Kaki avokádový šalát s Gorgonzolou, grantovým jablkom a vlašskými orechmi

Dobre, priznávam, s tým názvom som to zase raz prešvihla, ale mám potrebu do neho vtesnať všetko podstatné, nech hneď viete, do čoho sa púšťame! A ak za podstatný považujem úplne každý detail, dopadne to takto.
Dúfam, že ste si po kratšej dobe od šalátov oddýchli a nebude vám vadiť, keď sa do jedného znovu vrhneme. Tento radím do kategórie netradičných, sviežich, farebných a noblesnejších. Čím to? Spájajú sa v ňom nezvyčajné kombinácie chutí, sladko-slaných, krémových i chrumkavých. Diverzia je kľúčová, ak chceme pomocou pár surovín vyprodukovať fenomenálne jedlo. Samochvála smrdí, som si toho vedomá a nechcem si všetky zásluhy pripísať na svoje tričko. Inšpiráciu som, ako inak, ťahala z internetu, ale ako hovorím, je to len podnet. Ako celý pokrm nakoniec skončí, je v mojej (a vašej) réžii. Pridám ono, vypustím tamto, stačí zmeniť možno nepatrnú zložku a obsah taniera hneď môže nadobudnúť úplne iný rozmer.
Zeleninovo-ovocné šaláty sú, tak sa zdá, už u mňa bežné, pri mojej spotrebe oboch typov plodín nie je prekvapivé, že sa snažím vymýšľať stále niečo nové, čo som ešte nemala. Čo ako neskutočne milujem zeleninu i ovocie, pchať sa stále dookola jedným druhom šalátu by bolo po čase otravné.
Tento oranžovo zelený obsahuje to najlepšie z jesennej sezóny - kaki a granátové jablko. Užívam si ich do sýtosti a moje srdce plesá zakaždým, keď sa do nich zahryznem. Takmer každé ráno. Ale evidentne je to málo a musela som ich prepašovať i do obedného chodu.
Spoločnosť im robí jemné lahodné avokádo, pretože zdravých tukov nikdy nie je dosť a v týchto chladných dňoch to platí dvojnásobne, pretože posilnia našu imunitu a obrnia nás pred mrazom. Ich ďalším zdrojom sú aj vlašské orechy, nesmierne výborné v takýchto šalátoch na pridanie štruktúry a zaujímavejšieho rázu. Nevynechávať, prosím! Keď už, tak vymeniť za luxusnejšie pekanové, ale bez posýpky by sa to obísť nemalo.
Neoddeliteľnou súčasťou a podľa môjho názoru hlavnou hviezdou taniera je v tomto prípade pikantnejšia Gorgonzola! Ja tak zbožňujem tento modrý plesňový syr! V porovnaní s bežne dostupnou regionálnou nivou je miliónkrát krémovejšia, rozplýva sa na jazyku, je aromatickejšia a jej výrazná chuť nemusí každému vyhovovať. Zrejme tu možno aplikovať taký ten milujem/nenávidím vzťah, ktorý ľudí delí na dva tábory. Buď sa jej bojíte čo i len dotknúť alebo naopak, neviete sa od nej odlepiť. Asi nemusím písať, do ktorej skupiny patrím. Priznávam, som v tomto mierne (či viac) šibnutá a vždy si dvakrát rozmyslím, do akého jedla ju použijem. Aby som si ju mohla vychutnať v čo najväčšej miere. Takže pchať ju niekam, kde sa stratí a nebude mať možnosť zažiariť, je v mojich očiach barbarstvom. Ale do tohto jedla patrí! Bez debaty výborne ladí so sladkou kombináciou granátových jadierok a kaki, ide ruka v ruke s podobne konzistenčným avokádom, no zároveň vytvára dokonalý kontrast s kúskami orechov.
Popísala som toho neúrekom, ale ostáva nám posledná vec: recept a pár riadkov okolo toho.

• 1 malé alebo pol veľkého avokáda
• 50 - 75 g Gorgonzoly
• 1 kaki
• 2-3 PL granátových jadierok
• hrsť (opečených) vlašských orechov
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• 1 PL olivového oleja
• štipku paprikových vločiek
• štipku granulovaného cesnaku
• 1 ČL balzamikového octu
• 1 Čl citrónovej kôry
• soľ a biele korenie podľa chuti

V miske zmiešame olivový olej, paprikové vločky, cesnak, balzamikový ocot, kôru z citróna, soľ a korenie. Na tanier alebo do misy uložíme šalátové listy a prelejeme zálievkou. Dobre premiešame a pridáme nakrájané kaki, kúsky avokáda, roztrúsime granátové jadierka a Gorgonzolu a posypeme vlašskými orechmi. Pre zvýraznenie ich chuti ich možno na suchej panvici krátko opiecť. Na záver možno ešte ochutiť podľa potreby a podávame!

