Mrkvový krém s kokosovým mliekom

Dnes sa pokúsim do vašich kuchýň vniesť aspoň trochu exotiky, keďže u nás to na trópy stále nevyzerá ani náhodou. Ak nepatríte k tým šťastlivcom, čo si už vyvaľujú pupky telá pri mori na pláži pod slnečníkom, inšpirujte sa aspoň týmto rýchlym obedom.

Netreba nič viac iba:

• mrkvu (ja som dala 3 menšie)
• troška masla
• korenie 4 farieb
• kokosové mlieko (stačí malá 165 ml plechovka, ani tú som nespotrebovala celú)

Mrkvu nakrájanú na kolieska na masle jemne orestujeme a zalejeme horúcou vodou (aby to šlo rýchlejšie). Dochutíme korením podľa chuti, ja som zvolila korenie štyroch farieb (guľôčky, samozrejme, najprv rozdrvíme :D). Varíme do zmäknutia, netrvá to ani 10 minút.  Ak ste dali príliš veľa vody a nestihla sa odpariť, radšej ju prelejte niekde bokom. Krém musí byť trochu hustejší a je istejšie ho vývarom potom riediť, ťažko by sa nám niečím neskôr zahusťoval. Mrkvu zmixujeme na kašu a pridáme asi tri štvrtiny plechovky kokosového mlieka. Buď ju predtým pretrepte, alebo dajte všetku vodovú časť a trochu krémovej. Znovu premixujeme a necháme ešte dve minútky prevrieť, aby sa spojila chuť. 

Podávame ozdobenú kokosovým krémom alebo semienkami (celkom by sa mi k tomu páčili tekvicové..) či kokosovými plátkami, nechám to na vás :) Krém je vďaka mlieku naozaj sýty (dokonca som nebola na jednu ranu schopná celý ho zjesť), takže ak sa rozhodnete doplniť ho nejakým pečivom, druhý chod ani nebudete potrebovať. 

 

Raňajkuj ako kráľ..

Dobré (a nie až tak krásne) ráno! Dnes tu mám pre vás prichystané dva skromnejšie tipy na raňajky, ktoré vás zaručene nakopnú do celého dňa a vykúzlia blažený úsmev. Náladu si treba zlepšovať, keď už to slniečko sa na nás akosi škeriť nechce, no nie?

Nesmierne ma teší, že konečne prišlo to obdobie, kedy je k dispozícii v obchodoch, či na trhoch čerstvé ovocie, mám radosť z tej variability. Veď uznajte: jahody, čerešne, marhule, broskyne, hrozno, neskôr maliny a černice.. proste fantázia.

Ako som už neraz spomínala, raňajkujem takmer výhradne nasladko. Najčastejšie jemný tvaroh s ovocím a orieškami. Bez toho nedám ani ranu :) Preto ako môj prvý tip pre vás mám variáciu zo včera:
pol vaničky tvarohu, dve marhule, hrsť čerešní a sekané lieskovce ♥.

Čo sa však najobľúbenejšej kombinácie týka, tu jednoznačne vedú iní protagonisti :D

Hovorím tomu fake štrúdľa: tvaroh, jablko, škorica, hrozienka a vlašské orechy :D

Druhým tipom, ktorý vám chcem predstaviť, sú raňajky naslano. Tie nevyhľadávam, ale jednu výnimku som ochotná urobiť. Kvôli čomu? No predsa kvôli arašidovému maslu! Čo zase nebude až taký zásadný tip, pretože u mnohých pozorujem na masle istú závislosť :D

S mamkou máme dohodu. Keďže usúdila, že som príliš vyziabnutá, musím navýšiť príjem sacharidov (a pribrať dve kilá :/), preto mi v jednom balíčku prvej pomoci poslala Racio knäckebroty s vlákninou. Sú celkom chutné, príjemne chrumkavé a hlavne, dá sa na ne namazať kopec arašidového masla :D To mám úplne najradšej v kombinácii s plesnivým syrom. Táto fotka je ešte z predminulého pondelka (a musím sa pokarhať, pretože zásadu pečivo raz do týždňa som hneď musela predĺžiť, kvôli likvidácii ovocia, ktoré to už malo nahnuté s čerstvosťou :D), kde som si dala knäck s PB a nivou, ale zajtra sa chystám na variáciu so syrom Brie de France (niečo ako hermelín, ale trochu tučnejší), ktorú zbožňujem!

