Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..

• časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
• hrudku kokosového tuku
• 1 ČL škorice
• štipku perníkového korenia
• štipku mletých klinčekov
• štipku muškátového orieška
• štipku mletého badiánu
• podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
• pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
• pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
• ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
• hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu

Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:

1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 

Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 

Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!

Jablkovo tekvicová polievka/krém so syrom camembert (a tajnou ingredienciou)

Dnešným príspevkom sa vraciame k #Šialeným tekvicovým receptom a dúfam, že vám ním urobím radosť, pretože tekvicová sezóna je v plnom prúde, preto ju treba využiť. Možno vám už lezie krkom, takže malá inšpirácia na trochu iný spôsob prípravy neuškodí. Momentálne sa nám síce do Brna vrátilo babie leto (neviem, ako je to v iných častiach našich dvoch republík, ale čo viem zo správ od mamky, na Slovensku je to podobné), ale pripraviť si do zásoby recept na lahodnú hrejivú polievku nikomu neublíži. Žalúdok sa vám za to neskôr, keď budete zúfalo pozerať na nečas za oknom, rozhodne poďakuje. Ostatne, maškrtný jazyk tiež.
V tomto kréme (už zase neviem, či obsah misky nazývať radšej polievkou či krémom) sa spájajú tri dôležité ingrediencie, ktoré proste nemožno vynechať. Použiť všetky tri v jednej nádobe sa možno zdá prekvapivé, ale nenechajte sa zmiasť, toto trio je k sebe ako stvorené. Sladučká tekvica je podporená sezónnymi jablkami, ktoré dodajú buď dodatočné osladenie alebo naopak, trochu kyslosti, podľa toho, akú odrodu použijeme. Podporiť by sme ju mali aj pridaním jablčného octu, aby toho cukru na nás nebolo odrazu príliš. Jemný a mierne slaný camembert zaúraduje svojou charakteristickou arómou s mierne pikantným náznakom plesne a to ani nehovorím o tom, aké zázraky narobí s konzistenciou. Vo vedľajších úlohách sa predstaví výrazné oregano, ktoré obohatí polievku o patričný šmrnc a nesmú chýbať tekvicové jadierka ako efektná bodka na záver.
Moja super tajná ingrediencia? Čierny čaj! Spomenula som si naň v súvislosti s príspevkom na >>Chai Latté<< a tak mi napadlo, keď to tak dobre zafungovalo v predchádzajúcom prípade, prečo ho nepoužiť ako tekutú zložku v tejto polievke? A tak som sa neostýchala, konzistenciu krému som dolaďovala práve prilievaním čaju. Ak sa vám to javí ako priveľká zvrátenosť, siahnite po mlieku, respektíve vývare, ale osobne sa prikláňam k čajovej verzii. Dodá tomu úplne iný podtón, ktorý postrehnú možno iba veľkí milovníci tohto moku, ale verte mi, budete ho tam chcieť! Zarezonuje kdesi na pozadí, keď sa vám receptormi budú prevaľovať tóny tekvice a jablka, škorice a syra, oreganová aróma a stopa kyslých zložiek. Nebojte sa, garantujem, že proti sebe nebudú súperiť a biť sa ako kohúti na smetisku. Jedná sa o harmonické zoskupenie, ktoré sa už nevie dočkať, kedy skončí vo vašom hrnci.

• kôpku masla
• malú cibuľu
• soľ a korenie podľa chuti
• 2 PL jablčného octu
• 1 stredné až väčšie jablko
• ½ tekvice Hokkaido 
• hrsť čerstvého oregana
• 1-2 hrnčeky silného čierneho čaju
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL škorice
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• ½ ČL kurkumy
• 100 g syra Camembert (alebo podobného typu: Hermelínu, Brie..)
• hrsť tekvicových jadierok

