Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Baklažánový burger s avokádovou žemľou | Eggplant Burger with Avocado Buns

Vyskúšala som už niekoľko alternatív ku klasickým žemliam pri zostavovaní rôznych burgerov, no do zbierky mi chýbal ešte jeden, ktorý je teraz v internetovom svete veľmi populárny. Samozrejme, že som nechcela ostať bokom a nutne som sa musela podujať tento bonbónik vyskúšať. Veď ako by som aj mohla ostať chladnou pred avokádovým burgerom! Nielenže to znamená vynechanie pečiva, ktoré vo svojom jedálničku nemusím, ale aj prítomnosť avokáda, na ktorom som tak závislá, milujem ho a najradšej by som s ním uzatvorila nejaký registrovaný zväzok.
Obrázky vyzerajú famózne - tie od ostatných blogerov, moje určite nie - spektakulárne zelené čiapočky, medzi ktorými sú uložené vrstvy omáčky, zeleniny, prípadne mäsa, syra a čo ja viem čoho ešte. Dielo hýri farbami, chuťami a v závislosti od použitých surovín aj minerálmi, vitamínmi, nutrientami a kreativitou.
Určite nemusím zdôrazňovať, že pokrm je neskutočne flexibilný, znesie všetko, čo do neho uložíte. Takže ak máte chuť na šialené kombinácie, ktoré by možno na prvý pohľad človek nestrávil, smelo do toho! Alebo sa uspokojíte so zaužívanou klasikou? Nevadí, ono to už taká obyčajnosť nebude, keďže "pečivo" má v tomto prípade elektrizujúcu zelenú farbu (čo by nám pri múčnych výrobkoch spôsobovalo výrazný problém 🤣).
Dobre, poctivý burger tradične obsahuje nejakú základnú "placku", ktorá je primárnou hviezdou zostavy. Môže to byť mleté mäso, volské oko, zeleninová fašírka, grilovaný syr.. v mojom prípade som neváhala zneužiť ďalšieho môjho miláčika: baklažán! Nebeská kombinácia! Zahryznúť sa do jemného mäkučkého vnútra fialového fešáka ešte podčiarknutého krémovou konzistenciou avokáda.. Sliny mi tečú pri písaní týchto riadkov!
O tom, že moje jedlo musí mať istú štruktúru som už popísala hory doly. Takže si to žiadalo aj element, ktorý to tak trochu "rozbije". Chrumkavú zložku zaistí čerstvá reďkovka a sviežosť zase paradajka a hlávkový šalát. A sezamové semienka navrch ako posýpka, pretože pravé žemle sú tým charakteristické!
Poslednou neoddeliteľnou súčasťou je akési lepidlo všetkých vrstiev, niečo, čo jednotlivé poschodia prepojí a zocelí do jedného kompaktného celku. Tu mi prišla vhod omáčka, ktorú som pripravovala do receptu na čisto zeleninové >>"makaróny so syrom"<<. Je tvorená len zmixovanou mrkvou a šampiňónmi, prešpikovaná koreninami a veľmi výrazná vďaka kurkume. Určite ju vyskúšajte! Nielenže chuťou dokonale pozdvihne celú kompiláciu, hodí sa dnu aj farebne, pretože oranžová farba opticky kontrastuje so zelenou a tmavofialovou. Viete, ako to je. Papá nielen žalúdok, ale predovšetkým i oči. V tomto prípade ich, prosím, trochu prižmúrte, fotky vyhotovené v neskorých podvečerných hodinách pri umelom svetle nikdy nevypadajú k svetu, ale ten burger za to stojí. Je impozantnejší naživo, naozaj! Presvedčte sa.

• 1 avokádo
• asi pol baklažánu
• 1 paradajku
• niekoľko reďkoviek
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• mrkvovo-šampiňónovú omáčku podľa >>tohto receptu<< alebo iná obľúbená alternatíva
• sezamové semienka na posypanie

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a odložíme bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Tú po 10-15 minútach odsajeme utierkou a krúžky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým nie sú mäkké. 

