Tvarohové knedlíky s jahodami - "obyčajné" i keto verzia

Ahoj priatelia.
Jahodová sezóna je v plnom prúde a dokonale si ju užívame. Je to najobľúbenejšie ovocie pána Panďáka (ale kaki mu šliape na päty) a keď som zmienila, že by som mohla pripraviť knedlíky, hneď mu tiekli sliny až po labky.
Keďže tento blog má predovšetkým slúžiť ako môj receptár, aby som ich nemusela hľadať po všetkých možných papieroch, zdrapoch a ústrižkoch, zapíšem sem aj tieto dva recepty, ktoré nemám z vlastnej hlavy.
Na "klasické" knedlíky mi bola inšpiráciou kuchyňa Lidlu a Roman Paulus, KETO verziu som vyskúšala podľa veľmi talentovanej Pavly, známej z instagramu pod účtom lowcarb_by_paula.
Nechcem si pripísať žiadne zásluhy, ale je pre mňa skutočne jednoduchšie kliknúť si na svoj blog v prípade, že sa k jedlám hodlám vrátiť. Už sa mi koľkokrát stalo, že som sa nemohla dopátrať k niečomu, čo som už raz robila (príbeh keto waflí 😭).

Takže, asi viete, že nie som úplným zástancom bielej múky a keď sa dá, siaham po low carb verziách daného jedla. Na druhej strane, nemám nič proti tomu, keď sa tak stravujú ostatní. Každému vyhovuje niečo iné. Preto som sa rozhodla pripraviť tvarohové knedlíky v dvoch prevedeniach.
Oboje dopadlo nad očakávania dobre, preto sa s vami môžem o túto skúsenosť podeliť.
Češtine určite rozumiete, preto nepokladám za nutné texty prekladať.

Tvarohové knedlíky podľa Paulusa:

• 250 g měkkého tučného tvarohu 
• 1 vejce „M“ 
• 70 g másla 
• sůl 
• vanilinový cukr dle chuti 
• cukr krystal dle chuti 
• 2 citrony (kůra) 
• 70 g hladké mouky 
• 70 g dětské krupice 
• tuzemák (dala som rumovú arómu)
• čerstvé jahody 
• strouhanka (drahý nechcel, mali sme ovocný jogurt)
• skořice + práškový cukor + karamelový cukor z kotányi mlynčeka 

Tvaroh smíchejte s vejcem a rozpuštěným máslem, osolte, přidejte vanilinový a krystalový cukr dle chuti, citronovou kůru, mouku a krupici. Dobře zamíchejte a nechte alespoň hodinu odležet v lednici. Vodu, ve které se budou knedlíky vařit, ochuťte vanilinovým cukrem, nakrájenou citronovou kůrou a tuzemákem. Těsto rozdělte na menší části, do kterých zabalte jahody. Vařte podle velikosti 4 – 6 minut, jahody by neměly být rozvařené, pouze prohřáté. Po uvaření obalte v orestované strouhance s trochou cukru a skořicí. Podávejte se lžící zakysané smetany (jogurtem) ozdobené čerstvými jahodami a mátou.

Keto knedlíky podľa Pavly:

• 1 tvaroh v alobalu kostka 
• 2 vejce
• 60 g kokosové mouky
• 2 rovné lžíce psyllia
• citronová kůru z jednoho citronu
• kdo chce, muže přidat 1 lžíci xylitolu (erytritolu)
• Na naplnění: jahody
• Na ozdobu: tvaroh (jogurt) a jahody. 

Ze surovin vytvoříme hladké těsto, které necháme 30 minut odpočinout v lednici. Poté rukou uždibujeme kousek těsta, doprostřed dáme jahodu a zabalíme v kulatý knedlík. Takto připravené knedlíky dáme do vroucí vody na cca 5 minut. Ihned podáváme. Výborné jsou s tvarohem nebo zakysanou smetanou smíchanou například s rozmačkanými jahodami nebo jiným ovocem.

Držte sa v týchto ťažších časoch. O pár rokov si možno ani nikto nespomenie, že sme tu mali nejakú pandémiu a ľudia museli ostať v karanténe. Ale poučenie by sme si z toho zobrať mali.

