Už keď som pripravovala >>túto<< pomazánku na placky, napadlo mi, že by sa podobným spôsobom dala pripraviť aj fantastická omáčka. Omáčka k čomu? K mäsu, pečenej zelenine, ale hlavne rôznym druhom cestovín. Ja svoje "cestoviny", respektíve rezance vyrábam zo zeleniny a častokrát práve z cukety, preto mi ich spojenie s rovnakou omáčkou prišlo už trochu prehnané. Rozmýšľala som, aké iné zvoliť. Mohla som staviť na najobľúbenejšie mrkvové, ale doľahla na mňa akási lenivosť a nechcelo sa mi pracne ich strúhať. Mohla som využiť trebárs sklené rezance, ktorých mám v komore viac než dosť (a neuškodilo by im konečne ich spracovať), ale občas mi vadí, že sú pomerne "krehké", príliš tenké a ak ich zalejem priehrštím omáčky, majú tendenciu sa trhať a motať do jednej veľkej guče, ktorá napokon rezance nepripomína ani náhodou.
Dobre, spejem k pointe, hoci pomaly. Priznám sa, že tento úvod je trochu prikrášlený, pretože hneď od začiatku som vedela, aké "cestoviny" chcem použiť. Zo zvedavosti a práve pre účely testovania som minulý víkend obetovala ďalšiu nemalú čiastku už z aj tak prázdnej peňaženky na špagety z čiernej fazule. Chodila som okolo nich už príliš dlho a ako máte možnosť vidieť, v poslednej dobe nemám zábrany a míňam ako besná. Preto sa ocitli v košíku a ja som tak konečne mohla okúsiť, či tie prachy za celú parádu stoja. Zloženie v podstate dokonalé, obal tvrdí 100% čiernej fazule a nič iné. Majú krásnu tmavú farbu, ktorá odpovedá ich názvu a pripomínajú tak tie semolinové pšeničné s pridaním sépiovej černe. Sú však o poznanie tenšie (i keď trochu hrubšie ako sklené - čiže niečo medzi) a ako som mala možnosť zistiť, varením svoje sýte sfarbenie stratia, takže vo výsledku sú skôr neurčito sivé. Že sú štíhlejšie nezmieňujem náhodou, vykazujú podobnú tendenciu zmotania a zoskupenia sa, ale nie v až takej veľkej miere. Možno to bolo spôsobené tým, že som to klasicky neodhadla s pomerom omáčky ku špagetám a pripravila jej na minimálne dve porcie. Ale omáčky nikdy nie je dosť, to snáď chápete. Och, dovoľte mi ešte odbočku naspäť k nej. Pre väčšiu krémovosť a lahodnejšiu chuť som do nej primiešala pažítkový cottage. Keď už syr nejde ako posýpka navrch, zapracovala som ho aspoň dovnútra. So syrom je predsa všetko lepšie, nemám pravdu?
- 30 g špagiet z čiernej fazule
- 250-300 g cukety (váha surovej)
- 1 PL oleja
- 50 g cottage syra (príchuť pažítka)
- 1 PL balzamikového octu
- 1 veľký strúčik cesnaku
- obľúbené korenie podľa potreby (teraz fičím na Raráškovom bylinnom)
- paradajku, na ozdobu
Špagety uvaríme podľa návodu na obale, kým nie sú na skus (takže ani nie podľa návodu, dala som im najviac 5 minút, namiesto deklarovaných 6-8 a stačilo) a precedíme ich cez sitko. Pozor, trochu vody z hrnca si ponecháme na rozriedenie omáčky!
Zmixovanú omáčku vrátime naspäť do panvice spolu so špagetami a celú zmes necháme prehriať, najmä z dôvodu, aby sa tepelne spracoval cesnak a jeho chuť nebola tak ostrá (nie je povinné, ale odporúčam). Tu je vhodné pridať zo 1-2 PL špagetovej vody na zriedenie. Obsah panvice umiestnime do misky, doplníme odloženou cuketou a ozdobíme paradajkou a bylinkami.
Ako som už predostrela, pomer omáčky k špagetám som zase neodhadla, ale radšej nech sú doslova utopené, než suché a zadŕhajúce sa v hrdle. Keby ste sa chceli opýtať, áno, jedlo je vhodné aj do prenosnej misky. Veď čo myslíte, kedy asi som ho konzumovala? 😋😝
Mimochodom, rozrečnila som sa iba o špagetách, ale omáčka, tá si tiež zaslúži pár oslavných slov. Cottage jej dodá vynikajúcu chuť a hustotu, poriadne obalí každý jeden rezanec a v podstate by sa poľahky dala jesť len tak lyžičkou ako pyré alebo extra hustý krém. Preto ak zápolíte s podobným problémom a hromadia sa vám v komore jednotlivé exempláre, obetujte jeden (či dva, tri..) na tento spôsob.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára