Paradajkové kari s pečeným batátom a brokolicou

Prirútil sa na nás február. Prirýchlo? Alebo ani nie? To záleží na uhle pohľadu každého z nás. A podmienkach. Viete ako to je: ak robíte niečo, čo vás baví, čas uteká neuveriteľne rýchlo a naopak, niekedy sa cítime, že aj sledovať ako nám rastú vlasy je záživnejšie než trebárs porada/prednáška/otrasný film a číslice na hodinách proste stoja a stoja..
Tohtoročná zima je mimoriadne zvláštna, ak je vôbec vhodné tento termín použiť, pretože sa zdá ako neadekvátny a nevystihujúci. V niektoré dni to vypadalo skôr ako na jar a pri 12 °C teplotách to v niektorých častiach našich zemí dokonca rozkvitlo. Avšak, údajne sa k nám ešte vrátia mrazivé podmienky, preto by sme na to mali byť pripravení. Po prvé, neodkladať kabáty a hrubé svetre, po druhé, je dobré niekam bokom si odložiť hrejivé a uspokojivé recepty na výživné jedlá, ktoré nás potešia v takých nehostinných podmienkach.
Dobré husté a trochu (či viac) pikantné kari je na to ideálne, preto vám do pozornosti dávam dnešný recept. Dobre, priznávam, je aj jednoduchší spôsob ako pripraviť kari, minimálne nemusíte podstupovať krok naviac a zeleninu zvlášť piecť, všetko sa dá naložiť do jedného hrnca a zbaviť sa dvoch-trochu nepotrebných úkonov. Ale! Prihováram sa za to, aby vás nepremohla lenivosť a apelujem na jazykové receptory! Pečená zelenina tomuto pokrmu dodá o niekoľko levelov bohatšiu arómu a nezameniteľné tóny, ktoré by sme obyčajným varením nedosiahli. Minimálne sa tým zvýrazní sladkosť batátu a akoby "údený" nádych brokolice - čiže niečo, čo mňa osobne vždy dostane. Okrem toho, nie je to zase až tak časovo náročné či vyčerpávajúce, aby vás to kompletne odradilo. Zelenina strávi v rúre pár minút, umyť jeden plech tiež nie je na zabitie (naviac, ak použijeme papier na pečenie, môžeme ho recyklovať niekoľkokrát a vybavené).
Toto kari je netradičné i v ďalších ohľadoch: obsahuje paradajkový pretlak, ktorý možno pre tento indický pokrm nie je až taký bežný, naviac, omáčka je zahustená nielen kokosovým mliekom, ale aj samotnou zeleninou. Rozhodla som sa totiž hlúbik z brokolice rozmixovať, takže vytvorí jej základ. Nič nevyjde navnivoč a získame tým skutočne hustú kompaktnú a bohatú omáčku. Skvelé!
Potom je to vlastne už len o koreninách, bez nich by to nemohlo fungovať. Odporúčam ich množstvo regulovať podľa toho, čo obľubujete a komu sa jedlo bude servírovať. Ak to zahŕňa aj detských stravníkov, bola by som opatrnejšia, predsa len, ich jazýček nie je na také výrazné vnemy zvyknutý. Napriek tomu, úplne ich nevynechávajte, aj stopové množstvá dokážu vykúzliť zázraky.

• veľký sladký zemiak
• menšiu hlavičku brokolice + jej hlúb
• trochu masla
• mleté kari, soľ a čierne korenie
• Na omáčku:
• hrudku masla
• menšiu červenú cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 2 PL kečupu (domáceho - ostal mi, dala som, nie je povinný)
• 1 ČL červenej kari pasty
• plechovku kokosového mlieka - prevažne všetku hustú časť + trochu kokosovej vody
• ½ - 1 ČL kurkumy
• 1 PL sójovej omáčky
• šťavu z ½ limetky
• soľ podľa potreby

Batát umyjeme, ale nešúpeme a nakrájame na kusy s veľkosťou sústa. Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na kolieska a všetko rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme kari a čiernym korením, soľou a obložíme maslom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým zelenina nie je na skus.   
Medzitým v panvici na hrudke masla opečieme nasekanú cibuľu. Pridáme cesnak, kari pastu, kurkumu, sójovú omáčku, limetkovú šťavu a soľ. Opekáme, kým všetky koreniny nie sú obalené maslom a nerozvinie sa ich aróma. Prilejeme kokosové mlieko, paradajkový pretlak, kečup a varíme, aby sa tekutina o tretinu zredukovala.
V tomto momente by mala byť hotová zelenina, takže brokolicovú stonku pridáme do omáčky a všetko spolu rozmixujeme - buď pomocou tyčového mixéra alebo preložíme do stolného či robota. Rozmixujeme na hladkú hmotu a konzistenciu regulujeme prilievaním kokosovej vody z dna konzervy. Chceme, aby omáčka bola redšia, stekala z lyžičky, nie ako betón. Koštujeme a ochutíme podľa toho, čo sa nám ešte žiada.
Zeleninu naložíme do misiek a bohato zalejeme dávkou kari. Ozdobíme bylinkami a podávame, buď ako samostatný chod alebo prílohu k ryži.