Avokádo prekrojíme na polku, ošúpeme, vyberieme jadro a pomažeme omáčkou. Uložíme na ne po kúsku baklažánu, koliesko paradajky a reďkovky, šalátové listy - najlepšie na striedačku. Následne všetko priklopíme do jedného celku a vrch posypeme sezamom. Hotovo, podávame!

Aký je najnetradičnejší burger, ktorý ste už mali možnosť vyskúšať? Dali by ste si tento? Alebo to vôbec nie je pre vás a takýmto jedlám sa vyhýbate? Určite píšte, referujte, kritizujte! Mňa podobné experimenty bavia, rada sa nechávam inšpirovať nápadmi iných a po tomto som pokukovala už dlho. Zvláštne, že som sa k receptu podujala až teraz, keď obsahuje všetko, čo je môjmu srdcu milé. A možno ulahodí aj vašim chuťovým bunkám. 

"Kysnuté" bochníčky z banánovej múky plnené sušenými paradajkami

O mojej dlhej ceste k dokonalej náhrade múky a pečiva z nej som už čo to popísala. Nie raz, nie dvakrát, ale hneď v niekoľkých príspevkoch. Počas tohto procesu som objavila niekoľko alternatív, ku ktorým sa mienim vracať. Jednak sa mi osvedčili božské oblačné žemle, druhým zázrakom sú výrobky z orechovej múky, konkrétne arašidovej, ktorú som si kupovala niekedy koncom minulého roka a postupne som ju spracovávala. Neviem si ju dostatočne vynachváliť, no, bohužiaľ, minule som narazila na dno vrecka a tak sa mi naskytla príležitosť otvoriť ďalšie, tento raz so štítkom banánová múka! Arašidovú, túto i plantejnovú (čaká na otvorenie), som si zaobstarala naraz s tým, že ich budem testovať a skúšať, ako sa s nimi pracuje, ktorá funguje najlepšie a rozhodnúť sa medzi nimi o víťazovi. Týmto však zoznam nekončí, na liste mám ešte napríklad takú jemnú mandľovú, kokosovú a podobne. Preto sa máte na čo tešiť, ak vás podobné informácie na netradičné produkty zaujímajú.
Späť ale k múke banánovej. Bez mučenia priznávam, že po otvorení som bola v rozpakoch hraničiacimi so sklamaním. Čakala som, že ma odrovná nádherná banánová vôňa, ako je to v prípade arašidovej, kde vás okamžite dostane do kolien aróma orieškov. Tu sa tento efekt nekonal, navyše zmes vo vrecku vôbec nevypadala vábne, bola podivne sivo-hnedej farby a dokonca by som povedala, že zapáchala. Teda, neviem. Vyslovene nesmrdela, ale nedá sa to opísať, k ničomu prirovnať. Dobre nevadí, nedajme sa oklamať prvým dojmom, to ešte nič nemusí znamenať. V priebehu pečenia som postrehla druhú významnú vlastnosť: banánová múka je strašne suchá. Tekutinu nasaje ako špongia, takže množstvo mlieka v recepte na bochníčky som musela upravovať a myslím si, že ešte stále to bolo málo, cesto by znieslo nakoniec o ďalšiu dávku naviac. Neberiem to tragicky, ako hovorím, púšťala som sa do týchto exotických zmesí s vedomím, že budem musieť experimentovať, vylaďovať, upravovať. V neposlednom rade je, samozrejme, dôležité, aj akým spôsobom s ňou naložíme. Ja som sa pustila do celkom neprebádaných vôd a zvolila na rozbeh asi ťažšiu voľbu, pretože som sa snažila pripraviť napodobeninu kysnutého cesta. Toto dobre nefunguje dokonca ani pri celozrnných obilninových múkach (ražná, pohánková a podobne), preto to bol skutočne risk. Mala som však v chladničke ešte pol kocky droždia z pečenia >>makových buchiet<<, preto mi prišlo škoda nevyužiť ho. Nie som natoľko trafená, že by som očakávala dokonalú repliku kysnutých buchtičiek, takže v konečnom dôsledku nie som s finálnym produktom nespokojná.
