Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!

Bačovské hrianky z bieleho baklažánu

Moje myšlienkové pochody sú nepochopiteľné. A nevystopovateľné. Neviem, čo sa mi predtým prisnilo, ale jedno krásne ráno som sa zobudila s veľmi konkrétnym obrázkom pred očami. Bačovské hrianky! Poznáte ich? Dobrota z detstva, ktorú nám mamina pripravila väčšinou niektorý víkendový večer. Hrianky opekané na prehistorickej platničke, na nich poctivá kôpka praženice s cibuľkou, všetko pokryté vrstvou strúhaného syra a krátko ohriate v rúre, aby sa rozpustil. S Hell sme na záver na vrch napatlali takmer pol fľašky domáceho kečupu a nemohli sme sa, prepáčte za výraz, dožrať.
S úsmevom na perách pri tejto spomienke sa v mojom mozgu začal rodiť plán. Určite to ide aj inak, trochu zdravšie, ale nemenej chutne. Viete, že mám úchylku tradičné domáce a osvedčené recepty prerábať na modernejšie a inovatívnejšie alternatívy. Ani tento nakoniec nebol výnimkou a tak vám môžem predostrieť, na čo som prišla.
Hriankovým základom v tomto prípade miesto obyčajného krajca pečiva poslúžil pečený biely baklažán. Veď on ten narezaný plátok svojím spôsobom ako ovál chleba dokonca (pri väčšej predstavivosti) aj vypadá. Ale potom je to už klasika. Mohla som síce siahnuť po kečupe, ale vzhľadom k faktu, že v chladničke som mala otvorený pohár domácej zmesi na pizzu, použila som tú, ktorá je možno ešte o niečo lepšia. Praženica s cibuľkou je povinná, rovnako ako aj tvrdý syr, takého typu, ktorý sa dobre taví. A tým máme k dispozícii všetko potrebné na zostavenie tejto trochu nostalgickej záležitosti.
Páni moji, neviem dostatočne popísať ako som si pochutila. Hodvábny plátok bieleho pečeného baklažánu je skvelým nosičom miešaných vajec, ktoré je možné pripraviť si presne tak, ako ich zbožňujeme. Takže s akýmikoľvek prídavkami, koreninami, bylinkami, a v akejkoľvek konzistencii. Nezabúdajme však, že ešte pôjdu na krátko do rúry, takže by som ich úplne neprepekala, nech nakoniec nie sú suché. Syr tiež zvoľte nejaký chuťovo výrazný, pridá tomu ten správny šmrnc. Napríklad mne sa v chladničke objavila gouda s príchuťou bazalky a sušených paradajok, takže lahodný bonus zaručený. No a na záver neostáva nič iné, iba neskromnú porciu naložiť na tanier, prihodiť čerstvú zeleninu - lebo vitamíny treba naháňať a pustiť sa bez výčitiek do toho!

• 1 malý biely baklažán (vhodný je aj obyčajný tmavofialový)
• 1 -2 PL zmesi na pizzu (kečupu)
• 1 vajce
• ½ cibule
• trochu soli a korenia
• 1 ČL oleja
• 40-50 g tvrdého syra vhodného na strúhanie

Baklažán po dĺžke nakrájame na hrubšie plátky a posypeme ich soľou. Necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju servítkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nie je mäkký. 

Medzitým pripravíme praženicu. V panvici na troche oleja osmažíme na malé kocky nakrájanú cibuľu, pridáme vajce a minútku-dve miešame, kým bielko nespevnie. Ochutíme koreninami a bylinkami podľa ľubovôle. 

Jednotlivé baklažánové ovály potrieme zmesou na pizzu/kečupom, rovnomerne na ne rozložíme vrstvu vajíčok a posypeme syrom. Vložíme späť do rúry a dopekáme 3-5 minút, kým povrch nie je zlatistý a syr roztavený. Podávame posypané s bylinkami, čerstvou zeleninou a trebárs extra porciou kečupu. 