Buďte ohľaduplní, chráňte seba a ostatných, nepodliehajte panike. Dodržiavať pár pravidiel nie je nič ťažké. Pamätajte, naši (pra)starí rodičia boli povolaní do vojny. My len musíme sedieť na riti. Verím, že toto nie je ťažké zvládnuť.

Opatrujte sa a venujte sa veciam, ktoré máte radi.

Čokoládová torta (bez laktózy) s kokosom, banánom a inými neobvyklými prísadami

Dobre, dobre, za ten názov by ma človek najradšej zabil. Nejako som musela odlíšiť všetky tie čokoládové torty od tejto "zvláštnej". Natrafila som na ňu na instagrame a hneď mi padla do oka.

1. nejde do nej klasická múka
2. originál je plne bezlaktózový
3. obsahuje kopec ovocia
4. a zeleninu!

Bomba, nie? Ťukáte si na čelo, čo to tá osoba opäť vymyslela?! Toto môže chutiť dobre? No len sa opýtajte kolegov, môjho drahého a spolubývajúcej, odpoveď bude kladná. Testované na jedincoch nevyznávajúcich zdravý životný štýl. 

Tortu som piekla pri príležitosti narodenín mojej kolegyne a menín spolubývajúcej. Druhá menovaná trpí intoleranciou na laktózu, preto vymýšľanie sladkostí nie je vždy jednoduché. Ale hneď, keď som čítala zloženie tejto čokoládovej parády, bolo jasné, že mám eso v rukáve. Nakoniec som na plnku použila kyslú smotanu, ktorú toleruje, ale použiť ju nemusíte. 

Za styling by som prvú cenu nedostala, no ochutnávači hovorili, že nemám brblať. Vraj je to pekné, decentné a v jednoduchosti je krása. Okej, za to sa hnevať nebudem. A verte mi, naživo bola o niečo krajšia, než na týchto fotkách. Bojové podmienky, viete - skoro ráno, pod mrakom, v práci bez ozdôb a pozlátok. #reallife

Prejdime už k podstatným veciam, nech sa páči, recept.

Spodok:

• 1 veľkú nastrúhanú mrkvu (áno!)
• 1 rozpučený banán
• 5 PL jablkového pyré (detská výživa)
• 5 PL ovsených vločiek
• 5 PL strúhaného kokosu
• 3 PL holandského kakaa
• 3 PL medu
• 1 ČL prášku do pečiva
• 2 vajcia

Vrch:

• 200 g kyslej smotany (alebo 2 banány pre plne bezlaktózovú verziu)
• 3 PL jablkového pyré (detskej výživy)
• 2 PL holandského kakaa

Mrkvu nastrúhame najemno, pridáme rozpučený banán, jablkové pyré, vločky, kokos, kakao, tekutý med, prášok do pečiva a celé vajcia (akože bez škrupiny). Dobre premiešame na homogénnu zmes a vlejeme do pripravenej tortovej formy (26 cm) vystlanej papierom na pečenie. Vložíme do rúry a pečieme 25 min pri teplote 200 °C. 

Na polevu zmiešame smotanu, pyré a kakao. Kto chce, môže ešte dosladiť. Pozor! Môže sa stať, že poleva bude príliš tekutá, záleží na jablkovej výžive. Ja som tento problém vyriešila mrazničkou.

Po vychladnutí korpus natrieme polevou a ozdobíme podľa ľubovôle. Ja som použila čerstvé hrozno, pečené kolieska LeGracie (príchuť perník), cukrové srdiečka, strúhaný kokos a rozomleté maliny sušené mrazom. Podávame chladené (alebo dáme zamraziť, ako som už napísala). 

 Mrazená torta má niečo do seba hlavne v tomto horúcom letnom období. Veľmi rýchlo sa ohrieva a poleva mäkne, je to takmer ako zmrzlina! Kto by si už na tom nepochutil?

Nebojte sa, mrkvu ani trochu necítiť, korpus je sladučký hlavne vďaka banánu a smotana všetky ingrediencie trochu zjemňuje. Nedokážem si predstaviť aký hubolep by to bol, ak by som aj na vrch použila ďalšie banány. Takto to bolo tip-top. Vyskúšajte!

