Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Plnená syrová roláda

Ahoj, priatelia!
Mrzí ma, že sa ozývam tak sporadicky, ale okolnosti mi neprajú, aby som s vami trávila viac času. Ospravedlňujem sa a dúfam, že kvôli tomu na tento blog nezanevriete a budete sa sem aspoň z času na čas vracať.
Naviac, dnes to nebude o dlhom kvákaní, za malý moment sa vrhneme rovno k receptu, no pár riadkov si táto roláda zaslúži.
Pripravovali sme ju na narodeninovú oslavu, kde sa náramne hodí ako chod na stôl so studenými misami. Je to taká tá jednohubka, ktorou zaženiete polnočný hlad, kedy je už dávno po večeri a vám z tanca na parkete začalo škvŕkať v bruchu. Zákusok či torta síce potešia, ale nie je to plnohodnotné jedlo, ktoré by uspokojilo na ďalšie hodinky v kruhu rodiny či priateľov a známych.
Spojenie šunka, syr a trochu tej zeleniny nikdy nesklame, naviac, jednotlivé kolieska v reze vypadajú roztomilo a farebne, celá tá mozaika pôsobí ako malé umelecké dielo. Možno si nezíska miesto na stene v Louvri, rozhodne však patrí do vášho žalúdka. Tak vyskúšajte!

• 200-250 g eidamu - celú kocku, nekrájať!
• 220 g masla
• 2 črievka syrokrému
• 150-200 g jemnej salámy
• sterilizovanú alebo mrazenú kukuricu
• sterilizovaný alebo mrazený hrášok
• zakladanú kápiu (alebo i čerstvú červenú papriku)
• trochu soli a mletého čierneho korenia podľa chuti (prípadne i vegety alebo iného obľúbeného korenia)

Maslo a syrokrém v miske vymiešame na hladkú hmotu. Salámu nakrájame na malé kocky, rovnako ako kápiu. Primiešame ich do plnky spolu s kukuricou a hráškom.

Tehlu tvrdého syra zabalíme do dobre utesneného sáčku a vložíme do vriacej vody. Varíme, kým nezmäkne. Bochník uložíme na podložku a rozvaľkáme na tenký obdĺžnik. Pracujeme rýchlo, aby horúci syr nestuhol. Ak sa potrhá, nevadí, jednotlivé diery zaplátame odrezkami podľa potreby (ako je to vidieť aj na fotke). 

Na toto 'cesto' rozotrieme vymiešanú náplň a zvinieme ho do rolády. Obalíme ju alobalom a vložíme na pár hodín do chladu, aby spevnela. Krájame na jednotlivé kolieska a odporúčam udržiavať na chladnejšom mieste, pretože závin má tendenciu v teple mäknúť (zle sa potom krája a servíruje - je tam predsa maslo a syry). 

Mamina sa vyjadrila, že táto syrová roláda je záležitosťou socializmu (a revolúcie), údajne nesmierne frčala na svadbách pred 30 a viac rokmi. Poznáte ju? Aj vo vás vyvoláva skôr nostalgiu a myslíte si, že dnešná 'moderná' kuchyňa už pre ňu nemá miesto? Alebo vás, naopak, oslovila a určite si ju najbližšie pripravíte? Podeľte sa o názor v komentároch, som zvedavá na každú reakciu. 