Určite mi dajte vedieť, či bačovské hrianky poznáte a ak áno, či ste ich mali radi a je to len záležitosť, ako by som to pomenovala.. "minulého režimu" alebo prežili aj do dnešnej doby, kedy kuchyňa vypadá trochu inak. Poznáte ich napríklad pod iným názvom? Alebo pod rovnakým, len pripravované inak? Som neuveriteľne zvedavá, píšte, informujte ma, rozšírte moje obzory! Odmenou nech vám je tento jednoduchý, lahodný a trochu "zdravší" recept. 

Obložené pečené baklažány.. na 4 spôsoby!

Vopred upozorňujem, že ak nepatríte k milovníkom tohto fialového fešáka, najbližších niekoľko dní na môj blog radšej nezavítajte. Hoci, musím zdôrazniť, že to bude vaša veľká chyba, pretože všetky recepty sú výborné!
Len ma, prosím, nenúťte rozhodnúť sa, ktorý z nich je najlepší. Z príspevkov celkovo a ani z týchto obložených baklažánov, ktoré vám predvediem hneď v štyroch verziách. Vybrať si medzi artičokovým s pizza omáčkou, olivami a tahini, horčicou a sušenými paradajkami či pestom, paradajkami a plesňovým syrom?! Nie, to fakt nedokážem! Každý z nich je jedinečný a dokonalý svojím spôsobom.
Horkastá pasta zo sezamových semienok je dokonale vyvážená kyslo-slanou chuťou olív. Pikantná dijónska horčica dodáva správnu mieru nakopnutia sušeným paradajkám a zároveň trochu zmierňuje ich slanosť. Paradajkový základ na pizzu z domácej kuchyne mojej mamky veľmi úspešne sekunduje chrumkavým artičokovým srdiečkam marinovaným v oleji. Kombinácia roztavený camembert, domáce >>kelovo-bazalkové pesto<< a čerstvé paradajky, dá sa to niečím prekonať?
Všetky tieto oblohy by však nemohli zažiariť bez jedného dôležitého komponentu. Určite ste na to prišli. Namiesto krajcov chleba či iného pečiva som ako pracovnú plochu zvolila tak milovaný baklažán. Po upečení je jeho dužina mäkká ako vata, poľahky kĺže dolu krkom, chuť je podmanivá, ale nie natoľko výrazná, aby úplne zahlušila ostatné zložky tohto "otvoreného sendviču", ako podobný druh pokrmov nazývajú v angličtine. Okrem toho, je to zelenina, ktorá obsahuje vysoký podiel vlákniny, mangánu, kyseliny listovej a betakaroténu. Takisto sa podieľa na tvorbe červených krviniek, čo nášmu organizmu len a len prospeje. Okrem iného podporuje trávenie, pôsobí antibioticky a chráni telo pred voľnými radikálmi. No mám vás ešte viac presviedčať, prečo by ste túto plodinu mali zaraďovať do jedálnička častejšie? Zdravé môže byť zároveň aj tak lahodné! Preto sa mu nebráňte a pusťme sa spolu do prípravy obložených baklažánov. Najlepšie všetkých štyroch verzií, aby ste sami mohli posúdiť, ktorá je najlepšia. Aj keď si myslím, že to je vopred prehraný boj, niet porazeného, všetci sú víťazi!

Základom sú vždy dva plátky veľkého baklažánu nakrájané pozdĺž plodu. Osolíme ich, necháme minimálne 15 minút odstáť, kým nevypotia horkú tekutinu, ktorú potom odsajeme kuchynskou servítkou.

Horčicový baklažán so sušenými paradajkami:

• 2 PL dijónskej horčice
• 4-6 sušených paradajok (ja mám nasolené, vhodné sú aj marinované v oleji - tie je nutné odkvapkať)

Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme horčicou, obložíme sušenými paradajkami a podávame. 

