pôsobivá zmena, keď môžete fotiť na slniečku a nie pod žiarovkou, ktorá svieti horšie ako svätojánska muška.

Pracovné balenie s porciou špenátu navyše. Zeleniny proste nikdy nie je dosť.

A tu nakoniec zvyšné burgery pečené v rúre. Aby si i ony užili svojich 15 minút slávy.

Lucke veľmi pekne ďakujem za pôsobivú inšpiráciu, moje brucho plesalo radosťou a robilo kotrmelce (ale len v tom najlepšom zmysle slova) a ak by ste sa aj vy chceli poriadne nasýtiť, siahnite po jednom, či druhom recepte. Záleží na vás, k čomu vás viac ťahá srdce (alebo práve žalúdok).