Musíte si o mne myslieť, že som naozaj trafená (a vôbec nebudete ďaleko od pravdy), ale mne tieto kreácie spôsobujú neskutočnú radosť. Som spokojná ak to na tanieri hrá veselými farbami v podstate bez námahy, za použitia pár surovín. K výbornému jedlu ich veľa netreba, veď to neraz spomínam, dôležité je to, ako ich skombinujeme a ako sa k sebe majú. Tento šalát je explóziou chutí, možno netradičných, ale tááák dobrých, preto vás nabádam, aby ste sa presvedčili na vlastné jazykové bunky a vrhli sa do zostavenia!

Tekvicový šalát s camembertom, granátovým jablkom a pekanovými orechmi

Nie, #Šialené tekvicové recepty nekončia! Tekvice tu s nami ešte chvíľu budú a ak ste ako ja a konzumujete ich vo veľkom, je príjemné nejako všetky tie pokrmy od seba odlíšiť. Nech to nie je nuda. Našťastie sa zdá, že studnica inšpirácií je v tomto smere bezodná a nemám problém vyhrať sa s ingredienciami. A už sa nebojím ani párovať sladko slané kombinácie v obedových chodoch. Fakt sa nechcem opakovať, zmieňujem to v každom podobnom článku: pred časom bolo pre mňa sci-fi zapracovať do hlavného jedla nejakú ovocnú zložku. Dokonca som mala problém použiť aj citrón ako súčasť zálievky! Ešteže tie časy sú preč a ja mám tak otvorené dvere k širokému spektru netradičných receptov.
Ďalší prinášam práve teraz na maslovú tekvicu s granátovým jablkom, plesňovým syrom a pekanovými orieškami. To kúzelné slovo na "V" v mesiaci november ešte do éteru vypúšťať nechcem, ale priatelia, nepôsobí na vás tento podnos sviatočne? Roztrúsené granátové jadierka sú ako drahé kamene alebo pokojne aj jagavé svetielka na stromčeku. Dokonca som nevedomky tekvicu nakrájala na trojuholníčky, ktoré taktiež trochu evokujú ihličnany. A priznajme si to, v ktoré iné obdobie v roku konzumujeme častejšie rôzne orechy ako práve koncom roka? Nuž, či sa nám to páči alebo nie, marketing je mocný a predčasná hystéria okolo sviatkov na nás vplýva napriek snahe sa jej vyhnúť.
Ale odhliadnuc od toho, uvedený šalát - možno ho vôbec nazývať šalátom? Vždy mám pochybnosti, ako také diela klasifikovať - je famózny a viac než príhodný do nevľúdneho počasia. Jednak sú v ňom samé sezónne plodiny a po druhé, najlepšie chutí teplý až horúci, takže pôsobí upokojujúco a príjemne. Je výdatný vďaka oranžovej fešande, zároveň však svieži po granátových jadierkach, bohatý čo sa bielkovín a tukov týka použitím lahodného plesňového syra. Camembert či Brie, oba sú vítané, pretože uložením na teplý základ sa príjemne rozpustia a obalia zvyšok taniera do kompaktnejšej zmesi, ktorá poľahky skĺzne našim krkom. Určite už poznáte môj prístup k správnej štruktúre jedla. Musí obsahovať niekoľko vrstiev, teda okrem tejto jemnej aj prvok, ktorý ju rozbije a pridá šmrnc. To zabezpečujú chrumkavé pekanové orechy, dokonale ladiace so zvyškom. Nezúfajte, ak ich nemáte, rovnako dobré sú aj vlašské.
Neodmysliteľnou súčasťou je však aj čerstvý listový šalát, pretože okrem objemu navýši aj podiel vitamínov a iných organizmu prospešných látok. A pridá ďalšiu farbu do našej palety, pretože čím farebnejšie tie pokrmy sú, tým lepšie. Aj odborníci odporúčajú aby sa v jednom tanieri stretli všetky farby dúhy. Tak si rozjasnime deň!

