Ricotta lievance s Guacamole

Na lievance so syrom ricotta sa chystám snáď už celú večnosť. Otáľala som predovšetkým z dvoch dôvodov:

1. ricotta je pre mňa ešte stále trochu exkluzívna potravina, ktorú nepoužívam každý deň a tak, keď ju naveľa kúpim v nejakej akcii, šetrím si ju na "výnimočné" recepty;
2. nikdy mi nešlo pripravovať akékoľvek lievance, palacinky, placky.. vždy, respektíve v drvivej väčšine pokusov sa mi trhali, rozpadali a nemali tvar. Preto by mi prišlo strašne ľúto, keby sa mi "vzácnu" ricottu podarilo tak pobabrať. 

Dúfam, že tým som dostatočne vysvetlila, prečo trvalo niekoľko stoviek príspevkov, než tento uzrel svetlo sveta. Osmeľujem sa čoraz viac, neúspechy si už neberiem tak k srdcu a nad vyslovenými tragédiami sa snažím mávnuť rukou. Okrem toho, prestávam byť zarytým strýkom Držgrošom a častejšie siaham do vačku, aby som spestrila nielen svoj jedálniček, ale aj tento blog. Pomaly si odškrtávam položky na siahodlhom zozname "Čo ešte vyskúšať pred smrťou" a rozširujem obzory. A tak prišli na rad lievance. Upravila som si ich do slanej podoby, pretože takéto obedy u mňa proste majú prednosť (i keď, ako ste tiež už mali možnosť postrehnúť, aj toto tabu bolo prelomené a sem-tam do nich vpašujem sladkú zložku) a ako doplnok zvolila guacamole. Avokádo milujem, ale málokedy mám príležitosť len tak ho natrieť na nejaký podklad. Väčšinou skončí nakrájané v mojich Buddha miskách (ale najnovšie už i na oblačných žemliach - ďalší skvelý objav) a tak keď sa naskytne príležitosť urobiť z neho pomazánku, bol by hriech to nevyužiť. Spojenie s paradajkou je tradičné, okrem toho tak dostaneme do tela ďalšiu vítanú nálož zeleniny.

Čo sa lievancov samotných týka, základom je arašidová múka, ktorá je hrubšia a zrnitejšia ako akákoľvek pšeničná, preto nemôžeme očakávať, že budú nadýchané a ľahučké ako obláčik. Možno by pomohlo pridať do cesta kypriaci prášok, ale to som neskúšala. V každom prípade, neprekážalo mi to, naviac, arašidová múka lievancom pridá charakteristickú chuť, takže konzistenciu im láskavo odpustíme. Och a k tej konzistencii: volajte sláva a tri dni sa radujte! S cestom sa mi pracovalo pomerne dobre, pohromy sa nekonali a výsledkom boli dokonalé placky. Žiadne trhanie, lepenie sa na panvicu, tanierové prevracanie. Áno, cesto bolo hustejšie, než som čakala a zrejme by mu neuškodilo trochu tekutosti, čím by lievance nadobudli na ľahkosti, ale to je niečo, na čom sa dá v budúcnosti pracovať. Aspoň budem vedieť, kde sú limity a čo sa prípadne dá vylepšiť. Preto s čistým svedomím prehlasujem, že na prvý pokus DOBRÉ! Ale to sa bavíme len o štruktúre. Ak by sme mali diskutovať o chuti, tam je to bez debaty. Ako som už zmieňovala, arašidová príchuť je geniálna, ricotta ju svojím spôsobom príjemne zjemňuje a dali by sa pokojne a s chuťou jesť samotné, trebárs len preliate maslom. Ale prečo by sme to robili, keď máme k dispozícii takú lahôdku ako avokádo, všakže? Preto, prosím, nevynechávať a vrstviť medzi lievance. Ozaj, len posledná poznámka na záver, ak chcete dosiahnuť fotogenický efekt vysokých vežičiek, ktoré s obľubou prezentujú snáď všetci foodie úchylkári na sociálnych sieťach, robte ich o polovicu menšie. Ja som lenivá a vystačila som si s menším počtom a väčším rozmerom, nechcelo sa mi stáť večnosť za sporákom. Takto mi vyšli tri:

• 100 g ricotty
• 1 vajce - oddeliť
• 40 g arašidovej múky
• 15 g masla - rozpustiť
• pár kvapiek citrónovej šťavy 
• štipku korenia podľa chuti
• Guacamole:
• polovicu avokáda
• 1 paradajku
• malý strúčik cesnaku
• šťavu z citrónu podľa potreby

V miske pomocou mixéra zmiešame ricottu, žĺtko, trochu citrónovej šťavy a korenie. Následne dnu vlejeme olej a prisypeme múku. Opäť zmixujeme na hladkú hmotu. Na záver opatrne v dvoch dávkach zapracujeme sneh ušľahaný z bielka. Panvicu v tenkej vrstve potrieme olejom a postupne smažíme jednotlivé lievance. Opekáme tak 2-4 minúty, v závislosti od hrúbky a veľkosti, kým okraje nie sú zlatisté a poľahky sa odliepajú od dna panvice.

Hotové servírujeme s Guacamole: avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme na maličké kúsky pokrájanú paradajku, ochutíme citrónom, prelisovaným cesnakom a obľúbeným korením a zmiešame na pomazánku.  

No nie sú utešené i zvnútra? Možno nie sú nadýchané ako klasické americké lievance, ale aspoň je to zámienka na experimenty a vylepšenia do budúcna. 

Prezradím vám, že recept, z ktorého som čerpala, bol pôvodne na sladké lievance. Preto môžete ísť i touto cestou, stačí do zmesi pridať sladidlo podľa vlastného uváženia, namiesto avokáda naplniť ovocím alebo lekvárom, preliať sirupom a hotovo, exkluzívne raňajky či hriešny obed sú na svete! Ak však podobne ako ja preferujete skôr slané verzie, nechajte sa inšpirovať. A do komentára mi napíšte, s čím všetkým by ste tieto lievance podávali vy. Možností je určite neúrekom, napríklad mi v tomto momente napadá taká opekaná anglická slanina, rozpučená fazuľa, och a volské oko! Áno, to je skvelá idea (musím sa pochváliť sama..). Čo myslíte?