Paleo banánový chlieb s arašidovým maslom

Ak ste doteraz neochutnali banánový chlebíček, vedzte, že prichádzate oveľa a je najvyšší čas to napraviť. Tento recept ma nesmierne príjemne prekvapil. Nemala som vôbec žiadne očakávania, len som nutne musela spotrebovať trs černúcich banánov, no prevalcoval ma na plnej čiare.

Chlieb bol mäkučký, šťavnatý, jemný, nadýchaný, s dokonalou chrumkavou kôrkou. Aj po pár dňoch bol stále vláčny a hebký, žiadna dusivá buchta, ktorú by ste museli splachovať hektolitrami mlieka či čaju. Okrem toho, je paleo priateľský, čo ja osobne považujem za dokonalé plus. Veď keď sa stretnú banány a priehrštie orechov, nikdy to nemôže dopadnúť zle.

• 3 prezreté banány
• ½ šálky arašidového masla
• 2 vajcia
• 1 PL kokosového oleja
• ⅓ šálky + 2 PL mandľovej múky
• 1 ČL prášku do pečiva
• 1 ČL škorice 

Banány nakrájame do misy, pridáme arašidové maslo, vajcia a roztopený kokosový olej. Pomocou mixéra vyšľaháme na jemnú nadýchanejšiu tekutinu. Pridáme mandľovú múku zmiešanú s práškom do pečiva a škoricou v dvoch dávkach. Prepracujeme na homogénne cesto, ktoré vlejeme do pripravenej formy na biskupský chlieb. Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 40-45 minút, kým sa okraje neoddeľujú od stien nádoby, povrch je chrumkavý a zlatistý a chlebík uprostred nezanecháva mokré stopy na špajdli. Necháme mierne vychladnúť a podávame. Teplý priamo z rúry na raňajky je dokonalý.

A trochu inšpirácie na podávanie:

Momentálne mám toľko banánov, že by to stačilo na upečenie chleba pre celý vojenský regiment. Do mrazničky na moju milovanú zmrzlinu sa mi nezmestí už ani zastrúhaný vlas a tak ak zápolíte s podobnými problémami ako ja, neváhajte vyskúšať tento recept. Určite nesklame.

Bezlaktózová kakaová torta s datľovým krémom

Narodeninová torta. Bez laktózy. S kakaovou piškótou. Datľovým krémom. Čokoládovou polevou. Nejakou tou ozdobou. Treba písať viac?
Ak áno, smola, viac aj tak nestíham.
Dobre, jednu vec prezradím. Cesto ma prekvapilo. Nie je klasické piškótové, skôr sa podobá na nejaké chlebíkové a bolo parádne lepkavé a nepoddajné. Bojovali sme spolu, kým som ho vtesnala do formy. Ale upieklo sa nádherne. Bolo mäkučké, trochu pórovité, ale vláčne.
Ak potrebujete prekvapiť niekoho s intoleranciou na laktózu, tak ako ja moju spolubývajúcu, siahnite po tomto recepte.

Cesto:

• 2 ½ hrnčeka múky
• ¼ hrnčeka holandského kakaa
• 1 ČL kuchynskej sódy
• ½ ČL soli
• 2 veľké vajcia (alebo ľanové vajcia - ja som dávala na pol)
• ¼ hrnčeka javorového sirupu
• ½ hrnčeka cukru
• ⅓ hrnčeka mlieka

Plnka:

• 250 g rastlinného masla
• 20 sušených datlí + vriacu vodu
• 2 ČL javorového sirupu

Poleva:

• 100 g horkej čokolády
• trochu kokosového oleja

Múku preosejeme spolu s kakaom, sódou a soľou do veľkej misy. Premiešame. 

Do druhej misy rozklepneme vajcia, prilejeme sirup, mlieko a prisypeme cukor. Pomocou mixéra vyšľaháme na svetlú nadýchanú tekutinu. K nej po častiach pridáme sypké suroviny a priebežne zľahka premiešame, ale opatrne, aby sme nestratili objem. Cesto roztrieme do tortovej formy s papierom na pečenie.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C takých 30-40 minút, podľa potreby, kým sa neoddeľuje od stien a aj v strede je hotové.