Tekvicu a jablko očistíme a nakrájame na kocky. Cibuľu posekáme nadrobno. Do hrnca vhodíme kocku masla a sprudka na ňom orestujeme cibuľu. Ochutíme soľou a korením a pridáme i natrhané oregano, aby sa naplno rozvinula jeho vôňa. Zmes podlejeme octom a prevedieme rýchlym varom. Pridáme tekvicu a osmažíme, kým nenadobudne hnedo zlatý odtieň. Doplníme jablkom, premiešame a zalieme čajom. Nasypeme dnu paprikové vločky, škoricu, cesnak a kurkumu. Všetko poctivo skombinujeme a varíme, kým tekvica a jablko nie sú "al dente". Časť tekvice a jablka z hrnca vyberieme a odložíme na neskôr, zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prilievaním čaju.

Na záver vmiešame dnu rozdrobený camembert, ktorý sme zbavili bielej plesňovej kôrky, pretože tá sa nerozpúšťa. Odrezky nevyhadzujeme, poslúžia ako dekorácia! Polievku ešte necháme prevrieť, aby bol syr úplne roztavený, naposledy okoštujeme a ochutíme podľa potreby. 

Servírujeme do misky/taniera s odloženými celými kúskami jablka a tekvice, plesňovou kôrkou a hŕstkou tekvicových jadierok. Rovnako ešte môžeme posypať extra oreganom. 

Táto miska je ako z rozprávky! Jednotlivé suroviny ladia do posledného tónu, naplno si vychutnáte prítomnosť všetkých zúčastnených, či už sa jedná o tekvicu alebo jablko, syr a škoricu, oregano a stopu čaju. Hustotu si namiešajte podľa svojich preferencií, u mňa stále platí, že hustá je lepšia, takže som to s tekutinou príliš nepreháňala, ale to je len a len vo vašej réžii. Zároveň platí, že čím viac camembertu použijete, tým bude krémovejšia. A ak sa rozhodnete použiť mlieko namiesto čaju, bude to o to markantnejšie. Posýpka z tekvicových jadierok je skoro povinnosť, celé kúsky zeleniny a ovocia nestačia, miska by mala obsahovať aj nejaký chrumkavý element. Zuby treba zapájať! Nech to do nás nepadne ako do čiernej diery. Čo sa, veľmi pravdepodobne, udeje tak či tak. Takže odporúčam uvariť rovno za kotol. 

Šampiňónová omáčka s krémovým syrom

Alebo azda syrový šampiňónový krém? Niekedy mám z vymýšľania názvov príspevkov hlavu ako melón a neviem si rady. Je to omáčka? Krém? Polievka? Dip? Zrejme všetko v jednom. Ale na tom nezáleží, hlavne, že to skvele chutí! A teda, že bez srandy, pretože táto, síce trochu nenápadná, ale mocná miska obsahuje lahodné vnútro!
Tak v prvom rade: šampiňóny. Milovníci húb budú nadšení a ani si neviem predstaviť tú explóziu chuti, keby sa mi podarilo mať čerstvé lesné huby.
Po druhé: krémový syr. Dobrá omáčka by sa bez nejakej takejto zložky, ktorá ju zjemní, nemala zaobísť. Dá sa použiť len mlieko, lepšie smotana na varenie či šľahanie, ale so syrom je všetko famóznejšie. To je asi moje životné krédo.
Mega hviezda číslo 3: čerstvé oregano. Akékoľvek bylinky každé jedlo oživia a spestria, toto nie je žiadnou výnimkou. Naviac, oregano je príjemne aromatické, takže ho stačí použiť i malé množstvo a efekt je zaručený. Ale prečo by sme šetrili, keď nemusíme, všakže?
Do samotnej omáčky okrem nejakých ďalších korenín síce nič nejde, bez adekvátnej prílohy by to však ako plnohodnotný chod neobstálo, preto som sa podujala spárovať k nej pečený patizón. Keďže teraz sa môj život točí primárne okolo tekvíc a podobných plodín, bol to viac než prirodzený výsledok. Myslím si, že patizón k pokrmu perfektne ladil. Jeho chuť nie je výrazne dominujúca, takže šampiňóny (a najmä syr) mohli naplno zažiariť. Verte mi, s blaženým výrazom v očiach som jednotlivé kúsky zeleniny namáčala do misky, potom ich nahádzala dnu a spolu s celými plátkami húb lovila ako zlaté rybky z jazierka. Škoda len, že mi nesplnili tri tajné želania. I keď tie by až také tajné asi neboli: mať tak za cisternu tejto famóznej omáčky.. a potom dokonalý metabolizmus, ktorý by mi bez výčitiek umožnil všetko do poslednej kvapky zjesť. Predsa len, som ženská a svoj obraz v zrkadle hodnotím veľmi kriticky. Ale to zrejme poznáte. (To tretie želanie si nechám pre seba..)..
Na druhej strane, ako odolať takýmto dobrotám? Veď sa presvedčte sami, že hoci zoznam surovín nie je dlhý ako týždeň pred výplatou, aj tých niekoľko dokáže vytvoriť harmonickú kompozíciu chutí.