Artičokový baklažán s pizza omáčkou:

• 2 PL domácej zmesi na pizzu (alebo obľúbenej kúpenej, paradajkovej, kečupu, marinara.. nechám na vás)
• niekoľko kúskov artičokov marinovaných v bylinkovom oleji

Plátky natrieme omáčkou na pizzu a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Obložíme ich srdiečkami artičokov a podávame. 

Olivový baklažán s tahini:

• 2 PL tahini omáčky
• pol sáčku zelených olív - plnených modrým syrom (alebo podľa potreby)

Baklažánové plátky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká. Vyberieme ich z rúry, natrieme tahini pastou, obložíme olivami nakrájanými na kolieska a servírujeme. 

Baklažán s kelovým pestom, camembertom a paradajkami:

• 2 PL domáceho kelovo-bazalkového pesta, napríklad z >>tohto receptu<< (alebo iného zeleného pesta)
• 50-60 g camembertu alebo Brie
• niekoľko čerstvých cherry paradajok

Plátky najprv natrieme pestom, uložíme na ne kolieska paradajok a kúsky syra a tak dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10-15 minút, kým dužina nie je mäkká a syr roztavený. 

Tieto obložené baklažány si viem predstaviť ako výborný chod pri nejakom väčšom pohostení ľudí. Dáte im na výber niekoľko možností a nech si hostia sami vyberú, na čo majú chuť a čo ich najviac zaujme. Hoci sa to môže zdať ako príliš veľa práce, vôbec to tak nie je. Chce to len trochu rozmýšľať. Ktoré nátierky pôjdu do rúry, ktoré až po upečení na vrch baklažánu. Potom je to len o tom všetky suroviny nahádzať navrch a môžeme sa smelo pustiť do konzumácie. Dúfam, že vám tečú sliny. Mne rozhodne áno.  

Patizónový hamburger s grilovaným camembertom

Nedá sa snáď ani spočítať, koľkokrát som už na tomto blogu zdôraznila, aká dôležitá je improvizácia v kuchyni. Ono to často dopadne ešte lepšie, než to, čo bolo pôvodne v pláne. Ale taký je život. Môžeme sa snažiť akokoľvek, nalinkovať si celý deň, rozpočítať ho na minútu presne a ono sa stane niečo, čo nám celkom rozhodí harmonogram. Vtedy je podstatné nestrácať hlavu, myknúť plecom a postaviť sa problému či situácii čelom. Ja som typ večného plánovača, musím mať aspoň akú-takú predstavu, čo ma čaká v najbližších hodinách, inak prepadám chaosu, ba až panike. Na druhej strane, už sa učím a celkom rýchlo, že takto to nefunguje. Uvediem banálny príklad, ktorý priamo súvisí s týmto receptom.
Na programe bolo uvariť čosi kompletne iné, ale zistila som, že môj syr už nie je v ideálnej kondícii a preto bolo nutné okamžite ho spracovať, inak by v priebehu pár dní musel do koša. A vy viete, aký mám názor na plytvanie potravinami. To je pre mňa jeden zo smrteľných hriechov. Takže priority boli prekalkulované a o slovo sa prihlásil patizónový hamburger s grilovaným camembertom.
Teda ľudia, niekedy som za rúcanie programu neskonale vďačná, pretože inak by som bola ukrátená o rôzne delikatesy, akou bola aj táto. Grilovaný syr, ktorý sa po rozkrojení nádherne roztiekol, chutná šunka s vysokým percentom mäsového podielu, lahodná domáca omáčka na pizzu z dielne mojej milovanej maminky, čerstvá zelenina z domácich zdrojov, ktorá neozaj chutí tak ako má, nie ako umelohmotné čudo z genetickej farmy. Okrem toho, ten mini patizón je tak rozkošný, že hneď keď som ho vybalila zo zaslanej tašky, musela som sa rozosmiať. Vypadá ako z inej planéty, hotové mimozemské UFO. Preto sa mi zdalo viac ako príhodné použiť ho namiesto žemlí ako obal na môj hamburger. Takýto vtipný obed som veru dávno nemala. Skúste sa aj vy poobzerať v obchode po malých patizónikoch, ak nemáte vlastnú záhradku, možno sa na vás usmeje šťastie. Ak nie, nezúfajte, určite v nich dostať guľaté cukety, ktoré pri priečnom prerezaní budú dostatočnou náhradou "žemlí".
Navyše, ako základ na natieranie takisto možno použiť čokoľvek: obľúbenú paradajkovú omáčku, kečup, dokonca horčicu či majonézu, ak nie ste na paradajkové variácie.
Čo ale vynechávať či zamieňať neodporúčam, je práve grilovaný syr. Nehovorte mi, že sa vám nezbiehajú sliny pri pomyslení na tie čerstvé ťahajúce sa vlákna po odobratí z grilu (či mikrovlnky, keď už sme pri tom neustálom plánovaní..), pretože mne teda áno.

