Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

Slané waffle z banánovej múky

Pozdvihnite hrnčeky s <<tekvicovým čajom<<, rozhoďte konfety, budeme oslavovať! Pýtate sa čo?

Predsa PIATE NARODENINY MÔJHO BLOGU!

Toto dieťatko sa dopracovalo do kúzelného veku veľkého predškoláka a keby mi niekto na začiatku povedal, že mi to vydrží tak dlho, asi by som sa mu vysmiala do tváre. Stránky Nemehlo v kuchyni sú už ale mojou neoddeliteľnou súčasťou, zrejme ste postrehli, že posledných pár mesiacov sa mu venujem dokonca častejšie, ako predtým. Je to skutočne moje dieťa. Starám sa oň, piplem, obskakujem, myslím naň viac, než by bolo zdravé. Viem, že v tomto trende nebudem môcť pokračovať večne, predsa len, ešte stále je to len môj koníček, nie práca na plný úväzok, takže očakávam, že v istom momente dôjde k zlomovému bodu, kedy sa situácia zmení, ale kým tomu tak nie je, vychutnajme si to spoločne. Teda, s malou dušičkou dúfam, že z toho máte aspoň zlomok radosti, čo ja. 

Takáto "veľká" udalosť si žiadala výnimočný recept, ktorý by bol adekvátnou oslavou a zároveň darčekom blogu. Nie som tak šialená (ehm, skutočne..?), aby som len kvôli tomu vypekala torty a podobné honosnosti, ale mala som veľmi presnú víziu, čo by sa na túto akciu hodilo. Waffle! Áno, umierala som túžbou otestovať môj nový kuchynský spotrebič. Nikdy predtým som waffle vlastne nejedla, ale vždy som iba závistlivo hľadela na všetky tie haldy obrázkov na internete, kde sa bloggeri predháňajú v tom, kto vykúzli a naaranžuje väčšiu parádu. 

Kameňom úrazu bol recept. Musela som vymyslieť spôsob, ako obísť tradičnú múku a tony cukru. Ak tu nie ste prvý raz, viete, že sa s nimi nekamarátim. Alternatívne náhrady nie vždy dopadli podľa predstáv (predovšetkým pri nespočetných pokusoch o prípravu palaciniek) a rôzne orechové či kokosová múčka na tento účel neboli stvorené. Z prostého dôvodu: nemala som k dispozícii druh, ktorý by bol jemne mletý, konzistenciou podobný hladkej pšeničnej múke. Do budúcnosti plánujem obetovať nejakú tú kačku naviac do ich kúpy, ale momentálne som našla inú spásu. Banánovú múku! Skúšala som ju najprv v náročnejšom recepte na >>kysnuté bochníčky<<, kde som odhalila jej vlastnosti a usúdila, že na prípravu mojich prvých wafflí bude ideálna. Predpoklad sa potvrdil, nesklamala! 

Výsledkom bolo hutné a kompaktné cesto, takmer konzistencie banánovej zmrzliny, ktoré skoro vôbec nestekalo z varechy. Toto bol vítaný stav, nakoľko som sa bála, že ak bude príliš riedke, nedocielim pevný tvar a waffle sa rozpadnú. A všetko vytečie z formy. Banánová múka je špecifická tým, že absorbuje tekutinu lepšie ako špongia, preto je nutné hustotu hmoty regulovať podľa toho, ako dobre zreaguje s ostatnými zložkami. Ak by ste teda mali v úmysle nahradiť ju iným druhom (áno, nie je to bežne dostupná surovina), zrejme budete nútení trochu upraviť pomery. Ja však uvediem gramáže presne podľa toho, ako som ich použila. 

