Šunkový cottage šalát s pečeným petržlenom a mrkvou

Patríte medzi milovníkov majonézových šalátov? Potom vám možno bude rovnako, ak nie viac, chutiť tento trochu jemnejší a odľahčenejší, ale o to aromaticky bohatší šalát s použitím cottage syra. Nájdete v ňom obvyklé ingrediencie ako šunku, mrkvu, kyslé uhorky, trochu horčice, zároveň je netradičný tým, že zeleninu upečieme, nie jednoducho uvaríme. Je to akýsi variant na vlašský a parížsky šalát bežne dostupné v obchodoch. Ich nevýhodou, samozrejme, je, že nikdy neviete, čo presne sa do nich pridáva a neraz vás zaskočí to množstvo Éčok a iných umelých prísad v zložení.
Najlepšie je si takého lahôdky pripraviť doma, presne podľa vlastného gusta. Máte radi to a ono, ale príliš nemusíte hento? No tak žiadne vyberanie a preberanie sa v tanieri, jednoducho neobľúbenú potravinu vypustite a všetky problémy sú razom vyriešené. Okrem toto, je to skvelý spôsob ako sa zbaviť nejakých prebytočných položiek v chladničke. Kúsok mrkvy, otvorenej konzervy, načatého pohára, všetko sa dá zamiešať do vnútra a razom môžeme byť veľmi príjemne prekvapení, aký fenomenálny výsledok sme dosiahli.
Čo teda obsahuje môj šalát?

• 150 g syta cottage s pažítkou
• 3 plátky dusenej šunky (95%) 
• 1 pečený petržlen
• 1 malú pečenú mrkvu
• 1 veľkú kyslú uhorku + nálev z nej
• 2 ČL hrubozrnnej horčice (s bielym vínom Lidl Deluxe)
• trochu cibule
• čerstvú mätu a medovku
• štipku mletého korenia

Upečený petržlen a mrkvu nakrájame na malé kocky, rovnako ako uhorku (možno nastrúhať). Šunku nakrájame na pásiky a pridáme do misy so zeleninou, cottage syrom, horčicou, posekanou cibuľou a bylinkami. Ochutíme korením a kyslým nálevom z uhoriek podľa potreby. Premiešame a ideálne necháme pár hodín odležať, aby sa všetky chute prepojili, nie je to ale nutnosť. Podávame a ako skvelý doplnok považujem posýpku z vlašských (alebo iných) orechov. Dobrú chuť!

 Neviem ako vám, ale mne takéto rýchlovky prídu najmä v poslednej dobe veľmi vhod. Akosi bojujem s nechuťou príliš sa angažovať v kuchyni a prehnanými zásobami v chladničke, mrazničke a komore. O tom som čo-to prezradila v predchádzajúcom príspevku, tak ak sa budete nudiť a zaujíma vás to, bežte na článok. 

Alebo na Instagram, tam je to živšie. A dajte mi vedieť, ako sa vám pozdáva táto osviežujúcu náhrada majonézového šalátu. Zovšadiaľ na nás pomaly začnú padať rady a triky na tému Schudnime do plaviek, takže uvedený recept možno oceníte aj z tohto hľadiska.

Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:

• pol téglika syra cottage
• dve hrste sušených dubákov
• kúsok masla
• pol červenej cibule
• ½ ČL mletého kari
• ½ ČL mletej údenej papriky
• ½ granulovaného cesnaku

Hráškovo-paradajková zmes:

• druhá ½ téglika syra cottage
• ½ šálky mrazeného hrášku
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
• trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
• 1 ČL jablčného octu
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli a mletého korenia

Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 

Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 

Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 

Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 

Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 

Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:

Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.

Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..