Tu je PB práve s Brie de France, so špaldovými rožkami

Takže čo viac dodať? Už len dobrú chuť! Raňajky sú základ dňa, takže ich, prosím, nevynechávajte ;)

A s ďalšími snímkami prídem v pokračovaní bleskoviek (možno už čoskoro :D).

Karfiolová pizza

Postrehli ste, ako som v minulom príspevku písala o tom, že si na blogoch často čítame myšlienky a stane sa, že publikujeme rovnaké, alebo veľmi podobné články? No tak teraz sa to stalo znova :D Myslím si, že je to podmienené jednak tým, že sme naladené na jednu frekvenciu, druhou príčinou však je určite aktuálna ponuka v obchodoch. Určite ste zaregistrovali, že v Lidli mali akciu na karfiol za 20 korún! Nekúpiť ho by bol až hriech :D A tak sme s Monikou mali rovnaký nápad, ako ho využiť. Kafriolová pizza!

(Mimochodom, čo sa akcií v obchodoch týka, zrejme všetci dobre viete, že od budúceho týždňa začína americký týždeň v Lidli! Ja som naň tentokrát až tak veľmi odkázaná nebola, pretože arašidové masielka mi zohnala na Slovensku mamka ešte počas inej lidlovskej akcie, ale normálne špekulujem nad tým, či predsa len jedno nepoputuje do košíka.. viete, pre istotu :D)

A teraz už k samotnej pizzy. Ja postupujem trošku odlišným spôsobom, ako trebárs Monča. Viac mi to tak vyhovuje - tento postup sa mi už osvedčil pri príprave pizze mrkvovej.

Polku karfiolu (respektíve v tomto konkrétnom prípade 3 mega ružičky) narajbeme na hrubom strúhadle.

Pridáme vajce (a opäť v tomto prípade som dávala až dve, pretože ten karfiol bol neskutočne veľký a nejak som to s tým množstvom neodhadla :D) a nahrubo nastrúhaný syr niva, ktorý zbožňujem a pchám ho kde sa dá. Dochutíme oreganom a rukami na pečiacom papieri vyformujeme placku. 

Šupneme na pol hodinu do rúry. Po asi dvadsiatich minútach potrieme lúpanými paradajkami (či kečupom, pretlakom) a obložíme podľa ľubovôle. Rozhodla som sa, že náplň nebudem hrotiť, pretože ma primárne zaujímala chuť karfiolového korpusu, a tak som naň rozprestrela iba hrsť sušených dubákov. Tie som najprv zaliala vriacou vodou a nechala lúhovať 10 minút. 

Dopekáme zvyšných 10 minút, kým pizza nie je hotová. Mojej to takto stačilo, hlavne kontrolujte, aby sa príliš nepripiekla. 

Čo dodať na záver? Bola skvelá! Určite vyskúšajte, ak ste tak ešte neurobili. Akurát teraz neviem, čo pripraviť zo zvyšného karfiolu (a zostalo ho teda požehnane, už sa mi to ani nezmestí do chladničky. Tak mi treba, keď som si vybrala najväčší, čo tam mali :D) Máte nejaké rady a nápady? :)

Stredomorská panenka

Po dlhej pauze predsa len, dokopala som sa v príprave mäsa :D Chvalabohu, musím priznať,  pretože toto bola dobrôtka. Dokonca to ani nebolo časovo až tak náročné, pretože panenka je jemné mäsko, ktorému dlhé varenie skôr ubližuje.

Nuž, a prečo stredomorská? Do tohto receptu som dala bazalku, oregano a lúpané paradajky, ktoré mi evokujú pizzu a Taliansko, čierne olivy sú zase také Grécke.. tak prečo nie? :D

Ako teda na to:

Kus bravčovej panenky nakrájame na asi 1,5 cm hrubé stejčíky, posypeme bazalkou a oreganom.

Plátky potom osmahneme na rozpálenom olivovom oleji z oboch strán. Olej musí byť naozaj horúci, inak sa mäso nezatiahne, vytečie z neho všetka šťava a bude tuhé ako podrážka. K mäsu pridáme pol červenej cibule nakrájanej na pásiky, podlejeme ho šťavou z olív a šupneme tam aj niekoľko olív samotných. Dusíme pod pokrievkou 5 minút. Následne pridáme asi 1/3 plechovky lúpaných paradajok a ešte niekoľko minút necháme pod pokrievkou, aby sa zredukovala voda. 