Mimochodom, jasné, že som sa vrhla do slanej verzie. Sladké obedy sú u mňa raritou, nikdy ma nedokážu dostatočne nasýtiť. Stačilo trochu korenín, čerstvá zelenina, polosušené kamalata olivy pre hravosť a šmrnc a mohlo sa servírovať! Spolubývajúca mala zo mňa zážitok (a asi aj veľkú srandu), keď ma pozorovala pri tom, ako sa všetko snažím naaranžovať k dokonalosti a to ešte nehovorím o tom, aké krušné chvíle som si pripravila rozhodnutím namaľovať na povrch číslicu 5. Či sa moje úsilie vyplatilo nechám posúdiť vami, podeľte sa o svoje myšlienky a nápady, názory a tipy. 

Naozaj, bola by som nesmierne rada, ak by ste sa rozrečnili o tom, čo by ste na blogu uvítali, či ste spokojní s obsahom, formou, pokojne kritizujte! Konštruktívna kritika nakoniec posúva ďalej, než neúprimné sladké lichôtky. A teraz to už prenechám waffliam, nech majú patričný priestor zažiariť!

Na dva kusy ako na snímkach:

• 50 g banánovej múky
• 25 g krémového syra
• 4-5 PL mlieka
• ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
• ½ ČL korenia na grilovanú zeleninu
• 1 vajce
• na podávanie: čerstvú uhorka a reďkovku, niekoľko marinovaných Kalamata olív

Múku, krémový syr, mlieko, vajce, prášok do pečiva a korenie umiestnime do vysokej nádoby/smoothie makera. Pomocou tyčového mixéru alebo robota poriadne rozmixujeme, kým nedostaneme hutné a jednoliate cesto. Nie je nutné ho mixovať, stačí ručne spracovať v miske, ale zabezpečí to jemnú štruktúru bez prípadných hrudiek. Cesto po kôpkach naložíme do horúceho wafflovača a prístroj uzavrieme. Pečieme podľa potreby, kým povrch nie je chrumkavý a zlatistý. Dobu regulujeme podľa výkovu a vlastností spotrebiča. 

Jednotlivé waffle naservírujeme na tanier a podávame s čerstvou zeleninou, olivami, prípade s kôpkou krémového syra naviac. 

Berte to, prosím, ako inšpiráciu. Koľko ľudí, toľko chutí a je iba na vás, s čím sa rozhodnete waffle jesť. Ja som tento raz zvolila jednoduchú verziu bez zbytočných doplnkov, pretože som sa sústredila najmä na preskúmanie konzistencie a chuti samotnej banánovej múky. Keď ich budem pripravovať nabudúce, stavím sa, že sa vybláznim viac. Možnosti sú takpovediac nekonečné, už teraz mi v hlave šrotuje toľko kombinácií, ktoré by som chcela vyskúšať, že asi bude musieť padnúť celá banánová plantáž, aby zabezpečila pokrytie mojej spotreby múky (hoci by som uvítala, ak by sa mi podarilo nájsť lacnejší druh s rovnakými vlastnosťami).

Dúfam, že sa tu spolu budeme stretávať aj naďalej a že mi veľkodušne prepáčite všetky drobnejšie či dokonca veľké chyby. Slávnostne sľubujem, že tak ako doteraz, vždy sa budem snažiť podávať maximum, zlepšovať sa a aspoň trochu vás zaujať. 

