Mrkvové rezance (Semi)Carbonara s pečenými paradajkami

Cestoviny Carbonara asi nikomu príliš predstavovať nemusím. Prečo však píšem Semi-? Nuž, z prostého dôvodu: tradičné vajíčka vytvárajúce omáčku som vynechala. Nieže by som mala niečo proti vajciam, božechráň, ale vzhľadom k tomu, že do tohto pokrmu ide šunka, syr, mlieko alebo smotana a maslo, prišiel mi už tak dosť poctivý a sýty. Namiesto nich som ho vylepšila paradajkami, ktoré sú v sezóne úžasné a pre väčšiu hravosť som ich potrápila v rúre, aby popraskali, pustili šťavu, trochu sa opiekli a poskytli tak mojím rezancom dokonalú príchuť na omáčku. Zhodou okolností je celá miska ladená do červenej, pretože som opäť využila fantastický syr Red Leicester, ktorý je pomocou prírodného farbiva práve červeno-oranžového odtieňu. Viac som sa o ňom rozpísala >>v tomto príspevku<<, tak sa na to mrknite.
Dobre, rozoberme si to, máme všetko jednej farby: mrkvové rezance, dusenú šunku, syr i paradajky.. Nuž čo, niekedy sa pritrafí aj takáto udalosť. Hlavné je, že si máme na čom pochutnať. Okrem iného, k záplave jedinečných chutí prispieva ešte nezanedbateľné množstvo cesnaku a čili vločky (znovu červené), ktoré som si zakúpila nedávno a teraz ich využívam kde sa dá. Ale postupujem už opatrne, po skúsenosti s >>týmto sumčekom<< sypem do jedál snáď po dvoch-troch vločkách. Joj, skoro by som zabudla. Jednotvárnosť napokon predsa len trochu rozbíja jedna vec. Bylinky! Dotrepala som si z obchodu hneď dva črepníčky čerstvej bazalky a oregana a bol by takmer smrteľný hriech ich do tohto talianskeho receptu nepoužiť. Veď si o to koleduje! Aróma bazalky a oregana je jedinečná a oživia každý pokrm, najmä keď máme tú možnosť zvoliť čerstvé.
Zrejme ste postrehli, že pri príprave mojich Carbonara rezancov som sa znovu vrátila k mrkvovým. Nemôžem si pomôcť, sú moje najobľúbenejšie a hoci nedbám na to striedať ich s inými (cuketovými, sklenými, tekvicovými, a najnovšie z >>čiernej fazule<<), sú trvalou stálicou mojej kuchyne. Príde mi, že sú schopné vsiaknuť do seba a obaliť sa čo najväčším množstvom omáčky, navyše opečené krásne chrumkajú. No čo viac si môžeme priať? Snáď len dupľu!

• zo 4 paradajky
• 1 + 1 PL kvalitného oleja (z jadier pražených vlašských orechov, napríklad)
• 1 + 2 strúčiky cesnaku
• korenie podľa ľubovôle
• štipku čili paprikových vločiek
• 1 veľkú mrkvu
• 50 g zaúdenej šunky (aspoň 95% podielu mäsa)
• 150 ml mlieka
• 50-60 g syru Red Leicester (alebo typu Cheddar, Eidam, Gouda)
• po 2 hrste čerstvej bazalky a oregana

Paradajky prekrojíme na polovice (štvrtiny, ak sú veľké), premiešame s 1 prelisovaným cesnakom, 1 PL oleja a korením. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry na 10-15 minút, kým povrch nie je posiaty "pľuzgierami" a nevylúčia šťavu.
Šunku nakrájame na pásiky a vo woku opečieme na chrumkavo. Odložíme bokom.

Mrkvu nastrúhame na rezance a vo výpeku na zvyšku oleja osmažíme, kým nie sú zlatisté. Ochutíme ich paprikovými vločkami, ďalším cesnakom a korením. Do woku vrátime šunku, podlejeme ho mliekom a vmiešame dnu strúhaný syr. Zmes necháme roztopiť a tekutinu zredukovať na požadovanú konzistenciu. Na záver pridáme k rezancom nasekané bylinky a pečené paradajky aj ich šťavu z plechu. Ozdobíme ďalšími bylinkami a podávame.

Aby toho nebolo málo, aj servírovanie/prezentáciu som zvolila do červena, ha! Dobre, s pravdou von, ani to nebol zámer, táto utierka bola jediná čistá 😆. To ste síce nemuseli vedieť, ale ja na seba nabonzujem všetko. V každom prípade, čo rozhodne vedieť musíte je fakt, že tieto rezance sú fantastické, obsahujú toľko jedinečných chutí, že nebudete vedieť, kedy prestať a po prázdnej miske sa opäť postavíte za sporák a budete zháňať ingrediencie na druhú dávku. No veď uznajte: syr, šunka, domáce paradajky, sladká mrkvička, čerstvé bylinky, primeraná dávka cesnaku.. Nič, čo by človek nemiloval!
(P.S. Jeden z fakt minima receptov, ktoré majú obstojné/znesiteľné fotky. A to je už čo povedať, keďže rezance sa neskutočne zle aranžujú.. Ak sa Vám aspoň trochu páčia, dajte mi vedieť, nech viem, či má zmysel sa s tým tak babrať. Trvalo mi to dlhšie ako samotné varenie..)