Halloweenske inšpirácie #1: Baklažánové sendviče s mozzarellou ako Kyklop

Ja viem, Halloween je čisto americký sviatok, ktorý u nás nemá miesto. Osobne si myslím, že spomienka na zosnulých má byť dôstojná, tichá a v pokojnej atmosfére. S blízkymi pri sviečkach, s myšlienkami na pekné chvíle, ktoré sme zažili s tými, čo už nie sú medzi nami. Avšak, voči vplyvom z internetu nie som imúnna. Celé to šialenstvo preniklo aj k nám, obchody sú plné strašidiel, dekorácií, masiek, sladkostí, z každej strany na vás vyrevúvajú reklamy a tak je príliš jednoduché podľahnúť. Neubránim sa tomu, že s obdivom vzdychám nad niektorými kreáciami z tekvíc, jedla, umelci sa predbiehajú, kto vymyslí nápaditejšie masky a dekorácie, nad dezertami mi často rozum stojí. A tak som sa rozhodla aj napriek tomu prispieť svojou troškou do mlyna.
Avšak! Myslím si, že tieto nápady možno využiť celoročne, nespájajú sa len s týmto oranžovým sviatkom. Práve to ma najviac presvedčilo o tom, že nie je úplne nemiestne uverejniť tento príspevok. Máte dieťa s problematickým vzťahom k jedlu? Nechce trebárs nejakú zeleninu, nerado je to a ono? No tak vytvoriť niečo milé, vtipné a iné ho možno navnadí na to, aby prestalo robiť okolky. Týchto kyklopov pokojne možno servírovať na detskej oslave (a prečo nie aj na dospeláckej, všakže?). Nieže by som nejaké vlastné ratolesti mala (božechráň..), ale viem, že podobné triky na ne často fungujú. Zamaskovať niečo do milšej podoby a hneď máte otvorené dvere.
Baklažán patrí medzi moje najobľúbenejšie druhy zeleniny (to už určite viete) a preto keď vycítim príležitosť spracovať ho v netradičnej forme, okamžite sa po nej vrhnem. Nuž, nieže by teraz šlo o revolučnú myšlienku, ako sendviče ich používam bežne, ale myslím si, že sú dokonalým podkladom pod vrstvu šunky, mozzarelly a olivové oko. Príprava je jednoduchá, rýchla, nenáročná, takže ak máte v úmysle naozaj ich chystať na väčšiu hostinu, prídu vhod, pretože sa môžete venovať aj iným pokrmom, ktoré stravníkom predložíte. Dajú sa pripraviť aj vopred, uschovať v chladničke a vytiahnuť v správny čas. Aké výhodné, no nie?

• baklažán, nakrájaný na kolieska
• 2-3 PL paprikovej omáčky >>Muhammara<< alebo kečupu
• oregano
• plátky dusenej šunky, s čo najväčším podielom mäsa (95% a viac je vítaných)
• bochníky mozzarelly
• zelené olivy
• hrozienka

Kolieska baklažánu posypeme soľou a odložíme na 15 minút bokom vypotiť sa. Zrazenú tekutinu odsajeme servítkou a ochutíme ich oreganom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie sú mäkké. Povrch potrieme paprikovou omáčkou alebo kečupom, obložíme šunkou a priklopíme okom z mozzarelly. To pripravíme nasledovne: oválne časti syrovej gule odkrojíme, v strede vykrojíme dierku a umiestnime do nej polovicu olivy, reznou stranou nahor. Do olivovej dierky vložíme kúsok hrozienka ako zreničku. Množstvo použitých surovín upravte podľa počtu porcií. Servírujeme so šunkou, olivami, syrom a hrozienkami naviac!

Mimochodom, kto uhádol, že biele plátno na syr malo reprezentovať pavučinu, má u mňa sto bodov a pusu na čelo 😙😘😆! Dúfam, že vás tento recept neurazil v zmysle, že som si dovolila propagovať taký "dehonestujúci" sviatok, ako je Halloween. Ozaj, aký máte k nemu vzťah? Ste zásadne proti alebo práve naopak, pokladáte ho za milý a necháte sa nalákať atmosférou? 

Tak či onak, ako som napísala, recept či skôr inšpiráciu možno využiť aj pri inej príležitosti. Veď prečo sa nevrátiť do detských čias a trochu sa pohrať? 

Zajtra si dáme druhý "strašidelne" ladený recept, tak so mnou majte trpezlivosť. Zatiaľ prajem všetkým príjemný začiatok týždňa!

