Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

Baklažánový burger s avokádovou žemľou | Eggplant Burger with Avocado Buns

Vyskúšala som už niekoľko alternatív ku klasickým žemliam pri zostavovaní rôznych burgerov, no do zbierky mi chýbal ešte jeden, ktorý je teraz v internetovom svete veľmi populárny. Samozrejme, že som nechcela ostať bokom a nutne som sa musela podujať tento bonbónik vyskúšať. Veď ako by som aj mohla ostať chladnou pred avokádovým burgerom! Nielenže to znamená vynechanie pečiva, ktoré vo svojom jedálničku nemusím, ale aj prítomnosť avokáda, na ktorom som tak závislá, milujem ho a najradšej by som s ním uzatvorila nejaký registrovaný zväzok.
Obrázky vyzerajú famózne - tie od ostatných blogerov, moje určite nie - spektakulárne zelené čiapočky, medzi ktorými sú uložené vrstvy omáčky, zeleniny, prípadne mäsa, syra a čo ja viem čoho ešte. Dielo hýri farbami, chuťami a v závislosti od použitých surovín aj minerálmi, vitamínmi, nutrientami a kreativitou.
Určite nemusím zdôrazňovať, že pokrm je neskutočne flexibilný, znesie všetko, čo do neho uložíte. Takže ak máte chuť na šialené kombinácie, ktoré by možno na prvý pohľad človek nestrávil, smelo do toho! Alebo sa uspokojíte so zaužívanou klasikou? Nevadí, ono to už taká obyčajnosť nebude, keďže "pečivo" má v tomto prípade elektrizujúcu zelenú farbu (čo by nám pri múčnych výrobkoch spôsobovalo výrazný problém 🤣).
Dobre, poctivý burger tradične obsahuje nejakú základnú "placku", ktorá je primárnou hviezdou zostavy. Môže to byť mleté mäso, volské oko, zeleninová fašírka, grilovaný syr.. v mojom prípade som neváhala zneužiť ďalšieho môjho miláčika: baklažán! Nebeská kombinácia! Zahryznúť sa do jemného mäkučkého vnútra fialového fešáka ešte podčiarknutého krémovou konzistenciou avokáda.. Sliny mi tečú pri písaní týchto riadkov!
O tom, že moje jedlo musí mať istú štruktúru som už popísala hory doly. Takže si to žiadalo aj element, ktorý to tak trochu "rozbije". Chrumkavú zložku zaistí čerstvá reďkovka a sviežosť zase paradajka a hlávkový šalát. A sezamové semienka navrch ako posýpka, pretože pravé žemle sú tým charakteristické!
Poslednou neoddeliteľnou súčasťou je akési lepidlo všetkých vrstiev, niečo, čo jednotlivé poschodia prepojí a zocelí do jedného kompaktného celku. Tu mi prišla vhod omáčka, ktorú som pripravovala do receptu na čisto zeleninové >>"makaróny so syrom"<<. Je tvorená len zmixovanou mrkvou a šampiňónmi, prešpikovaná koreninami a veľmi výrazná vďaka kurkume. Určite ju vyskúšajte! Nielenže chuťou dokonale pozdvihne celú kompiláciu, hodí sa dnu aj farebne, pretože oranžová farba opticky kontrastuje so zelenou a tmavofialovou. Viete, ako to je. Papá nielen žalúdok, ale predovšetkým i oči. V tomto prípade ich, prosím, trochu prižmúrte, fotky vyhotovené v neskorých podvečerných hodinách pri umelom svetle nikdy nevypadajú k svetu, ale ten burger za to stojí. Je impozantnejší naživo, naozaj! Presvedčte sa.

• 1 avokádo
• asi pol baklažánu
• 1 paradajku
• niekoľko reďkoviek
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• mrkvovo-šampiňónovú omáčku podľa >>tohto receptu<< alebo iná obľúbená alternatíva
• sezamové semienka na posypanie

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a odložíme bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Tú po 10-15 minútach odsajeme utierkou a krúžky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým nie sú mäkké. 

Avokádo prekrojíme na polku, ošúpeme, vyberieme jadro a pomažeme omáčkou. Uložíme na ne po kúsku baklažánu, koliesko paradajky a reďkovky, šalátové listy - najlepšie na striedačku. Následne všetko priklopíme do jedného celku a vrch posypeme sezamom. Hotovo, podávame!