• 1 malý patizón
• korenie na grilovanú zeleninu
• 1 PL (domácej) zmesi na pizzu (ekvivalentné náhrady)
• 1 plátok dusenej šunky (moja mala 96%) 
• 1 bochník camembertu
• trochu oleja
• zmes provensálskeho korenia
• paradajky, uhorky, čerstvú bazalku

Patizón priečne prerežeme, vydlabeme semienka (pozor, aby aspoň jedna časť neostala deravá!), ochutíme korením, pofŕkame olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15 minút, kým patizón nie je mäkký a zlatistý. 

Medzitým pripravíme syr: obalíme ho v oleji ochutenom bylinkami a na rozpálenej grilovacej panvici z oboch strán opečieme, kým sa nevytvorí charakteristická vzorka. 

Hotové polky patizónu potrieme omáčkou na pizzu, na jednu uložíme plátok šunky a grilovaný syr. Navrch pridáme kolieska paradajky a uhorky, prikryjeme lístkom bazalky a priklopíme druhou "žemľou". Podávame s ďalšou porciou zeleniny. 

Čo hovoríte na tento UFO hamburger ako z inej galaxie? Mne sa neskutočne páči, je vtipný, hravý a v neposlednom rade, dokonale chutný. Už nebudem ako papagáj opakovať, že ten syr je dar z nebies, o tom sa musíte presvedčiť sami a okamžite utekať ku grilu či sporáku. Dobrú chuť!