Pečený syrovo-paradajkový dip s artičokmi (a socca krekrami)

Koniec leta zákonite neznamená udeliť stopku všetkým oslavám v kruhu rodiny či priateľov. Len sa osadenstvo presunie zo záhrad a chalúp do vnútorných priestorov, niekam do tepla a pohodlia. Studené osviežujúce pokrmy budú nahradené hrejivými chodmi, bohatšími a nutričnejšími. A tak budeme možno potrebovať vytiahnuť z rukáva nejaké eso v podobe štartéru, medzichodu, jednohubky, proste chuťovky medzi dlhými konverzáciami, ktorá by spĺňala vyššie zmienené kritérium. Dipy a pomazánky sú vďačné v každom ročnom období, stačí im dať inú formu. trebárs vložiť ich do rúry, ohriať, jednoducho tepelne spracovať, aby v sychravom neutešenom období zahriali vnútro každého stravníka.
Tento syrový dip s paradajkovým základom vylepšený marinovanými artičokami je na takéto príležitosti ako stvorený. Tekuté bublajúce vnútro pozostávajúce zo šťavy, ktorú paradajky pustili a roztaveného syra sa náramne hodí na to, aby sme do neho lačne ponárali prílohy podľa potreby. Napríklad socca krekry zo strukovinovej múky sú dokonalým nosičom obsahu zapekacej misky. Tenké a náramne chrumkavé kúsky ochutené trochou čili a cesnaku budú neoceniteľnou stálicou vašej komory. Stačí si ich pripraviť vo väčšej dávke, nakrájať na štvorčeky či trojuholníky, aby simulovali tortilla chipsy či bežné krekry dostupné v obchodoch a potom vás možno neraz zachránia, keď na vás príde maškrtná nálada. Dajú sa jesť namiesto lupienkov pri pozeraní telky, či práve ako nástroj na naberanie dipov a pomazánok.
V každom prípade, nie je to nutnosť, len odporúčanie. Šošovicové krekry možno nahradiť zeleninou, či už čerstvou (stonkový zeler, mrkva, kaleráb..) alebo pečenou (opäť mrkva, cvikľa, petržlen..) a dokonca čipsami či krekrami z nej (zmienim napríklad >>karfiolové<<). Záleží iba na vás, pre ktorú možnosť sa rozhodnete, možno nie je na škodu pripraviť obe a nechať na hosťoch, aby sa nakŕmili tým, čo je ich žalúdku milšie.
Musela som ešte využiť poslednú várku domácich paradajok, kým sú chutné a nezameniteľné, aby bol dip neodolateľný, keďže sú základným nositeľom arómy. Doladené kopcom cesnaku a vločkami čili papriky, spárované s artičokami pre šmrnc a štruktúru, pokryté vrstvou krémového syra - takto zostavené zaujmú všetkých hladošov a zhrčia sa okolo horúcej misy ako osy na med. Ale pozor na jazyky, svoju pahltnosť by mohli horko oľutovať!

• 2 strúčiky cesnaku
• 1 PL ochuteného oleja z marinovaných artičokov
• ¼ ČL paprikových vločiek
• niekoľko lístkov čerstvej bazalky
• štipku soli
• 1 hrnček cherry paradajok
• ½ pohára marinovaných artičokov v oleji
• 100 g krémového syra
• socca krekry na servírovanie**

Cesnak prelisujeme a pridáme do rajnice s olejom. Ochutíme paprikovými vločkami, soľou a nasekanou bazalkou, osmažíme, kým nezačne voňať a pridáme paradajky. Na miernom plameni ich varíme, kým nepopraskajú a nepustia trochu šťavy. Celý obsah rajnice preložíme do zapekacej misky a dnu strategicky rozmiestnime artičoky. Povrch pokryjeme krémovým syrom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým dip nie je tekutý a vnútro buble. Podávame s krekrami a zeleninou podľa vlastného uváženia. 

**Socca krekry: 1 hrnček šošovicovej múky zmiešame s ¾-1 hrnčekom vody, ochutíme čili omáčkou  a granulovaným cesnakom a poriadne premiešame. Hmotu nalejeme na plech alebo do kruhovej formy s papierom na pečenie a nádobou pobúchame o pracovnú dosku, aby sa cesto rovnomerne rozlialo do jednej tenkej súvislej vrstvy. Vložíme ho do rúry na 15-20 minút, kým korpus nie je zlatistý a chrumkavý. Následne ho nalámeme či nakrájame na požadované tvary a skladujeme vo vodotesnej nádobe. 