Oblačný toast s banánom a arašidovým maslom

.. a druhý s plesňovým syrom s pestom..
Nie je to prvýkrát, čo na blogu ospevujem tieto zázračné oblačné žemle, ktoré svojou nízko sacharidovou vlastnosťou spĺňajú moje požiadavky na ideálnu formu pečiva. Že sú skutočne praktické, variabilné a vhodné na akékoľvek účely sa vám budem snažiť dokázať ďalším receptom, tento raz na ich sladkú verziu! Áno, ak je to to, čo vám doteraz chýbalo, vaše prosby boli vyslyšané. Prísne vzaté, žemličky možno považovať za akési pseudo lievance, s tým rozdielom, že sa pečú v rúre, nie klasicky na panvici. Navyše, transformujeme ich o level vyššie na zapečené toasty, pretože chrumkavejšia kôrka a tekuté lahodné jadro, to je to, o čo dnes beží.
Neviem, v akom vzťahu ste s arašidovým maslom. Niekto ho miluje, niekto nenávidí. Niekto ho vníma ako čiste slanú záležitosť, naopak, sú skupiny, ktoré sa púšťajú len do sladkých kombinácií. Ja stojím na oboch frontoch. Nemám problém jesť ho v podobe omáčky trebárs k mäsu, ale s láskou si ho nalejem na kotol tvarohovej misky s priehrštím ovocia. Keďže som nerozhodná, i na obed som vytvorila dve verzie. Dnes sa však pobavme najmä o tej sladkej. Naplnenej okrem spomínaného masla ešte kolieskami banánu. Možno otrepaná, ale nesmrteľná verzia!
Mimochodom, niekto si z dovolenky berie pohľadnice, magnetky, mušle z mora, gýčové sošky.. ja ťahám v kufri jedlo. Napríklad baklažán.. a bulharské arašidové maslo! Chrumkavé. S kusmi orechov takými veľkými, aké som zatiaľ v "našich" výrobkoch nevidela. Veľa vám o zložení nepoviem, pretože je v bulharčine a som natoľko lenivá, že sa mi to nechce pomocou googlu prekladať (a možno je lepšie ho ani nevedieť; **EDIT: dobre, čo by som pre vás neurobila, našla som odkaz, prečítajte si to >>priamo tu<<), v každom prípade, zmienim sa stručne o konzistencii. Na povrchu plávala objemná vrstva separovaného oleja, lenže to je znak kvalitných orieškových masiel, stačí hmotu iba poriadne zamiešať a hneď máme dokonalú krémovú konzistenciu. Toto maslo konkrétne nebolo nijak ochucované - ani soľou, ani cukrom, je neutrálne, takže je vhodné práve na to, aby ste si sami určili, akým spôsobom ho využijete. Čo sa mi veľmi páči. Ale to len tak na okraj, viem, že hocikto nemá príležitosť sa len tak dostať k bulharským výrobkom.

K samotnému "receptu" veľa tárať netreba. Každý zvládne natrieť dve a dve kolieska "pečiva" bohatou vrstvou masla, obložiť náplňou a priklopiť ich dohromady. Mohli by sme tu skončiť, avšak odporúčam pustiť sa ďalšou cestou a vložiť ich do toastovača. Tekuté jadro je bombastické! Či už v prípade banánovej verzie, alebo aj druhej, kde som jednu časť namazala maslom, druhú pestom a pokládla kúskami syra s modrou plesňou. Aj toto spojenie zbožňujem!
Popis výroby samotných žemlí uvádzať nebudem, stačí ak kliknete napríklad na >>TENTO<< odkaz, kde je všetko potrebné.

• 4 oblačné žemle - postup podľa receptu v odkaze, ale do cesta naviac pridať:
• 1 ČL škorice
• pár kvapiek mandľového extraktu
• 2 PL arašidového masla (jemného, chrumkavého, ochuteného - podľa ľubovôle)
• ½ banánu
• {1 PL domáceho pesta, pre druhú verziu}
• {20 g syra s modrou plesňou, pre druhú verziu}

Upečené žemle potrieme maslom, obložíme kolieskami banánu a priklopíme. Vložíme ich do zohriateho toastovača a pár minút pečieme, podľa potreby a výkonu spotrebiča. Hotovo, podávame so zvyšnými kúskami banánu (a môžeme preliať napríklad medom alebo javorovým sirupom, posypať orieškami naviac a podobne). 

Vidíte? Naozaj som konečne našla dokonalú náhradu pečiva, ktorú možno prispôsobiť akejkoľvek situácii a nálade. Hrať sa dá aj s tvarmi, nikde nie je napísané, že to musia byť prísne iba okrúhle žemle. Piekla som už i >>bochník<< alebo aj >>roládu<<. 