Ako som už spomínala, aj na snímkach máte možnosť to vidieť, bochníčky sú poriadne popraskané, na povrchu akoby suché, neskutočne chrumkavé. Trochu mlieka naviac by možno tento stav vyriešilo, avšak, mne to dokonale vyhovovalo. Schválne som ich nechala v rúre o tri minúty dlhšie, krehká kôrka je to, čo som mala na chlebe odjakživa rada. Vnútro však ostalo pomerne hutné a husté, možno i trošku nedopečené, pri krájaní mi na noži ostali drobné omrvinky, ale to pripisujem na vrub mojej nedočkavosti, pretože som bola hladná ako Čenkovej deti na tretej strane a krájala som ich hneď po vybratí z rúry. Vychladnutím tento problém odpadá a striedka je príjemná a kompaktná, ozaj, vylepšená sušenými paradajkami, ktoré som pridala do cesta. To som vám ešte ani nestihla oznámiť, ale z nadpisu ste to zrejme vydedukovali. Spomenula som si totiž na už takmer prehistorický recept na >>chlebík plnený paradajkami<<, ktorý mi bol prvotnou inšpiráciou pri výrobe toho dnešného. Určite pôsobia ako vítaná surovina, ktorá bochníky oživí a dodá im príjemnú chuť. Pretože, bohužiaľ, v ceste po banánoch ani stopy. Rovnaký tón, ktorý sa na vás vyvalí po otvorení vrecka múky je cítiť v chlebe. Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorý by sústo vypľuli a striasli sa od hnusu. Na druhej strane, sú jedinci, ako ja, ktorí nemajú nijaké očakávania a ich jazykové receptory prijímajú sústa bez predsudkov. Takže za seba môžem s čistým svedomím povedať, že mi chutili. Najviac som si užila chrumkavú kôrku a, prirodzene, schované sušené paradajky a potom i šunku a syr, ktorými som malé krajce obložila. Tu odporúčam nešetriť na kvalite, keď už máte mať k chodu obyčajný chlieb s niečím, nech to "niečo" aspoň za to stojí. A moja údená šunka vysokej kvality s lahodným krémovým syrom, tomu hovorím adekvátny doplnok týchto jedinečných netradičných bochníkov.
Ak teda budete mať možnosť dostať s k banánovej múke, možno ju súste najprv pridať do menej riskantného jedla, aby ste si na ňu zvykli, pri druhom pokuse však rozhodne poďte do týchto "kysnutých" žemličiek. Možno budete veľmi príjemne prekvapení. Ostatne, ja a môj žalúdok hlásime spokojnosť.

Na tri bochníčky:

• 250 g banánovej múky
• 220 ml mlieka (možno neuškodí ešte o niečo viac) 
• 20 g čerstvého droždia
• ½ ČL soli
• ½ ČL medu
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domáce, od mamky, ďakujem! 💖)
• 1 a ½ až 2 PL oleja z paradajok
• sezam na posypanie
• obloha na záver podľa ľubovôle (krémový syr, dusená šunka, hlávkový šalát so zálievkou)

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme med. Premiešame a na teplom mieste necháme 15 minút odpočívať, kým nevzíde kvások. V mise premiešame múku a soľ a následne dnu nalejeme aktivovanú zmes mlieka a droždia. Pridáme olej a rukami vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odliepa od stien misy. Do hmoty zapracujeme nakrájané paradajky a poriadne prehnetieme. cesto prikryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť minimálne hodinu, kým o niečo nezväčší objem. Táto zmena však môže byť len veľmi nepatrná. Ak povrch výrazne popraská, znamená to, že cesto absorbovalo priveľa tekutiny a je na zváženie, či pridať ešte mlieko naviac. 