Ak obľubujete podobné typy jednoduchých malých chodov, ktoré sa priebežne dajú zobať, tento bude určite podľa vášho gusta. Hrejivý, plnohodnotný, aromatický, štruktúrovaný, má všetko, po čom by vaša duša mohla prahnúť. Jediným problémom je, že ak sa neskonzumuje okamžite, bude nutné ho v nejakých intervaloch ohrievať, aby nestratil svoju tekutú konzistenciu. V každom prípade, ani stuhnutý nie je zlý len tak ho nakopiť lyžičkou na kúsok pečiva či zeleniny. Skúste!

Farmársky (= Ranch) dip k mrkve zabalenej do šunky

Receptov na rýchly a chutný dip či dressing k čerstvej i tepelne spracovanej zelenine, mäsu a šalátom nikdy nie je dosť. Verím, že po nich často siahate najmä, keď potrebujete pripraviť väčšiu hostinu a vytvoriť nejaké predjedlo, chuťovky či medzichod, ktorým sa budú zúčastnení kŕmiť počas dlhých hodín udalosti. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že k nim musíte zablúdiť len pri špeciálnych príležitostiach, pokojne si ho doprajme vo všedný deň. Ako som už zmienila, nie je nič lepšie, než ponoriť kúsky zeleniny do krémového dipu. Alebo také kuracie či bravčové kúsky, pre spestrenie, osvieženie a ochutenie. Najviac sa k tomu hodí rýchlo ugrilované alebo opečené mäso, kedy nemusíme urputne premýšľať nad zložitými prísadami do koreniacich zmesí, túto úlohu prevezme práve omáčka, v ktorej ich obalíme.

Dnes vám predstavím populárny Farmársky, respektíve aj u nás používaný názov Ranch dip. Ten tradičný obsahuje majonézu ako bázu, no rozhodla som sa použiť plnotučný jemný (dokonca BIO) tvaroh, ktorý na mňa smutne hľadel z chladničky. Okrem toho do neho najčastejšie putuje cmar na zriedenie (ak chceme vytvoriť tekutú zálievku), sušený cesnak a cibuľa, horčica, bylinky - najčastejšie pažítka, petržlen a kôpor, plus koreniny ako mleté čierne, paprika a navyše mleté horčičné semienka. Dnes je bežné, pod tlakom nelichotivej situácie v súvislosti so stavom obezity vo svete, znižovať kalorickú hodnotu jedál, preto ani tento dresing nie je výnimkou a majonézu nahrádza kyslá smotana alebo jogurt. Mimochodom, podľa wiki to bola v USA najpredávanejšia zálievka až do roku 1992, kedy ju z trónu zosadila Talianska.
Moju verziu som použila ako prílohu k mrkve, ktorú som obalila do plátkov šunky pre zvýšenie obsahu bielkovín a celá zostava tak, spolu s pečenými paradajkami, mohla figurovať ako plnohodnotný a bohatý obed. 

• 100 g plnotučného jemného tvarohu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• 1 kopcovitá ČL dijónskej horčice
• štipku soli
• 1 ČL citrónovej šťavy
• 0.5 ČL provensálskeho korenia
• hrsť čerstvej bazalky a petržlenu
• Naviac:
• 2 veľké mrkvy
• 100 g dusenej šunky s čo najvyšším podielom mäsa
• hrsť cherry paradajok
• 1 ČL balzamikového octu
• obľúbené korenie na zeleninu

Mrkvy očistíme a po dĺžke prekrojíme na polovice, až štvrtiny, ak sú dostatočne hrubé. Šunku nakrájame na dlhé pásiky. Paradajky ochutíme balzamikovým octom a korením. Mrkvu a paradajky rozložíme sa plech s papierom na pečenie a dáme predpiecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút. Mrkvu potom vytiahneme a jednotlivé "hranolčeky" ovinieme pásmi šunky. Plech vrátime späť do rúry a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým mrkva nie je mäkká a šunka chrumkavá. Paradajky by mali byť popraskané a opečené, ak sú hotové skôr, včas ich vyberieme. 

