Baklažánové závitky s údeným lososom a špargľou

Zdravím, zlatíčka. Neviem síce, či si môžem dovoliť toto familiárne oslovenie, najmä vzhľadom k tomu, že po dlhých prestávkach medzi článkami sme sa určite odcudzili, ale hádam mi to prepáčite.
Skúsim to vynahradiť týmto jednoduchým, no o to chutnejším receptom.
Ako určite viete, moja závislosť k baklažánu by sa snáď už dala použiť ako merítko na stupnici a tak keď sa naskytla príležitosť vyčarovať s ním nejaké nové jedlo, bola som nadšená ako decko s cukrovou vatou.
Tieto utešené mini roládky by sa pokojne mohli nazývať aj akýmsi nepravým suši. A prečo nie, keď do nich vopcháme rybu? Spolu s údeným lososom hrá hlavnú rolu i špargľa, takže celý pokrm na mňa pôsobí trochu luxusne. Verím, že by sa táto delikátna záležitosť dala servírovať aj významným hosťom. Otázka dňa znie: ako ste na tom s paličkami?

• 1 baklažán (použila som žíhaný! #akcia)
• 2 PL krémového syra podľa vlastného výberu (ale aj tavený v črievku či trojuholníčkoch)
• udusenú špargľu (tak 8 kúskov)
• 2-3 plátky údeného lososa
• paradajku (veľká je lepšia, malé cherry mi utekali všade možne..)

Baklažán po dĺžke nakrájame na plátky a osolíme. Necháme odležať bokom a vypotiť z horkej tekutiny. Tú zotrieme kuchynskou utierkou.
Medzitým na pare udusíme špargľu a ochutíme koreninami podľa fantázie
Baklažán vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký a poddajný. Na pár minút necháme vychladnúť a potom plátky rozložíme tesne vedľa seba na pracovnú dosku. Ešte lepšie je naukladať ich tak aby sa prekrývali na spojoch. Natrieme ich syrom, uložíme na ne po dĺžke špargľu, plátky paradajky, plátky lososa (nie je na foto, pretože druhá séria fotiek nevyšla, všetky sú rozostrené a rozmachlené - to viete, pri varení sa na objektív foťáku dostane všeličo..) a zvinieme do pevnej rolády. Ak máme bambusové podložky na výrobu suši, to sa tri dni radujeme a voláme sláva!
Nakrájame na jednotlivé kolieska a servírujeme so sójovou omáčkou.

Tento pokrm je dobrý aj za studena, takže ak máte v pláne vydať sa niekam na piknik, nebojte sa pridať špargľové suši do košíka. Losos je zaúdený, preto by mohol zniesť i dlhší pobyt na slnku. 

Zatiaľ sa majte krásne a užite si hrejivé lúče slnka čo najviac. Aj namiesto mňa, keďže celý deň strávim v práci. 

Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<< padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.

• 1 veľký baklažán
• dve hrste čerstvého koriandru
• 2 PL olivového oleja
• ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL mletého koriandru
• ½ ČL mletej údenej papriky
• štipku čili vločiek
• štipku korenia a soli
• 1 ČL škorice
• hŕstku jadierok z granátového jablka
• malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
• bylinky na ozdobu

Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 

Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.

Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 

Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 

Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 

Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 

Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!