Kým sa panenka dusí, pripravíme si šalátik ako prílohu. Druhú polku cibule pokrájame na malé kocky. To isté spravíme s jednou veľkou paradajkou. Doplníme hrsťou rukoly a zalejeme lyžičkou olivového oleja a lyžičkou octa balsamico. 

To by bolo všetko, môžete sa nadlabnúť do prasknutia :) Dobrú chuť!

Mrkvové placky

Všimla som si, že niekedy si v blogovom svete navzájom čítame myšlienky :D Je to zvláštne, ale občas sa trafíme vo varení, napríklad teraz nedávno s Kamčou, ktorá si v rovnaký deň pripravila placky brokolicové. Pomerne často sa mi tiež stávalo, že v príspevku niektorej zo slečien som videla skoro navlas rovnakú raňajkovú kašu ako som v ten deň mala i ja. Na druhej strane, možno to až také záhadné nie je. Keďže sa snažíme stravovať zdravo a zároveň rýchlo, zrejme budeme konzumovať podobné jedlá.

Ale teraz k podstate. Na mrkvové placky potrebujeme len tri suroviny. Jednu veľkú mrkvu, dve žĺtka (ktoré mi ostali z pečenia gaštanového koláča; pokojne použite jedno celé vajce) a trochu nivy (alebo mozzarelly, či parmezánu). Vidíte, základ je rovnaký, ako pri príprave "pizzy". (Preto tento príspevok pridávam najmä kvôli Hell, ktorá na intráku nemá rúru a pizzu si neurobí, ale toto by raz mohla skúsiť ;) )

Najemno nastrúhanú mrkvu zmiešame so žĺtkami a nahrubšie postrúhaným syrom. Panvicu potrieme tenkou vrstvou olivového oleja a opekáme v nej placky, ktoré jednoducho vyformujeme rukami :D Trvá to tak 4-5 minút, záleží, akú hrúbku placiek zvolíte. Mne z tejto dávky vyšli 4 takéto krásavice. Dobrú chuť!

Gaštanový koláč s černicami

Ešte niekedy v polovici mája mi mamka v balíčku poslala kocku gaštanového pyré. A s ním aj gaštanové muffinky, aby som vedela, aké dobrôtky sa z neho dajú vyčarovať. Lenže to už sa mi pomaličky začínalo skúškové a ja som všetko varenie a pečenie odsunula na vedľajšiu koľaj (ako ste iste postrehli, pretože som sa sťažovala snáď v každom príspevku :D) 

Konečne je tu však ten krásny čas, kedy mám viac voľna (dokým zase nezačnú brigády) a tak mamke činím radosť a pustila som sa do pečenia. Hľadala som, ako inak, nejakú inšpiráciu na internete a keď som objavila TENTO recept, nechcelo sa mi veriť, že by to mohlo byť až také jednoduché. A tak bolo rozhodnuté.

Potrebujeme:

• 250 g gaštanového pyré
• 3 malé lyžičky medu (nie je nutný!! Ja som dávala menej, ako sa písalo v originále a i tak to bolo na mňa príliš sladké. Myslím si, že pokojne sa tento koláčik zaobíde aj bez ďalšieho doslaďovania) 
• 2 bielka
• černicový kompót (a keď bude ich sezóna, určite radšej čerstvé)

Kompót necháme stiecť zo šťavy. Oddelíme bielka od žĺtkov a vymiešame sneh. Do neho pridáme med a jemne premiešame. Nakoniec do snehu rozmrvíme pyré a všetko dobre zmiešame do jednej hmoty. 

Zmes vlejeme do formy vystlanej papierom na pečenie. Pečieme 10  minút pri plnom plameni a ďalších 20-25 na miernom. Či je koláčik hotový testujeme špajdľou. 

Tento koláčik som mala dnes na raňajky, studený z chladničky, kde si cez noc pospal a v tomto dusne to padlo naozaj veľmi osviežujúco, aj vďaka kyslým černiciam. Ideálne sa k nemu hodí ľadový ovocný čaj :)

Neviem čím to je, ale už pri pečení som z pyré cítila takú akoby rumovú arómu a aj chutilo mi to tak podobne. Škoda, že som nepreštudovala obal, zaujímalo by ma, či do toho skutočne niečo rumové pridali, alebo to je len môj nepochopiteľný dojem :D Každopádne, šup-šup, vyskúšajte! A žiadne reči, že je príliš teplo na vystávanie pri rúre, vtedy sa predsa pečie najlepšie! :D

Vajíčko, avokádo, hrášok; po druhé

Ak sa vám marí, že niečo podobné ste tu už videli, nemýlite sa. Včera tu bol príspevok, v ktorom figurovali úplne rovnaké ingrediencie. Čo je iné, je práve postup prípravy. Rovnaké suroviny sa vždy nerovná rovnaké jedlo.