Medzitým pripravíme dip. V miske zmiešame tvaroh, pretlačený cesnak, horčicu, šťavu z citróna, posekané bylinky a koreniny. 

Obalenú mrkvu podávame s paradajkami a namáčame do farmárskeho dipu.    

Veľmi dobre chápem, prečo bol tento dip za veľkou mlákou tak populárny. Napriek tomu, že neobsahuje veľa surovín, jeho zložky sú natoľko výrazné, aby vo vás dostatočne zarezonovali. Kvalitná horčica, čerstvé bylinky, trochu citrónu pre správnu kyslosť, všetko podporené bohatou dávkou tvarohu - dokonalá príloha k akémukoľvek typu mäsa a zeleniny. Nezáleží na tom, či ju budeme jesť čerstvú alebo pečenú, to už treba zvoliť napríklad podľa sezóny. V horúcich dňoch určite radšej siahneme po niečom osviežujúcom, v zime naopak horúcom a hrejivom. Okrem toho, nesnažte sa "podvádzať" lacnými údeninami bez chuti, vyberajte šunky s vysokým podielom mäsa,. Urobíte tak službu nielen svojmu organizmu, ale aj maškrtnému jazyku. 

Pomazánka/Dip z pečenej mrkvy a bielej fazule

Úvod tohto príspevku píšem už snáď na piaty pokus, všetky predchádzajúce riadky som so znechutením zmazala a nenapadá mi absolútne nič, s čím by som bola ako tak spokojná. Pri tom je to škoda, pretože nasledujúci recept by si zaslúžil oslavné fanfáry a búrlivé ovácie. Nie je na ňom nič, čo sa nedá nemilovať. Hmm, nejak veľa záporov v jednej vete.. to by dobrý spisovateľ (a programátor) nikdy nedopustil (čo len svedčí o tom, že nie som ani jedno, ani druhé). Asi som sa do toho zamotala. Takže radšej po lopate: pripravte si túto lahodnú a veselú pomazánku. Určite sa bude hodiť s akoukoľvek čerstvou alebo i pečenou zeleninou. Možno ju natrieť na krajec chleba alebo na malé utešené jednohubky, ktoré sa rozhodnete podávať pri najbližšej oslave či posedení. Svojou nádhernou sýto oranžovou farbou oživí každý stôl a nudné raňajky či večera sa razom stanú zaujímavejšími.  Ani sa nenazdáte a v jednom súste dostanete do organizmu neúrekom prospešných živín, za ktoré vám vrelo poďakuje.
Veď si to rozoberme: mrkva obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty! Naviac, zdravšia je v tepelne upravenej podobe, pretože tak sa beta-karotén mení na vitamín A.
Fazuľa sa niekedy nazýva aj mäsom chudobných, pretože je sýta, výživná a napumpovaná vlákninou. Je jedným z najlepších zdrojov železa a obsahuje okrem iného i niacín a kyselinu pantotenovú - faktory, ktoré sú dôležité pre zdravú pokožku.
Nebudem menovať všetky pozitíva oboch plodín, radšej mi verte, že ich je viac ako dosť (a ak vám moje slovo nestačí, potrápte Google) a preto sa oplatí tento recept aplikovať do praxe. Príprava pokrmu je smiešne jednoduchá, stačí nám niekoľko surovín. Druhá vec už je, ak sa rozhodneme vylepšiť ju rôznymi doplnkami. Ako som už nadhodila, viem si ju veľmi dobre predstaviť ako súčasť slávnostnejšieho stola, respektíve Meze prestierania [1][2][3], kde ju doplníme čerstvou alebo tepelne upravenou zeleninou, no napríklad i krekrami a suchármi, ba dokonca zeleninovými čipsami a sušenými plodmi. Je skutočne len vo vašej réžii, ako sa rozhodnete. A teraz už ten recept:

• 230 g mrkvy
• 1 PL oleja
• soľ a korenie na grilovanú zeleninu
• pol konzervy bielej fazule (ale je lepšie uvariť si vlastnú)
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL citrónovej šťavy
• hŕstku semienok a čerstvé bylinky
• na servírovanie: v mojom prípade na fotke kaleráb, paštrnákové čipsy, sušené paradajky