Roláda z cesta na oblačné žemle - šunka & syr + reďkovkový šalát

Spomínala som už niekoľkokrát, že sa mi konečne podarilo nájsť dokonalú nízko sacharidovú alternatívu k pečivu. Sú ňou zbožňované oblačné žemle, ktoré sa skladajú z dvoch a pol ingrediencie, a hoci potrebujete zamazať až dva elektrospotrebiče, ich príprava je rýchla a zvládne ju každý. Moje myšlienkové pochody: čo tak vziať niečo fantastické a nasadiť tomu ešte vyšší level? Dá sa to vôbec? DÁ!
Niekedy som si s ťažkým srdcom spomenula na rôzne dobroty z lístkového či kysnutého cesta, ktoré obsahovali rozličné náplne. Sladké či slané, na tom nezáleží. Také pizzové kolieska, ktoré u nás mizli rýchlosťou blesku.. Škoricové či kakaové osie hniezda.. bola som presvedčená, že sa s nimi budem musieť nadobro rozlúčiť. Potom som objavila recept na >>karfiolové stromboli<<, ktoré aspoň čiastočne riešilo môj problém. Vyskúšala som aj vynikajúce >>rolky z arašidovej múky<<, ale predsa, príprava u oboch sa mi zdala trochu prácna. Karfiol sa musí najprv poriadne spracovať a vyžmýkať, v prípade orechových múk ide do cesta syr, ktorý je potrebné roztaviť a poctivo zapracovať. A priznajme si, na podobné "babračky" máme nie vždy náladu či čas. Okrem toho, karfiol na sladko je asi príliš veľký úlet i na mňa. Na sladké výrobky z orechovej múky sa ešte chystám, tu je však problém ich príliš veľká energetická hodnota. Dáte si jeden - dva kúsky skôr ako odmenu, dezert, než hlavné jedlo.
Takže honba za cestom, ktoré by bolo vhodné transformovať do efektných slimákov pokračovala. Až doteraz! Akonáhle som niekoľkokrát otestovala, že oblačné cesto je ľahko formovateľné, ale dobre drží tvar, prebehli mi pred očami všetky tie možnosti. Používam doň cottage syr, ktorý sa dá ochutiť trebárs i kakaom alebo škoricou a nebude to hnusné. Originál uvádza krémový syr (typu Philadelphia), ktorý je snáď na takéto variácie ešte vhodnejší. Pri pečení cesto hrôzostrašne nafúkne, ale po miernom vychladnutí spľasne, takže sa z neho stane dokonale pružný tvarovateľný plát. Značka ideál! Vedela som, že to musím okamžite previesť do praxe. Aj keď, opäť som stavila na istotu, kombinácia šunka-syr je nepriestrelná a nič sa ňou nedá pokaziť. Výsledok? Prvá oblačná roláda je na svete a ja vám ju s hrdosťou môžem predstaviť:

• 200 g cottage syra, bez srvátky
• 2 vajcia - bielka a žĺtka zvlášť
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
• 1 ČL korenia na pizzu
• 100 g dusenej šunky (čím vyšší podiel mäsa, tým lepšie, moja mala 96%)
• 120 g mozzarelly

Do veľkej nádoby oddelíme bielka a pridáme kypriaci prášok. Vyšľaháme na tuhý a akoby "suchý" sneh. V inej vysokej nádobe pomocou ponorného mixéra zmixujeme cottage a vajcia ochutené korením na pizzu. Túto hladkú syrovo-vaječnú hmotu potom zľahka primiešame do snehu a vypracujeme kompaktné nadýchané cesto. Rozotrieme ho asi v 1.5 cm hrúbke na plech s papierom na pečenie do tvaru obdĺžnika. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nespevnie tak, že síce ešte nie je hotové, ale zato už dostatočne drží tvar, aby sa dalo rolovať. Bude mierne zlatisté. Pozor, ak príliš nafúkne, na minútu otvoríme dvierka rúry, aby spľaslo. Predpečený plát cesta vyberieme von a rozložíme naň plátky šunky a mozzarelly (môžeme ju i nastrúhať). Ochutíme ešte trochou korenia a opatrne z dlhšej strany zvinieme do rolády. Vrátime späť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým cesto nie je zlatohnedé a upečené aj v najhrubšej časti. 

Po upečení necháme chvíľu vychladnúť, aby syr spevnel a krájame na jednotlivé slimáky. 

Podávame napríklad s reďkovkovým šalátom: zväzok reďkoviek nakrájame na tenké kolieska, zmiešame s balzamikovým octom, kvalitným olejom a korením na šalát. 

Čo poviete? V tomto ceste vidím obrovský potenciál, dá sa použiť na náplne od výmyslu sveta, netreba sa brániť ani sladkým, ak je to to, čo vám chýba a zatiaľ ste nenašli alternatívnu náhradu. Ja som skúšala už pripraviť oblačné žemle s príchuťou škorice a poviem vám, paráda, preto ani roláda nebude problémom. Také tradičné osie hniezda, hmmm, sliny sa mi zbiehajú. Ale medzitým, ani pizza slimáky nie sú na zahodenie, preto utekajte a aspoň na chvíľu buďte s hlavou v oblakoch! 