Takže dnes tu máme miešané vajíčka s hráškom a avokádom. Na maslo prihodíme dve vajíčka a miešame, ako klasickú praženicu, pridáme hrášok a nakoniec na tenké plátky nakrájané avokádo. Dochutíme korením či bylinkami a podávame s nejakou zeleninou. Napríklad bielou reďkovkou.

Vajíčkovo avokádový šalát

Dnes je to ladené do zelena a hlavne do leta. Tento šalátik je celkom svieži vďaka uhorke a dostatočne zasýti, pretože avokádo obsahuje mnoho priaznivých tukov a vajce kopec bielkovín.

Na jednu obedovú porciu potrebujeme iba:

• vajce uvarené natvrdo
• 1/2 avokáda 
• šalátovú uhorku
• niekoľko lyžičiek hrášku

Hrášok je určite najvhodnejší čerstvý, teraz by ste ho mali zohnať snáď v každom obchode (ale ja ako správny vysokoškolák mám len sterilizovaný :D). Všetky suroviny nakrájame, ochutíme bylinkami, prelejeme obľúbeným olejom a môžeme pokvapkať citrónovou šťavou (ale to nie je nutné). Zapíjame domácim ľadovým čajom a vychutnávame si letnú pohodu ;)

Bleskovky z kuchyne (7)

Nemôžem to síce povedať s čistým svedomím, pretože ešte to nie je úplná pravda (chýbajú mi dva zápočty), ale skúšky sú za mnou, posledná bola v pondelok a dopadla nad moje očakávania. Takže mi spadol kameň zo srdca (a nebyť zápočtov, bolo by mi aj ľahko na duši, ale nejak sa to časom hádam dorieši..).

Bude teda viac času na varenie či pečenie. Horšie je, že v lete mi až tak nechutí a istia to skôr osviežujúce šaláty, ako mäso s omáčkami. Podobne je to s koláčmi. Keď už, radšej si dám zmrzlinu ako zákusok.. Čo som týmto vlastne chcela povedať? Že neviem ako to na blogu bude fungovať ďalej. Pravdepodobne sa k serióznym receptom tak často nedokopem a budem prispievať skôr fotočkami bez postupu, ktorý je tak primitívny, že ani nestojí za reč.

Tak ako teraz: pridávam ďalší diel cyklu bleskoviek :D

Na dnes všetko priatelia, užívajte si leto a teplo, kým ešte trvá a držte mi palce, nech z tejto mojej školy načisto nedostanem infarkt :(

Horčicovo medový losos

Losos sám o sebe je chuťovo veľmi výrazný, preto je najlepšie ho nekaziť kadejakými prílohami, aby to nebolo príliš prekombinované. Toto tvrdenie mám myslím v každom článku o lososovi, ale opakovanie je matka múdrosti a nezaškodí niektoré veci si pripomenúť. Stačí ho pokvapkať citrónom, ochutiť bylinkami a hotovo. To by som však nemala čím prispievať na blog :D Preto som sa rozhodla rybku aspoň jemne ozvláštniť a pripraviť ho pre mňa trochu netradičnejšie.

Na dve porcie:

• steaky z lososa
• 1 lyžica olivového oleja
• 1/2 lyžice horčice
• 1 lyžička medu
• 1 lyžička rozmarínu
• mrazená zelenina ako príloha

Najprv si pripravíme omáčku. Zmiešame olej, horčicu, med a rozmarín, prípadne môžeme dochutiť soľou a korením. 

Steaky potom obabreme v omáčke a na rozpálenej kvapke oleja opekáme z oboch strán asi dve minúty. 

Zmiernime plameň a pod pokrievkou podusíme ešte 3-5 minút, záleží od hrúbky steaku. Lososa nerobíme príliš dlho, aby sa nevysušil. Hotovo. Do výpeku už len pridáme zo dve hrste zeleniny (ak treba, pridáme ešte olej alebo maslo) a dusíme do mäkka. 

To je všetko, priatelia, môžeme konzumovať :) Dobrú chuť!

A ešte krabičková verzia, ktorá mi ostane na druhý deň..