Ani nepriateľské svetelné podmienky mi nebránia, aby som to tu zahltila nevzhľadnými fotografiami. Nenechajte sa nimi odradiť, toto bohaté a výživné jedlo je ideálne ak potrebujete zahriať a prebrať telo zvnútra. Tým, že je tak husté a aromatické, postaví na nohy skoro aj mŕtveho a zaručí nám, že budeme schopní fungovať na plný plyn, nech sa deje čo sa deje, fujavica útočí a fúriky padajú. 

Vyskúšajte a nech vám padne na úžitok!

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..

• 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
• 2 strúčiky cesnaku
• obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
• hrudku masla
• Naviac:
• upečenú maslovú tekvicu
• hrsť pečeného koreneného cíceru
• niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
• Syrová omáčka:
• 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
• 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
• priehrštie petržlenovej vňate
• štipku muškátového orieška
• štipku bieleho korenia

Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 

Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 

Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.

Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend. 

Kokosový chia puding s kaki

Do tretice všetko dobré, po dvoch receptoch na to, ako využiť čerstvú kokosovú vodu >>v tekvicovom kréme<< a >>vegan šošovicovom kari<< dnes minisériu uzatváram týmto sviežim pohárom plným chia pudingu!
Okolo chia semienok je dnes veľký boom, ľudia po celom svete objavili ich zázračné vlastnosti (ktoré im nadiktovali takzvaní výživoví poradcovia a odborníci), pchajú ich všade, kam je to len možné. Ťažko povedať, nakoľko je to len marketingový ťah a koľko prospechu môžu inkriminované semienka priniesť organizmu, pravda bude zrejme niekde v strede. Nepopieram, že pozitívny účinok majú, sú neoceniteľným zdrojom rôznych látok blahodárne pôsobiacich na ľudské telo, vyhľadajte si to na internete, článkov je nespočetné množstvo. Na druhej strane, keď sa už do nich pustíte, zistíte, že sa vás snažia presvedčiť o tom, že už len jedna lyžička vás spraví takmer nesmrteľným, choroby sa od vás budú odrážať ako reflektory od diskogule, chromí sa postavia na nohy, slepí znovu uvidia. Takže do hry vstupuje placebo efekt a je len na nás, aký veľký priestor mu povolíme zabrať v hlave. Takže ak zázrak, očakávajte ho skôr chuťový, než liečivý.
Pretože, prečo nie? Občas nie je na škodu dopriať si malý dezert, prehodiť výhybku na známej koľaji a siahnuť po menej tradičných veciach. Chia puding nie je stabilným prvkom mojej kuchyne, vlnou nadšenia som sa nechala strhnúť až toto leto, kedy som ho pripravila prvýkrát. Dobre, rozumiem prečo mohol u niektorých ľudí spustiť hotové šialenstvo, stačí ho správne ochutiť, skombinovať s prísadami, ktoré obľubujete a o delikatesu je postarané. Niekomu by však mohla prekážať čudná textúra, gélovité semienka niekomu pripadajú odporné. Takže každému podľa jeho gusta. Ak ale patríte medzi fanúšikov a hľadáte nejakú ďalšiu verziu, do ktorej by ste sa mohli pustiť, čo tak sa inšpirovať týmto kokosovým pohárom spestreným o sezónne kaki?
Základný recept je nechať chia semienka najlepšie cez noc nabobtnať v tekutine. používa sa mlieko, či už kravské alebo milión iných rastlinných alternatív, tí čo sú na chudnúcej vlne siahajú po obyčajnej vode, ale to už nie je také chutné. A práve teraz prichádza na scénu kokosová voda. Nie je nič jednoduchšie ako zmiešať ju s chia, pridať napríklad jogurt pre pevnejšiu konzistenciu, počkať do druhého dňa a vychutnať si toto veľdielo na raňajky spolu s bohatou dávkou ovocia. Ale ak máte tú trpezlivosť, odložte si pohár trebárs na neskôr, ako dezert po obede. No neviem, je možné mať takú pevnú vôľu?

