Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:

• pol téglika syra cottage
• dve hrste sušených dubákov
• kúsok masla
• pol červenej cibule
• ½ ČL mletého kari
• ½ ČL mletej údenej papriky
• ½ granulovaného cesnaku

Hráškovo-paradajková zmes:

• druhá ½ téglika syra cottage
• ½ šálky mrazeného hrášku
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
• trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
• 1 ČL jablčného octu
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli a mletého korenia

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 

Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 

Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 

Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 

Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 

Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:

Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.

Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

Halloumi Stroganoff - netradičná verzia ruskej klasiky

Sniežik nám padá, síce v malých vločkách, ale hlásia výdatnú nádielku, jeden by ani psa von nevyhnal a to po čom práve túžim, je huňatá deka, kotlík vriaceho čaju a dobré bohaté a sýte jedlo, ktoré by rozpálilo aj moje vnútro.
Takže nasledujúci pokrm sa k dnešku nadmieru hodí! Inšpiráciu som našla u mojej internetovej priateľky talianskeho pôvodu žijúcej vo Švédsku. Je letuškou a tak má možnosť cestovať po svete a zbierať nápady v krajinách, kam ju vietor aktuálne zaveje. Nazvala toto jedlo ako Halloumi Stroganoff, nie je to teda výmysel z mojej hlavy a preto ho meniť nebudem.
V prvom rade, typický Stroganov, aspoň ako je mne známy, má bielu farbu. Do tohto receptu putuje paradajkový pretlak, preto tá neobvyklá farba. Po druhé, mal by to byť mäsový chod, no bielkoviny v tomto prípade zabezpečí syr. Grécky Halloumi sa k nemu náramne hodí, pretože sladkastý paradajkový základ výborne "osolí", naviac, je vhodný na opekanie a grilovanie, teplom nestráca tvar, preto ho bez obáv možno zamiešať do omáčky a stále mu ponechať pevný základ.
Všetko za predpokladu, že vás v obchode neobabrú a predajú vám kvalitný výrobok. Dobre, priznávam, môj Halloumi nebol práve exkluzívnej značky, takže som si sama na vine. Bohužiaľ, hoci som ho grilovala, nenadobudol charakteristickú zlatistú kôrku a mal práve tendenciu trochu tiecť (i keď po vychladnutí opäť stuhol), takže som musela počas prípravy trochu improvizovať. Ale to je pre mňa normálne, snáď nie je recept, kde by som sa do poslednej bodky držala inštrukcií či ingrediencií.
Ani vizuálny výsledok nie je podľa mojich predstáv, zase raz to vypadá ako jedna veľká neforemná kopa uprostred taniera, pretože kým som si pripravila servírovanie, omáčka stuhla. A mala som ju urobiť redšiu, to je ďalšia vec. Viac tekutiny by jej prospelo. Ale nenechajte sa odradiť, recept ako taký je skvelý, určite sa k nemu vrátim. Veď keď si k tomu prirátame ešte delikátne hríbiky a smažený pór, jój, sliny sa mi zbiehajú!
Vskutku netradične poňatý recept, ale môžem vás ubezpečiť, že lahodný. Neviem, čo by naň povedal pravý Rus, ale asi ma to ani netrápi. Dnes existuje už toľko verzií a podôb prastarých receptúr, že sa nad tým nikto nepozastavuje. Hlavne, že jedlo báječne chutí, no nie? A toto je presne ten prípad!

• 200 g syra Halloumi (alebo Fety, avšak tá nie je úplne vhodná na grilovanie)
• 5 cm bielej časti póru
• 250 g šampiňónov (ja som pomiešala aj sušené dubáky)
• trochu masla
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 250 ml smotany (mala som "kyšku")
• 250 ml vody
• štipku soli a korenia (voliteľne dubákové korenie)
• zelenú časť póru na ozdobu

Syr nakrájame na asi 1 cm hrubé obdĺžniky/kocky a na grilovacej panvici z oboch strán opečieme. Preložíme bokom. 

