Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

Vajcia v oblakoch s údeným syrom - verzia 2

Ak tu nie ste prvýkrát a nemáte pamäť rybičky Dory, určite si pamätáte, že som vám sľubovala zdokumentovať nové a autentické prevedenie receptu na >>vajcia v oblakoch<< = Eggs in the clouds. Nuž, neostalo iba pri sľuboch, v (na mňa) rekordne krátkom čase som sa na akciu podujala a dnes vám môžem priniesť výsledok. Nebudem sa siahodlho vyjadrovať k receptu ako takému, všetko som už (viac než bolo vhodné) popísala v predošlom príspevku, preto vás odkážem na link vyššie, určite sa zastavte a dozviete sa tak niečo o mojich pohnútkach, myšlienkových pochodoch a čo ja viem o čom ešte.
Musím zhodnotiť, že druhý pokus bol rozhodne úspešnejší, aspoň čo sa finálneho efektu týka, ale poznáte ma. Hladko by to nešlo. To ako vážne?! Jeden obláčik sa rozhodol so mnou proste nespolupracovať a tak som si naživo vyskúšala, aké to je byť účastníkom rozprávky Išlo vajce na vandrovku. Jeden žĺtok sa porušil a počas pečenia si zmyslel, že nebude lietať s hlavou v oblakoch a poďho pekne na zem. "Akože nieee, nechcem, ja tu nebudem!" Aspoň tak by sa dalo stručne popísať, čo cítilo milé žĺtko a natruc sa pretransformovalo do lávového prúdu. Na druhej strane, aj to je svojím spôsobom estetické, ale vôbec sa to nehodilo do mojich plánov. No čo už, nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí a tak môžem byť spokojná, že aspoň jeho druhý brat ma nenechal v štychu a odmenil ma žiadaným tvarom a konzistenciou. Po prekrojení ostal žĺtok vnútri dokonale polotekutý a tí, pre ktorých som ako otvorená kniha vedia, že to je presne to po čom moje náročné srdce (žalúdok) piští.
Tak sa teda končí jedna z mnohých epizód zo seriálu Nemehlo v kuchyni, tretíkrát sa už o dokonalé prevedenie snažiť nebudem, pravdepodobne by na to ani nikto nebol zvedavý. Och a úplne na záver, v tejto verzii som použila domáci kravský údený syr od mojej milovanej tety (ďakujeeeeeem!), čím tieto obláčiky dosiahli úplne nový level chutnosti a ľutovala som, že ich nemám asi tak dvadsať, aby som sa nimi mohla pchať do úplného prasknutia.
Takže pre úplnosť, tu máme recept a správny postup:

• 2 vajcia - oddeliť bielka od žĺtkov
• ½ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku do pečiva
• trochu talianskeho korenia
• 30 g domáceho údeného syra, nastrúhať
• čerstvú bazalku na ozdobu
• kaleráb ako prílohu (voliteľné 😜)

Bielka oddelíme do veľkej misy a pridáme prášok do pečiva. Vyšľaháme tuhý a akoby suchý sneh. Do neho opatrne zapracujeme strúhaný syr a hmotu ochutíme korením. Vôbec nevadí ak v ňom kde tu ostanú hrudky, lepšie sa s ním bude pracovať. Na plech s papierom na pečenie voľne umiestnime dve kôpky bielkovej hmoty (takže žiadne formy na pečenie) a v strede vytvoríme priehlbinu, kam neskôr umiestnime žĺtka. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme tak 3 minúty, maximálne 5, ale to je už veľa. Do obláčikov uložíme žĺtky a plech vrátime späť do rúry. Pečieme ďalšie 2 minúty, dlhšie len v prípade, ak máme žĺtka radi v tuhom stave. Upozorňujem, že sneh v priebehu pečenia najprv prudko nafúkne, akonáhle však otvoríme rúru, ich objem čiastočne spľasne a po miernom ochladnutí bude tento jav ešte výraznejší. Takže sa netreba biť hlavou o stenu, tak to má byť. Hotovo, podávame s bazalkou a prílohou podľa ľubovôle.

"Nie a nie, nie som rojko s hlavou v oblakoch! Myslím, že chcem byť radšej lávovým prúdom."

"Zato ja som pán Dokonalý, načni ma a uvidíš tú krásu!"