Piškótu necháme na podložke vychladnúť a potom ju prerežeme na dva korpusy (prípadnú vypuklinu navrchu zrežeme do rovna a odrezky môžeme použiť na vyplnenie vzduchových bublín, ak sa objavia). 

Sušené datle dopredu namočíme do vriacej vody a necháme minimálne hodinu napučať (ideálne pár hodín). Scedíme ich a pomixujeme na hladkú pastu. Plnku vyhotovíme zmixovaním masla a datľovej pasty so sirupom. Mixujeme kým plnka nie je ľahká a nadýchaná. Rozdelíme ju na dve časti a prvú vrstvu natrieme na spodný korpus. Priklopíme vrchnou piškótou a natrieme zvyšnou časťou krému. 

Na polevu nad parou spolu s kokosovým olejom rozpustíme horkú čokoládu. 

Čokoládu rozlejeme na povrch torty a lyžicou uhladíme. 

Zdobíme podľa fantázie krémom, cukrovými ozdobami, pokojne i čerstvým ovocím. Dobrú chuť!

Ospravedlňujem sa za stručnosť a strohosť, nedostatok fotiek a kvalitu tých, ktoré sa mi podarilo vyhotoviť. Vedzte, že hoci na to táto torta nevypadá, je výborná (bola som pochválená, tak snáď to nebolo len zo slušnosti), príjemne kakaová, datľový krém jej dodáva punc nevšednosti a ak sa k tomu pridá čokoládový obal, nemôžete ju neoceniť.

Šunkovo brokolicová Frittata

Ahoj, drahí moji!
Som rada, ak práve čítate tieto riadky. Ani nedúfam, že mám vôbec nejaké publikum, ale ak áno, verte, že ma to hreje pri srdci a napĺňa neopísateľnou vďačnosťou.
Tak rada by som si s vami poklebetila! Prehodila pár slov, zverila sa s novinkami (no úprimne, tie žiadne nie sú), ospevovala recepty, pokrmy a kombinácie, ktoré som objavila. Ale nič z toho, proste nestíham. Aj tento článok uprednostňujem pred iným z dôvodu, že je rýchlejšie hotový. Prepáčte mi to a berte inšpiráciu na túto božskú Frittatu ako ospravedlnenie. Nenechajte sa však zmiasť, je delikátna, určite sa budete oblizovať za ušami!

• 2 vajcia
• 200 ml smotany na varenie (12% alebo 18%)
• 100 g moravského údeného (alebo inej šunky)
• 3-4 ružičky brokolice
• 1 jarnú cibuľku
• 50-75 g tvrdého syra (pecorino romano či parmezán sú TOP!)
• obľúbené koreniny (použila som creolské)
• naviac: hlávkový šalát, paradajky, reďkovky, bazalku a citrón

V mise rozšľaháme vajcia so smotanou. Pridáme na malé kocky pokrájanú šunku, kolieska cibuľky a brokolicu rozobranú na drobné kúsky. Do zmesi nastrúhame syr a ochutíme koreninami podľa vlastného výberu. Prelejeme do pekáča, najlepšie nejakého väčšieho plytkého - frittata tak bude chrumkavejšia a rýchlejšie hotová (bohužiaľ, ja stále nemám vhodný rozmer.. Ježiško?).

Vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C a pečieme, kým vaječno smotanová zmes nie je pevná a na povrchu chrumkavá a zlatistá. Podávame so zeleninovým šalátom.

Lúčim sa s vami, dúfam, že túto Frittatu vyskúšate, je nesmierne vhodná ako ľahší obed či 'snack' najmä počas letných dní, ktoré k nám snáď čochvíľa prídu. Mali sme tu chvíľu krásne počasie, ale nový týždeň odštartoval prudkou zmenou a teraz nám zase leje ako z krhly.

Nie je všetkým dňom koniec a budeme sa tešiť do budúcna.

A mne sa, SNÁĎ, podarí byť aktívnejšou. Mám pre vás pripravené veľmi zaujímavé veci! Ale keď toho času je tak málo a roboty stále viac..