Aký je najnetradičnejší burger, ktorý ste už mali možnosť vyskúšať? Dali by ste si tento? Alebo to vôbec nie je pre vás a takýmto jedlám sa vyhýbate? Určite píšte, referujte, kritizujte! Mňa podobné experimenty bavia, rada sa nechávam inšpirovať nápadmi iných a po tomto som pokukovala už dlho. Zvláštne, že som sa k receptu podujala až teraz, keď obsahuje všetko, čo je môjmu srdcu milé. A možno ulahodí aj vašim chuťovým bunkám. 

"Kysnuté" bochníčky z banánovej múky plnené sušenými paradajkami

O mojej dlhej ceste k dokonalej náhrade múky a pečiva z nej som už čo to popísala. Nie raz, nie dvakrát, ale hneď v niekoľkých príspevkoch. Počas tohto procesu som objavila niekoľko alternatív, ku ktorým sa mienim vracať. Jednak sa mi osvedčili božské oblačné žemle, druhým zázrakom sú výrobky z orechovej múky, konkrétne arašidovej, ktorú som si kupovala niekedy koncom minulého roka a postupne som ju spracovávala. Neviem si ju dostatočne vynachváliť, no, bohužiaľ, minule som narazila na dno vrecka a tak sa mi naskytla príležitosť otvoriť ďalšie, tento raz so štítkom banánová múka! Arašidovú, túto i plantejnovú (čaká na otvorenie), som si zaobstarala naraz s tým, že ich budem testovať a skúšať, ako sa s nimi pracuje, ktorá funguje najlepšie a rozhodnúť sa medzi nimi o víťazovi. Týmto však zoznam nekončí, na liste mám ešte napríklad takú jemnú mandľovú, kokosovú a podobne. Preto sa máte na čo tešiť, ak vás podobné informácie na netradičné produkty zaujímajú.
Späť ale k múke banánovej. Bez mučenia priznávam, že po otvorení som bola v rozpakoch hraničiacimi so sklamaním. Čakala som, že ma odrovná nádherná banánová vôňa, ako je to v prípade arašidovej, kde vás okamžite dostane do kolien aróma orieškov. Tu sa tento efekt nekonal, navyše zmes vo vrecku vôbec nevypadala vábne, bola podivne sivo-hnedej farby a dokonca by som povedala, že zapáchala. Teda, neviem. Vyslovene nesmrdela, ale nedá sa to opísať, k ničomu prirovnať. Dobre nevadí, nedajme sa oklamať prvým dojmom, to ešte nič nemusí znamenať. V priebehu pečenia som postrehla druhú významnú vlastnosť: banánová múka je strašne suchá. Tekutinu nasaje ako špongia, takže množstvo mlieka v recepte na bochníčky som musela upravovať a myslím si, že ešte stále to bolo málo, cesto by znieslo nakoniec o ďalšiu dávku naviac. Neberiem to tragicky, ako hovorím, púšťala som sa do týchto exotických zmesí s vedomím, že budem musieť experimentovať, vylaďovať, upravovať. V neposlednom rade je, samozrejme, dôležité, aj akým spôsobom s ňou naložíme. Ja som sa pustila do celkom neprebádaných vôd a zvolila na rozbeh asi ťažšiu voľbu, pretože som sa snažila pripraviť napodobeninu kysnutého cesta. Toto dobre nefunguje dokonca ani pri celozrnných obilninových múkach (ražná, pohánková a podobne), preto to bol skutočne risk. Mala som však v chladničke ešte pol kocky droždia z pečenia >>makových buchiet<<, preto mi prišlo škoda nevyužiť ho. Nie som natoľko trafená, že by som očakávala dokonalú repliku kysnutých buchtičiek, takže v konečnom dôsledku nie som s finálnym produktom nespokojná.
Ako som už spomínala, aj na snímkach máte možnosť to vidieť, bochníčky sú poriadne popraskané, na povrchu akoby suché, neskutočne chrumkavé. Trochu mlieka naviac by možno tento stav vyriešilo, avšak, mne to dokonale vyhovovalo. Schválne som ich nechala v rúre o tri minúty dlhšie, krehká kôrka je to, čo som mala na chlebe odjakživa rada. Vnútro však ostalo pomerne hutné a husté, možno i trošku nedopečené, pri krájaní mi na noži ostali drobné omrvinky, ale to pripisujem na vrub mojej nedočkavosti, pretože som bola hladná ako Čenkovej deti na tretej strane a krájala som ich hneď po vybratí z rúry. Vychladnutím tento problém odpadá a striedka je príjemná a kompaktná, ozaj, vylepšená sušenými paradajkami, ktoré som pridala do cesta. To som vám ešte ani nestihla oznámiť, ale z nadpisu ste to zrejme vydedukovali. Spomenula som si totiž na už takmer prehistorický recept na >>chlebík plnený paradajkami<<, ktorý mi bol prvotnou inšpiráciou pri výrobe toho dnešného. Určite pôsobia ako vítaná surovina, ktorá bochníky oživí a dodá im príjemnú chuť. Pretože, bohužiaľ, v ceste po banánoch ani stopy. Rovnaký tón, ktorý sa na vás vyvalí po otvorení vrecka múky je cítiť v chlebe. Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorý by sústo vypľuli a striasli sa od hnusu. Na druhej strane, sú jedinci, ako ja, ktorí nemajú nijaké očakávania a ich jazykové receptory prijímajú sústa bez predsudkov. Takže za seba môžem s čistým svedomím povedať, že mi chutili. Najviac som si užila chrumkavú kôrku a, prirodzene, schované sušené paradajky a potom i šunku a syr, ktorými som malé krajce obložila. Tu odporúčam nešetriť na kvalite, keď už máte mať k chodu obyčajný chlieb s niečím, nech to "niečo" aspoň za to stojí. A moja údená šunka vysokej kvality s lahodným krémovým syrom, tomu hovorím adekvátny doplnok týchto jedinečných netradičných bochníkov.
Ak teda budete mať možnosť dostať s k banánovej múke, možno ju súste najprv pridať do menej riskantného jedla, aby ste si na ňu zvykli, pri druhom pokuse však rozhodne poďte do týchto "kysnutých" žemličiek. Možno budete veľmi príjemne prekvapení. Ostatne, ja a môj žalúdok hlásime spokojnosť.