Na tento recept sa najlepšie hodia malé mladé mrkvičky. Očistíme ich a v celku rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom, ochutíme soľou a korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkká a zlatistá. Niekoľko kusov odložíme bokom na ozdobu, zvyšok pokrájame a vložíme do vysokej nádoby. Pridáme cesnak, precedenú uvarenú fazuľu, citrónovú šťavu a podľa potreby koreniny. Pomocou tyčového mixéra alebo robota rozmixujeme na hladkú hmotu. Preložíme do misky, doplníme odloženou mrkvou, posypeme semiačkami a bylinkami. Podávame so zeleninou, čipsami a sušenými plodmi.

Neviem ako vy, ale ja som sa zamilovala do tej sýto oranžovej farby. Priam bude kričať o pozornosť z vášho stola. Tak jej ju, prosím, doprajte a nechajte sa nalákať!

Špirály (Slimáky) z arašidovej múky plnené dubákmi, artičokmi a hráškom

Základom cesta na tieto lahodné špirály je arašidová múka a kopec syra. Jedná sa o modifikovaný recept na takzvané Fat Head (dough alebo aj crust) cesto, ktorý sa šíri internetom ako vírus najmä v Keto komunite. Ide o akúsi nízko sacharidovú a vysoko tučnú náhradu napríklad lístkového či kysnutého. Bezpochyby nie je ich presnou kópiou, ale než sa objavilo, bolo ťažké si obľúbené pečené pochúťky pripraviť pri dodržiavaní tohoto životného štýlu. Ľudia sú však vynachádzaví a vymyslené bolo už skutočne všetko. A ja mám z toho obrovskú radosť, pretože to znamená, že i ja sa môžem vrátiť k niektorým pokrmom, ktoré som už dávno pochovala s vedomím, že v súlade s mojimi princípmi ich nebudem môcť konzumovať. Nebrala som to ako mučenie a hrôzostrašné obmedzovanie. Veď som naopak objavila toľko nových jedál, ktoré mi všetko s veľkou slávou vynahradili, dokonca predčili tie staré. Je to niečo za niečo a beriem to ako fakt.
Na druhej strane, keď sa otvorila cesta, ako sa k niektorým stáliciam z detstva vrátiť, prečo by som sa ňou nepustila? A tak začalo experimentovanie, prvú lastovičku ste vlastne mali možnosť vidieť už v príspevku na >>šunkovo-syrové slimáky<<, kde som testovala, pre mňa predtým nepoznanú, arašidovú múku. Úspech bol obrovský, takže som vedela, že k Fat Head cestu sa musím vrátiť. Internetový originál uvádza v zozname surovín múku mandľovú, krémový syr a mozzarellu, ale nie takú tú v hrudke, ale vhodnú na strúhanie.
Ako je pre mňa typické, receptúru som zmenila podľa obrazu svojho, aby korešpondovala s tým, čo mám bežne dostupné v zásobách a chladničke. Princíp je však rovnaký a preto som očakávala podobný výsledok. MISIA ÚSPEŠNÁ! Tieto plnené slimáky sú lahodné, bodaj by aj nie, keď obsahujú toľko lahôdok!
Tak poďme zaradom: arašidová múka sama o sebe je famózna, už pri jej otvorení vás ovanie omamná vôňa burákov. Je výrazná a ničím nezameniteľná, v ceste sa nestratí, čo je ohromné pozitívum. Nasleduje kombinácia syrov. Nastrúhala som poslednú dávku Led Leicesteru, čo je syr typu Cheddar, ktorý, ak ste ho už niekedy skúsili, tiež rozpoznáte na prvý dotyk jazykom. Navyše, tento moje rolády pekne prifarbil do červena. Mozzarella už nie je taká dominantná, svoju úlohu však zohrala so cťou, pretože je potrebná, by bolo cesto dostatočne pevné a nerozpadalo sa, funguje totiž ako lepidlo. To by sme mali obal, teraz sa venujme vnútru.
Klasiku šunka-syr som už skúšala, preto ma lákalo prísť s niečím novým. Častou náplňou v podobných chuťovkách sú šampiňóny, bohužiaľ, tie som po ruke nemala, ale vynašla som sa. Mamina mi poslala z domu sušené dubáky, ktoré sú mimochodom, omnoho chutnejšie, takže som ich iba zaliala vriacou vodou, aby nasiakli a narástli v objeme a bolo po probléme. Pre farbu, nech to nemáme všetko v odtieňoch hnedej a béžovej, rozhodla som sa dnu prisypať hrášok, ktorý špirálky príjemne rozveselí. A čo ešte? Stačí, nestačí? Nie! Otvorený pohár artičokov naložených v oleji na mňa kričal a ja som nemala to srdce ho ignorovať. Uznajte, ako sa im dalo odolať? Takú silu vôle nemám, preto putovali ku kamarátom a dosiahli sme tak obojstrannú spokojnosť. Dúfam, že nemenej spokojní budete aj vy a čo najskôr si tieto utešené špirálky pripravíte.