• 6-8 šampiňónov
• trochu masla
• 1 strúčik cesnaku
• 1 ČL dubákového korenia
• veľkú hrsť čerstvého oregana
• 50 - 70 g krémového syra
• 1 PL mlieka (alebo viac, podľa potreby)
• patizón + maslo + obľúbené korenie - ako príloha

Šampiňóny očistíme a odrežeme nožičky. Pokrájame ich na malé kúsky, klobúčiky na plátky. V rajnici na troche masla huby sprudka opečieme, ochutíme prelisovaným cesnakom a korením. Vyčkáme, kým nepustia šťavu a potom ich chvíľu dusíme, kým nie sú mäkké. Časť plátkov z klobúčikov vyberieme bokom a zvyšok ponorným mixérom rozmixujeme s lyžicou mlieka. 

Krém vrátime späť na sporák, vmiešame doň syr a pridáme posekané oregano. Premiešame a necháme syr úplne rozpustiť. Ak je omáčka príliš hustá, rozriedime ju ešte trochou mlieka. 

Podávame s odloženými nerozmixovanými plátmi húb, pečeným patizónom a extra oreganom. 

(Patizón zbavíme jadierok, nakrájame na kocky s veľkosťou sústa, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme maslom. Posypeme korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkký a zlatistý). 

Ten syr v omáčke urobí svoje. Dáva jej lahodnú, kyselkavú príchuť, zároveň ju zjemňuje a vytvára správnu konzistenciu. Celé kúsky šampiňónov však štruktúru žiadaným spôsobom narušujú, pretože takto zamestnáme i zuby. Túto funkciu spĺňa aj pečený patizón. Jeho nevtieravá chuť sa výborne snúbi s výraznejšími zložkami, ako je napríklad i oregano. Na druhej strane, všetko je v rovnováhe a garantuje príjemný zážitok pre naše jazykové poháriky. 

Tekvicové chai latté/čaj s krémovým syrom / Pumpkin (spice) Cream Cheese Chai Latte