• časť maslovej tekvice
• trochu masla
• škoricu a granulovaný cesnak podľa chuti
• 3 PL jadierok z granátového jadierka
• 100 g syra s bielou plesňou na povrchu (camembert, hermelín, brie..)
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• zálievku z oleja, korenia, soli, pár kvapiek citrónovej šťavy a prípadne medu
• 2 hrste pekanových orechov
• štipku paprikových vločiek

Tekvicu umyjeme (šúpať netreba), nakrájame a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme škoricou a cesnakom, obložíme maslom a do rúry vyhriatej na 180 °C dáme piecť na 10-15 minút, kým nie je mäkká.
Na tanier uložíme lôžko šalátu, prelejeme ho zálievkou a naň pridáme hotovú tekvicu. Navrch roztrúsime granátové jadierka, kocky syra a posekané orechy. Posypeme paprikovými vločkami a ešte teplé podávame!

Nehnevajte sa za to enormné množstvo fotiek, nemohla som sa medzi nimi rozhodnúť. Ja viem, kvalitou nič moc, ale aj tak sa mi páčili, pretože skutočne hrajú pestrými farbami. Oranžová, rubínovo červená, zelená, trochu bielej, trochu hnedej z orieškov. Človek je aj očami! A to nehovorím o tom, aký chutný bol tento šalát! Ako milovník akejkoľvek tekvice som si prišla na svoje, granátové jablko je po kaki moje obľúbené jesenné ovocie, na orieškoch fičím dňom a nocou a syry, to je iná kapitola a láska na celý život. Všetko čo milujem na jednom tanieri! Dobre.. chýba avokádo (ktoré som chcela pridať, ale ešte nebolo zrelé) a baklažán (lebo ten čakal na iný chod), ale inak je to proste dokonalé! Samochvála smrdí, viem, ale presvedčíte sa sami, ak ho vyskúšate. Tak zásteru na seba!

Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..

• časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
• hrudku kokosového tuku
• 1 ČL škorice
• štipku perníkového korenia
• štipku mletých klinčekov
• štipku muškátového orieška
• štipku mletého badiánu
• podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
• pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
• pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
• ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
• hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu

Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:

1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 

Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 

Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!

Mascarpone tekvicový cheesecake

Tento recept je tak na pomedzí klasifikácie do skupiny #Šialených tekvicových receptov 🎃🎃. Preto nechám na vás, či sa vám zdá príliš pritiahnutý za vlasy alebo nie. Hneď skraja však považujem za dôležité upozorniť na to, že koláč neobsahuje ani gram cukru. Mám na mysli taký ten pridaný, nie prirodzene obsiahnutý v ingredienciách. Takže je dokonca otázne, či ho zaraďovať medzi sladké alebo slané dobroty. V tom prípade skutočne záleží len na tom, aký druh tekvice použijeme a aká bude jej chuť. Z tohto dôvodu radím použiť práve takú, ktorú obľubujete najviac len pre ňu samotnú. Ja som sa nevedela rozhodnúť medzi Hokkaido a maslovou, nuž som upiekla mix z oboch. K dokonalosti tento krásne sfarbený koláč privádzajú koreniny! Menovite všetky jesenné arómy, ktoré si dokážete predstaviť: škorica, mleté klinčeky, muškátový oriešok, aníz a perníkové korenie. Ak máte radi pikantnejšie a silnejšie vplyvy, smelo prihoďte i zázvor a biele korenie.
Čo však z tohto koláča robí "čízkejk" je mascarpone! V krajine jeho pôvodu sa tradične ako základ plnky volí krémový syr, ale myslím si, že mascarpone z neho robí luxusnú a delikátnu záležitosť. Jasné, ak chcete, použite mäkký syr typu Lučina, Philadelphia a podobne, dokonca tvaroh, ktorý je v našich končinách prijateľnejší, ale osobne hlasujem za mascarpone.
Nemenej dôležitú zložku tvorí spodná vrstva, krusta, ktorá figuruje ako nositeľ celého zázraku. Sušienkové zjednodušenia si nechajte na inokedy, my sa vyberieme lahodnejšou a výživnejšou cestou. Na jesennú vlnu nás ešte viac naladia mleté orechy, ak ste sa zatiaľ po prečítaní predošlých riadkov nechytili. Vlašáky k sezóne neodmysliteľne patria a preto mi prišlo iba prirodzené zapracovať ich do receptu. No povedzte, viete si predstaviť vhodnejší dezert k popoludňajšej káve či kreatívne raňajky na svojom stole, ktoré by nám zlepšili náladu pri pohľade von oknom? Svojou teplou farbou koláč rozžiari priestor naokolo, tým, že je vyrobený z nálože syra a zeleniny poskytne dostatočne bohatý zdroj energie pre telo, jednoducho pôsobí blahodárne na náš organizmus i dušu.
Štart do nového dňa či zákusok, oboje znie ako správna voľba, lenže ja nikdy nerobím to, čo sa zdá prirodzené a tekvicovému vábeniu som sa oddávala rovno na obed! Veď vravím: je to syr 🧀 a zelenina 🥗🥕🥒, dokonalý pokrm ako hlavný chod, nie? 😆😆
Keďže ja podobné výmysly pečiem primárne pre seba (neváhala by som sa podeliť, ale v práci by mi to asi neprešlo a spolubývajúca nesmie laktózu), množstvo surovín som skresala na polovicu. Preto ak máte v úmysle pripraviť ho pre celú rodinu, všetky hodnoty vynásobte dvomi! Vtedy sa cesto pohodlne vojde do štandardnej tortovej formy. Mimochodom, s výsledkom som spokojná, dokonca sa nebojím tvrdiť, že nadšená! Toto bol len môj druhý pokus o cheesecake, dokonca prvý pečený, pretože ak si náhodou spomínate, >>keto čokoládový<< bol s plnkou, ktorá neprešla tepelnou úpravou. Jeho prípravu si ale naplánujte trochu dopredu, musí odpočívať, aby stihol spevnieť a dal sa pohodlne krájať. Myslím, že som oznámila všetko podstatné, venujme sa teda už receptu.