Na tri bochníčky:

• 250 g banánovej múky
• 220 ml mlieka (možno neuškodí ešte o niečo viac) 
• 20 g čerstvého droždia
• ½ ČL soli
• ½ ČL medu
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domáce, od mamky, ďakujem! 💖)
• 1 a ½ až 2 PL oleja z paradajok
• sezam na posypanie
• obloha na záver podľa ľubovôle (krémový syr, dusená šunka, hlávkový šalát so zálievkou)

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme med. Premiešame a na teplom mieste necháme 15 minút odpočívať, kým nevzíde kvások. V mise premiešame múku a soľ a následne dnu nalejeme aktivovanú zmes mlieka a droždia. Pridáme olej a rukami vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odliepa od stien misy. Do hmoty zapracujeme nakrájané paradajky a poriadne prehnetieme. cesto prikryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť minimálne hodinu, kým o niečo nezväčší objem. Táto zmena však môže byť len veľmi nepatrná. Ak povrch výrazne popraská, znamená to, že cesto absorbovalo priveľa tekutiny a je na zváženie, či pridať ešte mlieko naviac. 

Bochník znovu premiesime a vyformujeme tri buchtičky, ktoré sa akurát vojdú do otvorov 6 dielnej formy na pečenie, ktorú sme vytreli olejom a poprášili múkou. Povrch namažeme olejom a posypeme sezamom. 

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavý chceme povrch. Bochníky sú hotové, keď na špajdli umiestnenej do centra neostanú výrazne veľké hrudky cesta.

Chlebíky necháme mierne vychladnúť (budú sa lepšie krájať) a na záver doplníme oblohou podľa vlastného uváženia. 

Ja, ako večný experimentátor, nemám žiadne predsudky a hoci sa neubránim istým predpokladom, nerobí mi problém ich prehodnotiť, prispôsobiť sa situácii a zhodnotiť ju reálne, podľa okamžitého stavu, nie podľa toho, čo som očakávala. Takže za seba ešte raz opakujem, ja tieto "kysnuté" mini chlebíky považujem za úspešné, minimálne, čo sa týka konzistenie. Chrumkavý povrch, hutná striedka, ktorá dokonale poslúži ako plocha, ktorú tak či onak plánujete obložiť ďalšími surovinami, moment prekvapenia, keď natrafíte na znamenité sušené paradajky, tieto bochníky nie je na škodu vyskúšať. Len s tým upozornením, že po banánoch nie je ani stopa. Čo je na jednej strane plus, pretože múku môžete používať i do takýchto slaných jedál, ak však priamo chcete sladké banánové pečivo, budete nútení do neho vtrepať skutočné čerstvé banány. 