Týmto príspevkom pokojne môžem odštartovať sériu #Šialených tekvicových receptov. Dúfam, že sa tešíte, pretože ja náramne! Teraz je to u mňa tekvicové všetko! Čudujem sa, že s jednou oranžovou fešandou som už neskončila v posteli. Ako som už neraz spomínala, som človek ľahko ovplyvniteľný a nevyhnem sa hystérii a trendom, ktoré valcujú internet. Takže každú jeseň to znamená preklikávať sa článkami nadržaných amerických tínedžeriek, ktoré netrpezlivo hopkajú pred dverami tak populárneho reťazca s kávou, ktorý máme na dvoch miestach už i u nás v Brne. Ja kávu nepijem, nechutí mi, preto nemám dôvod ich navštevovať, v každom prípade, pumpkin spice latte brnká i na moju strunu, ale z iného dôvodu. Tekvica? Korenená škoricou, klinčekmi, muškátovým orieškom? Sem s tým! A tak som hútala, ako by som si túto dobrotu prispôsobila na svoj obraz.
Mozgové závity sa našťastie príliš namáhať nemuseli, čo pre niekoho znamená káva, to je pre mňa čaj! Ochutiť si šálku silného čierneho čaju jesenným korením a tekvicovou príchuťou? Dobre, prečo nie, ja som na podobné zvláštnosti stavaná. Poňala som to však skôr ako plnohodnotnejší chod, než popoludňajší rituál či dezert. To svetoznáme latté sa nezaobíde bez vrstvy šľahačky, ktorú som, samozrejme, mohla zvoliť, ale ako som už avizovala, pre splnenie podmienky bohatšieho pokrmu som ju nahradila vyšľahaným krémovým syrom. Je to ešte chutnejšie a naviac, dostaneme do tela i nejaké tie proteíny naviac. A to sa počíta!
Viete však, bez čoho sa mi žiadny tekvicový krém poriadne neráta? Bez semienok! Nielenže taká posýpka navrchu efektne vypadá, zároveň skvele chrumká a pridá ďalšie významné nutrienty, hlavne mastné kyseliny, tuky a podobné látky.
Tekvicové krémy sú v mojej kuchyni stálicou, doprajem si ich v priebehu celej jesene i zimy a vlastne potom hocikedy počas roka, keď zočím, že v obchode túto famóznu plodinu majú. A nerobím medzi nimi rozdiely: Hokkaido, maslová, muškátová, špagetová a najnovšie Sweet Dumpling (tešte sa na recept), pochutnám si na každej jednej. Keďže ich mám často (možno až príliš..), sem-tam sa mi zažiada niečím ich zvýrazniť, odlíšiť, vylepšiť a tak experimentujem, ako v tomto prípade s čajom. Stačí ho použiť namiesto vody či mlieka a máte zaujímavý, naviac korenený krém, ak do nálevu pridáme spomínané koreniny. Okrem toho, nie je nič nezvyčajné polievky obohacovať o syry, aby boli ešte jemnejšie a krémovejšie. Bolo mi jasné, už keď som si v mysli zostavovala tento recept, že to bez debaty bude HIT. Nemýlila som sa, tento tekvicový chai čaj krém (to je veru názov!) do mňa spadol ako do čiernej diery a mohla by som ho ujedať na hektolitre. Časť Hokkaido som nechala nerozmixovanú, aby som zachovala nejakú štruktúru, ale ak si ho chcete vychutnať len tak so slamkou, môžete jednotlivé kúsky vynechať a poňať to naozaj ako hustý nápoj, v podstate čosi ako smoothie. Hmm, možno to by bol adekvátnejší názov.. Nech je ako chce, pre mňa za mňa to volajme aj Oranžová droga, hlavne si ju pripravme!

• ½ hrnčeka upečenej tekvice Hokkaido
• ½ hrnčeka silného čierneho čaju
• ½ ČL škorice
• ¼ ČL muškátového orieška
• ¼ ČL mletých klinčekov
• 50 g krémového syra (Lučiny a pod.)
• 1-2 PL mlieka
• hrsť tekvicových jadierok

Tekvicu nakrájame, posypeme škoricou, obložíme plátmi masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. 

Medzitým si uvaríme silný čierny čaj a do nálevu pridáme koreniny: škoricu, muškátový oriešok a klinčeky. 

Prevažnú väčšinu upečenej tekvice pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu s trochou čaju. V miske prešľaháme krémový syr s mliekom. Nasleduje zostavenie: do vysokého pohára na dno nalejeme zvyšok čaju, pridáme vrstvu tekvicového krému, naň vyšľahaný syr a kúsky tekvice. Na záver posypeme tekvicovými semienkami a podávame! Najlepšie ešte horúce, aby nás "čaj" príjemne zahrial. 