Cesto na 12 kusov:

• 50 g syra Red Leicester (alebo podobného, typu Cheddar, Gouda, Eidam)
• 100 g mozzarelly (klasickú hrudku)
• 1 vajce
• 1 strúčik cesnaku
• 40 g arašidovej múky (môže byť aj mandľová)
• 1 ČL kypriaceho prášku bez fosfátov

Náplň:

• 50 g dubákov - čerstvých (alebo sušené zaliať vriacou vodou a nechať pár minút odstáť) 
• 50 g hrášku
• 50 g marinovaných artičokov
• 2 PL paradajkovej omáčky či kečupu, ako základ, ale nie je to potrebné (ja som nedala, úplne som na to zabudla)

Do misy uložíme oba nakrájané syry a vložíme ich do mikrovlnky. V 30 sekundových dávkach ich ohrievame, kým sa nerozpustia. Je možné, že mozzarella pustí tekutinu, ktorou bola napitá z nálevu. Túto vodu vylejeme. Do misky pridáme arašidovú múku zmiešanú s kypriacim práškom, nastrúhaným cesnakom a rozšľahaným vajíčkom. Hmotu poriadne spracujeme, najlepšie pomocou rúk. Pozor, cesto môže byť veľmi lepivé alebo naopak nepoddajné. Ak sa múku nedarí vmiešať dnu, misu vložíme do mikrovlnky a ohrejeme, aby syry znovu povolili. Naopak, ak je príliš lepivé, na pár minút ho strčíme do chladničky, nech spevnie. Netreba sa báť, chce to trochu cviku a odhadu. 

Cesto položíme na papier na pečenie alebo silikónovú podložku, prikryjeme ho druhým listom papiera a pomocou valčeka vyvaľkáme na veľký tenký obdĺžnik. Ak používame, cesto potrieme paradajkovou omáčkou, inak naň rozložíme hrášok, kúsky dubákov a artičokov. Z dlhšej strany ho zvinieme do rolády a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1.5 cm. Špirály rozložíme na plech s papierom na pečenie (použijeme pokojne ten, pomocou ktorého sme vyvaľkali cesto) a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15 minút, kým slimáky nie sú zlatisté a chrumkavé.

Špirálky môžeme podávať okamžite ešte teplé, čerstvo vytiahnuté z rúry sú, samozrejme, najlepšie, no môžno ich odložiť na horšie časy. Vydržia aj pri izbovej teplote, na dlhšiu dobu by už však bolo vhodné ich uložiť do chladničky a ak vieme, že sa nespotrebujú do týždňa, bez problémov ich možno zamraziť.

Môžete ich jesť len tak samotné ako dobrotu po obede, podávať pri príležitosti, keď sa zíde väčšie množstvo ľudí na rôznych oslavách, zabaliť do batohu, aby ste mali čím zahnať okamžitý hlad pri pohybe vonku, napchať sa nimi na raňajky.. skutočne, je len a len na vás kedy a ako si ich doprajete. trebárs aj ako obed s čerstvou zeleninou. Niekoľko kúskov dostatočne zasýti, pretože obsahujú na tuky bohaté prísady, takže dodajú dostatok energie, na ktorej môže vaše telo po zbytok dňa fungovať. 