Socca pizza s brokolicovým základom a opekanými šampiňónmi

Myslím, že to bolo pred tokom tak touto dobou, čo som naplno objavila kúzlo strukovinovej múky a placiek Socca z nej pečených >>prvýkrát TU<<. Zdá sa, že je to nejaká sezónna záležitosť, pretože som si na ne opäť spomenula teraz, po dlhšom čase. Chýbali mi, ich skvelá chrumkavá chuť, dokonalý podklad pre akúkoľvek nátierku, odhrýzať z nich ako prílohu namiesto pečiva. A čo ešte ich transformácia na pizzu! >>šošovicová TU<<, >>šunková TU<<. To je to, čo mi napadlo ako prvé. Už keď som vyrábala >>brokolicovo-avokádové pesto<<, preblesklo mi mysľou, že by bolo zaujímavé použiť ho namiesto tradičného paradajkového či menej bežného, ale tiež lahodného smotanového základu. Veď kto povedal, že pizza nemôže byť natretá prakticky čímkoľvek? (Taliani búchajú hlavou o stenu a zapaľujú pochodne). Okrem toho, určite pôsobí ľahšie a sviežejšie než práve prvé dve zmieňované voľby, čiže je ideálnejšou alternatívou pre horúce letné dni. Recept som oproti pôvodnému zmenila, teda sa nejedná ani tak o pesto, skôr o krém, nátierku, ale to ničomu neprekáža. Druhá vec je, čo na tento základ položiť? Keďže zeleninová zložka je obsiahnutá v ňom, chcelo to niečo z iného súdka. Ak ma poznáte, prekvapím vás (ale nie až tak veľmi), nevybrala som si syr! Šokujúce, viem. Moje myšlienkové pochody sa uberali skôr iným smerom - s brokolicou sa mi, ktovie prečo, spájajú aj šampiňóny, respektíve hríby obecne (napokon, dokázala som to aj v >>tejto<< polievke s nimi). Opečené na panvici a obalené jemne skaramelizovanou balzamikovou omáčkou, to môžem! Vypracovala som teda víziu dokonalej kombinácie všetkých zložiek, chýbalo už iba podujať sa na akciu a rozpáliť rúru. Tak sa pridajte a čítajte:

Šošovicová Socca/pizza:

• ¾ hrnčeka šošovicovej múky
• ¾ - 1 hrnček vody
• 3 PL ochuteného oleja
• 1 ČL talianskeho korenia

Brokolicová nátierka = základ (asi nespotrebujete celý):

• zhruba ¾ uvarenej brokolice
• 2 PL ochuteného oleja
• talianske korenie podľa chuti
• mletý koriander podľa chuti
• 1-2 ČL jablčného octu
• 1 kopcovitú ČL dijónskej horčice

Balzamikové šampiňóny:

• 250 g čerstvých baby šampiňónov
• trochu oleja na panvicu
• 2-3 PL balzamikového octu
• talianske korenie podľa chuti
• granulovaný cesnak podľa chuti

Šošovicovú múku zmiešame s vodou a olejom, ochutíme korením a necháme minimálne 30 minút odstáť, aby nasiakla tekutinou a vyformovala hustejšie (ale stále dobre tečúce) cesto. To vlejeme do okrúhlej formy na pečenie, pobúchame ňou o pracovnú dosku, nech sa rovnomerne rozleje a vložíme do rúry vyhriatej na 220 °C. Pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlatistý a pevný, ale dávame pozor na okraje, pizza ešte pôjde do rúry. 

Medzitým pripravíme brokolicový základ: uvarenú brokolicu umiestnime do vysokej nádoby, prilejeme olej a ocot, ochutíme koreninami a horčicou a pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú hmotu. 

Šampiňóny očistíme a nakrájame na polovice či plátky. Vložíme ich do panvice s olejom, posypeme korením, osmažíme a vzápätí podlejeme balzamikom. Na miernom plameni opekáme do zlatista, kým ocot nezhustne a nevytvorí na povrchu hríbikov lepkavú glazúru. 