Dúfam, že ste na tekvicu správne naladení, pretože sa tu s ňou budete stretávať častejšie. Nemôžem si pomôcť, som na nej závislá a mám čo robiť, aby som ju nekonzumovala každý boží deň. To viete, musím si nájsť adekvátnu náhradu za baklažány, ktorými som sa napchávala pre zmenu v lete. Horšie je, že v tomto prípade nám naskáču prijaté kalórie ako šialené, preto by som sa mala uvedomiť a trochu sa krotiť. Ale keď ono je to tak dobré! Lahodné, jemné, sladké, sýte a uspokojivé. Návykové!

Brokolicová polievka so syrom a pečenými šampiňónmi

V mesiaci máj nevarím! Dobre, toto tvrdenie je číre klamstvo. Neexperimentujem! To je korektné vysvetlenie súčasnej situácie. V chladničke mám totiž také množstvo surovín určených na priamu konzumáciu, že niekoľko nasledujúcich dní vôbec nemusím zapínať sporák. Okrem toho, po predošlých nezdaroch sa mi akosi nechce púšťať do zložitých, či aspoň neoverených pokrmov a tak sa teším na favoritov, ku ktorým sa neustále vraciam. V špajzi mi ležia 3, slovom TRI, baklažány, takže minipizze, už sa neviem dočkať! Preto vznikla aj táto brokolicová polievka. Iniciovala ju vlastne mamka, pretože keď som bola doma, pripravovala ju pre sestru (a vlastne v konečnom dôsledku pre seba) a tak som si na ňu spomenula. Musela som naviac zlikvidovať šampiňóny, preto nebolo nič ľahšie, než spojiť tieto dva jedince do jedného a nachystať jednoduchý, zato báječný chod.

Ešte pred tým, než sa pustíme do samotného receptu, neodpustím si:

Všetci fanúšikovia Hviezdnych vojen pochopia, nadšencom prajem nádherný sviatočný deň.

Ale teraz už neodkladajme to podstatné. Potrebujeme:

• 2 jarné cibuľky
• trochu masla
• 1 celú brokolicu
• korenie na grilovanú zeleninu
• ½ kocky Lučiny (dajte celú, viac som nemala)
• 50 g tvrdého syra
• Šampiňóny:
• 6 hríbikov
• 2 PL balzamikového octu
• 2 PL olivového oleja
• 1 ČL údenej papriky
• primerane korenia na grilovanú zeleninu

Cibuľky nakrájame nadrobno, brokolicu rozoberieme na ružičky a hlúbik pokrájame na malé kúsky. Do hrnca vložíme maslo, cibuľku (trochu zelenej vňate odložíme na ozdobu) a hlúbik z brokolice. Osmažíme, kým nenadobudnú zlatistý nádych, pridáme ružičky a zalejeme vodou tak, aby bola ponorená. Ochutíme korením a pár minút varíme, kým nie je zelenina mäkká. Niekoľko kúskov brokolice si odložíme bokom, časť vody prelejeme mimo, ale zatiaľ nevylievame, aby sme pomocou nej mohli regulovať hustotu. Ponorným mixérom obsah hrnca rozmixujeme na hladko a pridáme oba syry. Dobre premiešame, aby sa rozpustili a ak je to nutné, môžeme rozriediť rezervným vývarom. 

Šampiňóny očistíme, vložíme do misy a zalejeme octom a olejom. Poprášime korením a paprikou a premiešame, nech sa hríby rovnomerne obalia v zmesi. Klobúčiky uložíme na plech s papierom na pečenie a pri 180 °C pečieme takých 15-20 minút. 

Polievku rozdelíme do tanierov, doplníme šampiňónmi a ušetrenými celými ružičkami brokolice, ozdobíme zelenou časťou cibuľky a podávame. (A samozrejme, balíme do misiek pre pracujúci či študujúci ľud). 