Kuracie prsia v srnčom chrbte obalené slaninou

Ahoj, dobrý deň, všetkých zdravím!
Budeme pokračovať v oslavnom móde a predstavíme si ďalší z receptov, ktorý sa objavil na slávnostnom stole pri príležitosti okrúhlych narodenín mojej najdrahšej mamky.
Ak by ste tú svoju chceli potešiť napríklad v nadchádzajúci deň matiek, nie je nič lepšie, než jej predostrieť túto dobrotu. A nezabudnite k tomu gigantickú kyticu kvetín, to rozradostí každú ženu. Svoje maminy by sme si mali opatrovať a hýčkať každý deň, preto by taký 'sviatok' mal byť pre nás samozrejmosťou, ale priznajme si to, väčšinou nie je čas spomaliť a venovať chvíľu milovaným. Takže vás vyzývam, zaklopte na dvere, zdvihnite telefón, čokoľvek je vo vašich silách a spríjemnite deň svojej mamičke, pretože tú máte len a len jednu!
Možno tento pokyn prichádza skoro a v predstihu, ale neviem, kedy sa sem najbližšie opäť dostanem, takže som to chcela vybaviť.
K samotnej roláde nemám príliš čo povedať, pretože hovorí sama za seba. Nielenže dobre vypadá, pre prezentačné účely je ako stvorená, ale obsahuje len a len delikatesy. Možno nie je práve z toho najzdravšieho súdka, ale keď už raz oslavujeme, tak poriadne a bez výčitiek!

• 800 g kuracích pŕs
• 200 g oravskej slaniny
• 150 g tvrdého syra
• soľ, korenie a petržlenovú vňať podľa chuti
• 4 PL pochúťkovej smotany
• 3 PL hladkej múky
• 2 vajcia

Tri lyžice smotany, vajcia, múku, soľ, korenie, vňať a 100 g nastrúhaného syra zmiešame v miske. Kuracie prsia nakrájame na tenké rezance a pridáme do zmesi. 

Formu na srnčí chrbát vymažeme maslom a vystelieme plátkami oravskej slaniny tak, aby okraje prečnievali cez formu. Do priehlbiny rovnomerne nanesieme plnku a odstávajúce konce slaniny preložíme cez povrch. Ak by boli plátky krátke, roládu zakryjeme ďalšími naviac. Namažeme zvyškom smotany a posypeme ostávajúcim syrom. 

Rúru predhrejeme na 170 °C a pri tejto teplote pečieme 40 minút. Roládu vyklopíme z formy na plech alebo pekáč a vložíme späť. Pečieme dovtedy, kým slanina nie je ružová a na povrchu príjemne chrumkavá. 

Necháme vychladnúť a až potom krájame, aby jednotlivé rezy držali tvar. Podávať môžeme teplé (s hranolkami a zeleninovým šalátom) alebo za studena na misu.

Piatok, sviatok, polnoc, zelovoc, je jedno, aký je deň a kde sa nachádzate, zastavte sa na chvíľu a pomyslite si na svojich blízkych. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu príležitosť spraviť ich (a tým i svoj) deň krajším a potešte ich trebárs len milým slovom. Ak im k tomu ale doprajete i niečo lahodné pod zub, určite budú rozkošou bez seba. 