Karfiolové krekry

Budem na vás dobrá a dnes si od baklažánov dáme na chvíľu pokoj. Aby sme sa mohli venovať inej zelenine. Mäsožravci, nezúfajte, aj na vás príde rad! Doprajme niekoľko minút slávy obľúbenému bielemu hlúbovému kučeravcovi: karfiolu! Bolo odo mňa priam až nepekné, ako dlho som ho nechávala bez povšimnutia v chladničke (chvalabohu za ňu, aspoň sa neskazil), lenže v rámci masovej likvidácie zásob musel padnúť i on a ja som nesmierne rada, že práve v tejto podobe. Transformovala som ho do roztomilých utešených pečených krekrov!
Už viete, okrem iného aj z mojich nespočetných príspevkov (stačí pohľadať v zozname, receptov je milión), že karfiol sa dá použiť pri výrobe cesta, ako náhrada za pečivo či pizzu a tak bolo len otázkou času, kedy postupným zmenšovaním rozmerov (od celého plechu na korpus, cez sendvičové krajce a muffinové košíčky) dospejem k miniatúrnym kolieskam podobným čipsom. Tým, že sú tak malé a tenšie ako vyššie menované dobroty, môžeme docieliť, že sú naozaj príjemne chrumkavé a pripomínajú krekry. Viete, kedy mi prvýkrát prebleskla myšlienka upiecť ich? Pri príprave tohto >>dipu z pečenej mrkvy a fazule<<! Upečené kolieska ponárať rovno do pomazánky a pchať sa, čo nám sily stačia, ó, áno, potešenie pre každého hladoša.
Bohužiaľ, tentokrát som dip k dispozícii nemala a nahradil ho pažítkový cottage, ale na druhej strane, nesťažujem sa, aj toto spojenie je nadmieru vydarené a v lete príjemne osviežujúce. Studený cottage priamo z chladničky padne v horúčavách vhod a svojou ľahkosťou zaručí, že sa nebudeme cítiť prepchatí ako panák do maku nafutrovaný slamou. Aspoň tak môžeme zjesť viac krekrov! A že budete chcieť, to vám ručím. Je ťažké prestať po nich siahať, keď ich máte ešte na podnose pred sebou. Tak posledný.. nie, naozaj, už iba jeden.. ale predsa tam nenechám zvyšné tri.. A nakoniec neostane nič. Pravdivý príbeh ⇒ natočené podľa skutočnej udalosti. Ešteže je to iba zelenina. To môžeme maškrtiť (skoro) bez výčitiek, nemám pravdu?
Nech vás nedesí dvojdňová príprava, v skutočnosti je postup primitívny, len je lepšie rozdeliť si ho v časovom odstupe niekoľkých hodín, aby ste neprišli k úrazu a nepríjemným obareninám ⇒ aj toto bol niekedy pravdivý príbeh. A viete, čo je na tom úplne najlepšie? Počet použitých surovín sa redukuje na 2, slovom dve položky! Plus nátierka, ale krekry pokojne možno konzumovať i samotné. Paráda, nie?

• 1 hlavu menšieho karfiolu
• 1 vajce
• voliteľné: obľúbené koreniny a bylinky
• naviac: nátierku/dip/omáčku na namáčanie (pažítkový cottage)

Karfiol uvaríme vo vode do mäkka a scedíme ho. Pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú kašu a preložíme do gázy (najlepšia by bola taká, čo sa používa pri príprave syrov). Umiestnime ju do sitka, ktoré položíme nad misku - tá bude slúžiť na zachytenie tekutiny. Keďže karfiolová hmota je horúca, necháme ju v takejto zostave niekoľko hodín odpočívať. Pokojne cez noc, v chladničke. Následne gázu skrúcame do čo najpevnejšieho balíčka a žmýkame z karfiolu všetku možnú tekutinu. Potrebujeme dostať tuhú dehydrovanú guču. Túto vody zbavenú hmotu preložíme do misy, pridáme vajce a koreniny či bylinky, ak chceme a vypracujeme kompaktné cesto. 

Môžeme z neho pomocou lyžice na plech s papierom klásť malé guľôčky, ktoré potom pripučíme na disky. Mne sa lepšie osvedčila metóda naplniť hmotu do sáčku, odstrihnúť jeden jeho rožok a vytláčať ju na plech (ako keď používame cukrárske vrecko). Povrch koliesok uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé na okrajoch. Servírujeme ako prílohu k pomazánke alebo ich chrúmeme samotné namiesto čipsov 😁😋

Skutočne sa nebojte prípravy, nech vás neodrádza fakt, že najlepšie je rozčleniť si ju na dve fázy. Predídete tak nepekným ranám. Neviem ani spočítať, ako škaredo som sa popálila pri príprave karfiolových korupsov a placiek. Poučte sa z chýb druhých, nie na vlastnej koži. Skutočný čas strávený nad výrobou je minimálny: uvariť karfiol trvá 10 minút, rozmixovať dve, vyžmýkať maximálne 5 a zvyšok za vás urobí rúra, takže ak musíte, viete sa venovať iným veciam. Tieto krekry za pokus určite stoja, tak sa smelo pusťte do nich!