Bola som zbuzerovaná (díky, Katka 😜), že sa mám pri fotení viac snažiť a pokúsiť sa o to, aby moje jedlá nevypadali, akoby práve explodovali, zasiahla ich rádioaktívna vlna, zmutovali a samé sa odplazili do misky. Tak som sa poženila pochlapila a najprv naservírovala polievku do taniera (och, bože, riady navyše 💩💩). Potom aj tak celý obsah putoval do prenosnej misky do práce, ale dúfam, že toto vypadá už o niečo lepšie. Aj keď mi je krištáľovo jasné, že na maminkinu prezentáciu to proste nemá. Tak či onak, brokolica a šampiňóny sú podľa mňa dokonalý pár a ak polievku vyladíme ešte syrom, jój, lahôdka. Dodá výnimočnú chuť, potrebnú krémovosť (pretože poznáte ma - čím hustejšia, tým lepšia.. aj keď dnes to nebolo tip-top, uvítala by som menej tekutú ⇉ veď vravím, séria nezdarov sa nekončí) a vôbec, kedy bolo pridanie syra niekam na škodu?! Takže neváhajte, varte, mixujte, jedzte!

Karfiolový krém s červenou kari pastou

Po niečom trochu zložitejšom si to dnes opäť uľahčíme a vrhneme sa do rýchlej prípravy nasledujúceho receptu. Vždy keď mám k dispozícii karfiol, vyfučia mi z hlavy všetky tie skvelé nápady, ktoré zbieram dlhé obdobie predtým. Odkazy mám uložené kdesi v hĺbkach záložiek, recepty napísané rukou sa záhadne strácajú a ja neviem, čo geniálne som mala v pláne. Potom zbúcham nejakú lenivú alternatívu a idem si vlasy vyšklbať, keď o pár dní na to naďabím na prevratný karfiolový recept. Ten môj je už dávno preč a tak musím zase čakať, až sa odhodlám ho znovu kúpiť. Akurát, dostanem sa do začarovaného kruhu, nikdy nekončiacej slučky a zatiaľ som neprišla na riešenie, ako z nej von. Ale to vás nezaujíma. Čo by však mohlo je moje malé experimentovanie. Chuť karfiolu je fajn, mám ho skutočne rada, ale ak je človek navyknutý na výrazné koreniny, môže mu prísť mdlý. Premýšľala som, ako ho vylepšiť, až mi napokon svitlo, že mám ešte thajskú kari pastu. Dobre, štipľavá zložka, máme. Naviac som potrebovala niečo kyslasté, bohužiaľ, citróny došli, preto padla voľba na balzamikový ocot. To by som ale nebola ja, keby som stále nebola spokojná. Chýbalo mi niečo.. trochu farby? Jasné, tak tomu pridajme ešte sýtejší nádych červenej a švacnime tam kečup! Hotovo? Nie tak celkom. Navrch musia prísť semienka a mandľové plátky! Až teraz sme naozaj na konci. A tým je prezradené všetko. Takže už len zhrnutie:

• podstatná väčšina karfiolu
• 1 cibuľa
• trochu masla + štipka soli
• 1 ČL mletého kari
• 1 ČL thajskej červenej kari pasty
• 1 PL balzamikového octu
• 2 PL domáceho kečupu
• ¼ hrnčeka mlieka
• pooooriadna hrsť zmesi dvoch druhov ľanových, slnečnicových, sezamových semienok a mandľových plátkov 

Karfiol rozoberieme na ružičky a vložíme do veľkého hrnca s vodou. Ochutíme kari korením a varíme, kým nie je na skus. Medzitým na troške masla opečieme posekanú cibuľu ochutenú soľou. Uvarený karfiol scedíme, ale na dne necháme asi pol hrnčeka vody. Časť ružičiek odložíme bokom. Do hrnca dolejeme mlieko, pridáme cibuľu, kari pastu, ocot a kečup. Ponorným mixérom rozmixujeme na hladký krém, ktorý v prípade potreby rozriedime ďalším pridaním mlieka. 