V panvici na hrudke masla opečieme kolieska póru, ochutíme soľou a korením (ale opatrne, Halloumi je slaný) a pridáme na plátky nakrájané šampiňóny (prípadne sušené dubáky, ktoré sme predtým zaliali vriacou vodou a na 15 minút nechali napučať). Restujeme do zlatista a následne prilejeme smotanu, vodu a rozmiešame v nej pretlak. Varíme a redukujeme omáčku na požadovanú konzistenciu. Asi dve minúty pred koncom vložíme do panvice aj odložený syr a premiešame. 

Podávame posypané zeleným pórom alebo napríklad aj čerstvou bazalkou.  

Od postupu som sa musela odchýliť v bode, kde som syr neprimiešala do vnútra omáčky, ale podávala ho len navrch. Bála som sa, že to neunesie a rozpadne či roztopí sa v nej. Pravý Halloumi by takéto psie kusy nemal stvárať, preto naozaj z vlastnej skúsenosti odporúčam siahnuť po kvalitnom materiáli. Navyše, uvedené množstvo smotany a vody sa rovnako oplatí dodržať, ja som dávala všetko od oka a evidentne málo, pretože omáčka bola výrazne hustá. Mne to neprekážalo, aspoň sa lepšie prenášala do práce a také mám najradšej, ale ako vidíte, miery majú svoje opodstatnenie a hoci sa to môže zdať príliš, je to akurát. 

Caroline ďakujem ja aj môj žalúdok a dúfam, že podobným spôsobom poteším zas ja vás. Skúste!

Stejky z panenky so smotanovou pesto dubákovou omáčkou

Mäsožravci, zbystrite pozornosť, tento príspevok sa vám bude páčiť! I keď hlavnú vlnu nadšenia zrejme zožne fenomenálna omáčka, ktorú som k nemu pripravila, nie stejky samotné. Pretože tie sú jednoduché ako facka, menej komplikované než povedať smotanová omáčka so sušenými dubákmi a domácim kelovým pestom. No neznie to lákavo? Nespustil sa vám práve náhodou pavlovov reflex? Mne áno a to už len pri procese, keď som si celý výtvor predstavovala v hlave.
Podnetov k zrodu bolo niekoľko, primárne však naplnenie predsavzatia, že do jedálnička musím zaraďovať viac mäsových výrobkov. Kvalitné bielkoviny treba naháňať aj z iných zdrojov, než syra a jogurtov, hoci ich konzumujem na kvantá. V kombinácii so smotanou na šľahanie ich získame ešte o niečo viac.
Druhou kľúčovou surovinou je >>kelové pesto<< z vlastnej dielne. Neskromne musím konštatovať, že je také skvelé, že ho pchám úplne do všetkého. Je výrazné, takže ho nepotrebujete mnoho, no dostatočne ozvláštni každý pokrm, naviac nám dlho vydrží. Ale vlastne ani nie, ak si nájdeme akúkoľvek príležitosť na to siahnuť do pohárika (a potajomky ho ujedať len tak lyžičkou..).
Hviezdou číslo tri sú doma poctivo nasušené dubáky (ešte z minuloročnej sezóny). Omáčke dodajú neštandardnú zemitú arómu, čo je, samozrejme, len a len plus a milovníci húb ju určite ocenia. Dubáky sú dubáky a nemožno ich ničím nahradiť, kam sa hrabú šampiňóny. Avšak, ak nepatríte k tým šťastlivcom, čo ich majú k dispozícii, berte to ako možnú alternatívnu, bohužiaľ s faktom, že to už nebude "to pravé orechové", v tomto prípade dubákové.
Bravčovú panenku nie je potrebné nijako špeciálne ochucovať, túto úlohu na seba prevezme práve správne krémová omáčka, takže im postačí len pár minút v panvici a expresné zhotovenie je na svete. Ak by ste mali tendenciu sa vyhovárať na nedostatok času, v tomto prípade veľmi neobstojíte, pretože príprava mäsa i omáčky je blesková. Preto si budete musieť pripustiť, že ak vám niečo bráni vo varení, je to len neprekonateľná lenivosť. Ale dúfam, že toto nikomu nehrozí, veď keď sa stretnú stejky z panenky, smotanová omáčka, dubáky a pesto v jednej vete, je to dostatočnou motiváciou na prekonanie nechuti z práce.