Špagety z čiernej fazule s omáčkou z grilovanej cukety

Ja sa z tej cukety snáď zbláznim. Nielenže som si ju najprv kúpila sama (lebo akcia), potom mi ďalšiu gigantickú posunula spolubývajúca, že ich nestačí jesť (mala nabalené z domu), teraz aj mne prišiel balíček s plodinami starkinej záhrady. A v ňom, ako inak, ďalšia cuketa. Preto je len a len logické (a ospravedlniteľné), že na blogu to v najbližších dňoch nebude o ničom inom, iba o tejto zelenej fešande (eventuálne jej žltej sestre).
Už keď som pripravovala >>túto<< pomazánku na placky, napadlo mi, že by sa podobným spôsobom dala pripraviť aj fantastická omáčka. Omáčka k čomu? K mäsu, pečenej zelenine, ale hlavne rôznym druhom cestovín. Ja svoje "cestoviny", respektíve rezance vyrábam zo zeleniny a častokrát práve z cukety, preto mi ich spojenie s rovnakou omáčkou prišlo už trochu prehnané. Rozmýšľala som, aké iné zvoliť. Mohla som staviť na najobľúbenejšie mrkvové, ale doľahla na mňa akási lenivosť a nechcelo sa mi pracne ich strúhať. Mohla som využiť trebárs sklené rezance, ktorých mám v komore viac než dosť (a neuškodilo by im konečne ich spracovať), ale občas mi vadí, že sú pomerne "krehké", príliš tenké a ak ich zalejem priehrštím omáčky, majú tendenciu sa trhať a motať do jednej veľkej guče, ktorá napokon rezance nepripomína ani náhodou.
Dobre, spejem k pointe, hoci pomaly. Priznám sa, že tento úvod je trochu prikrášlený, pretože hneď od začiatku som vedela, aké "cestoviny" chcem použiť. Zo zvedavosti a práve pre účely testovania som minulý víkend obetovala ďalšiu nemalú čiastku už z aj tak prázdnej peňaženky na špagety z čiernej fazule. Chodila som okolo nich už príliš dlho a ako máte možnosť vidieť, v poslednej dobe nemám zábrany a míňam ako besná. Preto sa ocitli v košíku a ja som tak konečne mohla okúsiť, či tie prachy za celú parádu stoja. Zloženie v podstate dokonalé, obal tvrdí 100% čiernej fazule a nič iné. Majú krásnu tmavú farbu, ktorá odpovedá ich názvu a pripomínajú tak tie semolinové pšeničné s pridaním sépiovej černe. Sú však o poznanie tenšie (i keď trochu hrubšie ako sklené - čiže niečo medzi) a ako som mala možnosť zistiť, varením svoje sýte sfarbenie stratia, takže vo výsledku sú skôr neurčito sivé. Že sú štíhlejšie nezmieňujem náhodou, vykazujú podobnú tendenciu zmotania a zoskupenia sa, ale nie v až takej veľkej miere. Možno to bolo spôsobené tým, že som to klasicky neodhadla s pomerom omáčky ku špagetám a pripravila jej na minimálne dve porcie. Ale omáčky nikdy nie je dosť, to snáď chápete. Och, dovoľte mi ešte odbočku naspäť k nej. Pre väčšiu krémovosť a lahodnejšiu chuť som do nej primiešala pažítkový cottage. Keď už syr nejde ako posýpka navrch, zapracovala som ho aspoň dovnútra. So syrom je predsa všetko lepšie, nemám pravdu?