Servírujeme do misiek (alebo pohárov - pre chronických plánovačov vpred), doplníme odloženým karfiolom a posypeme výdatnou dávkou semienok. 

Stáva sa to aj vám, že vás osvieti náhly záblesk inšpirácie, dlho, predlho si ho šetríte, čakáte trebárs na akcie v obchode (väčšinou môj prípad) alebo výnimočnú príležitosť a potom, keď na to dôjde - prásk, žiarovka vybuchla, všade črepy a jedna ranená duša?

Dajte vedieť, či som proste divná alebo to nie je až taký zriedkavý jav.  

Hustý Tahini brokolicový krém

Opäť, čakala som, že sa k spísaniu príspevku dostanem skôr, ale v práci to máme teraz nejaké husté a ja sa vždy večer vrátim domov so spečeným mozgom. Navyše toto nanič počasie energiu naviac nepridá, všade je pochmúrno, preto neostáva nič iné, iba si prostredie spestriť niečím hravým a farebným na tanieri. A tak okrem mozgu pečiem rôznu zeleninu, fičím samozrejme na tekvici, ale už prišlo i na brokolicu, ktorú som tento raz neváhala skombinovať s trochu orientálnou chuťou tahini. Vydarená dvojka, preto sa skúste inšpirovať a pripravte si tento zelený krém!

• 1 celú brokolicu
• trochu masla
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 PL worchestrovej omáčky
• štipku kurkumy
• 1 1/2 hrnčeka mlieka
• 1 PL tahini (sezamovej pasty)
• 1 ČL jablčného octu
• 1 ČL citrónovej šťavy
• 1-2 PL sezamových semienok

Brokolicu umyjeme, rozoberieme na ružičky, hlúb pokrájame a rozložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Obložíme maslom, ochutíme worchestrom a pečieme asi 15 minút, kým brokolica nie je mäkká. V hrnci roztopíme maslo, osmažíme na ňom nastrúhaný/prelisovaný cesnak a pridáme tak 2/3 brokolice. Zalejeme mliekom, octom, šťavou z citrónu, primiešame tahini, posypeme kurkumou a 1 PL sezamu. Tyčovým mixérom rozmixujeme na hladký krém. Prelejeme ho do misky, na vrch uložíme ušetrené ružičky pečenej brokolice a posypeme ďalšími sezamovými semiačkami. Podávame poriadne horúce, ale pozor na jazyk.

Dúfam, že váš pracovný či školský život nie je tak hektický a budete mať čas si tento výnimočný brokolicový krém pripraviť. Stačí len pár minút, pretože jeho príprava je celkom jednoduchá a pokojne si takto navaríte na dva dni. Alebo pre seba a niekoho iného, ak máte s kým stolovať. Vtedy vás síce má kto zohriať zvonka a poriadne vyobjímať, na druhej strane, nie je na škodu organizmus rozpáliť aj zvnútra. Takže smelo do toho!

Hustý kari škoricový krém z pečenej tekvice Hokkaido

Je to už viac ako 9 mesiacov, čo nepracujem na smeny, v súčasnom zamestnaní máme možnosť najesť sa kultúrne a pohodlne, nie rýchlo, rýchlo!, potajme či bez uceleného denného režimu. Dôsledok tohto je, že ani nepamätám, kedy som si naposledy pripravila nejaké smoothie. Čo zas vyústilo do iného problému: nestíham spotrebovať načatú škatuľu mlieka, takže keď sa prihodí, že ho mám ešte habadej, ale už by nebolo od veci ho zlikvidovať, premýšľam na polievkami. Teda ani nie tak polievkami, ale krémami až pyré, pretože ich konzistencia je vždy taká, že v nich lyžica stojí. A také ja rada! Nuž a keď už pretransformovať do zmieňovaného stavu moju obľúbenú zeleninu, tak vo veľkom štýle! Ak ste už zavítali na môj blog, neprekvapí vás, že nemám problém Hokkaido spárovať s mletým kari či škoricou. Navyše, objavila som čaro pečených krémov. Udialo sa čo? Poriadne som ochutila tekvicu, šupla ju do rúry, rozmixovala s mliekom a.. Nemohla sa dočkať druhého dňa, kedy konečne budem môcť vylízať misku.