• 1 kus bravčovej panenky (taký ten šál alebo ako ho nazvať)
• trochu oleja
• soľ, údenú papriku a korenie 4 farieb podľa potreby
• Omáčka:
• 200 ml 31% smotany na šľahanie
• 2 PL domáceho >>kelového pesta<< 
• 2 hrste sušených dubákov
• 1 ČL dubákového korenia
• štipku soli, granulovaného cesnaku a korenia 4 farieb

Sušené hríby zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť. Panenku zbavíme blán a nakrájame na stejky s hrúbkou asi 1 cm. Pomocou dlane ich roztlačíme na väčší plátok, ale v žiadnom prípade neklepeme! Ochutíme ich soľou, korením a paprikou a na kvapke oleja v panvici z oboch strán krátko opečieme. 

Mäso preložíme na tanier a do panvice s výpekom pridáme pesto. Necháme ho rozpustiť a doplníme dubákmi, ktoré sme precedili z tekutiny. Premiešame, aby sa hríby obalili zmesou a zalejeme smotanou. Posypeme dubákovým korením, soľou, cesnakom a korením 4 farieb. Privedieme k varu a necháme bublať, kým sa omáčka nezredukuje. Jej konzistencia je akurát, keď sa po premiešaní vareškou vytvoria "stabilné cestičky". 

Stejky uložíme na tanier, prelejeme bohatou dávkou omáčky a podávame napríklad s čerstvou zeleninou alebo prílohou podľa vlastného uváženia. 

Ak už teraz premýšľate nad víkendovým obedom, zaraďte do svojho plánu prípravu týchto stejkov s omáčkou. Garantujem vám, že všetci rodinní príslušníci budú spokojní a vychvália vaše kulinárske umenie do nebies. Čo na tom, že v skutočnosti sa nejako výrazne nenadriete, to nech ostane len vašim tajomstvom a budete sa môcť nenápadne usmievať popod fúzy. V prípade, že zástup hladných krkov za stolom z nejakých nepochopiteľných príčin hubám nefandí, i tak ich nevynechávajte, poučte ich, že kúsky dubákov stačí vybrať na kraj taniera (zostane pre vás). Do omáčky rozhodne patria, pretože jej udelia nezameniteľnú arómu. 