Šalátové rolky s pečenou brokolicou, mrkvou a mungo klíčkami | Vegan

.. plus >>mrkvovo-šampiňónová omáčka<< na namáčanie roliek, pretože recyklácia je dôležitá a nič nebudeme vyhadzovať!
Vonku sneží, počasie je nevľúdne, psa by si doň nevyhnal, vlhkosť mi kučeraví vlasy a nepríjemne zalieza do každého záhybu oblečenia v snahe dostať sa na kožu. Mala by som si užívať najmä hutné hrejivé pokrmy, také tie "upokojujúce", čo nás hodia do sviatočnej nálady a pomôžu pretrpieť pľušť za oknom. Ale nie, evidentne mi sviežejšia zelenina nedá spávať ani za takýchto podmienok a ja do šalátových listov balím rôzne ingrediencie. Na svoju obranu chcem upozorniť, že zelenina je pečená, takže aspoň v tomto sa trochu držím toho, čo by bolo prirodzené. Ale hej, kto vôbec určil nejaké pravidlá? Že sa niečo očakáva či predpokladá, neznamená, že sa toho musíme držať zubami nechtami. Mantinely sú na to, aby sa prekračovali, no nie? 🤣🤣
No dobre, teraz k podstate. Možno vám neušlo, že za veľkou mlákou pred pár dňami prebehol veľký sviatok Vďakyvzdania 🦃🦃. To bolo celý internet zahltený pečenými moriakmi, pekanovými a tekvicovými koláčmi, tradičnými omáčkami = gravy a náplňami = stuffing, brusnicovou omáčkou, ružičkovým kelom a ja neviem čím ešte. Následne, keď celé to šialenstvo prebehlo, nastala ďalšia vlna iných typov jedál a to "ako čo najkreatívnejšie využiť všetky zvyšky z obžerstva". Zaujal ma jeden príspevok na kelové závitky s kúskami morky, brusnicami, omáčkou a čo ja viem čím ešte, čo ostalo z honosnej hostiny. Táto myšlienka sa mi pozdávala, veď viete, že ja rada spracúvam všetko do poslednej omrvinky. Mala som ešte časť vegan "syrovej" omáčky, lenže už mi postupne dochádzali nápady čo s ňou. Ale mať ju ako dip na namáčanie šalátových roliek? Jasné! To je idea!
Otázka číslo dva. Čo do vnútra?! Nuž, postup bol asi takýto: otvoriť balkón, nakuknúť do debničky, preskúmať stav, otvoriť chladničku, zrentgenovať poličky, zhodiť všetko na kuchynský pult.. a máme recept! Slávnostne môžem vyhlásiť, že do ďalšieho kola postúpili slečna mrkva (lebo bola mäkká), pani brokolica (lebo som na ňu mala chuť a zelenej nikdy nie je dosť) a klíčky mungo fazule (lebo sa mi začali vyhrážať, že ak si ich už konečne nezačnem všímať, ozelenejú závisťou aj ony a nie práve želaným spôsobom 🤣).
Ako som už prezradila, potrápila som brokolicu aj mrkvu v rúre, predsa len takýmto spôsobom suroviny nadobudnú iný ráz, viac vhodný do súčasnej situácie. Stačí okoreniť, rozhodiť na plech a nie sú s tým žiadne starosti. A ak chceme byť ešte pohodlnejší, nie je ani nutné všetko to baliť do závitkov. Podávať môžeme ako prostý šalát preliaty dressingom. Ale mne sa myšlienka roládok usadila v podvedomí, predsa len to vypadá krajšie a veselšie. Nemyslíte?

• 1 mrkvu
• niekoľko ružičiek brokolice
• 1 PL oleja
• 1 ČL jablčného octu
• 1 ČL oregana
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL grilovacieho korenia
• ½ ČL údenej papriky a mletého korenia
• asi tretinu pohára mungo klíčkov
• 2-3 PL šampiňónovo-mrkvovej omáčky (link hore)
• niekoľko listov ľadového šalátu

Mrkvu nakrájame na tenké hranolčeky, takmer na rezance. Brokolicu rozoberieme na ružičky a tie nakrájame na plátky, akoby stejky. Vložíme ich do misy, prelejeme olejom, octom, posypeme oreganom, cesnakom, koreniami a paprikou a uložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10 minút, kým nie sú jemne zlatisté.
Na pracovnú dosku rozprestrieme šalátové listy, pomažeme ich vrstvou omáčky a na ňu uložíme brokolicu, mrkvu a klíčky. Zvinieme do pevnej rolády.
Servírujeme prekrojené na polky alebo malé kolieska (ako suši!) a podávame s ďalšou porciou omáčky. Kto je macher, konzumuje čínskymi paličkami 🤣🤣.

Musím sa výnimočne poťapkať po pleci, konečne sa mi podarilo vytvoriť závitky, čo držali tvar a tak i na priereze vidieť tú krásnu mozaiku farieb. Oranžová je skvelým doplnkom zelenej a tie vrstvy sú hravé a príjemné na pohľad. Škoda, že fotky už tak nie..

Podotknem ešte, že toto jedlo je miskám priateľské, takže ho pohodlne môžete odniesť do školy, práce či na cesty. Do osobitnej pevne tesniacej nádoby zabaliť omáčku a môžeme sa oddať roládkam kdekoľvek. 