Milí čitatelia, dúfam, že som vás svojimi infantilnými poznámkami a kvázi vtipnými hláškami neodradila a neznechutila. Snáď sa na blog ešte niekedy vrátite. Sľubujem, že sa pokúsim byť serióznejšia (i keď.. no neviem, to asi nie je v mojich silách. Ale ako predsavzatie to obstojí.) a profesionálnejšia, aspoň čo sa receptov a ich prevedenia týka. Nechcem to brať ako komédiu, ale niekedy si zo mňa vesmírne sily strieľajú a človek to nemôže brať vážne. 

Vajcia v oblakoch s Cheddarom a nivou

Možno ste to postrehli, možno nie, neviem, ako dobre sa orientujete vo svete food blogov. možno je to nakoniec len záležitosť "Keto komunity". V každom prípade, strhol sa obrovský rozruch a krik okolo najnovšieho výmyslu zvaného Cloud eggs/Eggs in clouds, čiže v preklade niečo ako vajcia v oblakoch. Ľudia sa predbiehajú v snahe vymyslieť niečo nové, zábavné, inšpiratívne s väčším či menším úspechom. Ja ako tvor ľahko ovplyvniteľný som sa, samozrejme, dala zlákať a podujala sa túto najnovšiu vychytávku vyskúšať na vlastnej koži. Najprv som tento príspevok vôbec nechcela publikovať. Preto mi trochu dlhšie trvalo ozvať sa a stále váham, či to nebude kontraproduktívne. Vec sa má takto: chuťovo je to fajn, veď čo by bolo zlé na vajciach s dvomi druhmi syra! Bohužiaľ, opäť pokrivkávam na forme. Tieto vajíčka v oblaku sa majú piecť voľne na plechu, nie v nejakej forme. Siahla som po nich však z dôvodu, že moje "cesto" bolo príliš tekuté a bála som sa, že by sa celé roztieklo po povrchu. Po druhé, opäť som prešvihla vhodný čas vybrania misiek z rúry, preto sa žĺtky upiekli viac, ako by mi bolo milé. Preto som si zaumienila, že v blízkej budúcnosti akciu podniknem znovu, tak ako sa má a budem dúfať, že dosiahnem lepšie výsledky. Preto tá moja nerozhodnosť. Ak by sa totiž recept podaril, určite by som vás o tom informovala. Ale, čo ak sa prejaví moje zlé lenivé ja a nikdy sak tomu neprinútim? Potom by ste boli ukrátení o malý tip, ako obyčajné vajcia prezentovať v trochu hravejšej forme (bola by to vlastne taká škoda? Ťažko povedať, nechám na váš úsudok). V podstate ide o primitívnu záležitosť. Základom je totiž, iba oddeliť bielka od žĺtkov, vyšľahať ich na tuhý sneh, zmiešať so syrmi a hodiť na plech. Do tohto obláčika usadiť ostávajúce žĺtko a upiecť. Hotovo, zázrak je na svete! Hovorím však, že sa jedná skôr o jednorazovú záležitosť, prípadne situáciu, kedy by ste chceli niekoho prekvapiť trochou inovácie. Myslím si, že taká syrová omeleta z panvice je rovnako chutná (veď do nej idú tie isté ingrediencie), naviac je menej prácna a ja mám práve rada, keď sa vajcia trochu pripečú a sú chrumkavé. To isté platí o volských okách, okrem dokonale tekutého žĺtka, ktoré v tomto prípade viem oveľa lepšie ustriehnuť, je chrumkavé bielko tá druhá vec, ktorú mám na nich rada. Teda záverom, oplatí sa podstúpiť celú túto "tortúru" šľahania a pečenia? Raz, pre zábavu, áno. Na bežné raňajky či obed? Zrejme nie. Pre blogové účely? Definitívne! Preto sa do toho vrhnem znovu. A vy si zatiaľ prečítajte ako na to (i keď som už všetko prezradila) a prípadne skúste sami. V tom prípade stopercentne dajte vedieť, čo si myslíte a ako sa vám príprava podarila. Opakujem, postup uvediem, ako som ho skutočne robila, ten originálny sa mierne líši a do budúcna ho upravím.