Bochník znovu premiesime a vyformujeme tri buchtičky, ktoré sa akurát vojdú do otvorov 6 dielnej formy na pečenie, ktorú sme vytreli olejom a poprášili múkou. Povrch namažeme olejom a posypeme sezamom. 

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavý chceme povrch. Bochníky sú hotové, keď na špajdli umiestnenej do centra neostanú výrazne veľké hrudky cesta.

Chlebíky necháme mierne vychladnúť (budú sa lepšie krájať) a na záver doplníme oblohou podľa vlastného uváženia. 

Ja, ako večný experimentátor, nemám žiadne predsudky a hoci sa neubránim istým predpokladom, nerobí mi problém ich prehodnotiť, prispôsobiť sa situácii a zhodnotiť ju reálne, podľa okamžitého stavu, nie podľa toho, čo som očakávala. Takže za seba ešte raz opakujem, ja tieto "kysnuté" mini chlebíky považujem za úspešné, minimálne, čo sa týka konzistenie. Chrumkavý povrch, hutná striedka, ktorá dokonale poslúži ako plocha, ktorú tak či onak plánujete obložiť ďalšími surovinami, moment prekvapenia, keď natrafíte na znamenité sušené paradajky, tieto bochníky nie je na škodu vyskúšať. Len s tým upozornením, že po banánoch nie je ani stopa. Čo je na jednej strane plus, pretože múku môžete používať i do takýchto slaných jedál, ak však priamo chcete sladké banánové pečivo, budete nútení do neho vtrepať skutočné čerstvé banány. 

A týmto môj extrémne dlhý a ktovie či vôbec prínosný, príspevok končím. Majte sa a pečte!

Rukolový šalát so šunkou, figou a Tahini dressingom

Ak ste nezmeškali môj nedávny krátky príspevok o dobrotách z >>Bulharska<<, viete, že okrem mora, pláže a pohody som si popri tom užívala kopec čerstvého ovocia a zeleniny. Vlna nadšenia ma zaplavila najmä z čerstvých fíg, pričom som si mohla vyberať hneď z niekoľkých druhov. Ešte stále intenzívne spomínam na prežité chvíle a najradšej by som sa tam vrátila. Našťastie, v septemberi do našich obchodov prichádza sezóna tohto lahodného ovocia a mám tak možnosť zásobiť na ním, až kým mi nepraskne komora, chladnička a napokon žalúdok (nepriamou úmerou spojené s redukciou objemu peňaženky, respektíve bankového konta..).
Tým, že môj košík prekypuje čerstvými figami, nie je mi ľúto ich využívať aj trochu iným spôsobom, než ich tradične prihadzovať do raňajších jogurtových misiek. Z leta som si preniesla myšlienku vytvárať šaláty, ktoré by boli ozvláštnené práve sladkou ovocnou zložkou. Napríklad môžem odporučiť tento s >>grilovanou nektarinkou<< alebo >>šošovicový s pomarančom<<. Už som predtým popísala ako je to so mnou a mojím vzťahom k sladko-slaným obedom, nebudem sa teda opakovať ako papagáj. Hlavné pre vás je, že tieto kombinácie mi viac nie sú tabu a som tak schopná prezentovať vám množstvo netradičných a hravých receptov. Nevynímajúc dnešný na rukolový šalát s figami, kde bielkovinovú zložku tvorí kvalitná šunka a celkový dojem uzatvára príjemný charakteristický, ale nevtieravý dressing s tahini = sezamovou pastou.
Horkastú arómu rukoly vyrovnáva sladká figa, ktorej chuť je naviac zvýraznená kontrastným spojením so slanými kalamata olivami. Sú polosušené, naložené v oleji a tým ešte viac dominujú v celom pokrme. Aby bol tento šalát plnohodnotnejší, nesmieme zabudnúť na kvalitný zdroj živín, preto radím na šunke nešetriť a zvoliť poctivú, s vysokým podielom mäsovej zložky. Moja mala až 96 % a zvolila som zaúdenú variantu - lebo prečo nie? Správny šalát sa nezaobíde bez dressingu, ktorý dokonale prepojí všetky zložky a tým, že obsahuje tuky, naviaže na seba všetky vitamíny, ktoré sú v nich rozpustné (A, D, E, K). Tým, že Tahini je sama o sebe trochu horká, s rukolou sa nebije, ale aby to nebolo príliš neúnosné, zneutralizujeme ju citrónovou šťavou, ktorá sa tradične k tejto zálievke pridáva. Spojenie oboch dokonale funguje, prečo teda meniť niečo, čo nemá chybu? A tú neurobíte ani vy, ak si uvedený šalát pripravíte.