Banánová roláda z banánovej múky | "Fathead crust" Banana roll

Pečenie je taká alchýmia. Niekedy proste neviete, čo máte čakať a ako to celé dopadne. Navyše, môže vás napĺňať radosťou, pôsobiť ako odbúravač stresu a napätia, na druhej strane, sú chvíle, kedy by ste si pri ňom najradšej vyšklbali vlasy a hodili všetko kuchynské náčinie von oknom. Nezriedka pri ňom dochádza k vtipným príhodám a ak ho praktizujete vo dvojici alebo trebárs ako rodinnú tradíciu s deťmi či inými príslušníkmi, môže byť zdrojom krásnych spomienok.
Rozhodne je s ním spojených množstvo emócií, neraz protichodných. Ale to je na ňom to kúzelné.
Po zhodnotení stavu a kondície niekoľkých mojich banánov som usúdila, že by bolo viac než vhodné nejako ich spracovať. Už dlho predlho bolo v pláne obetovať ich práve na nejakú dobrotu z rúry a tak som prevetrala vrecko s banánovou múkou a vyhrnula si rukávy. Príhodné, nie? Veď čo už viac môže k takej múke pasovať ako jej hlavná ingrediencia? Hoci je to bezpredmetné, pretože po banánoch vôbec nie je cítiť. Nevadí, hlavne, že tému máme zachovanú.
Ako máte možnosť z obrázkov vidieť, ovocie si zo mňa trochu vystrelilo. Napchala som totiž dnu celý, neporušený kus, ten sa ale vplyvom tepla zboril a spľasol. S tým som veru nerátala, ale je to logické. Ale nič nie je stratené, vnuklo mi to inú, priam magickú myšlienku. Z nevýhody urobme výhodu a vylepšime to!
Ako? Dieru po banáne naplňme: vyšľahanou smotanou, maslovou plnkou, ďalším čerstvým ovocím, obľúbenou nátierkou - čokoládovou, orieškovou.., alebo trebárs hneď pred podávaním aj zmrzlinou! Takto sa možno z prvotne nenápadnej rolády stane bohatý a noblesný dezert, ktorý sa nebudete ostýchať predostrieť vašim hosťom. Alebo len sebe, veď prečo si trochu neosladiť deň? Okrem toho, pokojne sa tieto malé kolieska dajú konzumovať na raňajky namiesto takého závinu či bábovky, ak ste na to zvyknutí.
Skaramelizovaný banán je skvelý, sladučký a zabezpečí príjemne mäkké vnútro rolády. Naopak, povrch je správne chrumkavý, čo som docielila trochu dlhším pečením v rúre. To si regulujte podľa seba, ja som schválne šla po zlatistej kôrke, ktorá vydáva tak nádherný zvuk, keď na ňu zaklopete.
Čo sa samotného cesta týka, je akousi variáciou na orieškové takzvané Fathead, pretože doň putuje podstatná časť syra a nie jedného, ale hneď dvoch druhov. Už ste mali možnosť sa s ním u mňa na blogu stretnúť a konečne som ho vyšperkovala k dokonalosti! Možno práve vďaka banánovej múke, ktorá je veľmi jemne mletá a dobre absorbuje tekutinu, preto sa s ňou skvelo pracovalo. Hmota nebola lepkavá, ale podiel na tom má aj čas strávený v chladničke, pretože som konečne nebola netrpezlivá a nechala ho poctivo odpočívať predtým, než som ho vaľkala. Takže to nezanedbajte, ušetríte si pár sprostých slov.
Ak sa zároveň chcete vyvarovať "deravému" vnútru, skúste banán nakrájať na kusy a použiť viac, nielen jeden, aby plnky bolo dostatok a tak rozložiť na plát. V tom prípade nebude hroziť, že príliš zmenší objem. To je len pár malých tipov na zlepšenie, inak si myslím, že i tak je tento recept veľmi obstojný a naviac výsledok tak chutný! Veď kto by nemiloval banány tak príjemne ochutené škoricou a zabalené v lahodnom chrumkavom cestíčku? Skúste!
P.S. banánová múka je voliteľná. Ak nedodržujete nejaké zásady životného štýlu, použite obyčajnú hladkú. Rovnako vhodné sú aj mandľová, arašidová alebo kokosová, ale mali by byť jemne mleté. Ostatne, orechové varianty sú originálom pre "keto" cesto, ako som už písala. Tak do pečenia, priatelia!