• 2 vajcia - žĺtka a bielka zvlášť
• 25 g Cheddaru
• 25 g nivy
• pár koliesok póru - zelenej šasti
• trochu talianskeho korenia
• olej na vymazanie foriem

Bielka oddelíme do veľkej misy a vyšľaháme na tuhý sneh. Do nich primiešame nastrúhaný Cheddar a nivu a na drobno nasekanú zelenú časť póru. Ochutíme korením a opatrne zapracujeme, aby sneh nestratil svoju vzdušnosť. Hmotu obozretne vložíme do pripravených keramických misiek a snažíme sa uprostred urobiť jamku, kam neskôr položíme žĺtko. Formy vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 3-5 minút, kým povrch nespevnie. Do jamky opatrne prenesieme žĺtko a znovu vrátime do rúry, kde dopekáme 3 minúty, kým obláčiky nie sú tuhé a držia formu, ale žĺtok je ešte tekutý (dobu regulujte podľa vlastných preferencií, ja som sa pozabudla a piekla dlhšie). Misky necháme trochu vychladnúť a následne vyklopíme. Podávame s čerstvou zeleninou {a toastmi, ak konzumujete}. 

Moja príprava do práce, bez cestovných nádobiek to proste nejde. 

Popísala som toho neúrekom už na úvod, dokonca sa niekoľkokrát opakovala, preto to už tristopiaty raz robiť nebudem, podotknem len, že vás nechcem odradiť od toho, aby ste si tieto vajcia v oblakoch pripravili. Chutia dobre, to bez pochýb, kolega na ne dokonca lačne pozeral, keď som vyťahovala z mikrovlnky. Ich idea sa nesie v duchu Cloud bread = oblačných chlebíkov/žemlí, ktorým som úplne prepadla a už ste mali možnosť na blogu ich vidieť niekoľkokrát. Takže ak sa vám tento koncept páči, rozhodne choďte do toho! A týmto to ukončujem, pretože budem mať zase tendenciu nadrístať slohovú prácu o ničom - čo sa mi stáva, keď mám pracovať, no namiesto toho veselo prokrastinujem na blogu. 

Majte sa, nádherný začiatok týždňa prajem!

Oblačný BAT sendvič = Bacon Avocado Tomato cloud bread sandwich

Po predchádzajúcich ne-receptoch mám dnes pre vás jeden famózny, zapamätania hodný a často opakovateľný! Privítajte tento ultimátny sendvič, po ktorom snáď už nikdy nebudete chcieť iný. Jeho základom je oblačný chlieb, ktorý som pripravovala už niekoľkokrát, >>TU<< v základnej verzii a >>na tomto mieste<< upgrade v podobe šunkovo-syrových toastov. Čo bolo podnetom k ich vzniku sa môžete dočítať práve v uvedených článkoch, preto dnes túto časť preskočím. Určite viete, že prechovávam hlbokú náklonnosť k avokádu a preto som občas musela iba smutne zotrieť sliny z brady pri provokačných obrázkoch avokádových sendvičov na internete. Určite to poznáte: hrianka s rozpučeným avokádom, pokvapkaným citrónovou šťavou, ochuteným korením, niekedy s volským okom. Alebo už legendárny BLAT sendvič, čo je skratka bacon-lettuce-avocado-tomato, čiže pekne po slovensky slanina, šalát, avokádo, paradajka. Až donedávna mi chýbal základ, na ktorý by som si tohto krémového zeleného krásavca mohla natrieť. Teraz mi napadá, taká >>socca<< by tiež nebola zlá! Neviem prečo som to ešte neskúsila, aspoň mám plán do budúcnosti. Ale po objave oblačného chleba som ním posadnutá a tak niet divu, že ho obmieňam na X milión spôsobov. K americkej klasike fastfoodov mi chýbal iba šalátový list, ale čo tam po ňom, hlavne, že obsahuje to všetko ostatné podstatné! Takže okrem už toľko skloňovaného, na tuky bohatého ovocia aj dokonale chrumkavú skoro slaninu (pretože som mala po ruke moravské údené..) a paradajku geneticky modifikovanú bez chuti. Než prejdeme k receptu, ešte posledná vec. Tentokrát som cesto neformovala na placky, ale vliala do chlebovej formy, takže sa konečne naozaj jedná o oblačný chlieb. 

Na jeden "bochník":

• 2 vajcia, žĺtka a bielka zvlášť 
• 200 g syra cottage, zbaveného prebytočnej tekutiny
• ¼ ČL bezfosfátového kypriaceho prášku (ideálne vínneho kameňa, ale dá sa aj obyčajný prášok do pečiva, výsledok bude vždy rovnaký)
• hrsť sezmových semienok na posypanie
• Na 1 sendvič:
• ½ dokonale zrelého avokáda
• šťavu z limetky
• trochu bylinkovej soli
• 1 gigantický plátok moravského údeného (alebo adekvátne množstvo anglickej slaniny)
• ½ paradajky
• trochu worchestrovej omáčky