Zhrnutie? Dokonalou kópiou pšeničných cestovín nie sú, to som ani nečakala. Majú odo mňa plný počet za zloženie a štruktúra tiež nie je na zahodenie. Rozhodne lepšia ako u ich sklených príbuzných z mungo fazule. Škoda, že stratia svoju prekrásnu farbu, na tanieri by sa to hneď lepšie vynímalo. Ako nositeľ akejkoľvek omáčky obstoja dokonale, preto na osvieženie kuchyne odporúčam. Áno, nebudem ich kupovať každý týždeň, ale balenie 200 g mne vystačí na 6 porcií a keď ich miniem, chvíľku si na ne našetrím a zrejme kúpim znovu. Aspoň budem mať príležitosť vymeniť všetky zeleninové náhrady za niečo, čo sa viac blíži klasike. Pretože, priznajme si to, raz za uhorský rok si moje telo so smútkom spomenie na milované špagety s lunch meatom a syrom, na ktorých sme v detstve fičali každý týždeň. Teraz je to skôr o tom, že narážam na zaujímavé omáčky na internete, ale niekedy neviem, k čomu ich napasovať. A toto je dobrá alternatíva.

• 30 g špagiet z čiernej fazule
• 250-300 g cukety (váha surovej)
• 1 PL oleja
• 50 g cottage syra (príchuť pažítka)
• 1 PL balzamikového octu
• 1 veľký strúčik cesnaku
• obľúbené korenie podľa potreby (teraz fičím na Raráškovom bylinnom)
• paradajku, na ozdobu

Cuketu nakrájame na tenšie kolieska a vložíme do panvice s olejom. Posypeme ich korením a z oboch strán opekáme, kým nenadobudnú zlatistú farbu. Malú časť si odložíme bokom a zvyšok preložíme do vysokej nádoby. Pridáme cottage, ocot, cesnak a iné pochutiny, ak sa nám žiada. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú omáčku.

Špagety uvaríme podľa návodu na obale, kým nie sú na skus (takže ani nie podľa návodu, dala som im najviac 5 minút, namiesto deklarovaných 6-8 a stačilo) a precedíme ich cez sitko. Pozor, trochu vody z hrnca si ponecháme na rozriedenie omáčky!

Zmixovanú omáčku vrátime naspäť do panvice spolu so špagetami a celú zmes necháme prehriať, najmä z dôvodu, aby sa tepelne spracoval cesnak a jeho chuť nebola tak ostrá (nie je povinné, ale odporúčam). Tu je vhodné pridať zo 1-2 PL špagetovej vody na zriedenie. Obsah panvice umiestnime do misky, doplníme odloženou cuketou a ozdobíme paradajkou a bylinkami. 

Ako som už predostrela, pomer omáčky k špagetám som zase neodhadla, ale radšej nech sú doslova utopené, než suché a zadŕhajúce sa v hrdle. Keby ste sa chceli opýtať, áno, jedlo je vhodné aj do prenosnej misky. Veď čo myslíte, kedy asi som ho konzumovala? 😋😝

Mimochodom, rozrečnila som sa iba o špagetách, ale omáčka, tá si tiež zaslúži pár oslavných slov. Cottage jej dodá vynikajúcu chuť a hustotu, poriadne obalí každý jeden rezanec a v podstate by sa poľahky dala jesť len tak lyžičkou ako pyré alebo extra hustý krém. Preto ak zápolíte s podobným problémom a hromadia sa vám v komore jednotlivé exempláre, obetujte jeden (či dva, tri..) na tento spôsob. 