A týmto môj extrémne dlhý a ktovie či vôbec prínosný, príspevok končím. Majte sa a pečte!

Oblačné toasty so Schwarzwaldskou šunkou

Nebojte sa, milí moji, ešte som nezamrzla, ešte ma neodniesli na márach. Ale ďaleko k tomu nebolo, čo si budeme klamať. Celý uplynulý týždeň sa niesol v znamení nestíhania, jedna pracovná porada striedala druhú, bolo potreba tamto a ono, nikto sa poriadne nezastavil. Moje stravovanie vypadalo asi tak, že som si prezieravo pripravila náročnejšie časti obedov dopredu a postupne k nim iba doplnila nevyhnutné. Napríklad taká šošovicová >>socca<< bola skoro ako spásou z nebies. Nič jednoduchšie ako pribaliť si k nej pomazánku (hummus), dokrájať čerstvú zeleninu a šupnúť do kabelky sa nedalo vymyslieť.

Šošovicová socca

Z podobného súdka bude i dnešný recept, ktorý som vám tak trochu sľubovala už pár príspevkov dozadu. Rozplývala som sa nad obláčikovými žemľami, o tom, aké sú jemnučké, hebké, lahodné a vlastne miliónkrát lepšie ako obyčajné pečivo. Nebudem sa dnes opakovať (to by ste ani nechceli čítať), len som sa zastrájala, že sa k nim v krátkom časovom intervale vrátim opäť. Prišiel ten okamih a vykúzlila som z nich toasty, ako pohodlnú, skladnú a lahodnú formu cestovného občerstvenia. Recept je úplne rovnaký, ako z minula, preto sa naň odkážem, akurát som zvýšila množstvo: použila 3 vajcia a 200 g kelímok cottage syra a pred tým, než išli do rúry, posypala som ich sezamom.

Toasty plnené Schwarzwaldskou šunkou a Cheddarom:

• 6 žemlí podľa >>TOHTO<< receptu
• sezam na posypanie
• 6 plátkov Schwarzwaldskej šunky
• buď plátkový, alebo nakrájaný syr Cheddar

Na jednotlivé žemle naukladáme plátky šunky a syra, spojíme dokopy a vložíme do horúceho toastovača. Pár minút necháme zapekať a vytiahneme. Všetko. 

Neskromne sa nad nimi musím usmievať, ten sezam im dodal dokonalý vzhľad, takmer ako z obchodu. Ale lepšie! Štruktúra hodvábneho obláčika, delikatesná Schwarzwaldská šunka, výrazný Cheddar, to všetko ich povyšuje na úplnú lahôdku. Vlastne nebeskú. Doslova. 