• ¾ šálky banánovej múky
• 1 vajce
• 100 g syra na strúhanie (Maasdamer, ale pokojne akýkoľvek iný)
• 2 kopcovité PL krémového syra
• 1 PL rozpusteného masla
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice
• 1 banán (ale pozri alternatívny návrh)
• škoricu naviac na ochutenie
• {voliteľne: do cesta i náplne sladidlo, ja som nedávala!}

Do misky vhodnej do mikrovlnnej rúry pridáme nastrúhaný tvrdý syr a cream cheese. Ohrievame v 30 sekundových intervaloch, kým nie sú úplne roztopené. Pridáme banánovú múku zmiešanú s kypriacim práškom a škoricou a poriadne premiešame. Ak je to nutné, vrátime do mikrovlnky na ďalších pár sekúnd. Vyklepneme vajce a dobre prehnetieme, kým sa nevytvorí hladké kompaktné cesto. Po spracovaní ho na 15-30 minút vložíme do chladničky, aby nebolo príliš lepkavé.

Následne ho vyvaľkáme na obdĺžnik, najlepšie medzi dvomi vrstvami pečiaceho papiera. Na korpus uložíme banán a posypeme škoricou. Opatrne zvinieme do pevnej rolády a spojom nadol umiestnime na plech s papierom na pečenie.
Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlato-hnedý a chrumkavý.
Necháme mierne vychladnúť a až potom krájame na jednotlivé roládky.

Máte nejaké vtipné príhody z pečenia? Alebo tradície? Rodinné, ako napríklad výroba a zdobenie medovníčkov, či s kamarátkou alebo partnerom? Dajte mi vedieť, rada si prečítam! A ako odmenu si za to môžete urobiť tento chutný závin, ktorý vám, dúfam, spríjemní začiatok dňa alebo popoludňajší hrnček čaju. 

4-krát inak: hrianky, chleby, wrapy, sendviče s kačacou paštétou

Spolubývajúca má na mňa evidentne zlý vplyv. Keď vidím, ako sa stravuje, niekedy sa mi chce plakať. Človek by si myslel, že keď má u mňa možnosť vidieť, že to ide aj inak, uvedomelejšie, lacnejšie a nezaberie to ani toľko času a úsilia, bude sa trochu inšpirovať. A ono je to presne naopak. Presne ona je príčinou, prečo sa u mňa raz z čista jasna objavilo v chladničke 5, slovom päť! paštét v rôznych príchutiach. Často má po ruke nejakú a na tie Pikok z Lidla som počula už nejednu chválu. Samozrejme, že som podľahla. Hanba mi a už stojím v kúte, nebojte sa. Zjem tie, čo som si nakúpila a už sa ich ani nedotknem! .. Alebo možno nie, pretože jedna, ktorú som mala zatiaľ možnosť ochutnať, bola vskutku výborná. Zloženie som radšej nečítala. Fakt. Lebo by ma možno trafil šľak.
Ale nie o tom som chcela. Aj taká banálna záležitosť ako paštéta sa dá povýšiť na iný level a možno ju využiť hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi. Ja dnes prinášam rovno štyri, aby ste mali dostatok možností spestriť si svoj jedálniček, keď už holdujete podobnému štýlu stravovania. Nechcem ho propagovať! Naozaj, najradšej by som si dala za tento prečin poza uši. Ale aj tak môžeme túto prasačinu (respektíve dnes kačacinu..), trochu transformovať na "akceptovateľnú" úroveň.

Poďme k návrhu číslo 1: Sendvič s oblačným chlebom! Tieto nadýchané žemličky pozostávajúce len z vajca a syra sú dokonalým nosičom našej nátierky a svojou ľahkosťou celý pokrm zjemňujú. Tanier stačí obohatiť o poriadnu dávku zeleniny, nech do tela dostaneme potrebné množstvo vitamínov a hotovo, rýchly zdroj na zahnanie hladu máme k dispozícii. Chrumkavé prúžky čerstvej mrkvy a šalát ochutený zálievkou je skvelý partner do tanca.