Vajcia na smotane s hráškom a Schwarzwaldskou šunkou

Život food bloggera je neľahký. Musí neustále vymýšľať jedlá alebo aspoň hútať nad tým, čo nové svojim čitateľom priniesť. Držať sa trendov alebo byť úplne opačným príkladom a búriť vody internetového sveta? Publikovať proces, príbehy za oponou, zdieľať nepodarky? To sú otázky, na ktoré je ťažko odpovedať. Každý má na ne svoj názor, má inú víziu toho, čo chce ľuďom ponúknuť, iné motívy. Okrem toho, nie je to tvor nemenný, vybrúsený ako diamant a podlieha zubu času. Jeho názory sa môžu (a musia a budú) meniť, pravdepodobne sa skúsenosťami bude zlepšovať, na druhej strane, môže dospieť do štádia vyhorenia a naopak, všetko utečie dolu vodou.
Trochu filozofický úvod k tomu, kam smerujem. A totiž, že i ja sa snažím byť čo 'najlepšou verziou samej seba' a nepodstrkovať vám len tak hocičo, len aby to tu nezívalo prázdnotou. Stalo sa, že som testovala jeden recept, z ktorého som bola nadšená po chuťovej stránke, vizuálne a ani konzistenčne to však nebolo to, čo som od produktu chcela. Mohla som sa zmieriť s neúspechom a buď vám tvrdiť, že áno, takto to malo byť a všetko je v poriadku alebo sa na to vykašľať a nápad zahodiť.
Ja som natoľko trafená (a možno už 'profesionálna', pretože to robia aj ostatní bloggeri), že som v priebehu dvoch dní ten istý recept zopakovala dvakrát i napriek tomu, že mi ostali ešte ďalšie porcie v snahe zdokonaliť svoje dielo. Nech vy obdržíte dokonalú verziu! Čo človek neurobí pre druhých z lásky..?
Neviem, či sa mi dostatočne dobre podarilo uchopiť myšlienku a správu, ktorú som mala v pláne vyslať do sveta, v každom prípade, poďme už ku konkrétnostiam.
Vajcia na smotane som mala v pláne urobiť už nejaký ten piatok a nakoniec som sa odhodlala. Chcela som perfektne krémovú, bohatú, jemnú omáčku, do ktorej by sa po prekrojení žĺtka esteticky prelial jeho objem a vytvoril tak jazierko dokonalej fantázie. Doplnené niečím zeleným, pretože jar by sa už konečne mohla spamätať a naplno preukázať svoju silu.
Pri prvom pokuse som zvolila kyslú smotanu, pretože mi to prišlo ako dobrý podklad pre krémovú zložku, okrem toho, kyslasté tóny k vajciam vôbec nie sú zlé. Varením však stratila väčšinu tekutosti a akoby sa viac 'spiekla', než som čakala. Neviem, možno to bolo len mnou, nie surovinou a jej vlastnosťami ako takými.
Dobre, keď tadiaľto cesta nevedie, vymeníme médium za iné. Druhá verzia je so smotanou, ale na šľahanie a ejhľa, aký zázrak to urobilo! Finálny produkt je presne to, po čom moje srdce prahlo! Tekutá nálož samých fascinujúcich chutí. Neverila by som, že niečo tak jednoduché môže byť tak lahodné a návykové. A bonus? Tento pokrm je bombastický aj na druhý deň po opätovnom zohriatí! Fakt som nečakala, dokonale ma to ohúrilo. Takže ak aj vy chcete len pomocou niekoľkých ingrediencií pocítiť eufóriu, smelo do toho!

• 2 vajcia
• 210 ml smotany na šľahanie - 33%
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• sušený rozmarín
• 1 PL domáceho kečupu
• granulovanú cibuľu, mleté čierne korenie, soľ a mletú údenú papriku podľa chuti
• šálku hrášku (čerstvého alebo mrazeného)
• niekoľko plátkov Schwarzwaldskej šunky
• listový šalát na servírovanie

Cesnak nakrájame na plátky a na kúsku masla ho spolu s rozmarínom orestujeme. Pridáme kečup, mrazený hrášok a ochutíme soľou, korením, paprikou a cibuľou. Premiešame a do panvice vlejeme smotanu. Privedieme ju k varu a keď mierne bubloce, vyklepneme do stredu panvice dve (alebo viac, podľa počtu stravníkov) vajcia. Opatrne, aby sme nepoškodili žĺtok. Varíme tak 3-5 minút, kým bielka nie sú pevné, ale vnútro musí ostať ešte tekuté. Na chvíľu môžeme prikryť pokrievkou. Opatrne obložíme plátkami šunky a prehrejeme. Servírujeme na tanier s čerstvým šalátom a na záver môžeme posypať ďalšími koreninami či bylinkami. 

Prosím, doprajte si chvíľu a obdivujte ten tekutý žĺtok premiešaný so smotanou.. Mne sliny tečú až po členky. 

A ak by ste boli veľmi zvedaví, tu je verzia číslo 1 s kyslou smotanou. Vôbec nie zlá, naopak, tiež extrémne chutná, ale viete ako to je: nebolo to to pravé orechové.

Na druhej strane, možno patríte medzi tých, ktorí obľubujú práve 'hotový' žĺtok - celkom uvarený. Vtedy táto forma vôbec nie je na zahodenie a pokojne sa do nej vrhnite.

Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!