Cottage dip s popraskanými grilovanými paradajkami

Niet nad dobrý dip, ktorý by ste mohli servírovať ako predjedlo, medzichod či proste doplnok pri príležitosti stolovania väčšej skupiny ľudí. Je ideálny na jednohubky, namáčanie pečiva, kúskov čerstvej či varenej/pečenej/grilovanej zeleniny. Prísne vzaté, žiadne takéto posedenie by sa nemalo zaobísť bez na prvý pohľad nenápadnej, zato extrémne dôležitej misky. Najmä ak sa radovánky pretiahnu na dlhé hodiny, oceníte (a vaši hostia tiež), ak budú môcť zamestnať svoje ruky a žalúdok niečím drobným popri debate a čakaní na hlavné chody. Dobre, nie je vyslovene povinnosť mať ho na prestretom stole, ale jeho prítomnosť nikoho neurazí. Zaujímavá kombinácia malých hrudiek cottage syra s grilovanými paradajkami, ktoré pečením či grilovaním postupne popraskajú a pustia tak sýtu šťavu poteší zmysly aj náročnejších stravníkov. Výnimočným bonusom je pridanie solídneho množstva cesnaku a citrónu, ktoré jedlo razom osviežia. Aby sa skutočne jednalo o ľahko naberateľný dip, popraskané paradajky odporúčam nasekať na ešte drobnejšie kúsky a celú hmotu premiešať so syrom, nech sa jednotlivé zložky rovnomerne rozdistribuujú. Na fotkách som si tento posledný krok odpustila, pretože na taký neestetický obrázok by ste sa dívať nechceli (a ošklivé snímky sú mojou špecialitou, takže načo ich zbytočne ešte viac ohaviť). Ako som už nadhodila, dip možno jesť nanesený na krajec chleba, ale veľmi dobre poslúži aj ako doplnok k zelenine, či už čerstvej alebo pečenej. A nezabudnite na semienka! Nielenže dodajú vzácne mastné kyseliny, ale obohatia dip o ďalší level štruktúry. A teraz už dobrú chuť!

• 2 PL kvalitného oleja
• 150-250 g cherry paradajok (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
• 3 strúčiky cesnaku
• trochu papriky
• kôru a šťavu z pol citrónu
• oregano - najlepšie čerstvé, ale v prípade nutnosti aj sušené
• štipku soli a korenia podľa chuti
• 200-400 g cottage syra (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
• zmes sezamových, ľanových semienok a mandľových plátkov na servírovanie + čerstvé bylinky

Grilovaciu panvicu spolu s olejom zohrejeme a následne pridáme cherry paradajky (pokojne aj s celou vetvičkou, ak ich máme v takejto forme). Ochutíme prelisovaným cesnakom, paprikou, oreganom, citrónovou kôrou i šťavou, soľou a korením. Opekáme zo všetkých strán, kým paradajky nepopraskajú. Preložíme z panvice a nakrájame na drobnejšie kúsky. Pozor, snažíme sa zachovať všetku šťavu, ktorú pustia. 

Cottage rozprestrieme do misy a navrstvíme naň paradajkovú zmes. Ak sa nám žiada, môžeme ešte pokropiť lyžičkou oleja. Dip premiešame, posypeme štedrou dávkou semienok a ozdobíme čerstvými bylinkami. Okamžite podávame. 

Aký je váš vzťah k dipom, dressingom, nátierkam a pomazánkam? Používate ich v kuchyni bežne a nesmú chýbať na každej väčšej akcii alebo si vystačíte úplne bez nich? Čím napokon ponúknete svojich hostí ak neberieme do úvahy hlavný chod? Spoliehate sa len na koláče a slané pochutiny (čipsy, tyčinky a podobne)? Informujte ma, som zvedavá!

Ale tento dip si pripravte. Ak sa môžem zdôveriť, je tak dobrý, že ja som ho celý zjedla len tak samotný. A veru som sa zalizovala aj za ušami. 