Dajte mi vedieť, do ktorej skupiny sa radíte. Ste skôr na sladké alebo slané chute? A aké pocity vo vás vyvoláva arašidové (či obecne orieškové) maslo?

Ricotta lievance s Guacamole

Na lievance so syrom ricotta sa chystám snáď už celú večnosť. Otáľala som predovšetkým z dvoch dôvodov:

1. ricotta je pre mňa ešte stále trochu exkluzívna potravina, ktorú nepoužívam každý deň a tak, keď ju naveľa kúpim v nejakej akcii, šetrím si ju na "výnimočné" recepty;
2. nikdy mi nešlo pripravovať akékoľvek lievance, palacinky, placky.. vždy, respektíve v drvivej väčšine pokusov sa mi trhali, rozpadali a nemali tvar. Preto by mi prišlo strašne ľúto, keby sa mi "vzácnu" ricottu podarilo tak pobabrať. 

Dúfam, že tým som dostatočne vysvetlila, prečo trvalo niekoľko stoviek príspevkov, než tento uzrel svetlo sveta. Osmeľujem sa čoraz viac, neúspechy si už neberiem tak k srdcu a nad vyslovenými tragédiami sa snažím mávnuť rukou. Okrem toho, prestávam byť zarytým strýkom Držgrošom a častejšie siaham do vačku, aby som spestrila nielen svoj jedálniček, ale aj tento blog. Pomaly si odškrtávam položky na siahodlhom zozname "Čo ešte vyskúšať pred smrťou" a rozširujem obzory. A tak prišli na rad lievance. Upravila som si ich do slanej podoby, pretože takéto obedy u mňa proste majú prednosť (i keď, ako ste tiež už mali možnosť postrehnúť, aj toto tabu bolo prelomené a sem-tam do nich vpašujem sladkú zložku) a ako doplnok zvolila guacamole. Avokádo milujem, ale málokedy mám príležitosť len tak ho natrieť na nejaký podklad. Väčšinou skončí nakrájané v mojich Buddha miskách (ale najnovšie už i na oblačných žemliach - ďalší skvelý objav) a tak keď sa naskytne príležitosť urobiť z neho pomazánku, bol by hriech to nevyužiť. Spojenie s paradajkou je tradičné, okrem toho tak dostaneme do tela ďalšiu vítanú nálož zeleniny.

Čo sa lievancov samotných týka, základom je arašidová múka, ktorá je hrubšia a zrnitejšia ako akákoľvek pšeničná, preto nemôžeme očakávať, že budú nadýchané a ľahučké ako obláčik. Možno by pomohlo pridať do cesta kypriaci prášok, ale to som neskúšala. V každom prípade, neprekážalo mi to, naviac, arašidová múka lievancom pridá charakteristickú chuť, takže konzistenciu im láskavo odpustíme. Och a k tej konzistencii: volajte sláva a tri dni sa radujte! S cestom sa mi pracovalo pomerne dobre, pohromy sa nekonali a výsledkom boli dokonalé placky. Žiadne trhanie, lepenie sa na panvicu, tanierové prevracanie. Áno, cesto bolo hustejšie, než som čakala a zrejme by mu neuškodilo trochu tekutosti, čím by lievance nadobudli na ľahkosti, ale to je niečo, na čom sa dá v budúcnosti pracovať. Aspoň budem vedieť, kde sú limity a čo sa prípadne dá vylepšiť. Preto s čistým svedomím prehlasujem, že na prvý pokus DOBRÉ! Ale to sa bavíme len o štruktúre. Ak by sme mali diskutovať o chuti, tam je to bez debaty. Ako som už zmieňovala, arašidová príchuť je geniálna, ricotta ju svojím spôsobom príjemne zjemňuje a dali by sa pokojne a s chuťou jesť samotné, trebárs len preliate maslom. Ale prečo by sme to robili, keď máme k dispozícii takú lahôdku ako avokádo, všakže? Preto, prosím, nevynechávať a vrstviť medzi lievance. Ozaj, len posledná poznámka na záver, ak chcete dosiahnuť fotogenický efekt vysokých vežičiek, ktoré s obľubou prezentujú snáď všetci foodie úchylkári na sociálnych sieťach, robte ich o polovicu menšie. Ja som lenivá a vystačila som si s menším počtom a väčším rozmerom, nechcelo sa mi stáť večnosť za sporákom. Takto mi vyšli tri:

• 100 g ricotty
• 1 vajce - oddeliť
• 40 g arašidovej múky
• 15 g masla - rozpustiť
• pár kvapiek citrónovej šťavy 
• štipku korenia podľa chuti
• Guacamole:
• polovicu avokáda
• 1 paradajku
• malý strúčik cesnaku
• šťavu z citrónu podľa potreby

V miske pomocou mixéra zmiešame ricottu, žĺtko, trochu citrónovej šťavy a korenie. Následne dnu vlejeme olej a prisypeme múku. Opäť zmixujeme na hladkú hmotu. Na záver opatrne v dvoch dávkach zapracujeme sneh ušľahaný z bielka. Panvicu v tenkej vrstve potrieme olejom a postupne smažíme jednotlivé lievance. Opekáme tak 2-4 minúty, v závislosti od hrúbky a veľkosti, kým okraje nie sú zlatisté a poľahky sa odliepajú od dna panvice.

Hotové servírujeme s Guacamole: avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme na maličké kúsky pokrájanú paradajku, ochutíme citrónom, prelisovaným cesnakom a obľúbeným korením a zmiešame na pomazánku.  

No nie sú utešené i zvnútra? Možno nie sú nadýchané ako klasické americké lievance, ale aspoň je to zámienka na experimenty a vylepšenia do budúcna. 

Prezradím vám, že recept, z ktorého som čerpala, bol pôvodne na sladké lievance. Preto môžete ísť i touto cestou, stačí do zmesi pridať sladidlo podľa vlastného uváženia, namiesto avokáda naplniť ovocím alebo lekvárom, preliať sirupom a hotovo, exkluzívne raňajky či hriešny obed sú na svete! Ak však podobne ako ja preferujete skôr slané verzie, nechajte sa inšpirovať. A do komentára mi napíšte, s čím všetkým by ste tieto lievance podávali vy. Možností je určite neúrekom, napríklad mi v tomto momente napadá taká opekaná anglická slanina, rozpučená fazuľa, och a volské oko! Áno, to je skvelá idea (musím sa pochváliť sama..). Čo myslíte?

Oslavujeme: Škoricové tekvicové lievance z múky zo strukovín

Dámy a páni, milí priatelia, dovoľte mi, aby som vás privítala pri čítaní významného, pamätného článku. Presne dnes uplynuli ŠTYRI neuveriteľné roky od publikácie toho úplne prvého. Áno, blog sa dožil 4*365 dní existencie a ja stále nemôžem uveriť, že sme sa k tomu spoločne prepracovali. Ako je možné, že už tak dlho som schopná vás neustále otravovať nejakými blábolmi? Dôvodom ste VY sami! Nebyť aspoň tej hŕstky čitateľov, ktorí sa sem pravidelne vracajú, pravdepodobne by som to už dávno zabalila. A ak aj nie (pretože blog je pre mňa istou formou relaxu, baví ma to, na druhej strane, cítim aj určitý tlak prispievať aspoň trochu pravidelne a nedrístať úplne od veci..), určite by neobsahoval taký rozsiahly počet príspevkov. Tento s číslom 676 bude dnes o fenomenálnych tekvicových mega lievancoch. Nádherne voňajú škoricou, sú poriadne sýte a hutné vďaka netradičnej zmesi múky a sladkastá chuť tekvice povoľuje konzumovať ich trebárs aj s čokoládovou polevou či javorovým sirupom, ak je to to, po čom vaše srdce piští. Vtedy by stálo za to aj do vnútra pridať posekanú čokoládu. Na druhej strane, pridaním väčšieho množstva soli a cesnaku do cesta ich môžete pripraviť na slano --> také posypané syrom, to by bola lahoda! Sú vskutku variabilné a ak už o nich nechcete do nemoty iba čítať, prejdeme k podstate.