• 2-3 veľké hrste rukoly
• 1-2 hrste ľadového šalátu
• 1-2 veľké čerstvé figy
• 10 Kalamata olív (naložených v oleji, polosušených - nie je podmienkou, možno ich nahradiť čiernymi či zelenými)
• niekoľko plátkov údenej šunky
• Tahini dressing:
• ¼ šálky tahini pasty (tekutá je ideálna)
• 2-3 PL vody
• 2 PL citrónovej šťavy
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL olivového oleja
• štipku sušeného oregana
• štipku soli a korenia

Šalátové listy umyjeme a rozložíme do veľkej misy. Kalamata olivy zbavíme kôstok a rozhodíme k šalátom. Figy nakrájame na plátky, šunku môžeme na tenké pásiky a pridáme ich do misy. Naaranžujeme podľa ľubovôle a nálady a zalejeme dressingom.

Pripravíme ho nasledovne: do misky nalejeme tahini, vodu, olej a citrónovú šťavu. Pretlačíme dnu cesnak a ochutíme oreganom, soľou a korením. Metličkou prešľaháme, kým sa všetky zložky nespoja a výsledkom je hladká tekutá zálievka. Ak je to nutné, rozriedime ju vodou. 

Dressing nalejeme na šalát a podávame. Tip: možno ho vo vrstvách ukladať do vysokého (zavareninového) pohára a prenášať podľa potreby, napríklad do školy či práce. 

Ak by ste mali tendenciu zavrhnúť tento šalát ako príliš exotický, preplácaný, plný neskombinovateľných chutí, zabrzdite! Garantujem vám, že akonáhle sa zahryznete do prvého sústa a to bude obsahovať zo všetkého niečo, nepríde vám to tak. Dobre, priznávam, že rozličných chutí je hneď niekoľko, ale sú tak v rovnováhe, že nebudete polemizovať o tom, či k sebe pasujú alebo nie. Pretože jednoznačne áno. Bežte teda do obchodu a nakúpte do zásoby posledné figy, pretože inak budete musieť čakať zase celý rok, kým bude ich sezóna. A tak dlho nebudete chcieť trpieť, verte mi!