• 75 ml čerstvej kokosovej vody
• 75 g bieleho jogurtu (čím hustejší, tým lepší)
• 40 g chia semienok
• 1 celé kaki
• hrsť lieskových orieškov (alebo iných)
• kokosové čipsy - vítaný bonus
• tip: extra bomba navyše - kokosový krém 

Kokosovú vodu zmiešame s jogurtom, pridáme chia semienka a poriadne skombinujeme. Ak chceme byť ešte maškrtnejší, je správny okamih pridať aj kokosový krém. Nádobu uložíme do chladničky a necháme niekoľko minút odstáť, ale ideálne pár hodín, dokonca celú noc. Vítané je aspoň raz puding premiešať, aby v ňom neboli veľké hrudky.
Na druhý deň konzumujeme spolu s ľubovoľným ovocím: pre efekt odporúčam puding na striedačku vrstviť do vysokého pohára s kaki, ktoré sa mi v tejto kombinácii skvelo osvedčilo. Medzi jednotlivé poschodia pridáme oriešky - posekané či v celku a posypeme nimi aj povrch pohára. Výborné sú tiež kokosové čipsy, pre ešte výraznejšiu tropickú chuť.

Prekvapilo ma, ako dobre k sebe pasujú kokos a kaki. Síce sú to obe tropické plodiny, ale ja mám oranžové ovocie spojené vždy s jesennými a zimnými mesiacmi, kedy ho u nás dostať na pultoch obchodov. Naproti tomu, kokos je vyslovene akoby letná záležitosť, hoci, keď sa tak nad tým zamyslím, aj ten u nás vídať skôr v dekoračných misách na Vianoce. Ešteže dnes už nie je problém dovážať k nám plodiny aj z ďalekých zemí. 

Puding je vďaka jogurtu výrazne hustý a pevný, čo mne osobne sa páči, dôležité je odhadnúť pomer chia k tekutine, pretože inak by ste mohli dopadnúť tak, že vôbec nenabobtnajú a dostanete iba plávajúce zrniečka v troche vody. A to nechceme. 

Dajte mi vedieť, či ste sa rovnako nechali uniesť vlnou nadšenia pod vplyvom internetu a pripravujete si chia tak často, ako je to len možné. Máte tipy aj na iný spôsob ako ich využiť? Trebárs taká posýpka do šalátu tiež nie je na zahodenie, či zapracovať ich do domáceho müsli - prečo nie?

Tekvicový krém s kokosovou vodou | Vegan

Viete čo sme tu dlhšie nemali? Príspevok s označením #Šialené tekvicové recepty! Dúfam, že vás neobťažujú, pretože ja si ich náramne užívam. Veď: tekvica? Netradične? Experimenty? Úspešný výsledok? Áno, všetkými desiatimi!
Zároveň je to druhý tip ako využiť kokosovú vodu z čerstvého kokosu. Epizódu s ním a boj spojený s otváraním orechu si pozrite >>TU<<, možno sa pobavíte a keď už nič iné, aspoň vám to prinesie nový recept na šošovicové kari.
Ale vráťme sa k tekvici. Respektíve k lahodnému exotickému krému z nej.Ťažko ho pomenovať inak, pretože ja som ja a všetky moje "polievky" musia spĺňať jedno podstatné kritérium: extra husté! Takže sa jedná už skôr o prívarok, kašu alebo zeleninové smoothie, ak sa už mám držať toho čo je dnes strašne "trendy" a "in". Ak máte radšej redšie, naozajstné polievky, upravte si pomery tekutiny k zvyšku podľa vlastných predstáv, aj tak zrejme nebudem schopná poskytnúť úplne exaktné údaje, skôr odhadované čísla.
Tekvica spojená s kokosom nie je ničím neobvyklým, aj o tom som už písala v príspevku, na ktorý som vám vyššie uviedla odkaz. Je to charakteristické jedlo z oblasti Indie či Thajska. Typicky sa však používa kokosové mlieko alebo tuhý krém, neviem, aká frekventovaná je čerstvá voda. Prieskumy som nerobila, ale to mi nebránilo ísť vlastnou cestou a zase sa hrať na experimentátora. Úprimne, žiadnu katastrofu som nečakala, veď ja ako pravý tekvicofil a nedávno konvertovaný kokosomaniak nemôžem iné, ako toto zlúčenie milovať. Predpoklad sa potvrdil na plnej čiare, opäť som sa rozplývala blahom a nemohla sa nabažiť tých sviežich a tropických tónov zapracovaných do hutnej jesennej chuti zvýraznenej škoricou, perníkovým korením, klinčekmi a badiánom. Tieto prísady mi prídu typicky sezónne, oranžovú čí žltú krásavicu si bez nich už ani neviem predstaviť a bezvýhradne znásobujú atmosféru novembrových dní, ktoré je lepšie prečkať pri kozube so šálkou čaju v jednej ruke a miskou (kotlom) vriacej polievky v druhej. A kokosová aróma nás aspoň v mysli prenesie na príjemnejšie miesta do iných kútov sveta so slnečníkmi a pieskovými plážami..