Roláda z cesta na oblačné žemle - šunka & syr + reďkovkový šalát

Spomínala som už niekoľkokrát, že sa mi konečne podarilo nájsť dokonalú nízko sacharidovú alternatívu k pečivu. Sú ňou zbožňované oblačné žemle, ktoré sa skladajú z dvoch a pol ingrediencie, a hoci potrebujete zamazať až dva elektrospotrebiče, ich príprava je rýchla a zvládne ju každý. Moje myšlienkové pochody: čo tak vziať niečo fantastické a nasadiť tomu ešte vyšší level? Dá sa to vôbec? DÁ!
Niekedy som si s ťažkým srdcom spomenula na rôzne dobroty z lístkového či kysnutého cesta, ktoré obsahovali rozličné náplne. Sladké či slané, na tom nezáleží. Také pizzové kolieska, ktoré u nás mizli rýchlosťou blesku.. Škoricové či kakaové osie hniezda.. bola som presvedčená, že sa s nimi budem musieť nadobro rozlúčiť. Potom som objavila recept na >>karfiolové stromboli<<, ktoré aspoň čiastočne riešilo môj problém. Vyskúšala som aj vynikajúce >>rolky z arašidovej múky<<, ale predsa, príprava u oboch sa mi zdala trochu prácna. Karfiol sa musí najprv poriadne spracovať a vyžmýkať, v prípade orechových múk ide do cesta syr, ktorý je potrebné roztaviť a poctivo zapracovať. A priznajme si, na podobné "babračky" máme nie vždy náladu či čas. Okrem toho, karfiol na sladko je asi príliš veľký úlet i na mňa. Na sladké výrobky z orechovej múky sa ešte chystám, tu je však problém ich príliš veľká energetická hodnota. Dáte si jeden - dva kúsky skôr ako odmenu, dezert, než hlavné jedlo.
Takže honba za cestom, ktoré by bolo vhodné transformovať do efektných slimákov pokračovala. Až doteraz! Akonáhle som niekoľkokrát otestovala, že oblačné cesto je ľahko formovateľné, ale dobre drží tvar, prebehli mi pred očami všetky tie možnosti. Používam doň cottage syr, ktorý sa dá ochutiť trebárs i kakaom alebo škoricou a nebude to hnusné. Originál uvádza krémový syr (typu Philadelphia), ktorý je snáď na takéto variácie ešte vhodnejší. Pri pečení cesto hrôzostrašne nafúkne, ale po miernom vychladnutí spľasne, takže sa z neho stane dokonale pružný tvarovateľný plát. Značka ideál! Vedela som, že to musím okamžite previesť do praxe. Aj keď, opäť som stavila na istotu, kombinácia šunka-syr je nepriestrelná a nič sa ňou nedá pokaziť. Výsledok? Prvá oblačná roláda je na svete a ja vám ju s hrdosťou môžem predstaviť:

• 200 g cottage syra, bez srvátky
• 2 vajcia - bielka a žĺtka zvlášť
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
• 1 ČL korenia na pizzu
• 100 g dusenej šunky (čím vyšší podiel mäsa, tým lepšie, moja mala 96%)
• 120 g mozzarelly

Do veľkej nádoby oddelíme bielka a pridáme kypriaci prášok. Vyšľaháme na tuhý a akoby "suchý" sneh. V inej vysokej nádobe pomocou ponorného mixéra zmixujeme cottage a vajcia ochutené korením na pizzu. Túto hladkú syrovo-vaječnú hmotu potom zľahka primiešame do snehu a vypracujeme kompaktné nadýchané cesto. Rozotrieme ho asi v 1.5 cm hrúbke na plech s papierom na pečenie do tvaru obdĺžnika. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým nespevnie tak, že síce ešte nie je hotové, ale zato už dostatočne drží tvar, aby sa dalo rolovať. Bude mierne zlatisté. Pozor, ak príliš nafúkne, na minútu otvoríme dvierka rúry, aby spľaslo. Predpečený plát cesta vyberieme von a rozložíme naň plátky šunky a mozzarelly (môžeme ju i nastrúhať). Ochutíme ešte trochou korenia a opatrne z dlhšej strany zvinieme do rolády. Vrátime späť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým cesto nie je zlatohnedé a upečené aj v najhrubšej časti. 

Po upečení necháme chvíľu vychladnúť, aby syr spevnel a krájame na jednotlivé slimáky. 

Podávame napríklad s reďkovkovým šalátom: zväzok reďkoviek nakrájame na tenké kolieska, zmiešame s balzamikovým octom, kvalitným olejom a korením na šalát. 

Čo poviete? V tomto ceste vidím obrovský potenciál, dá sa použiť na náplne od výmyslu sveta, netreba sa brániť ani sladkým, ak je to to, čo vám chýba a zatiaľ ste nenašli alternatívnu náhradu. Ja som skúšala už pripraviť oblačné žemle s príchuťou škorice a poviem vám, paráda, preto ani roláda nebude problémom. Také tradičné osie hniezda, hmmm, sliny sa mi zbiehajú. Ale medzitým, ani pizza slimáky nie sú na zahodenie, preto utekajte a aspoň na chvíľu buďte s hlavou v oblakoch! 