Špirály (Slimáky) z arašidovej múky plnené dubákmi, artičokmi a hráškom

Základom cesta na tieto lahodné špirály je arašidová múka a kopec syra. Jedná sa o modifikovaný recept na takzvané Fat Head (dough alebo aj crust) cesto, ktorý sa šíri internetom ako vírus najmä v Keto komunite. Ide o akúsi nízko sacharidovú a vysoko tučnú náhradu napríklad lístkového či kysnutého. Bezpochyby nie je ich presnou kópiou, ale než sa objavilo, bolo ťažké si obľúbené pečené pochúťky pripraviť pri dodržiavaní tohoto životného štýlu. Ľudia sú však vynachádzaví a vymyslené bolo už skutočne všetko. A ja mám z toho obrovskú radosť, pretože to znamená, že i ja sa môžem vrátiť k niektorým pokrmom, ktoré som už dávno pochovala s vedomím, že v súlade s mojimi princípmi ich nebudem môcť konzumovať. Nebrala som to ako mučenie a hrôzostrašné obmedzovanie. Veď som naopak objavila toľko nových jedál, ktoré mi všetko s veľkou slávou vynahradili, dokonca predčili tie staré. Je to niečo za niečo a beriem to ako fakt.
Na druhej strane, keď sa otvorila cesta, ako sa k niektorým stáliciam z detstva vrátiť, prečo by som sa ňou nepustila? A tak začalo experimentovanie, prvú lastovičku ste vlastne mali možnosť vidieť už v príspevku na >>šunkovo-syrové slimáky<<, kde som testovala, pre mňa predtým nepoznanú, arašidovú múku. Úspech bol obrovský, takže som vedela, že k Fat Head cestu sa musím vrátiť. Internetový originál uvádza v zozname surovín múku mandľovú, krémový syr a mozzarellu, ale nie takú tú v hrudke, ale vhodnú na strúhanie.
Ako je pre mňa typické, receptúru som zmenila podľa obrazu svojho, aby korešpondovala s tým, čo mám bežne dostupné v zásobách a chladničke. Princíp je však rovnaký a preto som očakávala podobný výsledok. MISIA ÚSPEŠNÁ! Tieto plnené slimáky sú lahodné, bodaj by aj nie, keď obsahujú toľko lahôdok!
Tak poďme zaradom: arašidová múka sama o sebe je famózna, už pri jej otvorení vás ovanie omamná vôňa burákov. Je výrazná a ničím nezameniteľná, v ceste sa nestratí, čo je ohromné pozitívum. Nasleduje kombinácia syrov. Nastrúhala som poslednú dávku Led Leicesteru, čo je syr typu Cheddar, ktorý, ak ste ho už niekedy skúsili, tiež rozpoznáte na prvý dotyk jazykom. Navyše, tento moje rolády pekne prifarbil do červena. Mozzarella už nie je taká dominantná, svoju úlohu však zohrala so cťou, pretože je potrebná, by bolo cesto dostatočne pevné a nerozpadalo sa, funguje totiž ako lepidlo. To by sme mali obal, teraz sa venujme vnútru.
Klasiku šunka-syr som už skúšala, preto ma lákalo prísť s niečím novým. Častou náplňou v podobných chuťovkách sú šampiňóny, bohužiaľ, tie som po ruke nemala, ale vynašla som sa. Mamina mi poslala z domu sušené dubáky, ktoré sú mimochodom, omnoho chutnejšie, takže som ich iba zaliala vriacou vodou, aby nasiakli a narástli v objeme a bolo po probléme. Pre farbu, nech to nemáme všetko v odtieňoch hnedej a béžovej, rozhodla som sa dnu prisypať hrášok, ktorý špirálky príjemne rozveselí. A čo ešte? Stačí, nestačí? Nie! Otvorený pohár artičokov naložených v oleji na mňa kričal a ja som nemala to srdce ho ignorovať. Uznajte, ako sa im dalo odolať? Takú silu vôle nemám, preto putovali ku kamarátom a dosiahli sme tak obojstrannú spokojnosť. Dúfam, že nemenej spokojní budete aj vy a čo najskôr si tieto utešené špirálky pripravíte.

Cesto na 12 kusov:

• 50 g syra Red Leicester (alebo podobného, typu Cheddar, Gouda, Eidam)
• 100 g mozzarelly (klasickú hrudku)
• 1 vajce
• 1 strúčik cesnaku
• 40 g arašidovej múky (môže byť aj mandľová)
• 1 ČL kypriaceho prášku bez fosfátov

Náplň:

• 50 g dubákov - čerstvých (alebo sušené zaliať vriacou vodou a nechať pár minút odstáť) 
• 50 g hrášku
• 50 g marinovaných artičokov
• 2 PL paradajkovej omáčky či kečupu, ako základ, ale nie je to potrebné (ja som nedala, úplne som na to zabudla)

Do misy uložíme oba nakrájané syry a vložíme ich do mikrovlnky. V 30 sekundových dávkach ich ohrievame, kým sa nerozpustia. Je možné, že mozzarella pustí tekutinu, ktorou bola napitá z nálevu. Túto vodu vylejeme. Do misky pridáme arašidovú múku zmiešanú s kypriacim práškom, nastrúhaným cesnakom a rozšľahaným vajíčkom. Hmotu poriadne spracujeme, najlepšie pomocou rúk. Pozor, cesto môže byť veľmi lepivé alebo naopak nepoddajné. Ak sa múku nedarí vmiešať dnu, misu vložíme do mikrovlnky a ohrejeme, aby syry znovu povolili. Naopak, ak je príliš lepivé, na pár minút ho strčíme do chladničky, nech spevnie. Netreba sa báť, chce to trochu cviku a odhadu. 

Cesto položíme na papier na pečenie alebo silikónovú podložku, prikryjeme ho druhým listom papiera a pomocou valčeka vyvaľkáme na veľký tenký obdĺžnik. Ak používame, cesto potrieme paradajkovou omáčkou, inak naň rozložíme hrášok, kúsky dubákov a artičokov. Z dlhšej strany ho zvinieme do rolády a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1.5 cm. Špirály rozložíme na plech s papierom na pečenie (použijeme pokojne ten, pomocou ktorého sme vyvaľkali cesto) a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15 minút, kým slimáky nie sú zlatisté a chrumkavé.