Syrom plnený baklažán vo vajci v chia syrovom obale

Trochu krkolomný názov, ale čo už so mnou, keď som do neho chcela vložiť všetko podstatné? Aby ste hneď vedeli, o akú delikatesu sa jedná. Veď uznajte, znie to báječne: baklažán naplnený syrom, vykúpaný vo vajíčku, ale nie tak ledajakom - s ďalším prídavkom syra a ochutenom chia a sezamom, na panvici osmažený do chrumkava.. Zbiehajú sa vám sliny? Dobre, lebo mne áno, keď to tak píšem.
Možno by sa mohlo zdať, že keď sa niekde objaví baklažán, som trochu premotivovaná a príliš nadšená. Ale má to svoje dôvody. Baklažán vo vajci som už pripravovala predtým v >>tomto recepte<<, keď som sa pokúsila zrekonštruovať nesmrteľnú klasiku používajúcu chlieb. A výsledok dopadol nad očakávanie, lahodné vláčne a mäkké vnútro, chrumkavý povrch, všetko tak ako u tradičného vaječného chleba očakávate. Akurát lepšie, plnohodnotnejšie, o chĺpok zdravšie.
Druhá záležitosť, momentálne zamestnávajúca moje zmysly, je práve návrat k pokrmom z detstva, ktoré sa snažím transformovať do modernejšej a zaujímavejšej verzie. Ostatne, mohli ste to postrehnúť už v tomto príspevku na >>bačovské hrianky<<. Baklažán ako náhrada pečiva je úžasná "vychytávka", ba dovolím si tvrdiť, že je ešte lepší, než originál. Má zaujímavú schopnosť do dužiny nasať všetko ako špongia, takže preberie všetky arómy, ktoré k nemu pridáte.
Teraz teda detailnejšie. Upečené plátky čoby moje krajce som obložila syrom s modrou plesňou, pretože tie ja teda môžem. Takýto sendvič som ponorila do vaječnej zmesi, ale nejednalo sa len o prosté rozšľahané vajce. Nie, nie, cestíčko tvoril ešte postrúhaný tvrdý syr a pochutiny, ktoré sa údajne bežne pridávajú na povrch amerických "bagelov". Je to granulovaný cesnak, sezamové semienka a mak, ktorý som ale v tomto prípade nahradila chia semienkami. Opticky totožné, ale podstatou trochu iné. Možno dokonca lepšie. Tak, na záver celú túto záležitosť hodiť na panvicu, z oboch strán opiecť, nech je kôrka náramne chrumkavá a syr vnútri tekutý a neodolateľný. Proste chod ako zo sna. Momentálne sa umiestnil na prvej priečke jedál pripravovaných v priebehu posledných niekoľkých mesiacov. Navyše si myslím, že bude patriť do rebríčka TOP 10 pokrmov vôbec. Čo je už dostatočne dobrý argument na to, aby ste si ho pripravili a otestovali na vlastnej koži.

Cestíčko:

• 1 vajce
• 20 g tvrdého syra na strúhanie (eidam s príchuťou bazalky a sušených paradajok)
• 1 ČL sezamu
• 1 ČL chia semienok
• ½ ČL granulovaného cesnaku

Sendvič:

• 4 plátky baklažánu
• trochu oleja
• štipku soli
• 40 g syra s modrou plesňou (rival, niva, gorgonzola..)

Baklažán nakrájame na plátky s hrúbkou tak 1 cm, osolíme a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Odsajeme ju kuchynskou utierkou, pokropíme olejom a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút. 

V miske rozšľaháme vajce, pridáme strúhaný syr, chia, sezam a cesnak. Poriadne premiešame. 

Hotový baklažán obložíme kúskami modrého syra, priklopíme ako sendvič a namočíme zo všetkých strán do cestíčka. Uistíme sa, že sa na povrch prichytili aj syrové vlákna. V horúcej panvici sendviče z oboch strán osmažíme, kým povrch nie je zlatistý. (Ak nám ostal zvyšok vaječnej zmesi, tiež ju opečieme ako placky). Servírujeme s čerstvou zeleninou a konzumujeme ešte teplé, kým je vnútro tekuté. 

Niekedy som síce ukecaná viac než by bolo vhodné, ale v tomto prípade mi takmer dochádzajú slová. Neviem vám dostatočne dobre priblížiť, aký famózny je tento recept. stretáva sa v ňom všetko, čo zbožňujem: baklažán, syry, vajíčko; chrumkavo - hodvábna konzistencia, roztavená gorgonzola. Úroveň nadšenia je niekde v stratosfére a ešte dlho sa pri pomyslení na tento obed budem blažene usmievať. Ale riešenie je jednoduché! Len si to nepredstavovať a okamžite pripraviť. Čo, napokon, radím aj vám. 