Keto extra čokoládový cheesecake s arašidovou krustou

Nie bezdôvodne sa tento blog volá Nemehlo v kuchyni. Mám pocit, že kedykoľvek sa pustím do niečoho náročnejšieho, než je hodiť na plech zeleninu (a sem-tam sa stane, že popri robení milióna iných vecí ju spálim), nevyjde to podľa mojich predstáv. Tento týždeň sa mi to po >>kokosových sušienkach<< stalo zase (i keď tie napokon dopadli lepšie, ako sa na prvý pohľad zdalo, chvalabohu). Neviem, možno je niečo vo vzduchu alebo si proste musím prestať namýšľať, že zo mňa niekedy bude dobrá kuchárka. Človek by očakával, že po ôsmich rokoch intenzívneho samoučenia si bude v kuchyni už aspoň trochu istý. Ale nie, tuuudle.
Musím to uviesť na pravú mieru. Extra čokoládový cheesecake, ktorý vám prezentujem dnes je výborný, lahodný, dokonalý a smelo sa pustite do jeho prípravy. Chyba nie je v recepte. Tá je, bohužiaľ, medzi klávesnicou a stoličkou. Tak po poriadku:

• nemám žiadny odhad. Čo je na bývalú študentku (astro)fyziky dosť hanba. Myslela som si, že cesta na krustu je nejako málo a tak som sa ho snažila napchať do malej zapekacej misky. NIE! Je ho viac než dosť, preto zvoľte bez obáv klasickú tortovú formu.
• arašidová múka (aspoň tá, ktorú mám ja), je extrémne tuková a preto sa oplatí k nej pridať tak o tretinu menej masla, ako káže recept. Aby ste ho potom nemuseli odsávať takým množstvom servítok, že by vystačili na obalenie múmií celej faraónskej rodiny. 
• nie, vybrať cheesecake priamo z mrazničky von 30 minút pred plánovaným podávaním naozaj nestačí na to, aby stihol rozmrznúť. Nachystajte si sekáčik. Alebo použite rozum a skladujte ho radšej v chladničke. 

Ak by som sa vyvarovala všetkých vyššie zmienených bodov, odmenou by mi bol dokonalý, bezchybný syrový koláč, ktorý snáď okrem mňa pripravovali už všetci na svete. Takto mu k ideálu chýbajú iba estetické fotky, pretože stuhnutý na kosť sa fakt zle krája a tenučká krusta, ktorá by slúžila len ako obal na udržanie formy. Moja bola preto hrubšia, na druhej strane, možno to nebolo na škodu, aspoň ju bolo v cheesecaku poznať a nepotláčala ju výrazne horká vrstva plnky. Keď už sme pri nej, ja som nepoužila gram cukru či iného sladidla. Preto je krém horký tak prudko, že by to niekomu nemuselo vyhovovať. Mne áno. Čokoláda musí mať nad 70% inak, sa mi to neráta. Čím viac, tým lepšie, táto mala 81. Ale taká 99% Lindt, kedy už v podstate jete surové kakaové bôby, to by bola haluz. Preto v recepte uvediem množstvo sladidla tak, ako ho ponúkal originál, nič vám však nebráni v tom niečo ubrať (alebo pridať, záleží na preferencii). 

A ak by vás zaujímalo, prečo som sa do cheesecakeu pustila až teraz, po tom, čo tento fenomén letel na blogoch pred sto rokmi, vedzte, že mi vždy prišiel príliš luxusný. Na to, aby som ho robila len kvôli sebe a aj na to, aby som ho potom niekomu rozdala. Syry, mascarpone, tvarohy, ricotta, to nie je práve lacná záležitosť. Avšak, vynašla som sa, syr ako syr (áno, som barbar), namiesto mascarpone či cream cheeseu som použila cottage a tvaroh, ktoré sú lacnejšie. Navyše, keď si tak predstavím kalorickú hodnotu jedného kúska, padám do mdlôb a zaprisahávam sa, že nasledujúci mesiac už musím byť iba na hlávkovom šaláte. Ak vás podobné myšlienky neprenasledujú, spokojne si ukrojte polovicu koláča, pretože pri jednom kúsku nebudete chcieť ostať. Pahltné zlé ja na ľavom pleci bude chcieť viac a viac. 