Špirálky môžeme podávať okamžite ešte teplé, čerstvo vytiahnuté z rúry sú, samozrejme, najlepšie, no môžno ich odložiť na horšie časy. Vydržia aj pri izbovej teplote, na dlhšiu dobu by už však bolo vhodné ich uložiť do chladničky a ak vieme, že sa nespotrebujú do týždňa, bez problémov ich možno zamraziť.

Môžete ich jesť len tak samotné ako dobrotu po obede, podávať pri príležitosti, keď sa zíde väčšie množstvo ľudí na rôznych oslavách, zabaliť do batohu, aby ste mali čím zahnať okamžitý hlad pri pohybe vonku, napchať sa nimi na raňajky.. skutočne, je len a len na vás kedy a ako si ich doprajete. trebárs aj ako obed s čerstvou zeleninou. Niekoľko kúskov dostatočne zasýti, pretože obsahujú na tuky bohaté prísady, takže dodajú dostatok energie, na ktorej môže vaše telo po zbytok dňa fungovať. 

Kuracie prsia na dubákoch a sušených paradajkách

Poviem vám pravdu na rovinu, momentálne sa nachádzam vo fáze, kedy sa mi vôbec nechce variť. Bohužiaľ, kantínu nemáme, tak bohatá, aby som sa každý deň stravovala v reštaurácii nie som ani náhodou a polotovary si kupovať nechcem. Takže mi neostáva nič iné, iba sa premôcť. Vtedy prichádzajú vhod rýchle a blbovzdorné recepty. Lenže, dala som sa na ťažkú dráhu bloggera a predsa len by som mala prísť aspoň s niečím málo inšpirujúcim. Preto som obyčajné kuracie prsia spojila s lahodnými sušenými dubákmi a doplnila ich netradične so sušenými paradajkami. Takúto kombináciu som ešte neskúšala, ale vedzte, že je vydarená. A s podusenou mrkvou ako zdrojom vitamínov je to bomba.

• 2 kuracie prsia
• olej zo sušených paradajok 
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL dubákového korenia
• ¼ ČL korenia 4 farieb
• hrsť až dve sušených dubákov
• 2 gigantické mrkvy
• 5-6 sušených paradajok

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť. Kuracie prsia umyjeme a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. Vo woku na rozpálenom oleji z paradajok ich sprudka osmažíme a poprášime paprikou, dubákovým korením a korením 4 farieb. Poriadne premiešame, zmiernime plameň a opekáme zo všetkých strán, kým mäso nenadobudne zlatistú farbu. Vmiešame dubáky scedené z vody a opekáme, kým mäso nie je "na skus".

Celú zmes preložíme do misky, ale tak aby vo woku ostalo trochu oleja. Doň pridáme mrkvu nakrájanú na kolieska, takisto orestujeme a potom podlejeme trochou vody. Dusíme do polomäkka, vrátime dnu mäsovo hríbovú zmes, doplníme pokrájané paradajky a energicky premiešame, nech sa jednotlivé zložky spoja. V panvici už nenechávame dlho, aby sušené paradajky príliš "nezvlhli". Cieľová páska, preložíme na tanier (zavrieme do misky) a servírujeme!

Po čom siahate vy, keď nemáte náladu, respektíve vôbec nestíhate variť? Nejaké rýchle, jednoduché recepty? Dajte mi tip, rada si nechám poradiť!

