Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.

Šalát z korenenej pečenej mrkvy a šošovice s Tahini dressingom a hummusom

Kolega ma vytáča do nepríčetnosti. Fakt, som vo vývrtke a najradšej by som niečo rozbila. Monitor, či ideálne jeho ciferník, ale má šťastie, že pracuje z domu a komunikujeme len cez skype. Dá sa v takomto rozpoložení napísať príspevok na jedlo, ktoré si zaslúži, aby bolo ospevované, neodolateľne opísané, aby vám okamžite spustilo podmienené reflexy a zatúžili sa do neho bezodkladne zahryznúť? Neviem, ale pokúsim sa o to.
Ostatne, možno ma to privedie na iné myšlienky a s ľahšou hlavou sa mi bude lepšie pracovať, ktovie. Ale neznášam takéto stavy, keď má dotyčný pocit, že máme čas a priestor na to, aby ma poúčal a vzdelával, hoci mienené v najlepšom zmysle. Nie, skutočne si to nemôžeme dovoliť a bola by som rada, keby mi povedal na rovinu, čo chce. Nie dával mi kontrolné otázky a snažil sa vštepiť mi trochu samostatnosti. Inokedy by mi to nevadilo, ale keď ani po dvoch hodinách nevidím cestu k výsledku, level frustrácie je niekde v exosfére.
Ale už sa nebudem rozčuľovať, nie ste zvedaví na moje srdcové výlevy. Radšej sa pozrime do taniera.
Pripravte sa na sýtu oranžovú farbu, ktorá rozžiari náš deň! Pečená mrkva, zvlášť ak je príjemne okorenená, je jedno z tých extrémne jednoduchých jedál, na ktorých by som mohla fičať denno denne. V zimnom období pekne zahreje, nielen tým, že je tepelne spracovaná, ale trochu pikantnosti zaútočí na naše jazykové receptory. Servírovaná spolu s priehrštím šošovice získa status plnohodnotného a výdatného obeda, ktorý vďaka rastlinným bielkovinám zasýti na dlhú dobu, najmä v kombinácii s hummusom a delikátnou tahini zálievkou bohatou na tuky.
Príjemnú čerstvosť a viac farebnosti hravo obdržíme zaradením listového šalátu do pokrmu, nech je to spektrum široké nielen čo sa farieb, ale aj živín týka.
Hummus ako taký nie je povinnou ingredienciou, ale povedzme si úprimne, chceme ho vynechávať? Odpoveďou je rázne nie, veď prečo by sme to robili, keď je taký vynikajúci a okrem dresingu poskytne ďalšiu krémovú zložku, do ktorej si budeme môcť jednotlivé kúsky mrkvy namáčať.
Možno trochu prosté, ale určite nie fádne jedlo sa bude lákavo vynímať na každom stole a ak inklinujete k orientálnej kuchyni, toto bude rozhodne trefou do čierneho.

• ⅓ šálky uvarenej šošovice
• 3-4 mrkvy
• hrudku masla
• ½ ČL údenej papriky
• ½ - 1 ČL korenia Ras el Hanout (alebo zmes: muškátového orecha, škorice, mletého koriandru, čierneho korenia, kurkumy, zázvoru, rímskej rasce, nového korenia, kajenského korenia a klinčeka - to je vlastne obsahom tejto orientálnej zmesi)
• štipku soli, ak sa nám žiada
• niekoľko listov hlávkového šalátu a rukoly
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka/sušené paradajky)
• Tahini dresing:
• 1 ČL olivového oleja
• 1 ČL balzamikového octu
• 1-2 PL tahini pasty
• 1 ČL dijónskej horčice
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli, ak chceme

Mrkvu ošúpeme a po dĺžke nakrájame na polovice, prípadne tretiny, ak je dostatočne hrubá. Ochutíme ju paprikou a korením Ras el Hanout, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kôpkami masla. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 10 minút, kým nie je na povrchu zlatistá a chrumkavá. 

Do taniera uložíme hniezdo čerstvého šalátu, rovnomerne roztrúsime uvarenú šošovicu a na to položíme plátky mrkvy. Prelejeme dresingom, ktorý pripravíme jednoduchým zmiešaním všetkých uvedených ingrediencií na hladkú riedku tekutinu. 

Podávame s hummusom a odporúčam napríklad aj zo zrnkami granátového jablka pre spestrenie (bohužiaľ, už sa mi nepodarilo zohnať). 

Ja si tieto rôzne druhy afrických korenín neviem vynachváliť. Ich zloženie je dokonale vyvážené a funguje ako kúzlo. Ako vidíte, tú správnu zmes si môžete pripraviť aj sami, ale ak sa dajú zakúpiť už hotové, podstatne to uľahčí prácu a nemusíte sa zamýšľať nad najvhodnejším pomerom zložiek. Je to o tom, čo preferujete. Náramne sa hodia k akejkoľvek zelenine, najmä tej pečenej. Mrkva je v tomto smere vďačná, pretože možností, s čím ju podávať je neúrekom, mám dojem, že sa hodí úplne ku všetkému. Ale spolu s tahini, hummusom a strukovinami je to lahodná zmes chutí, ktorým okamžite podľahnete. 

Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.

• ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• ½ šálky cíceru v suchom stave
• 2 PL kapár
• štipku mletého čierneho korenia
• 1 PL sušeného tymiánu
• štipku čili vločiek
• pol konzervy čiernych olív
• 1 malý citrón
• 75 g syra typu Feta
• 1 ČL údenej papriky

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 

Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 

Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 

Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!