Sezamový šalát so špargľou v šunke a vajciami

Dúfam, že som vás včera dostatočne nalákala na špargľu a nemôžete sa dočkať ďalšieho príspevku a receptu na ňu haha, jasné, nerobím si ilúzie. Ak nie ste typ človeka, ktorého nadchýnajú chuťovky a jednoubky, pokojne môžete všetko naaranžovať do jedného celistvého šalátu. Ktorý je obohatený o vajíčka varené namäkko a posypaný sezamom. Špargľa, šunka a vajcia idú k sebe naprosto parádne, akoby boli iba stvorené pre seba. Neviem, čím to je, ale táto kombinácia na mňa proste kričí jar! Alebo možno Veľká noc. No len si to vezmime: špargľa je absolútne jarná zelenina, taká dusená šunka určite nechýba v žiadnom veľkom pohostení pre celú rodinu pri príležitosti sviatkov šibačov a kúpačov a vajcia, musím to vôbec rozoberať? Nemáte tak náhodou výzdobu so žltučkými kuriatkami, vyfúknuté maľované vajíčka všade možne, na stole vaječné pomazánky, šaláty, plnené vajcia.. Proste sú všade. Preto si myslím, že niet lepšieho obdobia na prezentáciu tohto pokrmu ako teraz. Tento šalát som síce zostavovala z ingrediencií, ktoré ste mohli vidieť aj vo včerajšom >>podnose s predjedlami<<, nikde ale nie je napísané, že si ho nemôžete dopriať primárne, nie ako "zvyšky". To by bolo totálne dehonestujúce tvrdenie a vôbec si to nezaslúži. Naopak, je to plnohodnotné a bohaté jedlo, vypadá sviežo a hravo a bude sa krásne vynímať v strede stola ako hlavná hviezda programu.

Takže čo?

• špargľu, upečenú a zabalenú do šunkových pásov (pozri >>sem<<)
• mozzarellu marinovanú so sušenými paradajkami (takisto >>tu<<)
• hromadu listov hlávkového šalátu
• kvalitný olivový olej
• vajcia uvarené namäkko
• trochu talianskeho korenia
• štedrú dávku sezamu

Na taniere alebo veľký servírovací podnos rozložíme šalátové listy. Pokropíme ich olejom, premiešame a pomasírujeme, aby sa vsiakol dnu. Navrch uložíme šunkou obalenú špargľu, pridáme kôpku (kopec) mozzarelly so sušenými paradajkami, náhodne (či esteticky) uložíme prekrojené vajcia a ochutíme ich talianskym korením. Celý šalát posypeme sezamom a podávame!

Ozaj, čo vám symbolizuje jar a Veľkú Noc? Ak sa teda bavíme o jedle. Je to mazanec? Judáše? Jahňacina? Čokoľvek iné? Určite mi dajte vedieť. Mne z bližšie neurčených príčin prišli ako prvé na myseľ šuhajdy. Možno to bolo tým, že ich včera mamina spomenula v jednej konverzácii. 

Prajem vám krásne prežitie sviatkov v kruhu rodiny a blízkych. Ženám želám, aby sa obrnili pevnými nervami a nejak tie vedrá vody a štípace od korbáčov vydržali. Mužom zas prajem, aby mali šťastnú ruku vo výbere voňaviek (pretože nie je nič horšie ako smrdieť sťa vietnamská drogéria) a boli na svoje nežné polovičky mierni. Ja viem, je to raz do roka, kedy sa môžete vyblázniť, ale majte na pamäti to, že sa vám to počas roka môže akýmkoľvek spôsobom vrátiť. A to predsa nechcete, nie? Nepohnevajte si drahé, nech vám pripravia napríklad takýto skvelý šalát.