Obláčikové žemle (paleo) s hummusom

Som tu opäť po niekoľko dňovej nedobrovoľnej odmlke. Vedela som, že január bude hektický, ale aby bol až takto šialený, na to som úplne pripravená nebola. A to, prosím pekne, ubehol sotva prvý týždeň. Ak to takto pôjde rovnakým tempom aj ďalej, budem si gratulovať ak neskončím niekde na psychiatrii, nieto aby som sa zožierala nad tým, že blog zíva prázdnotou. Napriek všetkému som však dnes tu a ešte s akým príspevkom! Moja výprava za dokonalou náhradou pečiva sa zrejme skončila. Nevykladajte si to zle, všetky recepty, ktoré som dosiaľ publikovala, či už na rôzne placky zo strukovinových múk, alebo toasty na zeleninovej báze, sú skvelé a stopercentne si za nimi stojím. Každý je výnimočný v inom aspekte, či už chuti alebo konzistencii, napríklad soccu milujem práve preto, že je chrumkavá (a ja hryziem rada). Niekedy som sa pristihla pri tom, že mi chýba nejaká alternatíva krajca chleba, ktorý by bol mäkký, ľahko prenosný, nedrobilo sa z neho alebo nebol príliš šťavnatý či vlhký (ako napríklad mrkvové, karfiolové a podobné placky). Na obláčikový, oblačný (alebo čo ja viem ako ho preložiť cloud bread) som na internete naďabila už dávno, nechcela som však veriť tomu, že výsledok bude naozaj taký, ako ho opisovali. Pri výpočte surovín som proste pochybovala, že zafunguje ako má. Okrem toho, vínny kameň na mňa pôsobil príliš výstredne a bála som sa, že sa nebude dať zohnať. Ani som ho v čistej, samotnej podobe nenašla. Použila som však bezfosfátový prášok do pečiva, kde je jeho hlavnou ingredienciou. Ostatne, každý i obyčajný kypriaci prášok ho má, keď sa už ale má jednať o kľúčovú ingredienciu receptu, rozhodla som sa investovať a zvoliť aspoň trochu "zdravšiu" alternatívu. Ono, 17 korún naozaj nikoho nezruinuje 😁 Výsledok? Bomba! Žemličky sa podarili parádne, sú jemné, dokonca s typickou mozaikou na povrchu, ohybné, no držia tvar, pohodlne sa dajú natrieť akoukoľvek pomazánkou, použiť ako "obal" na burger, proste presne také, ako som si predstavovala pri zúfalom hľadaní. Nadýchané a svojím zložením miliónkrát lepšie ako bežné pečivo plné boviečoho. Ak ste na tom podobne ako ja a zatiaľ márne pátrate po, nie náhrade, to by ich degradovalo, ale skôr vylepšení pečiva, neotáľajte ako ja a berte mixéry! Dobre, na to, že ide o niečo tak banálne ako dve, respektíve 4 placky, musíte vytiahnuť až dva elektrické spotrebiče, ale ono to za to stojí. Naozaj!

• 2 vajcia, bielka a žĺtky zvlášť
• 150 g cottage, precedený zo smotany, použijeme len "guľôčky" 
• ¼ ČL bezfosfátového prášku do pečiva (ideálne čistého vínneho kameňa, ale bude fungovať i obyčajný kypriaci prášok)
• trochu bylinkovej soli
• nátierka podľa ľubovôle (v tomto prípade classic hummus z Lidlu - potrebovala som spotrebovať)
• {akékoľvek iné doplnky, ktoré máte radi v obloženej žemli, takže aj vajíčko, šunka, syry, šalát, zelenina, atď atď.}

Oddelíme žĺtka od bielok do dvoch mís. K bielkam pridáme vínny kameň a vyšľaháme do poriadne tuhého, takmer akoby "suchého" snehu, trvá to 3-4 minúty. K žĺtkom pridáme čistý cottage zbavený tekutiny a ochutíme soľou. Ponorným mixérom zmixujeme na hladko. Do syrovej zmesi v dvoch dávkach zapracujeme sneh, opatrne a zľahka, aby nepadol. Z hmoty na plechu vystlanom papierom na pečenie vyformujeme 4 placky a plechom párkrát buchneme o dosku, aby sme vytlačili z cesta bubliny a povrch bol rovnomernejší.

Žemle vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý a je na ňom mozaika v podobe vzoru, aký na chrbte nosia žirafy 😄 (prosím, oceňte tú snahu o čo najvernejší opis). V prvých minútach žemle prudko vyskočia a nabobtnajú, po vybraní z rúry však spľasnú, preto sa niet čoho desiť. Má to tak byť. Plátky natrieme či obložíme podľa ľubovôle a konzumujeme. Ale poriadne prehĺtať, nieže sa od blaha zadusíme! 

Ako bojovú úlohu do budúcna si dávam zistiť, či sa oblačné žemličky dajú skladovať v mrazničke. Potom by mi nič nebránilo si ich pripraviť v niekoľkých dávkach a podľa potreby vyťahovať. Musím to zrealizovať veľmi rýchlo, pretože v nich vidím obrovský potenciál a zdajú sa mi ideálne ako jedlo na cesty. A keďže ani nie o dva týždne to vypadá na náročnú služobku, bude dobré mať ich po ruke. Myslím si, že táto informácia sa bude hodiť i vám, o to viac sa budem snažiť môj cieľ naplniť. Určite dám vedieť. A zatiaľ, dovidenia na budúce!