Šošovicové kari s kokosovým mliekom

Často hovorím, že sa na nejaký recept chystám už dlho, ale v tomto prípade je to dlhooooo predlhoooo. Fakt neviem prečo mi toľko trvalo opätovne sa do neho pustiť, keď som vedela, že inak ako s úspechom to nemôže dopadnúť. Ak je tam hustá kokosová omáčka, som namotaná ako liana okolo Tarzanovej ruky. Asi to bolo tým, že som si tak nejak vždy povedala, že si to kokosové mlieko šetrím na niečo vzácnejšie, pompéznejšie, kreatívnejšie. Chyba! A ešte aká! Tento pokrm je veľkolepý v svojej jednoduchosti. Dobre, krásy mnoho nepobral, ale ja mu to s ľahkým srdcom odpúšťam. Ošemetný je však samotný názov. Inšpiráciu som síce čerpala z receptu, ktorého názov obsahoval slovko kari, áno, červená kari pasta je jednou zo surovín, ja si však pod týmto pojmom predstavím niečo iné. Dané jedlo je skôr akoby prívarkom?? (možno), čudným gulášom? Ono je to vlastne úplne jedno, hlavne, že som sa rozplývala blahom. Mimochodom, do indického kari asi ťažko pôjdu typicky slovenské dubáky, všakže? Ale mne nedalo ich nezapracovať. Šošovica a poctivo nazbierané a sušené dubáčiky, to k sebe pasuje ako Kremienok k Chocholúšikovi, Pat k Matovi, sedem trpaslíkov k Snehulienke a podobne. Ale to som sa zase raz zbytočne rozrečnila, venujme sa radšej vareniu.

• ¾ - 1 hrnček šošovice, v suchom stave 
• trochu masla
• 1 cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL červenej kari pasty (kto má rád ostrejšie jedlá, pridá viac)
• podľa chuti dubákového korenia
• veľkú hrsť sušených dubákov
• 1 plechovka (400 g) kokosového mlieka

Šošovicu na noc namočíme. Na druhý deň prepláchneme, precedíme a na chvíľku odložíme bokom. Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a takisto necháme odležať. Cibuľu nakrájame nadrobno a na masle orestujeme. Pridáme strúhaný cesnak, kari pastu, dubákové korenie a premiešame. Do rajnice pridáme šošovicu, poriadne ju zmiešame v masle a necháme málinko opražiť. Zalejeme kokosovým mliekom (celkou plechovkou - vodnatou aj tuhou časťou, ak sa zložky separovali) a privedieme k varu. Prihodíme scedené dubáky a varíme, kým sa tekutina nezredukuje na požadovanú konzistenciu. Mala by pripomínať čosi ako prívarok (ale každému jak je libo). Hotovo, podávame horúce, ale pozor na jazyk varovala som vás!

Do nehostinného počasia ako stvorený! Sýty pokrm, ktorý na to síce nevypadá, ale zaženie hlad na dlhé hodiny. Kokosové mlieko je bohaté na tuky, ktoré aj v malom množstve dodajú poriadnu dávku energie. Šošovica poskytne kopec prospešných látok, minerálov, vitamínov a tak (odborníci by vám o tom vedeli rozprávať) a dokonalá bodka stelesnená v hríbikoch nadmieru poteší chuťové receptory . Žalúdok plesá črevá neskôr už menej a my sa smejeme nečasu za oknom ako keby nás za to platili. Či nie? 😀😀

Krémová super hustá polievka z bielej fazule

Minulý týždeň mal ktorýsi z kolegov v práci na obed kyslú fazuľovú polievku. Ohrieval si ju v mikrovlnke a bolo ju cítiť po celej firme. Nie nepríjemne, práve naopak, pripomenulo mi to, že fazuľovú na kyslo som nemala snáď už dvesto rokov! Preto som hneď o pár dní na to pripravila svoju verziu, ale nie úplne tradične, podľa maminky. Keďže do klasickej sa dáva zátrepka, správnu krémovosť som sa rozhodla v tomto prípade docieliť rozmixovaním časti fazule. Och, páni! Polievka bola hustá tak, že po vychladnutí stuhla natoľko, že v nej lyžica stála. Naozaj, nezveličujem. Preto ak máte radi takýto typ polievok, hor sa do prípravy:

• 3/4 hrnčeka bielej fazule, v suchom stave
• 1 ČL provensálskych byliniek
• 1 ČL sušeného tymiánu
• 3 bobkové listy
• trochu soli a korenia
• 2 hrste sušených dubákov
• 1 - 1 1/2 hrnčeka mlieka
• 1 PL octu

Fazuľu na noc namočíme a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej - 30 minút, do mäkka. Ochutíme provensálskymi bylinkami, tymiánom, bobkovými listami, soľou a korením. Sušené hríby zalejeme vriacou vodou a necháme chvíľu odstáť. Po zhruba 15 minútach varenia ich scedíme a pridáme do hrnca. Po vyparení väčšiny vody dolejeme do hrnca mlieko. Keď je fazuľa mäkká, vyberieme bobkové listy (tie odstránime), všetky hríbiky a polovicu fazule. Zvyšnú polku ponorným mixérom rozmixujeme na hladko, vrátime dnu hríby i odloženú fazuľu a prilejeme ocot. Necháme ešte prevrieť a mierne zhustnúť, koštujeme, doladíme koreninami a octom podľa potreby a podávame!