Krusta:

• 60 g arašidovej múky (kto nemá, nahradí mandľovou, tá je bežne dostupná v každom väčšom reťazci)
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva - ale príde mi zbytočné, nepotrebujeme, aby krusta nafúkla. Nabudúce urobím bez toho. 
• 1 vajce
• 113 g masla (ale dala by som menej, záleží od múky)
• {58 g sladidla - medu, javorového sirupu, agáve, datlového..}
• 3 PL jemného tvarohu (z 250 g vaničky)
• štipku soli

Cheesecake náplň:

• 2×200 g kelímky cottage syra, zbavené srvátky + zvyšok jemného tvarohu (takže dohromady okolo 450 g)
• 250 ml smotany na šľahanie
• 21 g holandského kakaa
• {58 g sladidla - medu, javorového sirupu, agáve, datlového..}
• 125 g čokolády - 81% (pokojne viac)

Rúru predhrejeme na 180 °C. Tortovú formu vymažeme olejom a vystelieme papierom na pečenie. Pomocou mixéra spracujeme v mise maslo so sladidlom do svetlej nadýchanej hmoty. Pridáme 3 lyžice tvarohu, vajce a opäť zmixujeme. Nasypeme arašidovú múku (s práškom do pečiva) so soľou a varechou premiešame do kompaktného cesta. Pozor, môže byť lepivé, preto pri vtláčaní do tortovej formy použijeme navlhčenú lyžičku pre uľahčenie práce. Korpus vložíme do rúry a pečieme 20-25 minút, kým nie je zlatistý (dĺžka závisí od hrúbky cesta). Formu vyberieme a necháme vychladnúť, potom ho preložíme do chladničky, kde bude odpočívať aspoň hodinu. 

Medzitým si pripravíme krém. Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a príležitostne k nej pridáme sladidlo. Dobre premiešame, aby sa rozpustilo a odložíme bokom. V mise vyšľaháme šľahačku, kým nie je tuhá. V ďalšej mise skombinujeme cottage syr, ktorý sme zbavili prebytočnej tekutiny a ponorným mixérom rozmixovali na hladkú hmotu s kakaom. Následne pridáme tekutú čokoládu a poriadne premiešame. Opatrne zapracujeme aj šľahačku, zľahka, aby sme nestratili objem. Plnku nanesieme na vychladnutú krustu, uhladíme povrch a znovu vložíme do chladničky, aspoň na 4 hodiny, aby cheesecake dostatočne stuhol. Proces môžeme urýchliť aj pomocou mrazničky, ale pamätajte na moje varovanie na začiatku článku. Keď je koláč pripravený na podávanie, ozdobíme ho napríklad bobuľami hrozna a na záver môžeme posypať kakaom. 

Keďže ja som trúbka a vzala som si malú formu, zvýšil mi kopec plnky, preto som ju napchala do samostatných formičiek. Koniec koncov, je tak výborná, že sa dá jesť ako puding, respektíve, v podstate sa jedná o niečo ako domáci termix! A to teda chcete, všakže?

Keď tak nad tým uvažujem, ešte takmer tri štvrtiny cheesecakeu mi ostali, čo mi otvára pár možností vyrobiť lepšie fotky. Ak by sa mi to náhodou podarilo, hodím ich sem. Zatiaľ tu budú musieť strašiť tieto, no nech vás to neodrádza. Ak ste ako ja a syrový koláč ste ešte nikdy nepripravovali, lebo je finančne náročnejší, vidíte, že to ide i "ľudovejšie". Cottage v akcii hádam nikoho nezruinuje. Ak je zase varovným signálom kalorická hodnota, beriem, mňa to tiež vystrašilo, ale v prípade, že zredukujete cukor na minimum a použijete kvalitnú horkú čokoládu to nebude také bolestivé. Navyše, táto verzia je v súlade s Keto princípmi výživy, čo ma konečne presvedčilo o tom, že aj takto sa dá plnohodnotne maškrtiť. Len to chce pevnú vôľu a nezošrotovať celú formu na jedno posedenie.

EDIT: doplnené o fotky (25.4.2017) - ozdobené kokosovými čipsmi. Veľká zmena to nie je, ale snaha bola.