Do veľkej misy oddelíme bielky, do vysokej nádoby zase žĺtka. K žĺtkom pridáme scedený cottage syr a tyčovým mixérom zmixujeme na hladkú hmotu. K bielkam vsypeme kypriaci prášok a ručným mixérom vyšľaháme tuhý sneh. Obe masy opatrne spojíme a zľahka premiešame, precízne, aby sme nestratili vzdušnosť. Cesto vlejeme do formy na biskupský chlieb s papierom na pečenie, nádobou niekoľkokrát udrieme po pracovnej doske, aby sme odstránili prípadné bubliny a povrch posypeme sezamom. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 45 minút, kým povrch nie je zlatohnedý, s nádhernou mozaikou pripomínajúcou žirafiu srsť. Chlieb v rúre niekoľkonásobne zväčší objem a nafúkne sa, po kontakte so vzduchom však spľasne. Nepodliehame panike, tak to má byť.

Kým sa chlieb pečie, v miske rozpučíme avokádo, pokropíme šťavou z limetky a ochutíme soľou. Plátok šunky na suchej panvici opečieme, vlastne oškvaríme na pustenom tuku. Čím chrumkavejšia, tým lepšia (toť môj skromný názor).

Z hotového chleba ukrojíme požadovaný "krajec", prerežeme na dve časti a obe natrieme avokádom. Obložíme slaninou a paradajkou, pofŕkame worchestrom a zostavíme dohromady. Žujeme, čo nám sily stačia!

Už prvé sústo vás blaženosťou vynesie až do oblakov a to teda doslova, nielen názvom, ale aj štruktúrou. Chlebík je jemný a vláčny, proste ako obláčik. K tomu avokádo, na ktoré nedám dopustiť a trochu prekvapivý moment v podobe chrumkavej slaniny, môže to byť ešte lepšie? No neviem, ak na niečo prídete, dajte vedieť, to by ma teda nesmierne zaujímalo! A fakt sa prihováram pustiť sa do tohto štruktúrovaného a úplne iného chleba, aby ste si sami vytvorili obraz. Som si vedomá toho, že mnohým z vás sadnúť nemusí, čo ľudí, to chutí, ale rada by som vedela, ako to vnímajú iní. Či som divná iba ja.. To asi tuším, ale i tak.

Zatiaľ sa majte fajn.

Tekvicové muffiny zo šošovicovej múky

V zápale nedeľného pečenia som si spomenula aj na obľúbené muffiny zo strukovinovej múky a povedala si, že keď už mi naplno beží rúra, nebude od veci spáchať niečo pečené aj na obed do práce. Okolnosti chceli, že mi na balkóne nástojčivo pišťala polovica Hokkaido tekvice, preto bolo rozhodnuté a dopriala som jej osud byť súčasťou muffinového cesta. Aby nebolo príliš hutné a betónové, uskutočnila som experiment pridať do neho radšej sneh, než vajce v celku a poviem vám, hypotéza sa potvrdila ↠ keď sú tieto košíčky horúce, majú mäkučkú štruktúru a takmer sa rozpadajú 👌👌. Po vychladnutí, jasné, stávajú sa kompaktnejšími, ale práve preto ich odporúčam jesť minimálne teplé, aby to v zimnom počasí dobre padlo a ohrialo naše vnútro. Tekvica im okrem chuti dodá skvelú farbu a ak ich povrch posypeme jadierkami, dostaneme navyše aj chrumkavý element na záver. Znie to fantasticky, čo poviete? Preto iba neslintajte a pripravte si ich spolu so mnou!

Na 9 košíčkov:

• 1 hrnček šošovicovej múky (pomletá šošovica v suchom stave) 
• ⅓ hrnčeka mlieka
• ¼ hrnčeka oleja
• 1 ČL prášku do pečiva
• ½ ČL kuchynskej sódy
• 1 vajce - žĺtko a bielko zvlášť (ja som mala z pečenia medovníkov ešte jedno zvyšné bielko, tak som urobila sneh z dvoch, ale myslím si, že pokojne stačí i jedno)
• ½ tekvice Hokkaido
• 1 ČL škorice
• trochu masla
• ¼ - ⅓ hrnčeka mlieka
• hrsť tekvicových jadierok na posypanie

Hokkaido umyjeme, zbavíme jadierok a pokrájame na malé kúsky. Rozložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme maslom, poprášime škoricou a vo vyhriatej rúre pečieme 15 minút, kým nie je mäkká. Pomocou ponorného mixéra ju s maslom z plechu a mliekom rozmixujeme na hustejšie pyré. 