Plnené šunkové mešce so šošovicovou pomazánkou

Už to v predchádzajúcich článkoch padlo niekoľkokrát. Nabádam vás, aby ste niektoré moje recepty využili trebárs na letnú grilovačku, ako pohostenie pre väčší počet ľudí. Lenže keď sa zíde kŕdeľ hladných krkov, nikdy to nie je len o hlavných jedlách. Poznáte to. Nejaká oslava alebo len maličké posedenie, ale bez rôznych jednohubiek, chuťoviek, predkrmov sa to nikdy nezaobíde. Tam balíček čipsov, miska s arašidmi, tuto dóza s koláčmi, načatá čokoláda, tyčinky a lákadlá, ktoré človek vlastne ani nechce jesť, ale keď to už tam raz je.. a siaha po nich bezmyšlienkovite. A nezatĺkajte, viem, že je to pravda! Ale nebojte sa, nikoho nemienim súdiť, naopak, keďže sme len ľudia a viem, ako to chodí, prinášam vám aspoň alternatívu, ktorá je chutná a nechcem povedať, že zdravá, ale určite plnohodnotnejšia a telu prospešnejšia, ako balíček lupienkov. Okrem toho, zasýti na dlhšie a siahnete len po jednom-dvoch kúskoch, nebudete mať neustále potrebu sa napchávať. Aj keď, je to dvojsečná zbraň, pretože tieto milé mešteky sú nielen vizuálne príjemné, môžu stať dokonca návykovými.
Využila som do nich moju >>domácu šošovicovú nátierku<<, takže sa bežte podívať, ako na ňu a smelo ju aplikujte na tieto balíčky. Okrem nej ukrývajú ešte syr, pretože bielkoviny a tuky, to je to čo žalúdok dokonale uspokojí a kyslé uhorky. Poriadne jednohubky sa nezaobídu bez kyslých uhoriek. Aspoň v našej rodine. Tam to bola klasika: koliesko rožku či bagety, natrieť prevažne taveným syrom, na to domáca údená klobása a navrch uhorka. Preto som si na ne spomenula: ak už vytvoriť novú generáciu chuťoviek, tak nech majú aspoň čosi z tých starých, nech to nie je pre stravníkov totálny šok. Ale to bude asi aj tak.

• zaúdená dusená šunka, čím väčší podiel mäsa, tým lepšie (moja 96%)
• domáca šošovicová pomazánka, viď recept v odkaze vyššie - množstvo podľa potreby
• chuťovo výrazný syr - napríklad Balkánsky, nakrájať na kocky s veľkosťou sústa
• kyslé uhorky, nakrájané na kolieska
• paradajky, na servírovanie, ako príloha - môžeme ich pripraviť i ako šalát bokom

Každý plátok šunky štedro potrieme porciou nátierky, na to uložíme kôpku syra a uhoriek a zabalíme do balíčka, respektíve mešca. Zabezpečíme špáradlom proti otvoreniu a podávame na koliesku paradajky - lebo efekt sa počíta. 

Ja som žiadne posedenie neusporiadala, iba ak by som chcela oslavovať ďalší ubíjajúci deň v práci. A to som skutočne nemala v pláne. Ale to mi nebránilo mešteky nastrkať do misky a užívať si ich pri klávesnici. Ja viem, nemá sa to, idem sa hanbiť do kúta. 

Vy sa však nehanbite, rozhodne sa pustite do prípravy a prekvapte hostí, či napríklad len partnera. Je to milé a vtipné, roztomilé, akurát tak do pusy na jedno zahryznutie (no dobre, možno na dva, sú pomerne veľké) a skrývajú samé dobroty. Nie je ich extrémne veľa, takže sa navzájom nebudú biť, ale sú výnimočné sami o sebe, preto im ani nič navyše netreba. A hoci to vypadá komplikovane a možno trochu honosne, v skutočnosti sú hotové mihnutím oka. Presvedčte sa na vlastnej koži!