Krusta:

• ½ hrnčeka vlašských orechov, pomletých 
• 1 PL kokosového tuku, rozpusteného
• 1 malé vajce (ak chcete piecť do veľkej formy, tiež stačí jedno, nemusíte dve, ale aspoň veľkosti L)
• ½ ČL škorice

Náplň:

• 170 g tekvicového pyré (rozmixovaná upečená tekvica, vhodná je Hokkaido, maslová alebo kombinácia oboch)
• 1 PL kokosového tuku, rozpusteného
• 250 g mascarpone (jednu celú vaničku)
• 2 vajcia
• 1 ČL škorice
• ½  ČL perníkového korenia
• štipku muškátového orieška
• štipku mletých klinčekov
• štipku mletého anízu

Vlašské orechy na jemno pomelieme a v miske zmiešame s kokosovým tukom a vajcom. Ochutíme škoricou a roztrieme alebo rukami utlačíme do koláčovej formy s papierom na pečenie. Vložíme ju do rúry vyhriatej na 180 °C a necháme predpiecť na 10-15 minút, kým povrch nie je jemne chrumkavý.

Medzitým pokračujeme s náplňou. Do veľkej misy pridáme mascarpone, tekvicové pyré, všetky koreniny a kokosový olej. Pomocou mixéru rozmixujeme na hladkú kompaktnú hmotu. Pridáme vajcia a vyšľaháme do nadýchanejšej konzistencie. 

Plnku vlejeme do pekáča s korpusom a vložíme späť do rúry na 40-45 minút, kým na okrajoch nie je pevná a zlatistá, ale v centre sa pri zatrasení trochu chvie. Nevadí, ak povrch popraská a mierne nafúkne, v priebehu chladenia spľasne. Po dopečení necháme 10 minút, stáť v pootvorenej rúre, potom koláč vyberieme von a umožníme mu vychladnúť úplne. Skladujeme v chladničke. Pred servírovaním ľubovoľne ozdobíme, napríklad poprášime škoricou, obložíme kúskami orieškov (na snímkach pekanové), hviezdičkami anízu, celou škoricou. Môžeme postriekať šľahačkou alebo pripraviť polevu z krémového syra. Možnosti sú nekonečné!

Tento cheesecake je stelesnením jesene 🍁🍂🍃🍁🍂🍃 Ak sa vám zdá čudné konzumovať ho na obed (preto tá nerozhodnosť z úvodu, či sa jedná o "šialený" recept alebo nie), podávajte ho ako zákusok, najlepšie s obrovským hrnčekom čaju ☕🍵. Alebo ako netradičné raňajky, ak ste na "sladký" štart. Hoci, opäť zdôrazňujem, bude len tak sladký, ako vaša tekvica. Keď už musíte, pridajte: do korpusu lyžicu medu alebo javorového sirupu, do plnky tiež tak lyžicu nejakého sladidla. Ale nutnosť to nie je. Jeho chuť je dokonalá, vyvážená, zabezpečená koreninami a oranžovými krásavicami. Plnka je bohatá, ale krémová vďaka mascarpone a krusta nabitá orieškovými tónmi. Pripúšťam, mohla byť o čosi hrubšia, aby o niečo viac chrumkala, ale každý v tomto prípade preferuje niečo iné. Niekto má rád len tenučký základ, ktorý by neprekážal pri vychutnávaní si náplne, niekto zase práve objemný sušienkový základ, ktorý môže spracovávať zubami. Do ktorého tábora patríte vy?