Kým sa pečie tekvica, pripravíme cesto: vo veľkej mise zmiešame šošovicovú múku s práškom do pečiva a sódou, prilejeme olej, mlieko a žĺtok. Všetky suroviny dobre premiešame a doplníme hotovým tekvicovým pyré. Z bielka vyšľaháme tuhý sneh, ktorý potom opatrne zapracujeme do cesta. Zľahka, aby nepadlo a potom ho lyžicou dávkujeme do pripravených muffinových košíčkov. Posypeme tekvicovými jadierkami (ale napríklad aj vlašskými orechmi, tie by k nim tiež pasovali). Muffiny pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C tak 20-25 minút, kým špajdľa umiestnená do stredu nevyjde suchá a povrch nie je zlatistý. Necháme minútku-dve vychladnúť a vyklopíme z formičiek. Podávame teplé!

Ako dopadol dnešný Mikuláš? Našli ste si nejaké dobroty? Alebo iba uhlie? Ja som zrejme celý rok poslúchala, pretože mne sa pošťastilo a na stole ma čakal balíček plný ovocia. Ďakujem spolub-- Mikulášovi! za krásne prekvapenie. 

Gaštanové muffiny

Ako som vás včera informovala, dnešné predpoludnie som skutočne celé strávila v kuchyni. Bez zveličenia, doslova som sa v nej zasekla a trochu to prehnala s prípravou na ďalšie dni. Zrejme teraz celý týždeň nebudem musieť nič variť, je toho viac než bohato do zásoby. Ešte šťastie, že vďaka nízkym nočným i denným teplotám budem môcť všetky naplnené misky nechať na balkóne, pretože do chladničky sa určite nezmestia. Mám pre vás prvú ochutnávku z receptov a začneme hneď vo veľkom štýle, neodolateľnými gaštanovými muffinami, jemnými a nadýchanými, jednoduchými, ale s o to väčším efektom pre chuťové poháriky.

Nebudete veriť, ale použila som 3, slovom TRI ingrediencie! Dlho som premýšľala, či ich ochutiť koreninami, alebo ísť sladkou cestou, napchať ich semienkami, alebo olivami, ovocím alebo čímkoľvek? Nemohla som sa rozhodnúť a na um mi nezišiel žiadny partner, ktorý by sa mi s gaštanmi primárne spájal (ako jablko-škorica, fazuľa-vajce, špagety-kečup, tekvicový krém-jej jadierka, hríbová polievka-ocot, americká kombinácia arašidové maslo-džem, ryby-citrón a podobne..). Tak som ich nechala bez akejkoľvek tajnej prísady a nestačila sa čudovať, aké výborné boli! Vidíte, netreba siahodlhý zoznam surovín, ide to aj jednoducho a bezbolestne (ak si nezarežete do prsta #true story). Jediná chúlostivejšia časť prípravy preto spočíva vo výrobe vlastného pyré, pretože gaštany sa ťažko šúpu, ale určite to zvládneme! Nemusíme používať polotovar, keď si môžeme pripraviť vlastné, bez akýchkoľvek čudných pridaných látok.

Na 6 muffinových košíčkov:

• 10 veľkých gaštanov
• 1/2 hrnčeka mlieka
• 2 bielka 

Gaštany na šupke narežeme, umiestnime do kastrólu s vodou a varíme 30 minút. Ešte teplé ich očistíme od vrchnej i spodnej šupky (u studených to ide ťažšie, takže odporúčam nenechať ich príliš vychladnúť) a vložíme do vysokej nádoby. Prilejeme mlieko a tyčovým mixérom rozmixujeme na hladké pyré. Bielka oddelíme od žĺtkov a v miske z nich vyšľaháme sneh. Sneh opatrne zapracujeme do pyré, opatrne a zľahka, aby nestratilo vzdušnosť. Cesto rozdelíme do silikónových formičiek a vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C na 20-25 minút, kým povrch nie je hnedý a jemne chrumkavý. Vyklopíme a ešte teplé podávame!

Všímate tú štruktúru? Vnútri sú hebké a mäkučké, nadýchané ako obláčik, dokonale sa rozplývajú na jazyku a tenká chrumkavá kôrka na povrchu muffiny udrží v kompaktnom tvare. Nikomu nebránim do cesta primiešať napríklad aj tie semienka, ak sa žiadajú, myslím si, že by neboli na prekážku. Ja som sa len nevedela rozhodnúť, čo by mi k tomu pasovalo najviac. Máte preto nejaké tipy? Napíšte! A určite si ich urobte!