V lete si človek na polievky spomenie zriedka, jedine možno na tie, ktoré sa pripravujú na studeno, ale občas nie je na škodu to vystriedať. Údajne je pre organizmus lepšie počas horúčav prijímať tekutiny vlažné, respektíve telesnej teploty, pretože tak telu nespôsobujeme šok a nezaťažujeme ho ešte aj vysokými teplotnými výkyvmi. Ja tomuto názoru dôverujem a preto nie je nič nezvyčajné nájsť u mňa na stole takmer celý deň teplý hrnček čaju. A výborná polievka na obed, tou rozhodne nič nemôžeme pokaziť. 

Kokosové baklažánovo-fazuľové kari

Jáj, ľudia moji, lenivá som. Nie vo varení, to robím poctivo každý deň, ale v písaní príspevkov. Možno by to chcelo trochu motivácie od vás, čo poviete? Pretože týždeň čo týždeň sa rozprávať sama so sebou je tak trochu na diagnózu. Porozmýšľajte o tom, akákoľvek interakcia s vonkajším svetom by pre mňa znamenala veľmi veľa. A ja sa na oplátku budem snažiť byť lepšou blogerkou, podávať stále kvalitnejšie výkony a zdokonaľovať sa vo všetkých smeroch (mojím zbožným želaním je aspoň trochu sa priblížiť profesionálom čo sa fotografovania týka, ale priznajme si, na to asi nemám ani vlohy, ani čas - pretože niekedy proste musím hodiť pokrm do škatuľky a neriešiť žiadnu estetiku).

Venujme sa však radšej tomu, o čo na týchto stránkach ide: receptu! Ja a baklažán sme si súdení, preto niet divu, že sa na mojom tanieri objavuje možno častejšie, ako by bolo vhodné, no ak zdieľate túto čudnú úchylku, verím, že vás osloví aj nasledujúce kari:

• 1 veľký baklažán
• trochu bylinkovej soli
• 1 ČL provensálskych byliniek
• kokosový olej
• 3/4 hrnčeka fazule
• hrsť sušených dubákov
• korenie na paradajky
• 1 kopcovitá ČL mletého kari
• 400 ml konzerva kokosového mlieka

Deň vopred fazuľu namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej, ochutenej korením na paradajky, takmer do mäkka. Baklažán nakrájame na hrubé kolieska a posypeme bylinkovou soľou. Necháme vypotiť, zotrieme tekutinu a pokrájame na menšie kúsky. Na kokosovom oleji orestujeme dozlatista. Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou, necháme chvíľu odstáť a potom scedíme. Pridáme do panvice k baklažánu, posypeme provensálskymi bylinami a dobre premiešame. Prihodíme fazuľu a vlejeme dnu obsah konzervy kokosového mlieka. Ochutíme mletým kari, poriadne premiešame a dusíme, kým mlieko nezredukuje do požadovanej konzistencie. Tak, hotovo! Servírujeme podľa preferencií so všetkým, čo ku kari máme radi (Ryža? Naan? Paradajkovo-cibuľový šalát? Jak je libo!).

Nabonzujem na seba, že fazuľa bola tak trochu z núdze cnosť, viac by sa mi k baklažánu hodil cícer - bolo by to aj indickejšie (ale nemala som), prekvapivo však aj táto kombinácia funguje dokonale, preto ak cícer nie je stálicou vo vašej kuchyni, fazuľa je v oblasti Slovenska a Čiech viac ako bežná. Bežte k orientálnym vplyvom s náručou dokorán a uvítajte toto kari vo svojom tanieri!