• časť maslovej tekvice - množstvo podľa požadovaného počtu porcií
• hrudku kokosového tuku
• 1 ČL škorice
• štipku perníkového korenia
• štipku mletých klinčekov
• štipku muškátového orieška
• štipku mletého badiánu
• podľa chuti kurkumu alebo kari prášok
• pikantnú omáčku ak chceme ostrejšie tóny
• pár vetvičiek čerstvého oregana pre chuť
• ¾ hrnčeka kokosovej vody - na hustý krém, pre riedku polievku odporúčam 1.5 hrnčeka a viac
• hrsť tekvicových jadierok a kokosových čipsov na ozdobu

Ponúkajú sa nám dve možnosti ako postupovať:

1. Tekvicu na kokosovom tuku v hrnci orestujeme do chrumkava. Prilejeme kokosovú vodu, ochutíme škoricou, perníkovým korením, klinčekmi, muškátovým orieškom, badiánom, kurkumou/kari, čili omáčkou a oreganom a uvaríme do mäkka. Časť tekvice odložíme bokom a zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladký krém.
2. Tekvicu rozhodíme na plech s papierom na pečenie, obložíme tukom a ochutíme koreninami. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme do mäkka. Malú časť hotovej tekvice odložíme bokom a zvyšok vo vysokej nádobe spolu s kokosovou vodou rozmixujeme na hladký krém. Ten prelejeme do rajnice alebo hrnca a na sporáku privedieme k varu, pretože od upečenia zmiešaním s vodou stihol vychladnúť. 

Hotovú "polievku" naservírujeme do taniera, navrch uložíme kôpku odložených kúskov tekvice, ozdobíme tekvicovými jadierkami a kokosovými čipsami a podávame ešte horúce! 

Ja som svoju tekvicu piekla v rúre, pretože podľa môjho názoru tak nadobudne lepšiu, intenzívnejšiu chuť, než obyčajným varením alebo opekaním. Je to síce o niečo prácnejšie (a zašpiníme možno o jednu nádobu naviac), ale v tomto prípade som ochotná robiť ústupky a volím ťažšiu cestu. Hoci, to by malo byť jedno z mojich stredných mien - komplikovaná. Hneď po Tekvica Škorica. To by sa matrikári čudovali! 🤣🤣 Aj keď.. na svete existuje už toľko bizarností.. Ak sa niekto môže volať Jablko alebo Modrý Brečtan.. V každom prípade, nenechajte si ujsť tento recept a pusťte do svojej kuchyne okrem jesenných vplyvov aj nádych exotiky!