A toto je ona, príčina mojich výčitiek a zlého svedomia. Na pultoch objavíte niekoľko druhov, jeden zaujímavejší ako druhý, takže si každý príde na svoje. Sľubujem, že len čo konečne natrafím na lepšie svetelné podmienky, vyfotím vám všetky pohromade, ako dôkaz, že mi totálne šibe 🙃🙃. 

Tip sa servírovanie číslo 2: obyčajný NEobyčajný chlieb ⇒ tento je z banánovej múky plnený domácimi sušenými paradajkami, naviac z kysnutého cesta. Domáca výroba, recept môžete nájsť priamo >>TU<<. Odporúčam si ho upiecť, pretože je odlišný od všetkého, čo bežne dostanete v obchodoch. Má hutnú kompaktnú konzistenciu, ale spríjemňujú ju práve paradajky, ktoré chuti pridajú zaujímavý šmrnc. Tým, že nie je krehký, dokonale sa hodí na natieranie rôznymi pomazánkami. V tomto prípade práve paštétou, keď už čítate príspevok, v ktorom je hlavnou hrdinkou. K pokrmu doplniť zeleninu - veď bez nej to predsa nejde a dostaneme tak zaujímavejší spôsob nesmrteľnej klasiky. 

Náhľad dovnútra na štruktúru bochníka..

Do tretice si dajme niečo hravé a časovo možno trochu náročnejšie na prípravu: Šalátové wrapy! Paštéta v tejto inšpirácii slúži ako základ, ktorý "zvlhčuje" naše zeleninové rolády. Potom je to už len o kreativite, stave zásob v chladničke a preferenciách daného jedinca, ako si wrap zostaví. Mne sa podarilo vyhútať famóznu kombináciu! Domáce baklažány marinované v cesnakovom oleji (maminka, ďakujem 😘😘 tohtoročná produkcia bola úspešná!) spojené s čerstvými reďkovkami vytvárali osviežujúci obed. Všetky komponenty v závitku ladili do poslednej noty a ani mi nevadilo, že rímsky šalát, do ktorého som ich balila, sa nehorázne lámal a mne sa ani za ten svet nedarilo z neho formovať obstojné roládky. Čert zober tvar, dôležitá je chuť! Mimochodom, ak naložené baklažány nezoženiete, odporúčam upiecť alebo ugrilovať si čerstvý, ktorý ochutíme olejom a cesnakom a nakrájať ho na tenké prúžky, aby sa zmestil do wrapu. 

Štvrtá bomba na záver, asi moja obľúbená (z pochopiteľných dôvodov), obsahuje pečený baklažán! Tieto hrianky či open sandwich, ako sa zvykne nazývať na zahraničných stránkach, sú jednoduché, až primitívne, vlastne ako všetky návrhy v tomto príspevku, ale aj napriek tomu v sebe dokázali nahromadiť skvelú symfóniu chutí. Jemný mäkučký baklažán nevtieravým spôsobom pôsobí na paštétu a vaše zmysly nenechá chladnými. Budete chcieť viac a viac. K tomu už netreba čo dodávať, iba nejaký ľahký zeleninový šalát ako prílohu (paradajky a reďkovky, napríklad) a sme pripravení vyraziť bez obáv, že budeme mať prázdny žalúdok.   

Nuž, keď už musíme a inak to nejde, dobre, vytiahnime polotovary a raz za čas im dovoľme organizmus šokovať. Aby to však nebola až taká záťaž, skúsme to zaujímavejšou cestou a pohrajme sa s doplnkami, ktoré z nudnej záležitosti vytvoria delikatesu, ktorá nemusí byť iba z núdze cnosťou. Dúfam, že som vám dala niekoľko tipov na spestrenie tanierov a odnesiete si z tohto príspevku, keď už nič iné, aspoň dobrý pocit 😆. 

Pretože ja sa cítim trochu previnilo. Že mi takéto prasačiny celkom chutia. Ale zaiste sa nehodlám touto cestou púšťať dennodenne. Môj životný štýl sa mi páči a som s ním spokojná. Napokon, je to púť, ktorú som si vytýčila na celý život, nie nejaká chvíľková záležitosť. A preto, ak znamená udržať sa na nej niekoľko okľúk a odbočiek, nechám sa nimi zviesť. Veď oni ma dovedú naspäť. Ostatne, to budete mať možnosť vidieť i na blogu v pravidelných príspevkoch (dúfam!).