Na predpečenú pizzu nanesieme štedrú dávku brokolicovej nátierky a na povrch rovnomerne rozložíme hotové šampiňóny. Plech vrátime naspäť do rúry a dopekáme ešte 10-15 minút, kým socca nie je dokonale chrumkavá na okrajoch a v strede pevná tak, že sa po nakrájaní dá bez problémov držať v ruke, bez toho aby sa rozpadla.  

Nechápte ma zle, že ja som sa rozhodla vynechať na tejto pizzi syr neznamená, že sa tým musíte riadiť. Naopak, som dokonca všetkými dvadsiatimi za to, aby ste v záverečnej fáze pri dopekaní celé veľdielo bez zaváhania zasypali priehrštiami trebárs cheddaru, eidamu, nivy - po čom vám len srdce piští! Ja som si však chcela vychutnať sladkasto-kyslé šampiňóny a výrazne horčicovú brokolicovú nátierku v celej svojej paráde. A neľutovala som, i keď patrím k obrovským milovníkom akýchkoľvek syrov od výmyslu sveta (ale to dobre viete). 

Socca ako šunková pizza

Niekedy predminulý týždeň som písala o tom, ako mi socca zachránila život žalúdok >>konkrétne tuná<, o jej skvelom využití namiesto korpusu na pizzu a ako oklamať nepriateľa strukovín som zase básnila >>TU<<, preto niet divu, že pri špekulovaní čo nachystať na ďalší týždeň mi okamžite prišla na myseľ. Od pondelka do stredy kvasíme predpoludním u zákazníka, mám extrémne dôležitý skype hovor s Nórskom, starostí nad hlavu, proste nervy, stres a panika. Takže pohodlný obed, ktorý sa v prípade nutnosti dá zabaliť do kabelky je viac ako vítaný. Nakrájať "pizzu" na trojuholníky, zabaliť do fólie a hotovo. Dá sa jesť i za studena, ale predsa len, horúca je najlepšia, pretože rozpustený syr, to ja môžem. Dokonca tak, že som nevydržala a časť skonzumovala už cez víkend. Ak sa vám zbiehajú sliny, pokračujte:

• ¾ hrnčeka šošovicovej múky
• 1 hrnček vody
• 2 PL ochuteného oleja (zo sušených paradajok - BOMBA!)
• 1 ČL korenia na pizzu
• 2 PL domáceho kečupu
• niekoľko plátkov dusenej šunky - na pokrytie celého povrchu pizzy
• niekoľko plátkov syra - na pokrytie celého povrchu pizzy
• 2 veľké hrste mrazeného hrášku

Múku vsypeme do misy, zalejeme vodou a olejom, posypeme korením na pizzu a necháme aspoň 15 minút odstáť. Cesto vlejeme do kruhovej formy s papierom na pečenie a formou niekoľkokrát buchneme o pracovnú dosku, aby sa hmota rovnomerne rozptýlila. Soccu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C na 20 minút. Potom ju vyberieme, pokryjeme vrstvou kečupu a navrstvíme šunku, hrášok a syr. Formu vrátime do rúry a pečieme ešte 10 minút, kým syr nie je roztavený a okraje placky chrumkavé.

Nemôžem si pomôcť, ale socca, respektíve výtvory zo strukovinovej múky ma nesmierne nadchli a prirástli mi k srdcu. Poriadne v ňom zapustili korene a bude ťažké ich vykynožiť (podobne ako baklažánové pizze, dlho o nich nepadla reč, ale nie, nezabudla som 😆😇😍). Ale to ani nechcem, naopak, budem sa aj naďalej snažiť ich čo najviac propagovať a dúfať, že v tomto šialenstve neostanem sama a nájdu si medzi vami ďalších priaznivcov a fanatikov.