Na 6 tučných a veľkých lievancov v panvici s priemerom 14 cm (alebo 12 maličkých v lievanečníku):

• 1 hrnček cícerovej múky
• 1 hrnček šošovicovej múky
• 1 PL kypriaceho prášku
• 1/2 ČL kuchynskej sódy
• 1+1 ČL škorice
• 1/2 - 1 ČL granulovaného cesnaku
• štipku mletého muškátového orieška
• štipku mletých klinčekov
• 1/2 ČL soli
• 1 a 1/2 hrnčeka cmaru (alebo mlieka a 1 ČL citrónovej šťavy)
• 3/4 hrnčeka tekvicového pyré (z Hokkaido tekvice)
• 2 vajcia
• 4 PL kokosového oleja + trochu na opekanie 

Malú Hokkaido umyjeme, rozpolíme, vydlabeme jadierka a dužinu (aj so šupkou) nakrájame na malé kocky. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie, ochutíme 1 ČL škorice a granulovaným cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme piecť do vyhriatej rúry pri 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. 

Vo veľkej mise zmiešame oba druhy múky, kypriaci prášok, sódu, škoricu, muškátový oriešok, klinčeky a soľ. Do druhej misy nalejeme cmar (alebo mlieko s citrónom), tekutý kokosový olej, vyklepneme vajcia a metličkou prešľaháme.

Hotovú tekvicu pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladko a odoberieme 3/4 hrnčeka na lievance. Tekvicové pyré pridáme do tekutej zmesi a mixérom ešte raz všetko premiešame. Tekutú časť potom vlejeme do veľkej misy k sypkým surovinám a dobre premiešame. 

V panvici roztopíme kvapku kokosového oleja a umiestnime dnu naberačku cesta. Rozotrieme ho do tvaru placky a požadovanej veľkosti a opekáme do hneda. Lievanec otočíme a opekáme aj z druhej strany. Postup opakujeme, kým nespotrebujeme všetko cesto. Hotové lievance môžeme ešte potrieť cesnakovým olejom, či preliať javorovým sirupom (podľa toho, pre ktorú verziu sme sa rozhodli) a ešte teplé servírujeme! 

Ak nie, lievance stačí nechať vychladnúť, zabaliť do potravinovej fólie a vziať so sebou, kam potrebujeme. Takto ich možno skladovať aj v mrazničke, ak ich všetky naraz nespotrebujeme (ale to by sa nemalo stať, len sa po nich zapráši!). Posledná poznámka na záver: nie je povinnosťou použiť múku z rozomletých strukovín, pokojne ju nahraďte obyčajnou, v lepšom prípade celozrnnou, ale dodá pokrmu viac minerálov a iných látok, zrnitejšiu, chrumkavejšiu štruktúru a zaujímavú ďalšiu zložku chuti.

Aaach, sú tak úžasné, farebné, veselé, chutné, prešpikované škoricou, vláčne po tekvici, ale chrumkavé vďaka cícerovej múke (ktorú nikdy neviem zomlieť na úplne jemnú zmes), len 3 nasýtia aj poriadne hladného jedinca (takže sa môžete rozdeliť..) a neviem si predstaviť vhodnejší recept, ktorým by som mohla osláviť malé jubileum tohto blogu.

Posielam jedno veľké virtuálne objatie všetkým, ktorí sem zavítali a budem rada, ak sa budeme stretávať i naďalej, minimálne raz toľko ako doposiaľ.