• celú tekvicu Hokkaido, strednej veľkosti (?)
• 1 ČL kari korenia
• 1 ČL škorice
• trochu bylinkovej soli
• pár plátkov masla
• 1 hrnček mlieka
• hrsť tekvicových jadierok

Tekvicu umyjeme (šúpať netreba), zbavíme jadierok, nakrájame na polmesiace a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Posypeme kari, škoricou a soľou, obložíme maslom a dáme do vyhriatej rúry piecť na takých 15 minút. Asi tretinu tekvice odložíme bokom, zvyšok preložíme do hrnca, zalejeme mliekom a privedieme k varu pre lepšie spojenie chuti. Tekvicu rozmixujeme ponorným mixérom a prelejeme do taniera/misky. Navrstvíme zvyšnou tekvicou, doplníme tekvicovými jadierkami a podávame!

Máte nejaké tipy, ako efektívne využiť mlieko, ak ho nestíhate spotrebovať? Napíšte mi, budem rada. Na oplátku vám napríklad prinesiem ďalší recept. To znie ako dobrá dohoda, nie?

Krémová super hustá polievka z bielej fazule

Minulý týždeň mal ktorýsi z kolegov v práci na obed kyslú fazuľovú polievku. Ohrieval si ju v mikrovlnke a bolo ju cítiť po celej firme. Nie nepríjemne, práve naopak, pripomenulo mi to, že fazuľovú na kyslo som nemala snáď už dvesto rokov! Preto som hneď o pár dní na to pripravila svoju verziu, ale nie úplne tradične, podľa maminky. Keďže do klasickej sa dáva zátrepka, správnu krémovosť som sa rozhodla v tomto prípade docieliť rozmixovaním časti fazule. Och, páni! Polievka bola hustá tak, že po vychladnutí stuhla natoľko, že v nej lyžica stála. Naozaj, nezveličujem. Preto ak máte radi takýto typ polievok, hor sa do prípravy:

• 3/4 hrnčeka bielej fazule, v suchom stave
• 1 ČL provensálskych byliniek
• 1 ČL sušeného tymiánu
• 3 bobkové listy
• trochu soli a korenia
• 2 hrste sušených dubákov
• 1 - 1 1/2 hrnčeka mlieka
• 1 PL octu

Fazuľu na noc namočíme a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej - 30 minút, do mäkka. Ochutíme provensálskymi bylinkami, tymiánom, bobkovými listami, soľou a korením. Sušené hríby zalejeme vriacou vodou a necháme chvíľu odstáť. Po zhruba 15 minútach varenia ich scedíme a pridáme do hrnca. Po vyparení väčšiny vody dolejeme do hrnca mlieko. Keď je fazuľa mäkká, vyberieme bobkové listy (tie odstránime), všetky hríbiky a polovicu fazule. Zvyšnú polku ponorným mixérom rozmixujeme na hladko, vrátime dnu hríby i odloženú fazuľu a prilejeme ocot. Necháme ešte prevrieť a mierne zhustnúť, koštujeme, doladíme koreninami a octom podľa potreby a podávame!

V lete si človek na polievky spomenie zriedka, jedine možno na tie, ktoré sa pripravujú na studeno, ale občas nie je na škodu to vystriedať. Údajne je pre organizmus lepšie počas horúčav prijímať tekutiny vlažné, respektíve telesnej teploty, pretože tak telu nespôsobujeme šok a nezaťažujeme ho ešte aj vysokými teplotnými výkyvmi. Ja tomuto názoru dôverujem a preto nie je nič nezvyčajné nájsť u mňa na stole takmer celý deň teplý hrnček čaju. A výborná polievka na obed, tou rozhodne nič nemôžeme pokaziť.