Vegan šošovicovo tekvicové kari s kokosovou vodou

Som nepoučiteľná a nepolepšiteľná. Mali by mi zakázať vstup do obchodov s potravinami, prípadne aspoň odobrať všetky platobné karty a dať minimálnu hotovosť na základné suroviny. Inak budem svoj balkón, komoru a chladničku zásobovať, až kým skutočne neprasknú. Ale nerobím to len kvôli sebe, niečo z toho kvapne aj vám! Ako? Občas do toho košíka prihodím nejakú novú potravinu, surovinu, položku, o ktorej si myslím, že by stála za vyskúšanie a následne mohla zaujať i vás tu na blogu.
Natrafila som na mladý kokos v akcii a keďže môj vzťah ku všetkému kokosovému sa za posledné roky diametrálne zmenil, bolo jasné, že nemám takú pevnú vôľu a reťazce na mne zase slušne zarobia. Ale neľutujem! Teda.. až na pár sprostých slov, ale k tomu sa dostaneme.
Primárne som ho kúpila kvôli dužine, čerstvému kokosovému obalu, ktoré pokrýva vnútro škrupiny. Do mojich raňajkových misiek ako spestrenie k ostatnému ovociu - báječné! Samozrejme, spolu s týmto orechom dostaneme i kokosovú vodu, ktorú predsa nevylejeme len tak, to by bolo bláznovstvo. Väčšina ľudí naviac baží práve po nej, keď už si toto exotické čudo zabezpečia. Do kaší, smoothies, alebo len tak samotnú. Mne sa zdalo použiť ju takýmto spôsobom príliš nudné, preto som chvíľu hútala, ako jej dopriať dostatočnej slávy. Prvý z nápadov máte možnosť vidieť práve teraz: kokosové kari so šošovicou a muškátovou tekvicou!
V chladných mesiacoch je moje telo prirodzene nastavené na hrejivé a výživné pokrmy, často sa pristihnem, že priam snívam o strukovinách, hustých polievkach, dusených pokrmoch a podobne. Naviac, ak do nich pridáme správne množstvo korenín, takýto chod zohreje hneď dvakrát. Trochu pikantnosti nakopne náš organizmus a hneď tak získame energiu potrebnú na bežnú činnosť a zvládanie nástrah spojených s počasím.
Šošovica, tekvica a kari je spojenie, ktoré funguje viac než dobre, je spoľahlivé ako švajčiarske hodinky a nie je nič neobvyklé pripravovať ho spolu s kokosovým mliekom. Už viete, kam tým smerujem? Namiesto mlieka som využila kokosovú vodu a varila kari v nej. Celý pokrm tak nasiakol potrebnou chuťou, pri redukcii tekutiny sa príjemne zvýraznila prirodzená sladkosť a dokonale podčiarkovala štipľavo slané tóny ostatných zložiek. Vzhľadom ku skutočnosti, že kari tohto typu je skutočne neoddeliteľnou súčasťou mnohých indických domácností a je rozšírené aj v iných častiach sveta, tento recept ani nepotrebuje označenie #Šialených tekvicových receptov.

• ⅓ hrnčeka šošovice, v suchom stave
• 1 malú cibuľu
• hrudku kokosového tuku
• časť z muškátovej tekvice (voľte podľa požadovanej veľkosti porcie)
• 1 - 2 hrnčeka kokosovej vody, podľa potreby
• 1 ČL kurkumy alebo mletého kari prášku
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• štipku škorice
• štipku korenia
• 1 ČL pikantnej omáčky (alebo viac či menej, podľa chuti)
• niekoľko listov čerstvého šalátu
• výhonky/zeleninové klíčky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody a necháme napučať. Na druhý deň ju zlejeme. Do hrnca vložíme kokosový tuk a sprudka na ňom opečieme posekanú cibuľu. Pridáme šošovicu, tekvicu nakrájanú na kocky a zo všetkých strán dozlatista osmažíme. Ochutíme kurkumou/kari, paprikou, cesnakom, škoricou, mletým korením a čili omáčkou. Poriadne premiešame, nech sa zložky rovnomerne rozložia a podlejeme kokosovou vodou. Počas varenia ju opatrne pridávame, podľa toho, ako rýchlo sa varí šošovica a tekvica. Výsledkom by mala byť hustejšia zmes, niečo na štýl guláša 😊 Keď je všetko mäkké, kari preložíme do misky so šalátom, ozdobíme klíčkami a podávame!

Zo zákulisia: mladý kokos, dostanete ho aj s "užitočným" návodom, ako ho spracovať. Krok číslo jedna: odrežte špičku. Aha, dobre.. ale ako?! Dávam do pozornosti obrázok číslo dva v koláži, kde je jednak vidieť náčinie, ktoré som použila (niekoľko nožov, tĺčik na mäso - nenašla som kladivo..) a po druhé bordel, ktorý pri tom vznikol. 

Našťastie, boj bol úspešný, odmenou mi bolo celkom slušné množstvo kokosovej dužiny (tá sa už dala veľmi jednoducho vydlabať/zlúpnuť zo škrupiny) a i vody, čo som nečakala. Z kokosu som vycedila určite tak trištvrte litra! Kto by to bol povedal..

Okrem toho, keď už som si s tým dala takú námahu, orech som si ponechala. Dôkladne ho vyumývala, vysušila, odstránila nadbytočné chlpy a vonkajší biely obal a mohla som si v ňom zmieňované kari rovno servírovať! 

Čo povedať na záver? Stojí za to podstúpiť tú tortúru rozbíjania orechu kvôli takému množstvu kokosovej vody a dužiny? Záleží na tom, aký veľký milovník kokosu ste, ako hlboko máte do vrecka a ako ochotne sa púšťate do orientálnych pokrmov. Vidieť, že ja som dostatočne strelená a spĺňam všetky požiadavky. A čo vy?

Och, mimochodom, nebol to primárny zámer, ale stalo sa, že celé jedlo je prirodzene vegan. Tak dúfam, že poteším aj túto kategóriu čitateľov a pustia sa do prípravy tohto lahodného jesenného kari!